Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/164/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: AGROTEM MJ s.r.o., so sídlom Ul. 1. Mája 4271, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 281, právne zastúpeného: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 836 460, proti žalovanej: P. U. - RIAVA, s miestom podnikania 023 05 Nová Bystrica 64, IČO: 34 359 681 (podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 18.7.2017), zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom M. M. XXX/X, XXX XX T., o zaplatenie 1429,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 10Cb/18/2015-138 zo dňa 18.11.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 10Cb/18/2015-138 zo dňa 18.11.2016 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 10Cb/18/2015-138 zo dňa 18.11.2016 v napadnutom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka prvostupňového súdu.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj len „“), § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 420 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 436 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka, § 530 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), § 358 Obchodného zákonníka, § 359 Obchodného zákonníka, § 360 Obchodného zákonníka, § 364 Obchodného zákonníka, okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní dňa 3.8.2015 „vyhlásil rozsudok č.k. 10Cb/18/2015 - 88, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.429,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 319,90 € od 28.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 184,60 € od 7.3.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 181,20 € od 11.4.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 744,-€ od 2.8.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.“ Po podaní odvolania žalovanou Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.06.2016, č.k. 14Cob/181/2015-127 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a prikázal okresnému súdu doplniť a vyhodnotiť dokazovanie k tvrdeniam žalobcu o ním uplatnenom nároku a

komplexne vyhodnotiť obranu žalovanej s dôrazom na ňou uplatnený nárok na náhradu škody, včítane celej obrany žalovanej použitej v odvolaní i pred súdom prvého stupňa.

3. Okresný súd konštatoval, že dňa 30.3.2010 uzatvoril žalobca ako právnická osoba - podnikateľ so žalovanou ako fyzickou osobou - podnikateľom kúpnu zmluvu, na základe ktorej predal žalobca ako predávajúci žalovanej ako kupujúcemu traktor New Holland T5050 s lesnou nadstavbou v počte 2ks (č.l. 49-50 spisu). Žalovaná v záručnej dobe (24 mesiacov odo dňa prevzatia predmetu kúpy) dňa 22.6.2012 u žalobcu reklamovala predmet kúpy, ktorý mal vady - únik oleja z piestnic na prednom rampovači a zadnom štíte. Žalobca sa k reklamácii žalovanej vyjadril v podaní zo dňa 6.7.2012 na č.l. 53 spisu. Dňa 2.8.2012 žalovaná opätovne u žalobcu reklamovala vady predmetu kúpy - únik oleja z piestnic na prednom rampovači a zadnom štíte. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 10.8.2010 uzatvorenej medzi žalovanou ako prenajímateľom a spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o., IČO: 45 289 506, so sídlom Krásno nad Kysucou 1682 ako nájomcom, spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. dočasne užívala 2 traktory New Holland T5050 s lesnou nadstavbou. Faktúrou č. 1012160 vyhotovenou dňa 12.9.2012, splatnou dňa 26.9.2012 spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. vyfakturovala žalovanej sumu 1606,50 Eur za spotrebovaný olej z prasknutej tiesnice - traktor New Holland (č.l. 62 spisu). Následne faktúrou č. VF120069 vyhotovenou dňa 18.9.2012, splatnou dňa 18.10.2012 žalovaná vyfakturovala žalobcovi sumu 1606,50 Eur za olej (č.l. 27 spisu), ktorú sumu žalovaná uhradila spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. za spotrebovaný olej z prasknutej tiesnice

- traktor New Holland. Na základe faktúry č. VF120069 na sumu 1606,50 Eur uskutočnila žalovaná dňa 23.6.2015 jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovanou a to tak, že započítala svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 1606,50 Eur(vyplývajúcu z faktúry č. VF120069) s pohľadávkami žalobcu voči žalovanej spolu vo výške 1429,71 Eur (vyplývajúce z faktúr č. 112010010 na sumu 319,90 Eur, č. 112020059 na sumu 184,61 Eur, č. 112040132 na sumu 181,20 Eur, č. 112070485 na sumu 744,- Eur). Podľa započítania žalovanej ich vzájomné pohľadávky v rozsahu, v akom sa kryli, t.j. v rozsahu 1429,71 Eur zanikli a rozdiel medzi vzájomnými pohľadávkami účastníkov konania vo výške 176,79 Eur bol podľa započítania žalovanej povinný zaplatiť žalobca.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania a na zistený skutkový stav veci bolo sporné, či pohľadávka žalovanej vo výške 1606,50 Eur vyfakturovaná faktúrou č. VF120069 skutočne existuje a ak áno, či žalovanou došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok v súlade s § 358 a nasl. Obchodného zákonníka. Akosťou tovaru sa rozumie súhrn jeho vlastností nevyhnutných na jeho použitie. Akosť a vyhotovenie tovaru určuje v prvom rade zmluva. Popri nárokoch zo zákonnej zodpovednosti za vady tovaru (§ 422 a nasl. Obchodného zákonníka) môžu kupujúcemu vzniknúť aj nároky z poskytnutej zmluvnej záruky za akosť. Kupujúci má právo voľby na uplatnenie niektorého z nasledujúcich nárokov: a)môže požadovať dodanie chýbajúceho tovaru (jeho množstva alebo časti), odstránenie právnych vád tovaru alebo dodanie náhradného tovaru b) môže požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné c) môže požadovať zľavu z kúpnej ceny tovaru d) môže odstúpiť od zmluvy. Uplatnenie nárokov z vád tovaru nemusí v celom rozsahu vyporiadať majetkovú ujmu kupujúceho, ktorá mu vznikla v dôsledku dodania vadného tovaru. Popri nárokoch z vád tovaru je preto kupujúcemu zachovaný nárok na náhradu škody spôsobenej vadným plnením a nárok na zmluvnú pokutu, pokiaľ bola dojednaná pre tento prípad porušenia povinnosti predávajúcim.

5. Vykonaným dokazovaním, najmä žalovanou predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov bolo jednoznačne preukázané (a to ani žalobca nespochybňoval), že predmetný traktor s lesnou nadstavbou vykazoval vady, a to konkrétne netesnosť piestnic a únik oleja. Žalovaná vadu reklamovala a žalovaný v zmysle kúpnej zmluvy bol povinný na opravu nastúpiť v lehote 24 hodín, čo však nevykonal, uvádzajúc, že predmetnú vadu opraví v lehote 4 až 6 týždňov. Nakoľko žalovaná predmetný traktor prenajala spoločnosti RIAVA RORPORATION, s.r.o. zaviazala sa v nájomnej zmluve zo dňa 10.08.2010 odovzdať predmet nájmu (traktor New Holland T5050 s lesnou nadstavbou) v stave spôsobilom na prevádzku, inak zodpovedá za škodu spôsobenú nájomcovi. Nájomca, spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. dolieval do predmetného traktora olej v celkovej sume 1.606,50 Eur, ktorú podľa faktúry č. 1012160 žalovaná uhradila spoločnosti RIAVA CORPORATION. Podľa pripojených faktúr č. 2012180, 2012199, 2012203, 2012209, 2012226 spoločnosť RIAVA CORPORATION zakúpila olej v celkovom množstve 620 litrov, a to konkrétne olej Shell Donax TD v množstve 220 litrov a olej OHHM46 v celkovom množstve 400 litrov. Podľa vyjadrenia svedka p. M. T. do predmetného traktora bolo naliate

celkovo zhruba 600 litrov oleja za obdobie cca 2 mesiace. Nakoľko žalobca nenastúpil na opravu v zmluvne dohodnutej lehote 24 hodín a neodstránil vady, žalovaná si uplatnila náhradu škody z vád tovaru v cene oleja, ktorý bol do predmetného traktora naliaty. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil obranu žalovanej za dôvodnú, nakoľko žalobca porušil svoju povinnosť dodať tovar v akosti, ktorú určuje zmluva. Predmetný traktor vykazoval vady, ktoré žalobca neodstránil v primeranej lehote, a preto žalovaná síce nie štandardným postupom, ale z dôvodu, aby predišla väčším škodám a prestojom, dolievala do predmetného traktora, lesnej nadstavby hydraulický olej, ktorý jej následne vyúčtovala spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. faktúrou č. 1012160, čím žalovanej vznikla škoda v zmysle § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Je však splneniu veľmi blízky, lebo dochádza k uspokojeniu veriteľa. Tento spôsob zániku záväzku má v obchodných vzťahoch značné praktické využitie. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580 a 581) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ nemá odchylnú úpravu (§ 358 až 364).

6. Okresný súd uviedol, že právna úprava rozlišuje dva prípady započítania: 1. započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú, 2. započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Jedným zo základných predpokladov započítania je existencia vzájomných pohľadávok (záväzkov) rovnakého druhu u žalobcu a žalovanej. Z tvrdení účastníkov konania a predovšetkým z predložených listinných dôkazov a to faktúr: č. 112010010 na sumu 319,90 Eur, č. 112020059 znejúcej na sumu 184,61 Eur, č. 112040132 znejúcej na sumu 181,20 Eur, č. 112070485 znejúcej na sumu 744,- Eur, súhrnne znejúcich na sumu vo výške 1429,71 Eur mal okresný súd nepochybne preukázané, že žalobcova pohľadávka uplatnená v danom konaní vo výške 1429,71 Eur existuje (t.j. bola preukázaná existencia práva žalobcu na plnenie vo výške 1429,71 Eur a tiež existencia tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1429,71 Eur). Žiaden z účastníkov konania nespochybnil a nepoprel existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 1429,71 Eur, ktorá zároveň bola v danom konaní listinnými dôkazmi (faktúrami) riadne preukázaná. Vzhľadom na charakter a podmienky platného započítania bolo potrebné skúmať, či proti tejto pohľadávke žalobcu existuje vzájomná pohľadávka žalovanej, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Podľa vyjadrení žalovanej bola pohľadávkou spôsobilou na započítanie voči pohľadávke žalobcu, jej pohľadávka vyplývajúcu z faktúry č. VF120069 vo výške 1606,50 Eur. Existencia tejto pohľadávky bola v danom konaní žalobcom spochybnená.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd pristúpil k skúmaniu dôvodu vzniku pohľadávky žalovanej vo výške 1606,50 Eur a jeho preukázaniu, t.j. ku skúmaniu existencie pohľadávky žalovanej vo výške 1606,50 Eur. Z tvrdení sporových strán a z predložených listinných dôkazov (faktúry č. 1012160 a faktúry č. VF120069) mal okresný súd zistené, že faktúrou č. VF120069 vyhotovenou dňa 18.9.2012, splatnou dňa 18.10.2012 žalovaná vyfakturovala žalobcovi sumu 1606,50 Eur za olej (č.l. 27 spisu), ktorú sumu žalovaná uhradila spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. za spotrebovaný olej z prasknutej tiesnice - traktor New Holland na základe faktúry č. 1012160 vystavenej spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o. Okresný súd mal preukázaný vznik škody na strane žalovanej, ktorá jej vznikla nesplnením povinnosti žalobcu odstrániť vady tovaru.

8. Okresný súd zistil vznik, a teda aj existenciu pohľadávky žalovanej voči žalobcovi vo výške 1606,50 Eur, ktorú sumu žalovaná žalobcovi vyfakturovala faktúrou č. VF120069, okresný súd vyhovel obrane žalovanej a jej pohľadávku voči žalobcovi považuje za spôsobilú na započítanie. Žalovaná uskutočnila započítanie svojej existujúcej pohľadávky (vo výške 1606,50 Eur) s existujúcou pohľadávkou žalobcu (vo výške 1429,71 Eur). Nakoľko bola preukázaná existencia vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovanej je zrejmé, že zo strany žalovanej došlo k platnému jednostrannému započítaniu, a teda žalovaná spôsobila zánik žalobcovej pohľadávky uplatnenej v danom konaní vo výške 1429,71 Eur. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej uplatnená v danom konaní vo výške 1429,71 Eur zanikla okresný súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 9. „O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení VSÚ

prvostupňového súdu. Rozhodol tak o základe nároku, a to podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal plný úspech žalobca, teda v rozsahu 100 %, preto v rozsahu 100 % mu súd priznal aj náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263 ods. 1 CSP: Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.“

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Okresný súd zamietnutím žaloby „vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych a nedostatočných skutkových zisteniach. Rozhodnutie bolo taktiež vydané bez riadneho a dostatočného odôvodnenia, čím bolo porušené právo Žalobcu na súdnu ochranu zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.“ Okresný súd uviedol, že „Vykonaním dokazovaním, najmä žalovanou predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov bolo jednoznačne preukázané (a to ani žalobca nespochybňoval), že predmetný traktor s lesnou nadstavbou vykazoval vady a to konkrétne netesnosť piestnic a únik oleja. Žalovaná vadu reklamovala a žalovaný v zmysle kúpnej zmluvy bol povinný na opravu nastúpiť v lehote do 24 hodín, čo však nevykonal, uvádzajúc že predmetnú vadu opraví v lehote 4 až 6 týždňov." Okresný súd nesprávne a zjavne arbitrárne bez toho, aby táto skutočnosť bola preukázaná čo i len jednou zo strán, vyložil čl. 5 ods. 7 Kúpnej zmluvy o povinnosti žalobcu zahájiť servisný úkon do 24 hodín od riadneho nahlásenia poruchy predmetu kúpy tak, že žalobca bol nielen povinný nastúpiť na servisný úkon, čo aj vykonal a žalovanej taktiež oznámil okrem iného v liste zo dňa 06.07.2012, že na základe jej reklamácie zo dňa 22.06.2012 vykoná opravu netesných valcov, ihneď ako budú dodané nové piesty, ktoré žalobca objednal hneď dňa 22.06.2012, tzn. v ten istý deň, ako mu boli oznámené vady stroja, ale celú opravu a vadu stroja aj do 24 hodín odstrániť. Žalobca uviedol, že v deň reklamácie vykonal všetky možné opatrenia a kroky, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať za účelom odstránenia vád stroja, tzn. zaevidoval reklamáciu, zistil možnosti čo najrýchlejšej opravy a objednal nové piestnice a následne pravdivo informoval žalovanú o čase, ktorý bude pravdepodobne trvať celý proces opravy stroja. Žalovaná túto skutočnosť však vo svojom konaní nezohľadnila, ponechala stroj aj napriek tomu v nájme obchodnej spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. aj napriek tomu, že vedela, že celý proces opráv bude trvať dlhší čas a sama tak prispela k vzniku ako aj k postupnému narastaniu výšky škody, ktorú si následne bez akéhokoľvek zohľadnenia vlastného pričinenia na vzniku škody uplatnila u žalobcu.

11. V odvolaní žalobca uviedol, že nie je spravodlivé vykladať uvedené ustanovenie kúpnej zmluvy v zmysle uvedenom v odôvodnení napadnutého „rozsudku a nie je možné logicky očakávať, že Žalobca nastúpi servisný úkon do 24 hodín a hneď aj stroj opraví. V danom prípade ide o zložitú poľnohospodársku techniku zloženú z viacerých systémov a mnohých súčiastok, ktoré obvykle Žalobca nedrží na sklade a ktorých dodanie od externých dodávateľov si vyžaduje dlhší čas ako 24 hodín, o čom si je jednoznačne vedomý nielen Žalobca ale aj Žalovaná, obaja ako podnikateľské subjekty vykonávajúce podstatnú časť podnikateľských činností pomocou strojov a zložitej poľnohospodárskej techniky. Súd bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez relevantných skutočností preukazujúcich opodstatnenosť takéhoto výkladu vykladá dané ustanovenie kúpnej zmluvy jednostranne v prospech Žalovanej, bez skúmania vôle zmluvných strán a zjavne nelogicky. V spojení s ďalšími skutočnosťami uvedenými v texte tohto odvolania máme zato, že súd prvej inštancie aj z tohto dôvodu vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci.“ V zmysle zákonných ustanovení ako aj ustanovení nájomnej zmluvy bola žalovaná (prenajímateľ) povinná odovzdať obchodnej spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. (nájomca) predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie a v takomto daný stroj aj udržiavať. Nájomca je oprávnený daný stroj užívať, udržiavať ho v takom stave, v akom ho prevzal. Ak na predmete nájmu vznikla vada brániaca užívať nájomcovi predmet nájmu, ide primárne o povinnosť žalovanej ako prenajímateľa vykonať všetky potrebné opatrenia na okamžité odstránenie týchto vád alebo na minimalizovanie negatívnych následkov vád predmetu nájmu a až následne ak žalovaná vykonala všetky a „akékoľvek opatrenia“ na predchádzanie vzniku škôd, resp. na ich odstránenie, možno vyvodzovať zodpovednosť žalobcu pri vzniku škody. Ak si žalovaná ako prenajímateľ túto povinnosť nesplní, mal za to, že nie je možné, aby si uplatňovala náhradu údajnej škody, ktorá jej vznikla. Žalovaná však aj napriek existencii vád stroja ako predmetu nájmu, ďalej ponechala tento stroj v užívaní nájomcovi, nevykonala akékoľvek iné opatrenia na predchádzanie vzniku škody, napr. neposkytla nájomcovi iný stroj bez vád. Žalovaná si úmyselne nesplnila svoju povinnosť poskytnúť a udržať predmet nájmu v stave spôsobilom

na jeho užívanie, pričinila sa tak sama o vznik škody, ktorú následne vyúčtovala žalobcovi a túto svoju údajnú pohľadávku použila na započítanie. S poukazom na § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca konštatoval, že žalovaná si nesplnila svoju základnú povinnosť predchádzať vzniku škody, aj napriek tomu, že vedela o vznikajúcej škode, ako aj o tom, že škoda sa bude zväčšovať čoraz viac postupným dolievaním oleja do stroja, že olej, ktorý bol údajne do stroja dolievaný, nie je odporúčaný žalobcom. Žalovaná takto porušila kúpnu zmluvu a tento olej môže spôsobiť ďalšie poškodenie stroja, nevykonala „akékoľvek preventívne“ opatrenie, ktoré od nej možno spravodlivo požadovať. Žalovaná tak mohla konať napríklad „v úmysle spôsobiť škodu nájomcovi, ktorú by jej obratom nájomca vyfakturoval a ona by ju následne vyfakturovala Žalobcovi a použila ako obranu proti pohľadávkam Žalobcu proti Žalovanej, s úhradou ktorých je Žalované, v omeškaní. Žalovaná navyše pravdepodobne inštruovala nájomcu, aby do predmetu nájmu dolieval iný olej ako olej odporúčaný Žalobcom a naďalej používala predmet nájmu. Domnievame sa, že práve táto skutočnosť, úmyselné opomenutie preventívnej povinnosti Žalovanej, odôvodňuje nepriznanie náhrady údajnej škody. Súd prvej inštancie však vôbec neskúmal tieto skutočnosti a výhradne len z výpovedí dvoch pracovníkov spolupracujúcich so Žalovanou a faktúry, ktorú jej vystavila obchodná spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o., konštatoval v bode 18 odôvodnenia napadnutého Rozsudku, že mal preukázaný vznik škody na strane Žalovanej, ktorá jej vznikla nesplnením povinnosti Žalobcu odstrániť vady tovaru.“

12. Napadnutý rozsudok žalobca považoval za nesprávny a nezákonný aj z dôvodu, že okresný súd neskúmal, či do stroja bolo skutočne doliate toľko množstvo oleja, koľko uvádzala žalovaná a koľko fakturovala žalobcovi, či bolo odôvodnené spotrebovať toľko litrov oleja do vadného stroja, či nebolo možné sanovať dočasne vady stroja iným spôsobom, pri ktorom by škoda nevznikla alebo vznikla v menšom rozsahu a taktiež či žalovaná „kontrolovala a overila si, koľko litrov oleja nájomca skutočne do stroja dolial, či sa na jej úkor neobohatil a či táto spotreba bola skutočne odôvodnená (ako príklad uvádzame otázku právneho zástupcu Žalobcu, či si odporkyňa preverila spotrebu oleja, ktorú jej fakturovala spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o., vznesenú na pojednávaní dňa 08.06.2015 na právneho zástupcu Žalovanej, ktorý odpovedal, že na to nevie odpovedať). Aj napriek tomu, že Žalobca všetky uvedené skutočnosti spochybnil a Žalovaná, na ne nevedela relevantným spôsobom reagovať súd ponechal tieto skutočnosti bez riešenia a zistenia skutkového stavu riadne a úplne.“

13. V odvolaní žalobca uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal ustálenú výšku škody a to nielen v otázke koľko litrov oleja sa presne do predmetného stroja dolialo ale aj v otázke, aký dlhý čas sa daný olej do stroja dolieval, keď uvádzal slovné spojenie „zhruba 600 litrov oleja za obdobie cca 2 mesiace." Domnievame sa, že rozhodnutie založené výhradne na domnienkach a predpokladoch je neprijateľné, nezákonné a je potrebné ho zrušiť. Súd preto riadne nezisťoval vznik škody, podmienky jej vzniku, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti Žalobcu, súd taktiež neskúmal podmienky priznania náhrady škody a jej výšku odvíjajúcu sa od množstva oleja, ktorý bol do stroja skutočne doliaty.“ Okresný súd nielenže opomenul riadne zistiť vznik údajnej škody na strane žalovanej a uspokojil sa len s jednou svedeckou výpoveďou obchodného partnera žalovanej nejasne uvádzajúcou, že sa do stroja dolieval olej, ale navyše súd opomenul zistiť jasne a úplne všetky náležitosti škody. „Žalovaná neozrejmila, na akom právnom základe alebo z akého právneho titulu vystavila faktúru č. VF120069 na sumu 1606,50 € Žalobcovi, nakoľko Žalobca si od Žalovanej nikdy žiadny olej neobjednal, nekúpil, nežiadal ho od nej a zároveň takýto záväzok (povinnosť Žalobcu zaplatiť Žalovanej za olej dodaný obchodnej spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o.) nevyplýval ani zo zákona ani z iného právneho titulu. Vzhľadom na tieto skutočnosti máme za to, že Žalovaná svojvoľne, bez zmluvného alebo zákonného dôvodu Žalobcovi vystavila faktúru za olej, ktorý si objednala a u Žalovanej fakturovala obchodná spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. a nie Žalobca. Uvedené skutočnosti neboli preukázané ani výsluchmi svedkov navrhnutých Žalovanou, výsluchmi svedkov pána P. Z. ako ani pána M. T., ktoré sa zároveň obsahovo dostávajú do rozporu v základných skutočnostiach.“ Pán P. Z. na otázku, či má vedomosť, koľko oleja bolo dolievaného do predmetného traktora uviedol: „Mohlo to byť 40 až 60 litrov. Posielali sme im to v bandaskách, nakoľko boli na vysunutom pracovisku." Pán M. T. na otázku, či má vedomosť o poškodenom hydraulickom zariadení na traktore New Hollaxid odpovedal: „Áno, dostali sme ho ako nový, asi po roku, roku a pol, začal tiecť olej z piestníc, najskôr to bolo menej, neskôr sa to roztieklo. My sme to nahlásili spoločnosti, oni nám uviedli, že objednajú servis a bude sa dolievať olej. Keďže servis nechodil, dolievali sme olej. Ťažko je mi povedať, ako dlho sme to dolievali, mohlo to byť mesiac, možno dva. Pokiaľ ide o olej, ktorý sme dolievali do predmetného traktora, zo začiatku to bolo menej, ale postupne to bolo aj 20 litrov denne." Okresný súd však nepreukázal, prečo nepovažoval rozpory vo výpovediach svedkov za relevantné a

prečo považoval jednu výpoveď za preukázanú a druhú za irelevantnú. Obaja vypočúvaní svedkovia boli a do súčasnosti sú pracovníkmi žalovanej, žalovaná „si ich pred výsluchom na súde mohla pripraviť na kladené otázky tak, aby odpovedali v jej prospech a preto dané výpovede nemožno považovať za kľúčový dôkaz pre preukázanie vzniku a existencie škody Žalovanej a bez akýchkoľvek iných dôkazov za spôsobilý preukázať opodstatnenosť nároku Žalovanej. Ani doplnenie dokazovania výsluchom svedka pána M. T. po vrátení súdneho spisu z odvolacieho súdu nebolo spôsobilé preukázať existenciu žiadneho zmluvného vzťahu, či zákonného dôvodu (zmluvného alebo zákonného ustanovenia), z ktorého by bolo zrejmé, že Žalovanej vznikol nárok na zaplatenie sumy 1606,50 € za spotrebovaný olej z prasknutej piestnice a Žalobcovu povinnosť takto vyfakturovanú sumu Žalovanej zaplatiť, a ktorý by oprávňoval Žalovanú vystaviť Žalobcovi faktúru č. VF120069 na sumu 1606,50 €. Pán M. T. na otázku, či vie preukázať, koľko oleja doliali do predmetného stroja, uviedol: „Nie, ja som si to nikde neznačil. Vie to dokázať firma, nie ja." Svedok teda jednoznačne nepreukázal žiadnu z relevantných skutočností, nedokázal presne určiť množstvo oleja, nedokázal jasne určiť obdobie, za ktoré bol do predmetného stroja olej dolievaný.“

14. V odvolaní žalobca zdôraznil, že v demokratickom právnom štáte súd nemôže len na základe jednej nejasnej a pravdepodobne zaujatej výpovede svedka rozhodnúť v prospech jednej zo strán sporu bez skúmania ďalších spochybnených skutočností, rozporov v skutkovom stave a vykonania riadneho dokazovania. Okresný súd takýmto rozhodnutím zasiahol do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva žalobcu na súdnu ochranu a riadne odôvodnenie rozhodnutia. Svedok p. P. Z. vedel uviesť, koľko oleja sa do stroja nalievalo a toto množstvo odhadol približne na 40 až 60 litrov. Svedok síce nebol vždy pri dolievaní oleja do stroja, vyjadril sa však, že jeho pozícia spočíva v rozdeľovaní práce, tzn. vedel o činnosti svojich podriadených, ako aj napríklad pána M. T. a aj sám bol niekoľkokrát osobne pri dolievaní oleja. Žalobca v konaní preukázal a svedok pán P. Z. svojou výpoveďou potvrdil skutočnosť, že nie je reálne možné, aby bolo do traktora doliatych 600 litrov oleja a žalovanou uvádzaná spotreba stroja a následné vystavenie faktúry žalobcovi sú výhradne vykonštruovanými skutočnosťami, ktorými uplatňuje neexistujúce právo. „Do daného traktora je možné naliať maximálne 60 litrov oleja a tento olej sa mení približne raz za 1.200 moto hodín, tzn. do celého traktora sa zmestí 60 litrov, avšak Žalovanou fakturovaná spotreba je 600 litrov oleja. Z toho olej OHHM 46, ktorý bol opakovane zakupovaný po 200 litrov, nemôže byť vôbec používaný do tohto traktora, pretože sa jedná o hydraulický olej, ktorý má omnoho nižšiu viskozitu, čiže je omnoho redší ako olej, ktorý by sa mal používať do tohto typu traktora. Ani olej SHELL DONAX nie je výrobcom odporúčaným olejom, o čom mala samozrejme Žalovaná vedomosť, a to z dôvodu, že v návode na použitie traktora je uvedený jediný kompatibilný olej, olej AMBRA MULTI G a to ako jediný olej, ktorý výrobca traktorov značky NEW HOLLAND dovoľuje používať s týmto typom traktora.“ Žalovaná nielenže nepoužívala správny druh oleja, aby tak sanovala vytečený olej, ale na základe výpovede svedka a žalobcom uvedeným skutkovým stavom a predloženými dôkazmi je možné pochybovať aj o samotnom tvrdení žalovanej, či vôbec vyúčtovaný olej do stroja dolievala. Svedok pán P. Z. uviedol na otázku právneho zástupcu žalovanej, o aký typ oleja sa jednalo, že to bol olej, ktorého značku si presne nepamätá, ale vie, že to bol olej, ktorý odporúča výrobca. Žalovaná však do stroja dolievala podľa jej tvrdení olej OHHM 46 a olej SHELL DONAX. Tvrdenia žalovanej a svedka boli preto v rozpore. Žalobca neuznal faktúru, ktorú mu žalovaná vystavila, nakoľko nesúhlasil s jej rozhodnutím, ako riešiť vzniknutú situáciu a z dôvodu, že táto nedokázala preukázať, že olej, ktorý jej bol fakturovaný spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o. bol skutočne určený pre traktor, ktorý žalovaná zakúpila od žalobcu a ktorým svojvoľne a bez súhlasu žalobcu sanovala vady stroja, ako aj skutočnosť, že do stroja doliala vyfakturované množstvo oleja.

15. Odvolateľ v odvolaní zvýraznil, že v čl. 5 ods. 6 Kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2010 je uvedené, že kupujúci je povinný používať iba také oleje, ktoré sú buď originálne alebo schválené predávajúcim, čiže nemôže použiť akýkoľvek olej, aký si vyberie. Žalovaná mala minimálne požiadať žalobcu o súhlas s používaním takéhoto druhu oleja, čo však nevykonala a sama sa svojvoľne po dohode so spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o. a aj napriek upozorneniam žalobcu rozhodla zakúpiť od tejto spoločnosti nevhodné druhy oleja. Žalovaná takýmto postupom nielenže poškodila seba a stroj, ktorý má vo vlastníctve, ale zároveň porušila viacero ustanovení kúpnej zmluvy a svojich záväzkov z nej vyplývajúcich, čím mohla spôsobiť škody žalobcovi, ako aj nájomcovi daného stroja obchodnej spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. Takémuto postupu žalovanej nemôže byť priznaná procesná ochrana a okresný súd preto rozhodol rozsudkom nesprávne a nezákonne.

16. Zvýraznil žalobca v odvolaní, že rozhodnutie žalovanej riešiť vady stroja takýmto spôsobom bolo nesprávnym rozhodnutím a vady mala riešiť tak, že si prenajme iný stroj za možno väčšiu sumu peňazí, ale bola by v pozícii, že by vedela preukázať, koľko peňažných prostriedkov vynaložila na vadu stroja. V danej situácii bez akýchkoľvek relevantných a nespochybniteľných dôkazov ide výhradne iba o tvrdenia a špekulácie žalovanej následne prijaté súdom prvej inštancie, že nejakým spôsobom doliali 600 litrov oleja do stroja, do ktorého sa zmestí iba 60 litrov oleja. Ak by išlo skutočne o únik oleja v rozsahu 600 litrov, išlo by o závažné a veľké ekologické škody, ktoré nie sú hospodárne ako ani finančne menej zaťažujúce v porovnaní s ďalšou možnosťou, ktorú žalovaná pri riešení vád traktora mala, a to prenájmom iného stroja. „Dolievanie nesprávneho oleja s nízkou viskozitou do poškodeného stroja, spôsobuje nielen rýchlejší únik a väčšiu spotrebu oleja, z toho vyplývajúce ekologické škody, ale aj možnosť vzniku ďalšieho poškodenia samotného stroja, nakoľko dolievanie oleja OHHM 46, ktorý nie je typovo určený pre daný druh traktora, môže spôsobiť poškodenie spojok a ozubených kolies. Žalovanou vystavená faktúra, v ktorej Žalobcovi fakturovala olej, ktorý do stroja dolievala, z vyššie uvedených dôvodov nemožno uznať.“ Žalovaná škodu u žalobcu nikdy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj Obchodného zákonníka neuplatňovala a rovno vystavila žalobcovi faktúru č. VF120069 na sumu 1606,50 Eur, v ktorom si uplatňovala to, čo údajne musela zaplatiť obchodnej spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. z titulu vád stroja, ktorý žalovaná tejto obchodnej spoločnosti prenajala. V prípade, ak si žalovaná chcela u žalobcu uplatniť náhradu škody a nároky vyplývajúce zo zodpovednosti žalobcu za vady stroja (predmetu kúpy), mala tak urobiť zákonným spôsobom a nie svojvoľným, bezdôvodným a neopodstatneným vystavením faktúry č. VF120069 na sumu 1606,50 Eur žalobcovi, ktorou žalovaná preukazuje neexistujúcu pohľadávku voči žalobcovi. „Žalobca vyššie uvedenú faktúru neuznal a vrátil ju Žalovanej podaním zo dňa 26.09.2012 a 19.10.2012. Faktúra bola nejasná a nezrozumiteľná, okrem iného neobsahovala základné údaje, ktoré by takýto doklad v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov mal obsahovať.“

17. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že vo faktúre č. 1012160, ktorú vystavila spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. žalovanej, nie je tiež žiadnym spôsobom definovaný, ani špecifikovaný olej, ktorý bol dolievaný, ako ani stroj, do ktorého bol olej dolievaný a prípadne nájomná zmluva medzi spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o. a žalovanou, z ktorej obchodná spoločnosť odvodzovala právo vyfakturovať v rámci zodpovednosti za vady uniknutý olej. Žalovaná taktiež žiadnym spôsobom nepreukázala, že RIAVA CORPORATION, s.r.o. akýmkoľvek spôsobom reklamovala vady u žalovanej a žalovaná na základe reklamácie uhradila danú faktúru č. 1012160. Vo faktúre č. 1012160 je uvedené, že bol dolievaný olej z dôvodu prasknutej tiesnice - traktor NEW HOLLAND, čo je iná vada ako uvádzala žalovaná „a je preto možné pochybovať o tom, že daná faktúra naozaj súvisela so strojom, ktorý na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2010 predal Žalobca Žalovanej. Súd prvej inštancie však túto skutočnosť vôbec neskúmal a taktiež nezdôvodnil v odôvodnení napadnutého Rozsudku prečo takto postupoval. Faktúra č. 1012160 je sporná aj v časti formy úhrady, nakoľko táto mala byť uhradená prevodným príkazom, pričom však bola uhradená v deň vystavenia faktúry v hotovosti, o čom Žalovaná do spisu založila výdavkový pokladničný doklad č. 0120, ale bez toho, aby bola uvedená suma s DPH a bez DPH. Tento pokladničný doklad je podľa nášho názoru fiktívny. Nie sú v ňom uvedené veci, ktoré by v ňom podľa platných právnych predpisov uvedené mali byť a ide výhradne o doklad vystavený na účely tohto súdneho konania, tak ako tomu bolo aj v "prípade jednostranného započítania pohľadávok.“ Žalovaná žiadnym z vykonaných dôkazov nedokázala preukázať vznik ako ani existenciu pohľadávky voči žalobcovi vo výške 1606,50 Eur, ktorú sumu žalovaná fakturovala žalobcovi faktúrou č. VF120069, preto nebolo možné, aby žalovaná, uskutočnila započítanie svojej neexistujúcej pohľadávky vo výške 1606,50 Eur s existujúcou pohľadávkou žalobcu vo výške 1429,71 Eur, pretože započítať možno len vzájomné a existujúce pohľadávky rovnakého druhu. Nakoľko nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok započítania, a to existencia vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovanej je zrejmé, že zo strany žalovanej nedošlo k platnému jednostrannému započítaniu a teda žalovanej, nespôsobila zánik pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom tohto sporu.

18. Existenciu škody spochybnil v odvolaní žalobca aj tvrdením o vzťahu medzi žalovanou a RIAVA CORPORATION, s.r.o., ktoré sú podľa neho spriaznenými osobami, čo nepochybne vyplývalo okrem iného z toho, že spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. má sídlo na adrese Krásno nad Kysucou 1682, Krásno nad Kysucou 023 02, na adrese ktorej má kanceláriu taktiež žalovaná. Žalovaná sa teda mohla dohodnúť s RIAVA CORPORATION, s.r.o. o postupe v danej veci, o výške fakturovanej sumy a iných relevantných skutočnostiach. Okresný súd však toto prepojenie žalovanej a RIAVA

CORPORATION, s.r.o. neskúmal, neskúmal prepojenie týchto dvoch osôb a možné špekulatívne úkony strán v danej veci. Rozhodnutie okresného súdu považoval za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a nejasné.

19. S poukazom na § 580 Občianskeho zákonníka žalobca v odvolaní uviedol, že podľa právnej teórie k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, započítanie pohľadávok (kompenzácia) je jedným zo spôsobov zániku záväzkov zmluvných strán, ktoré sú navzájom vo vzťahu veriteľa i dlžníka, ktorým je im umožnené vyhnúť sa plneniu vzájomných dlhov, ak jeden z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. K započítaniu pohľadávok môže dôjsť dvoma spôsobmi, a to buď jednostranným právnym úkonom alebo dohodou zmluvných strán. Pre oblasť obchodno-právnych vzťahov možno využiť pozitívne vymedzenie okruhu pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na kompenzáciu jednostranným úkonom jednej zo zmluvných strán, ktoré zakotvuje Občiansky i . Takto započítateľné sú predovšetkým pohľadávky, ktoré existujú, vzájomne sa kryjú, ich plnenie je rovnakého druhu, je možné ich uplatniť na súde, sú splatné a nie sú premlčané. Podmienkou kompenzácie je preto vzájomnosť pohľadávok (dva záväzky tých istých účastníkov), rovnaký druh plnenia (napr. peňažné pohľadávky, pohľadávky na vecné plnenie), spôsobilosť na započítanie (splatnosť, nepremlčanosť, žalovateľnosť), úkon smerujúci k započítaniu. Žalovaná svoj nárok odôvodňovala na základe vystavenej faktúry č. VF120069 na sumu 1.606,50 Eur a uvádzala, že na základe tejto faktúry bol uskutočnený zápočet, s čím sa okresný súd stotožnil a zamietol preto žalobu žalobcu. Žalovaná podľa žalobcu nepreukázala existenciu pohľadávky, ktorá bola vyúčtovaná vyššie uvedenou faktúrou. Pohľadávka žalovanej nebola podľa žalobcu v zmysle § 358 Obchodného zákonníka započítateľná z nasledujúcich dôvodov:

- pohľadávka žalovanej neexistuje,

- neexistentnú pohľadávku nemožno uplatniť na súde a

- takáto pohľadávka nie je splatná. „Dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní zápočtu a správnosti napadnutého Rozsudku je zároveň okamih doručenia zápočtu Žalovanej Žalobcovi. Žalovaná zápočtom zo dňa 23.06.2015 zaslaným súdu dňa 25.06.2015, doručeným Žalobcovi dňa 09.07.2015 a predloženým Žalobcovi v originály na pojednávaní dňa 03.08.2015 započítala svoju údajnú pohľadávku proti pohľadávke Žalobcu. Súd na základe započítania zamietol žalobu Žalobcu a uložil Žalobcovi nahradiť Žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, súd však vôbec neprihliadol na skutočnosť, že v čase podania žaloby Žalobcom nedošlo k platnému započítaniu, ktoré bolo vykonané až počas súdneho konania, žaloba preto bola podaná dôvodne a súd by mal na túto skutočnosť prihliadať aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania a nepriznať ich Žalovanej v celom rozsahu 100 %.“ Žiadal, aby odvolací súd „Rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 18.11.2016, sp. zn. 10Cb/18/2015 - 138, IČS: 5314211103 zrušil, v súlade s ustanovením § 390 Civilného sporového poriadku sám vo veci rozhodol a vydal rozsudok nasledovného znenia: Žalovaná je povinná zaplatiť Žalobcovi istinu vo výške 1.429,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 319,90 € od 28.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 184,60 € od 07.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 181,20 Eur od 11.04.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 744,- € od 02.08.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť Žalobcovi trovy konania z titulu uhradených súdnych poplatkov konania na súde prvej inštancie ako aj odvolacieho konania na účet Žalobcu IBAN: SK34 0200 0000 0014 6937 0855 a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 % vyčíslené po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu Žalobcu IBAN: SK86 1111 0000 0010 1595 9008, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku alternatívne, aby Rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 18.11.2016, sp. zn. 10Cb/18/2015-138, IČS: 5314211103 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

20. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že tvrdenie žalobcu, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu pochopeniu a vyloženiu ustanovenia čl. 5 ods. 7 kúpnej zmluvy a že servisný zásah sa nemá uskutočniť do 24 hodín, ale je povinnosťou predávajúceho v uvedenej dobe započať servisný úkon, nemá pre správne posúdenie veci zásadný význam. Rozhodujúcou skutočnosťou bol fakt, že zo strany žalobcu ako predávajúceho nebol dodaný tovar v požadovanej akosti. Opravovaný traktor vykazoval množstvo vád (výpoveď svedka Z. na str. 5

zápisnice zo dňa 03.08.2015). Jednou z nich bola porucha nainštalovaného hydraulického zariadenia spôsobená netesnosťou systému, ktorú situáciu žalovaná spolu s nájomcom vyriešila tak, že unikajúci olej bol dolievaný. Tvrdenie, že žalovaná ponechaním stroja v prevádzke prispela k vzniku ako aj k postupnému narastaniu výšky škody je zavádzajúce a ničím nepodložené. Práve naopak, žalovaná svojím postojom prispela k tomu, aby škoda, ktorá v dôsledku poškodeného hydraulického zariadenia vznikala bola čo najnižšia. Dolievanie oleja do hydraulického zariadenia bol niekoľkonásobne lacnejšou možnosťou ako krátkodobý prenájom iného traktora s podobnou špecifikáciu. Z tohto dôvodu ponechala stroj v prevádzke RIAVA CORPORATION, s.r.o. Škoda pritom narastala iba v dôsledku omeškania žalobcu s opravou. V danom kontexte potom vyznieva argumentácia žalobcu absurdne, keď namietal, že žalovaná si nesplnila povinnosť udržiavať stroj pre nájomcu v prevádzkyschopnom stave. Rovnako neopodstatnene vyznievala aj doplňujúca argumentácia žalovaného, že žalovaná si nesplnila povinnosť predchádzať vzniku škody aj napriek tomu, že vedela o vznikajúcej škode ako aj tom, že škoda sa bude zväčšovať čoraz viac postupným dolievaním oleja do stroja. Je zjavné, že žalobca (podľa všetkého úmyselne) ignoruje fakt, že v prípade, že by žalovaná nepristúpila na riešenie s dolievaním oleja, vznikala by jej škoda v dôsledku nezaplateného nájomného za obdobie, kedy traktory neboli prevádzkyschopné, resp. by musela hradiť náklady spojené s prenájmom iného traktora podobnej špecifikácie, aby dodržala záväzky voči nájomcovi.

21. Vo svojom vyjadrení žalovaná uviedla, že žalobca ďalej namietal otázku množstva spotrebovaného a refakturovaného hydraulického oleja. Množstvo dolievaného maziva bolo zdokladované faktúrami vystavenými na spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. spolu s vyznačením konkrétnej položky - Shell Donax a OHHM46. Jednalo sa o hydraulický olej vhodný do rôznych hydraulických zariadení. Existencia unikajúcej kvapaliny z hydraulického zariadenia bola preukázaná predloženou reklamáciou ako aj výpoveďami svedkov p. T. a p. M., pričom svedok p. T. potvrdil dolievanie oleja vo veľkých množstvách najmä s postupom času. Vyhodnotením všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti musel okresný súd dospieť k záveru, že k dolievaniu oleja zo strany nájomcu došlo a náklady s tým súvisiace bola povinná znášať žalovaná ako prenajímateľ. Vzhľadom k tomu, že primárnu povinnosť dodať stroje v zodpovedajúcej akosti niesol žalobca, logickým následkom je prenesenie tejto zodpovednosti na jeho osobu. Žalovaný citoval § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 436 ods. 1 a 4 Obchodného zákonníka, a uviedol, že zaplatením faktúry za spotrebovaný olej (výdavkový doklad zo dňa 12.09.2012) vznikla žalovanej škoda, ktorú si uplatnila u žalobcu. Žalobca sa ďalej snažil spochybniť výpovede svedkov tvrdením o rozporoch v ich výpovediach a spochybňovaním ich objektivity. Žalovaná však nezistila žiadne rozpory vo výpovediach. Obaja svedkovia vypovedali o skutočnostiach, ktoré im boli známe z ich pohľadu. Svedok p. Z. potvrdil existenciu množstva vád, medzi ktorými bola i porucha hydraulického zariadenia. Ku množstvu dolievanej hydraulickej kvapaliny sa vyjadril z pozície osoby, ktorá pri dolievaní nebola, a preto nemohla mať taký prehľad ako ho mal svedok p. T., ktorý traktor obsluhoval každý deň. Práve tento svedok potvrdil, že postupom času sa únik oleja zväčšoval a denne boli nútení doliať aj 20 litrov. Rozsah dolievaného oleja odhadol na 600 l. Do pozornosti okresného súdu žalovaná dala aj zavádzajúce informácie žalobcu, že svedkovia boli a sú pracovníkmi žalovanej (napr. svedok Z. potvrdil, že pracuje pre spoločnosť RIAVA CORPORATION, s.r.o. a nie pre žalovanú). Za nedôvodnú považovala žalovaná argumentáciu žalobcu, podľa ktorej dolievanie nesprávneho oleja s nízkou viskozitou do poškodeného stroja spôsobuje nielen rýchlejší únik ale aj možnosť ďalšieho poškodenia stroja. Otázka použitia správneho oleja by bola opodstatnená iba v prípade, že by v dôsledku nesprávneho oleja došlo k poškodeniu hydraulického zariadenia, ktoré bolo predmetom reklamácie. Vada v prejednávanom prípade vznikla ešte predtým, ako sa rozhodlo o použití náhradného oleja. Kúpna zmluva zo dňa 30.03.2010 vôbec neodkazuje na povinnosť kupujúceho používať iba také oleje, ktoré sú buď originálne alebo schválené predávajúcim. V tomto ohľade žalobca súdy opätovne zavádzal. V kúpnej zmluve sa v článku 5 bod 6 sa hovorí o náhradných dieloch, čo nemožno stotožňovať s hydraulickým olejom, čo je spotrebným materiálom pri prevádzke stroja. K rýchlejšiemu úniku kvapaliny dochádzalo postupom času, čo nájomca RIAVA CORPORATION, s.r.o. riešila prechodom na lacnejšiu verziu oleja OHHM46. Ani námietka, že použitím nesprávneho oleja môže dôjsť k poškodeniu spojok a ozubených kolies nebola namieste. Ako už bolo v konaní niekoľkokrát zdôrazňované, vada traktora sa týkala jeho hydraulického zariadenia a nie motorickej časti. Preto bol zakupovaný olej, ktorý dodávateľ olejov odporúčal použiť do hydraulických zariadení. Na základe preukázania existencie pohľadávky na strane žalovanej nemohol okresný súd ignorovať započítací prejav, ktorým došlo k zániku pohľadávky žalobcu. Aby sa odstránili pochybnosti o správnosti a platnosti právneho úkonu započítania, uskutočnila žalovaná započítací úkon znova listom zo dňa 23.06.2015, ktorého doručenie potvrdil žalobca v odvolaní. Žalovaná žiadala, „aby odvolací súd rozsudok Okresného

súdu Čadca č.k. 10Cb/18/2015-138 zo dňa 18.11.2016 čo do merita veci potvrdil. V časti trov ponecháva vec na zváženie odvolaciemu súdu.“

22. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa žalobca písomne nevyjadril.

23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 na základe odvolania podaného žalobcom a postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 a vo výroku II. o náhrade trov konania zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a podľa § 391 ods. 1 písm. c) bola v tejto dotknutej časti vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

24. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/164/2017-165 zo dňa 16.10.2018, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

26. Na základe odvolania žalobcu bolo zrejmé, že zásadnými odvolacími dôvodmi boli námietky v rovine odvolacích dôvodov „podľa § 365 písm. a), b), d), f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov“ (č.l. 145 spisu). K procesnému postupu v odvolacom konaní a ku konaniu pred okresným súdom krajský súd uvádza, že správne bolo postupované od 1.7.2016 podľa Civilného sporového poriadku, ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 (§ 373 . Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

27. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

30. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 , krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu vo výroku, ktorou bola žaloba zamietnutá. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov vo veci samej dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne ju právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s

ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

32. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesným oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn. III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

33. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu sa primárne uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, napriek odvolacím námietkam žalobcu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

34. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomne podanom odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní, odvolací súd dospel, tak ako už vyššie konštatoval, k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalobcu v časti vo veci samej.

