Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/92/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľuba Blažeková, advokátka so sídlom Komárno, Pohraničná 4, proti žalovanému: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, C., zast. JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o zaplatenie 27.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 09.11.2017 č. k. 16C/10/2017-39 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia žalovanej istiny na tom skutkovom základe, že so žalovaným dňa 13.03.2014 uzatvorila zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mu požičala peňažné prostriedky vo výške 27.000 eur, ktoré sa zaviazal žalovaný vrátiť najneskôr do 01.02.2017. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657 a § 558 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa a žalobca uzatvorili dňa 13.03.2014 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 27.000 eur a žalovaný sa zaviazal túto peňažnú čiastku vrátiť najneskôr do 01.02.2017. Keďže zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontakt, pre jej platné uzavretie okrem iného bolo potrebné, aby došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky, v danom prípade sumy 27.000 eur. Z výsluchu strán mal jednoznačne za preukázané, že k odovzdaniu finančných prostriedkov vo výške 27.000 eur na základe zmluvy o pôžičke nedošlo. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky odovzdala žalovanému ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke, a to od roku 2010 do septembra 2013. Zmluva o pôžičke pre ňu slúžila ako potvrdenie toho, že žalovaný je jej dlžný. Žalovaný popieral, že by mu žalovaná nejaké finančné prostriedky poskytovala. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 13.03.2014 k odovzdaniu peňazí nedošlo. Uvedenú skutočnosť nepoprela ani samotná žalobkyňa. Súd preto skonštatoval, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 13.03.2014 nedošlo. Následne sa zaoberal skúmaním, či nie je možná iná právna kvalifikácia vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a skúmal, či tento právny úkon nespĺňa náležitosti iného právneho úkonu. Skúmal, či nemožno zmluvu o pôžičke podľa jej obsahu posúdiť ako právny úkon uznania dlhu žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 558 OZ, ako aj § 34 a nasl. OZ. V danom prípade zmluva o pôžičke náležitosti dohody o uznaní dlhu nespĺňala a to predovšetkým z dôvodu absencie kauzy vzniku pohľadávky. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovanému požičiavala peniaze v období od roku 2010 do septembra 2013, je potrebné prisvedčiť aj námietke žalovaného o premlčaný nároku žalobkyne na vrátenie takto poskytnutých finančných prostriedkov, keďže 3-ročná premlčacia doba na ich vrátenie

začala plynúť v septembri 2013, uplynula v septembri 2016, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 08.02.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nevykonal stranami navrhnuté dôkazy a to výsluchom svedkyne Ing. V. K., kolíznej opatrovníčky a Dr. T. M., nakoľko mal za to, že vykonanie týchto dôkazov nemôže zvrátiť záver súdu o tom, že zmluva o pôžičke je neplatná a nespĺňa ani náležitosti uznania dlhu. Rovnako tak nemohla výpoveď svedkov ovplyvniť ani plynutie premlčacej doby, preto súd dokazovanie výsluchom svedkov nevykonal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené a žalobkyni bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. Svoje odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/48/2010, ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014. Ďalej uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa postupne dávala žalovanému na rekonštrukciu jeho domu finančné prostriedky. Keďže vzťah medzi nimi v závere nebol ideálny, z dôvodu zabezpečenia istoty vrátenia peňazí iniciovala spísanie listiny s názvom Zmluva o pôžičke, v ktorej sa žalovaný zaviazal tam uvedenú sumu v uvedenej lehote žalobkyni vrátiť. Ak by vzťah medzi stranami sporu bol ideálny, neboli by spisovala o požičaní peňazí žiadnu listinu. Rozhodnutie je v príkrom rozpore s ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého má súd hodnotiť každý dôkaz. Rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, čím súd odňal žalobkyni právo konať pred súdom a tým bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. V závere poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je sporné, že by medzi ním a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 13.03.2014, avšak k odovzdaniu finančných prostriedkov medzi nimi nikdy nedošlo z dôvodu narušenia vzťahov a prerušenia spolužitia. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade zmluvy o pôžičke sa jedná o reálny kontakt a pre jej platné uzavretie okrem iného sa vyžaduje, aby došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky, k čomu však v danom prípade nedošlo, a preto súd považoval zmluvu za neplatnú. Súd tiež správne vyhodnotil, že túto zmluvu nemožno považovať ani ako iný právny úkon a to uznanie dlhu podľa ust. § 588 OZ, nakoľko nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Súd sa zaoberal všetkými tvrdeniami strán sporu, dôkazy posúdil samostatne a následne v ich vzájomnej súvislosti v zmysle platného právneho poriadku. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa plne stotožňuje a považuje ho za vecne správne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou (§ 359 a že podané odvolanie spĺňa zákonne náležitosti § 365 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom § 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

6. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemožno preto dať za pravdu odvolateľke, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové, či právne argumenty, než tie, ktoré už uviedla pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné.

7. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym posúdením náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré uvádza súd prvej inštancie v bode 12 svojho rozhodnutia, keď zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako reálnu zmluvu, čo znamená, že k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a pokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30.06.2010).

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla v zásade žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Súd prvej inšancie zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku. Na vec správne aplikoval zodpovedajúce ust. § 657 OZ, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby riadne v súlade s § 220 ods. 2 odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkazmi a posúdil opodstatnenosť všetkých právne skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

9. V konaní totiž nebolo sporným, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke dňa 13.03.2014 k odovzdaniu finančnej čiastky 27.000 eur nedošlo, keď samotná žalobkyňa uvádza, že táto od roku 2010 až do roku 2013 poskytla tieto finančné prostriedky žalovanému na rekonštrukciu jeho rodinného domu. Z uvedeného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne vyvodil právny záver, že dňa 13.03.2014 k uzatvoreniu platnej zmluvy o pôžičke nemohlo dôjsť v dôsledku neodovzdania finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie sa následne ďalej správne zaoberal i skúmaním, či je možná i iná právna kvalifikácia vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a posudzoval, či uvedená zmluva o pôžičke môže spĺňať náležitosti iného právneho úkonu a to uznania dlhu a správne vyhodnotil, že takýto prejav obsiahnutý v zmluve o pôžičke zo dňa 13.03.2014 nemá náležitosti ust. § 558 OZ.

10. Žalovaný v priebehu konania namietal i premlčanie nároku žalobkyne na vrátenie takto poskytnutých finančných prostriedkov a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ak aj žalobkyňa poskytla finančné prostriedky žalovanému od roku 2010 do septembra 2013, (ktoré by prípadne mohlo byť posúdené ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 , premlčacia doba v zmysle ust. § 107 ods. 1 by začala plynúť v septembri 2013 a žaloba bola podaná na súd až dňa 08.02.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. I z týchto dôvodov by musel súd prvej inštancie na vznesenú námietku premlčania prihliadať a nemohol priznať žalobkyni jej nárok.

11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .