Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-583-2015.pdf
PDF · 100.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/583/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47234679 so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: A., o zaplatenie 1.804,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.07.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.804,78 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so žalovaným ako spotrebiteľom uzatvoril dňa 08.07.2002 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru, zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť dňom aktivácie úverovej karty. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému úverovú kartu a Metodickú príručku revolvingového úveru, súčasťou ktorej bol Sadzobník poplatkov. Prostredníctvom úverovej karty žalovaný čerpal revolvingový úver spolu vo výške 1.493,73 €. Vzhľadom na neplnenie povinností vrátiť poskytnutý revolvingový úver žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 28.04.2015 na vrátenie celého zostatku úveru v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Ako vyplýva z predloženého splátkového kalendára, žalobca eviduje pohľadávku na istine v sume 1.472,86 €, poplatku za výber z bankomatu vo výške 2,29 €, poplatkov za výpis z účtu 11,92 € a úroku za hotovostné transakcie vo výške 317,71 €, spolu 1.804,78 €.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek výzve súdu, ktorú spolu so žalobou, jej prílohami a poučením o procesných právach prevzal dňa 02.01.2018, skutkový stav opísaný žalobcom nesporoval.
3. Podľa § 297 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na termín 24.10.2018, na ktoré predvolal strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť ospravedlnil, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 veta druhá CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti žalobcu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
5. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2013 vyplynulo, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že došlo na základe zmluvy k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá pohľadávka je predmetom sporu. Zmluva bola založená do Spr. tunajšieho súdu. Z písomnosti žalobcu Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.06.2015 vyplýva, že právny zástupca žalobcu postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému. Doručenie oznámenia žalobca dokladoval podacím hárkom s rozpisom zásielok.
6. Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplýva, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so žalovaným ako spotrebiteľom uzatvorili dňa 08.07.2002, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 30.000 SKK/995,818 €, úver sa žalovaný zaviazal splácať mesačne k 20 dňu v mesiaci, výška splátky bola dojednaná sumou 1.200 Sk/39,83 €, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota úrokovej sadzby pre kreditné karty nie je v zmluve uvedená. V zmluve nie je uvedený dátum splatnosti prvej ani poslednej splátky. V zmluve nie sú dohodnuté žiadne poplatky. Žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie; neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., obe vyhotovené ako formulár, podľa ktorých podľa ktorých je žalovaný povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v zmluve, v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je žalovaný podľa zmluvy o úvere povinný platiť (§ 1 hlavy 6 úverových zmluvných podmienok); ďalej žalovaný je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie žalobcu v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (§ 2 písm. a) hlavy 8 úverových zmluvných podmienok).
7. Zo výpisu čerpania, splátok a úhrad, ktorý je informatívnym prehľadom splácania vyhotoveným žalobcom, súd zistil, že žalovaný skutočne čerpal úver vo výške sumu 4.370,68 €, pričom celkom žalobcovi uhradil sumu 7.120,20 €.
8. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 28.04.2015 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v sume 1.812,15 € do 15 dní od odoslania písomnosti. Odoslanie výzvy na poštovú prepravu žalobca dokladoval podacím hárkom.
9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
16. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
17. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
18. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
19. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 3 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
21. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní v merite dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu na základe ktorej mu poskytol tzv. revolvingový úver s úverovým rámcom 30.000 SKK/995,818 €. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou
zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, jeho zamestnania, variant sumy úveru a výšky mesačnej splátky. V spodnej časti zmluvy bolo drobným písmom uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky menovanej spoločnosti a žalovaný svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.
24. Súd nemá pochybnosti o tom, že predložená úverová zmluva je zmluvou typovou, a že dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, jeho zamestnania, sumy úveru, nákladov a poplatkov s ním spojených, údajov o výplate úveru a poistenia. V spodnej časti zmluvy bolo drobným písmom uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky menovanej spoločnosti a žalovaný svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník, t.j. žalovaný v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Rovnako neexistujú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je upravená ako spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Čiže ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, kde žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil, preto súd posúdil tento právny vzťah ako spotrebiteľský bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka). Tieto skutočnosti súd nemal za sporné a považoval ich za preukázané.
25. V konaní nebola sporná právna povaha zmluvy ani postavenie žalovaného pri jej uzatváraní ako fyzickej osoby - spotrebiteľa. I keď sporná zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovaného založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka zmluvného typu). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o predloženú zmluvu, žalovaný má postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má postavenie veriteľa, keďže do právneho
vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
26. Súd podrobil predloženú zmluvu súdnej kontrole a vykonaním dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o ročnej percentuálnej mierej nákladov, následkom čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že by sa žalovaný sa zaviazal zaplatiť úroky z poskytnutého úveru, ani konkrétna výška úrokovej sadzby. Splnenie tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné nahradiť odkazom na sadzobník. Nakoľko zmluva neobsahuje dohodu o poplatkoch a tiež neobsahuje úrok, od spotrebiteľa tieto veriteľ nemôže požadovať (§ 4 ods. 5 zákona).
27. Súd s poukazom na obsah žaloby nespochybňuje osobitný charakter a mechanizmus poskytovania revolvingového úveru ako dlhodobého, opakovateľného a obnoviteľného úveru, ktorý je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Uvedené však neznamená, že tento typ úveru nepodlieha režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého režimu revolvingový úver nie je vyňatý. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc ich dôležitosť zákonným znením, dodávateľ finančnej služby nemôže túto skutočnosť opomínať, resp. zanedbávať a v prípade ich absencie sa spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
28. Z výpisu z čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný na úver uhradil sumu 7.120,20 €, skutočne čerpal úver vo výške 4.370,68 €. Nakoľko poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný teda uhradil viac ako bola jeho povinnosť. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP, teda žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania. Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva vznik trov konania žalovaného a žalovaný uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje, súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).