35. V odvolaní žalobca argumentoval tým, že okresný súd v bode 12 napadnutého rozsudku podľa neho nesprávne a zjavne arbitrárne, bez toho, aby skutočnosť bola preukázaná, čo i len jednou zo strán, vyložil čl. 5 ods. 6 kúpnej zmluvy o povinnosti žalobcu zahájiť servisný úkon do 24 hodín od riadneho nahlásenia poruchy kúpy tak, že žalobca bol nielen povinný nastúpiť na servisný úkon, čo aj vykonal a žalovanej oznámil okrem iného v liste zo dňa 6.7.2012, že na základe tej reklamácie vykoná opravu netesných valcov ihneď, ako budú dodané nové a piesty, ale celú opravu a vadu stroja do 24 hodín odstrániť. Žalobca s výkladom okresného súdu nesúhlasil, mal za to, že vykonal všetky možné opatrenia a kroky, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať za účelom odstránenia vád stroja, keďže zaevidoval reklamáciu, zistil možnosti čo najrýchlejšej opravy a objednal nové piestnice. Žalobca v odvolaní tvrdil, že v deň reklamácie vykonal všetky možné opatrenia a kroky, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať za účelom odstránenia vád stroja, t.z. zaevidoval reklamáciu, zistil možnosti čo najrýchlejšej opravy, objednal nové piestnice a následne informoval žalovanú o čase, ktorý bude pravdepodobne trvať celý proces opravy stroja. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalobcu poukazuje odvolací súd na skutočnosti, vyplývajúce zo zápisnice o pojednávaní spísanej Okresným súdom v Čadci dňa 8.6.2015, kde žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla „Predkladám súdu kúpnu zmluvu na predmetný traktor, v zmysle ktorej bolo povinnosťou navrhovateľa v prípade vád tovaru nastúpiť so servisom do 24 hodín. Túto svoju povinnosť navrhovateľ takmer nikdy

nesplnil. Traktory vykazovali vady od začiatku. Máme za to, že tieto traktory, najmä lesná nadstavba neboli zhotovené v požadovanej kvalite. Z hydraulického zariadenia unikal olej, na čo bol navrhovateľ upozornený, aby prišiel vadu odstrániť. reklamácia predmetnej vady je zo dňa 22.6.2012. Navrhovateľ na reklamáciu zareagoval dňa 6.7.2012, pričom uviedol, že predmetné hydraulické piesty budú dodané v priebehu 4 až 6 týždňov“ (č.l. 47 rub spisu). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná pred súdom prvého stupňa spochybnila splnenie povinnosti žalobcu nastúpiť v zmysle Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.3.2010 bodu 5.7 „predávajúci zaháji servisný úkon do 24 hodín od riadneho nahlásenia poruchy.“ Tak v rámci odvolania, ale ani v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo žalobcom spochybnené, že reklamácia predmetnej vady bola zo dňa 22.6.2012. Žalobca však na uvedenú reklamáciu zareagoval až dňa 6.7.2012, ktoré skutočnosti zodpovedajú i tvrdeniam žalobcu v odvolaní, v ktorom sám uviedol list zo dňa 6.7.2012, nepoprel reklamáciu zo dňa 22.6.2012. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že riadne uplatnenie vád zo strany žalovanej bolo dňa 22.6.2012, ktoré skutočnosti žalobca osobitne nespochybnil a ani nevyvrátil. V zmysle citovaného bodu 5.7 kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2010 bola povinnosť predávajúceho zahájiť servisný úkon do 24 hodín od riadneho nahlásenia poruchy. Ak žalobca tvrdil, že hneď dňa 22.6.2012 objednal náhradné piesty, tak bolo povinnosťou žalobcu tieto skutočnosti i preukázať, preto ak okresný súd za relevantné skutočnosti vo vzťahu k splneniu povinnosti žalobcu v zmysle čl. 5.7 kúpnej zmluvy konštatoval, že táto povinnosť žalobcom nebola splnená, tak skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisového materiálu s poukazom na tvrdenia žalovanej pred súdom prvého stupňa, kde rozhodné skutočnosti vo vzťahu k reklamácii zo dňa 22.6.2012 uviedla, nemohol vyhodnotiť ako také, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť záverov okresného súdu. Navyše z výpovede žalovanej pred súdom prvého stupňa podľa obsahu zápisnice spísanej dňa 8.6.2015 (rub č.l. 47 spisu) vyplývalo, že po oprave v auguste 2012 sa vada vyskytla opäť. Uvedenú skutočnosť žalobca osobitne nespochybnil. Obrana žalovanej, že žalobca si takmer nikdy nesplnil povinnosť nastúpiť so servisom do 24 hodín, bola uplatnená už pred súdom prvého stupňa, preto bolo v dôkaznej povinnosti žalobcu, tieto tvrdenia žalovanej vyvrátiť. Z výsledkov vykonaného dokazovania, však bez ďalšieho, v limitoch posúdenia odvolacej argumentácie žalobcu, nie je možné prijať záver o včasnosti zahájenia, servisného úkonu do 24 hodín, preto nebolo možné túto argumentáciu žalobcu vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvého stupňa. „Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 6/2010 z 22.10.2010).

36. V rámci podaného odvolania žalobca namietol, že žalovaná si nesplnila svoju základnú povinnosť predchádzať vzniku škody, aj napriek tomu, že vedela o vznikajúcej škode, ako aj o tom, že škoda sa bude zväčšovať čoraz viac postupným dolievaním oleja do stroja, že olej, ktorý bol „údajne“ do stroja dolievaný, nie je odporúčaný žalobcom, že žalovaná takto porušuje kúpnu zmluvu a tento olej môže spôsobovať ďalšie poškodenie stroja, tak nevykonala akékoľvek preventívne opatrenie, ktoré od nej možno spravodlivo požadovať (č.l. 147 spisu). Z tohto opísaného správania žalovanej vyvodzoval žalobca dôvody pre nepriznanie náhrady „údajnej“ škody, ktorá mala vzniknúť žalovanej, pričom poukázal žalobca na odôvodnenie napadnutého rozsudku na č.l. 18 (správne má byť č.l. 8), v zmysle ktorého okresný súd vyhodnotil obranu žalovanej ako dôvodnú, nakoľko žalobca porušil svoju povinnosť dodať tovar v akosti, ktorá mu určuje zmluva. Bolo preukázané podľa okresného súdu, že predmetný traktor vykazoval vady, ktoré žalobca neodstránil v primeranej lehote, a preto ak žalovaná síce nie štandardným postupom, ale z dôvodu, aby predišla väčším škodám a prestojom súhlasila s dolievaním oleja do predmetného traktora, lesnej nadstavby hydraulický olej, ktorý následne vyúčtovala RIAVA CORPORATION, s.r.o. žalovanej faktúrou č. 1012160, čím vznikla žalovanej škoda v zmysle § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, s ktorým záverom vyjadril odvolací súd súhlas, po vykonaní odvolacieho prieskumu. Základom pre tieto závery okresného súdu bolo konštatovanie, že žalobca nenastúpil na opravu v zmluvne dohodnutej lehote 24 hodín, neodstránil vady a žalovaná si z tohto dôvodu uplatnila nárok na náhradu škody z vád tovaru v cene oleja, ktorý bol do predmetného traktora naliaty. V rovine týchto záverov, pri posúdení dôvodnosti odvolania žalobcu, sa žiada odvolaciemu súdu uviesť, že na

základe odvolacej argumentácie žalobcu, nebol dôvod, vzhľadom na skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa na odklon od prijatých záverov v prvoinštančnom konaní. Postup prijatý žalovanou, síce tak ako ustálil okresný súd nebol štandardným postupom, avšak už v priebehu prvostupňového konania žalovaná tvrdila v rámci svojej obrany, že tak konala, aby predišla väčším škodám a prestojom, pričom okresný súd takto zvolený postup nevyhodnotil ako nesprávny. Ak sa žalobca v tomto smere domáhal splnenia prevenčnej povinnosti zo strany žalovanej, tak odvolací súd považuje za podstatné na tomto mieste uviesť, že uvedený stav spôsobil primárne žalobca, ktorý nepreukázal splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, a to v zmysle bodu 5.7 kúpnej zmluvy zahájiť servisný úkon do 24 hodín od riadneho nahlásenia poruchy. Ak za tohto stavu žalobca vytýkal žalovanej, že nevykonala „akékoľvek preventívne opatrenie“, ktoré od nej možno spravodlivo požadovať, tak primárne žalobca za tejto skutkovej a právnej situácie mal konať v súlade so zmluvou a ak po žalovanej vyžadoval preventívne opatrenia, mal ich v rámci prvostupňového konania i konkretizovať tak, aby bolo možné verifikovať relevanciu tohto tvrdenia. Pokiaľ žalovaná v rámci predchádzaniu škôd konala spôsobom, s ktorým sa žalobca nestotožnil, tak bolo na žalobcovi, aby preukázal nesprávnosť takéhoto konania zo strany žalovanej. Nemožno sa, bez ďalšieho, stotožniť so žalobcom, že postup žalovanej, resp. žalobcom len tvrdené „úmyselné opomenutie preventívnej povinnosti Žalovanej“, by odôvodňovalo nepriznanie náhrady škody, ktorá vznikla žalovanej. V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

37. V rámci podaného odvolania žalobca vyčítal okresnému súdu, že neskúmal skutočnosť, či do stroja bolo skutočne doliate také množstvo oleja, ako uvádzala žalovaná a koľko bolo „fakturované žalobcovi“ a či vôbec bolo odôvodnené spotrebovať toľko litrov oleja do vadného stroja, či nebolo možné sanovať dočasné vady stroja iným spôsobom, pri ktorom by škoda nevznikla alebo vznikla v menšom rozsahu. Mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je založené výhradne na domnienkach a predpokladoch a okresný súd nezisťoval vznik škody, podmienky jej vzniku, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalobcu. V súvislosti s touto argumentáciou sa poukazuje na ustálený skutkový stav súdom prvého stupňa, plnenie dôkaznej povinnosti tak žalobcom a žalovanej, s dôrazom na jej obranu v rovine tvrdení o vzniku škody, ktorá bola preukazovaná aj predmetnými faktúrami, ktoré žalovaná uhradila spoločnosti RIAVA CORPORATION s.r.o. za spotrebovaný olej z prasknutej tiesnice, traktor Nex Holland na základe faktúry č. 1012160. Ak potom okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že „Z tvrdení účastníkov konania a z predložených listinných dôkazov (faktúry č. 1012160 a faktúry č. VF120069) mal súd zistené, že faktúrou č. VF120069 vyhotovenou dňa 18.9.2012, splatnou dňa 18.10.2012 žalovaná vyfakturovala žalobcovi sumu 1606,50 € za olej (č.l. 27 spisu), ktorú sumu žalovaná uhradila spoločnosti RIAVA CORPORATION, s.r.o. za spotrebovaný olej z prasknutej tiesnice - traktor New Holland na základe faktúry č. 1012160 vystavenej spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o.. Ako je uvedené vyššie súd mal preukázaný vznik škody na strane žalovanej, ktorá jej vznikla nesplnením povinnosti žalobcu odstrániť vady tovaru“, tak len základe argumentácie žalobcu v odvolaní nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od týchto záverov okresného súdu.

38. Vo vzťahu k množstvu oleja, ktorý bol dolievaný do predmetného traktora, ktorého cena bola žalovanou uhradená na základe pripojenej faktúry č. 1012160 a podľa faktúr č. 2012180, 2012199, 2012203, 2012209, 2012226, sa poukazuje i na skutočnosti verifikované svedeckou výpoveďou p. M. T., ktorý bol vypočutý súdom prvého stupňa ako svedok, po zákonnom poučení, pred okresným súdom dňa 18.11.2016, ktorý potvrdil i priebeh skutkového deja a vyjadril sa k žalobcom spochybňovanému množstvu oleja, pričom uviedol, na otázku, či je možné, že ste do predmetného stroja spolu naliali 600 litrov oleja „..za tie dva mesiace, určite je to možné“ (č.l. 136 rub spisu) nebol na základe odvolacej argumentácie žalobcu dostatočný priestor pre odvolací súd na odklon od ustálených záverov v skutkovej rovine okresného súdu o množstve dolievaného oleja, pričom sa poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Ak v súvislosti s tvrdeným rozporom o množstve nalievaného oleja v odvolaní citoval žalobca z výpovede p. M. T. „ale postupne to bolo aj 20 litrov denne“, pričom v ďalšej otázke právneho zástupcu mal svedok vysvetliť,

prečo sa nalieval aj olej, napr. OHHM46, a to 200 litrov, svedok odpovedal: „to neviem, ja som si vždy objednal olej a keď potrebujem, tento mi buď doviezli, alebo sme si poň prišli, bol v bandaskách neoznačených, nakoľko na firme bol olej“ a na otázku právneho zástupcu žalovanej, „je možné, že ste do predmetného stoja spolu naliali celkovo 600 litrov oleja“, tak ako odvolací súd už citoval zo svedeckej výpovede svedka odpoveď svedka znela „za tie dva mesiace určite je to možné“ (č.l. 136 rub spisu). Z uvedených dôvodov potom nebol dôvod na stotožnenie sa s odvolacou argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní a ak okresný súd žalobcom uvedené rozdiely neodstraňoval, tak ani odvolací súd vzhľadom na celú výpoveď svedka p. M. T., tak ako bola uskutočnená pred súdom prvého stupňa 18.11.2016 vo vzťahu k výpovedi P. Z. nevidel priestor na odstraňovanie uvedených žalobcom zvýraznených rozdielností v množstve oleja dolievaného do stroja. Ak zo strany žalobcu boli spochybnené svedecké výpovede z dôvodov prípadného zamestnaneckého pomeru, resp. v rovine tvrdení „do súčasnosti sú pracovníkmi žalovanej, žalovaná si ich pred výsluchom na súde mohla pripraviť na kladené otázky tak, aby odpovedali v jej prospech a preto dané výpovede nemožno považovať za kľúčový dôkaz pre preukázanie vzniku a existencie škody“ (č.l. 147 spisu), tak odvolací súd poukazuje len primerane a podporne a z eurokonformného prístupu na skutočnosti vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo 2329/2006 zo dňa 19.8.2008, ktorého závery si osvojil, v zmysle ktorých „...Zásadě volného hodnocení důkazů, která je v tomto ustanovení vyjádřena, proto neodpovídá takový způsob hodnocení, kdy je (předem) označena za nezpůsobilý důkazní prostředek svědecká výpověď jen proto, že svědek náleží k určité sociální nebo profesní skupině. K námitce žalobce, že odvolací soud přihlédl ke svědeckým výpovědím svědků Ing. S. a Ing. A., ač byli zaměstnanci žalovaného, dovolací soud odkazuje na rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 9.12.1998, sp. zn. 2 Cdon 1751/97, publikovaný v časopise Soudní Judikatura, 1999, č. 2, ve kterém soud konstatoval, že skutečnost, že svědek je zaměstnancem účastníka řízení, sama o sobě nevede k závěru, že jeho výpověď není pravdivá (věrohodná). rozsudok NS ČR 28 Cdo 2329/2006 Datum rozhodnutí: 19.08.2008“. Z týchto dôvodov, bez existencie ďalších skutočností, potom odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako relevantnú argumentáciu žalobcu v odvolaní o zaujatosti svedeckých výpovedí vypočutých svedkov. Vo vzťahu k výpovedi svedka p. P. Z. a p. M. T. žalobca uviedol, že sú výhradne vykonštruovanými skutočnosťami, ktorými sa uplatňuje neexistujúce právo (č.l. 147 spisu), vo vzťahu ku ktorému tvrdeniu neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia boli spôsobilé verifikovať. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak aj okresný súd vo vzťahu k žalobcom namietanému konaniu žalovanej konštatoval, že ho nemožno charakterizovať ako úplne štandardný postup, ktorým bola riešená vzniknutá situácia zo strany žalovanej, tak je na mieste zdôrazniť, že toto riešenie, vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, s dôrazom na spôsob plnenia zmluvných povinností žalobcom, nemôže ísť podľa odvolacieho súdu na ťarchu žalovanej, ak si žalobca primárne nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom nemožno opomenúť, že vady, ktoré na predmete kúpy nastali, neboli spôsobené predmetným olejom, ktorého použitie žalovanou opakovane žalobca v odvolaní namietal, keďže žalovaná dostatočne zdôvodnila tento svoj postup, ktorého motivácia nie je bez logických súvislostí vzhľadom na všetky skutočnosti prejednávanej veci, ktoré vyšli najavo. Žiada sa dodať, že práve vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo, bolo v dispozícií žalobcu, aby túto argumentáciu žalovanej vyvrátil a preukázal dôkazmi v rámci jeho dôkaznej povinnosti tvrdenia v rovine odvolacej argumentácie, že použitím typu oleja dolievaného žalovanou do traktora sa rozsah škody uplatnenej žalovanou zvýšil, resp. uvedenú škodu spôsobila žalovaná svojvoľne. Uvedené tvrdenia žalobcu však zostali len v rovine tvrdení, pričom na pojednávaní dňa 18.11.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Odvolací súd pripomína, že „...Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 6/2010 z 22.10.2010).

39. Ak vzniesol žalobca v rámci podaného odvolania pochybnosti, či bol skutočne dolievaný vyfakturovaný olej do stroja, kde dolievanie oleja potvrdili svedecké výpovede, tak zo skutočnosti,

že si presne svedok p. P. Z. nepamätal druh oleja, ktorý bol dolievaný, predsa nemožno vyvodiť záver uvádzaný žalobcom v odvolaní, pretože len tieto žalobcove pochybnosti v rovine, či vôbec fakturovaný olej do stroja žalovaná dolievala, neboli bez konkrétnych dôkazov spôsobilé vyvrátiť skutočnosti uvádzané svedkami (po zákonnom poučení). Odvolací súd len pre úplnosť poukazuje na výpoveď svedka p. M. Z. dňa 18.11.2016 (č.l. 136 spisu), ktorý konštatoval ku správaniu žalobcu, že tento uviedol, „že objednajú servis a bude sa dolievať olej“. „Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára 2011).

40. V rámci podaného odvolania poukazoval žalobca na čl. 5 ods. 6 kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2010 a argumentoval v odvolaní tým, že „...že v ustanovení čl. 5 ods. 6 kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2010 je uvedené, že kupujúci je povinný používať iba také oleje, ktoré sú buď originálne alebo schválené predávajúcim, čiže nemôže použiť akýkoľvek olej, aký si vyberie. Žalovaná mala minimálne požiadať Žalobcu o súhlas s používaním takéhoto druhu oleja, čo však nevykonala a sama sa svojvoľne po dohode so spoločnosťou RIAVA CORPORATION, s.r.o. a aj napriek upozorneniam Žalobcu sa rozhodla zakúpiť od tejto spoločnosti nevhodné druhy oleja. Žalovaná takýmto postupom nielenže poškodila seba a stroj, ktorý má vo vlastníctve, ale zároveň porušila viacero ustanovení kúpnej zmluvy a svojich záväzkov z nej vyplývajúcich, čím mohla spôsobiť škody Žalobcovi, ako aj nájomcovi daného stroja obchodnej spoločnosti RIAVA CORPORATION, s. r. o. Takémuto postupu Žalovanej nemôže byť priznaná procesná ochrana a súd preto rozhodol Rozsudkom nesprávne a nezákonne.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu sa oboznámil odvolací súd s článkom 5. bod 6., z ktorého vyplýva, že „Kupujúci sa zaväzuje používať iba originálne náhradné diely alebo náhradné diely schválené predávajúcim“. Žalobca v odvolaní neposkytoval žiadnu argumentáciu, z ktorého dôvodu, by olej dolievaný žalovanou mal byť považovaný za náhradný diel. K uvedenému záveru pristupuje zistenie, že i prípadné porušenie tohto zmluvného dojednania, neviazalo na porušenie žiadnu konkrétnu sankciu a tak prípadné takéto porušenie by vo vzťahu k prejednávanej veci bolo relevantné pri posúdení takých skutočnosti, ktoré spôsobili vady notifikované žalovanou u žalobcu, teda ak vady mali vzniknúť práve v súvislosti s použitím prípadného nevhodného oleja, čo však ani jednou zo strán v priebehu konania tvrdené nebolo. Ak vyčítal žalobca okresnému súdu, že poskytol procesnú ochranu žalovanej za tohto stavu, tak pre objasnenie svojich záverov zvýrazňuje odvolací súd, že dolievaním i prípadne nie odporúčaného oleja, predsa nevznikli vady na predmete kúpy (sporové strany v konaní netvrdili), ktoré žalovaná riadne a včas notifikovala a žalobca nepreukázal riadne splnenie povinností vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy tak ako ustálil okresný súd a ani z čl. 5 bod 7, z ktorých dôvodov odvolací súd nemohol vyhodnotiť tieto tvrdenia žalobcu za relevantné vo vzťahu k záverom okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožnil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

41. Ak v rámci podaného odvolania žalobca uviedol „..bez akýchkoľvek relevantných nespochybniteľných dôkazov ide výhradne o tvrdenie špekulácie žalovanej následne prijaté súdom prvej inštancie, že nejakým spôsobom doliali 600 litrov oleja do stroja, do ktorého sa zmestí iba 60 litrov oleja. A ak by išlo skutočne o únik oleja v rozsahu 60 litrov, išlo by o závažné veľké ekologické škody, ktoré nie sú hospodárne, ako ani finančne menej zaťažujúce v porovnaní s ďalšou možnosťou, ktorú Žalovaná pri riešení vád traktora mala, a to prenájmom iného stroja“, tak odvolací súd konštatuje, že uvedená argumentácia bez ďalšieho nebola spôsobilá ovplyvniť závery súdu prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania odvolacieho súdu. V tomto smere bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu nielen v rovine tvrdení, ale aj v dôkaznej rovine, tieto svoje tvrdenia preukázať. Je podľa odvolacieho súdu na mieste zvýrazniť, že nemožno opomenúť pri týchto záveroch odvolacieho súdu výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí po zákonnom poučení. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Pri svedeckej výpovedi

sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Odvolací súd mal zato, že vyššie uvedené postuláty boli v postupe okresného súdu, napriek odvolacím námietkam žalobcu, dodržané.

42. V rámci podaného odvolania vytýkal žalobca okresnému súdu „taktiež žiadnym spôsobom nepreukázala, že obchodná spoločnosť RIAVA CORPORATION, s. r. o. akýmkoľvek spôsobom reklamovala vady u Žalovanej a Žalovaná na základe reklamácie uhradila danú faktúru č. 1012160. Vo faktúre č. 1012160 je uvedené, že bol dolievaný olej z dôvodu prasknutej tiesnice - traktor NEW HOLLAND, čo je iná vada ako uvádzala Žalovaná a je preto možné pochybovať o tom, že daná faktúra naozaj súvisela so strojom, ktorý na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2010 predal Žalobca Žalovanej. Súd prvej inštancie však túto skutočnosť vôbec neskúmal a taktiež nezdôvodnil v odôvodnení napadnutého Rozsudku prečo takto postupoval“ (č.l. 148 spisu). Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na faktúru VF120069 (č.l. 27 spisu), aj ktorou žalovaná preukazovala pohľadávku voči žalobcovi v sume 1.606,50 Eur. Zároveň poukázal žalobca na faktúru č. 1012160 (č.l. 62 spisu), ktorú vystavila spoločnosť RIAVA CORPORATION s.r.o. žalovanej, pričom konštatoval, že nie žiadnym spôsobom definovaný ani špecifikovaný olej, ktorý bol dolievaný, ani stroj, do ktorého bol dolievaný a prípadne nájomná zmluva medzi spoločnosťou RIAVA CORPORATION s.r.o. a žalovanou, z ktorej obchodná spoločnosť odvodzovala právo fakturovať v rámci zodpovednosti za vady uniknutý olej. Konštatoval, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že obchodná spoločnosť RIAVA CORPORATION s.r.o. akýmkoľvek spôsobom reklamovala vady u žalovanej a žalovaná na základe reklamácie uhradila danú faktúru č. 1012160. Vo faktúre č. 1012160 je uvedené, že bol dolievaný olej z dôvodu prasknutej tiesnice, traktor New Holland, „čo je iná vada, ako uvádzala Žalovaná a je preto možné pochybovať o tom, že daná faktúra naozaj súvisela so strojom, ktorý na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.2010 predal Žalobca Žalovanej“ (č.l. 148 spisu). V súvislosti s touto argumentáciou odvolateľa vo vzťahu k námietke, že okresný súd uvedené skutočnosti neskúmal, poukazuje odvolací súd na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého je zrejmé, že tak faktúru č. VF120069 zo dňa 18.9.2012 ako i faktúru č. 1012160 (č.l. 62 spisu) okresný súd vo vzťahu k ostatným okolnostiam sporovej veci dostatočne vyhodnocoval, prijal z nich správne skutkové aj právne závery. Ak konštatoval v odvolaní žalobca „čo je iná vada, ako uvádzala Žalovaná“ (č.l. 148 spisu), tak bez bližšieho jej ozrejmenia obsahu námietky a bez ďalšej argumentácie žalobcu v tejto rovine, nebolo možné sa s ňou stotožniť vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, s dôrazom najmä na listinné dôkazy produkované tak žalobcom ako i žalovanou a svedecké výpovede vypočutých svedkov po zákonnom poučení. Vo vzťahu ku faktúre č. 1012160, žalobca sporoval formu úhrady, keďže faktúra mala byť uhradená prevodným príkazom a mala byť uhradená v deň vystavenia faktúry v hotovosti, o čom bol doložený výdavkový pokladničný doklad a tiež namietal absenciu uvedenia „suma s DPH a bez DPH“ (č.l. 148 spisu) poukazuje odvolací súd na listinný dôkaz, ktorým bolo riadne vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa, a to faktúru č. 1012160 zo dňa 12.9.2012, ku ktorej sa viaže pokladničný doklad na č.l. 70 spisu, z ktorého je zrejmé, že ide o úhradu faktúry č. 1012160. Pri vyhodnotení týchto listinných dôkazov odvolací súd vo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní, zvýrazňuje zrejmú väzbu uvedenej úhrady pokladničným dokladom a predmetnej faktúry, bez ohľadu na absenciu uvedenia sumy „s DPH a bez DPH“, z ktorej absencie vyvodzoval žalobca fiktívnosť týchto dôkazov, zdôrazňuje odvolací súd na tomto mieste, že bez ďalšieho v tomto štádiu konania nebolo možné stotožniť sa, vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa s touto argumentáciou. Ak uvádzal odvolateľ, že podľa platných právnych predpisov tento doklad nespĺňa tieto náležitosti, a že ide o doklad, vystavený na účely tohto súdneho konania, tak bolo plne v jeho dispozícii uvedené tvrdenia preukázať, resp. aspoň označiť konkrétne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, pretože len samotné uvedenie „suma s DPH a bez DPH“, vo vzťahu k sumáru dôkazov produkovaných žalovanou, neboli tieto tvrdenia dostatočné pre iné závery, než tie prijaté okresným súdom.

43. V odvolaní žalobca vyvodzoval existenciu možných pochybností ohľadom žalovanou uplatnenej škody z dôvodu spriaznenosti medzi osobami žalovanou a RIAVA CORPORATION s.r.o., pričom tvrdil nielen vzájomné prepojenie, ale aj možné špekulatívne úkony strán v danej veci, z ktorých dôvodov mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je arbitrárne, nedostatočné, nedôvodné. Vzhľadom na celé odôvodnenie tohto rozhodnutia, dôvody tejto odvolacej námietky, bez ďalšieho, nemohol sa odvolací súd stotožniť s touto argumentáciou žalobcu vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa. Pripomína odvolací súd, že ak žalobca mal tieto pochybnosti, bolo výslovne v jeho dispozičnej sfére, čo by sporovej strany, nielen uvedené skutočnosti primárne označiť, ale aj konkretizovať dôkazy vo vzťahu k týmto tvrdeniam a následne ich preukázať. Len samotné jeho pochybnosti uvedené v tvrdeniach v odvolaní, neboli spôsobilé, vzhľadom na ustálený skutkový a právny stav veci v konaní pred okresným súdom, tak ako vyplýval z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pre iný záver odvolacieho súdu, než ten, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Je zrejmé, že žalobca mal dostatočný časový priestor pre produkovanie dôkazov. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že tvrdenie spriaznenosti špekulatívneho postupu, ktoré tvrdenie nebolo možné vyvodiť z podaní žalobcu zo žaloby, ktorá bola doručená súdu dňa 11.12.2014 ani z vyjadrenia k odporu žalovanej, ktorej bolo doručené dňa 24.4.2015 (č.l. 35 a nasl. spisu) ani z výpovedí právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 8.6.2015 ani z výpovedí pred súdom prvého stupňa dňa 3.8.2015 podľa obsahu zápisnice, bez ďalšieho, tak ako už uviedol odvolací súd, nepredstavovalo dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa, a to aj vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené vyššie.

44. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

45. Vo vzťahu k započítaniu a odvolacej námietke žalobcu v tejto rovine poukazuje odvolací súd cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

46. Na základe uvedených zhodnotení, krajský súd odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a v zmysle § 387 ods. 1 pristúpil k potvrdeniu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň cez úpravu v § 387 ods. 2 odkazuje.

47. Žalobca osobitne namietal závery okresného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol k rozhodnutiu o trovách konania: „Výrok o náhrade trov konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení VSÚ prvostupňového súdu. Rozhodol tak o základe nároku, a to podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal plný úspech žalobca, teda v rozsahu 100 %, preto v rozsahu 100 % mu súd priznal aj náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263 ods. 1 CSP: Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta“ (č.l. 142 spisu). Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu v tejto časti odvolací súd konštatuje, že výrok písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu, v zmysle ktorého okresný súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka prvostupňového súdu, nekorešponduje odôvodneniu napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti, keďže podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka prvostupňového súdu. Vzhľadom na rozdielnosť výrokovej časti napadnutého rozsudku a odôvodnenia, výsledky sporu vo veci samej, ako i na jednotlivé skutkové okolnosti argumentáciu žalobcu v odvolaní v tejto rovine nie je možné dospieť k inému záveru, než konštatovať zmätočnosť rozhodnutia okresného súdu v tejto časti. Tiež je zrejmé, že okresný súd bližšie svoje rozhodnutie neodôvodnil a neposkytol v tomto smere konkrétnu argumentáciu vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu, preto odvolací súd, primárne vzhľadom na zmätočnosť rozhodnutia okresného súdu v tejto časti, pristúpil k zrušeniu rozsudku

okresného súdu v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, a to cez úpravu v § 389 ods. 1 písm. b) a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

49. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

50. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne, v časti zodpovedajúcej výroku napadnutého rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania, ktorá bola odvolacím súdom zrušená (v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia), prejedná a rozhodne náhrade trov konania s tým, že sa bude dôsledne zaoberať i argumentáciou žalobcu v odvolaní, ktorá sa viazala na skutkové okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k rozhodnutiu o výroku o náhrade trov konania.

51. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.