Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Co-43-2018.pdf
PDF · 100.62 KB
Case nature
Subarea
41Co/43/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa K. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., občan SR, adresa pre doručovanie D. XX, XXX XX V. V. ( p. G. X. ), proti žalovanej strane PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej strany proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 19Csp/107/2018-39 zo dňa 23. augusta 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 19Csp/107/2018-39 zo dňa 23. augusta 2018 vo výrokoch I. až IV., ktorými bola žalovanej strane uložená povinnosť zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením prvým výrokom uložil žalovanej strane povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a žalovanou stranou dňa 9.1.2015, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 19Csp/107/2018. Druhým výrokom uložil žalovanej strane povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a žalovanou stranou dňa 9.1.2015, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 19Csp/107/2018. Tretím výrokom uložil žalovanej strane povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a žalovanou stranou dňa 26.3.2015, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 19Csp/107/2018. Štvrtým výrokom uložil žalovanej strane povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a žalovanou stranou dňa 26.3.2015, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 19Csp/107/2018. Piatym výrokom súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia proti zamestnávateľovi navrhovateľa F. Z., a.s. mzdové oddelenie, so sídlom O. F. X, V. odmietol.
2. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 2.8.2018 k sp.zn. 19Csp/42/208 sa žalobca domáha vo veci samej určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a nariadenia neodkladného opatrenia. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 19Csp/42/2018-93 zo dňa 7.8.2018 vylúčil túto žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, pričom vec je vedená pod č.k. 19Csp/107/2018.
3. V žalobe vo veci samej žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.1.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi spotrebiteľský a revolvingový úver vo výške 1.500,-Eur, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.1.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský a revolvingový úver vo výške 1.500,-Eur, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.3.2015, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi spotrebiteľský a revolvingový úver vo výške 1.500,-Eur a Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi spotrebiteľský a revolvingový úver vo výške 1.500,-Eur. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že súčasťou formulárových zmlúv boli aj dohody o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine, na základe ktorých žalovaná strana požiadala zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ mieni pristúpiť k zrážkam zo mzdy, čo navrhovateľ považuje za neprípustné a poškodzuje to jeho ako spotrebiteľa a jeho rodinu. Navrhovateľ má za to, že existuje naliehavý právny záujem a tvrdí, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a medzinárodnou zmluvou, a preto za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ zároveň uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje tzv. mimosúdne zrážky, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, tento nedokáže zrážky priamo zastaviť. Moc nad jeho majetkom je teda koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky nepotrebuje ani rozhodnutie súdu. Má za to, že takýto inštitút sa dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky. Poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej koncentrácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Tiež uviedol, že v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné a nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Navrhovateľ k neodkladnému opatreniu tiež konštatoval, že žalovaná strana už vyzvala zamestnávateľa navrhovateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy, a preto je tu obava, že žalovaná strana naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Navrhovateľ v záujme predídenia vzniku ujmy navrhol, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Navrhol, aby sa žalovaná strana zdržala použitia uzatvorených dohôd o zrážkach zo mzdy.
4. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením a konštatoval, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Poukázal na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka a na § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. a dospel k názoru, že dohody o zrážkach zo mzdy nespĺňajú základné náležitosti v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že dohoda síce bola uzatvorená písomne, obsahuje označenie veriteľa, dlžníka a výšku pohľadávky aj zrážky, avšak chýba uvedenie platiteľa mzdy dlžníka, hoci je v dohode táto náležitosť výslovne uvedená, miesto pre jej vyplnenie je však prázdne. Táto skutočnosť podľa názoru súdu prvej inštancie postačuje na to, aby vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy voči zamestnávateľovi navrhovateľa súd odmietol, pretože neobsahoval náležitosti podľa § 127 Civilného sporového poriadku v spojení s § 132 Civilného sporového poriadku.
5. Žalovaná strana v zákonnej lehote podala odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 19Csp/107/2018 zo dňa 23.8.2018, ktorým bolo rozhodnuté o nariadení neodkladného opatrenia v oblasti povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Namietla nezákonnosť nariadeného neodkladného opatrenia, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Z odvolania vyplýva, že z podstaty neodkladného opatrenia je možné ustáliť, že podmienkou je primeranosť zásahu neodkladným opatrením do práv a oprávnených záujmov strán konania, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, pričom neodkladné opatrenie musí byť primerané a nesmie vyvolávať právne účinky, ktoré idú nad rámec nevyhnutnosti. Odvolateľ považuje odôvodnenie súdu za rozporné so zákonnou úpravou, pretože z unesenia nemožno preukázateľne zistiť, z akých skutočností súd vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami. Žalovanej strany tvrdenie deklaruje aj skutočnosť, že v oblasti záveru súdu o vyhovení návrhu v časti sumy prevyšujúcej vyplatenú čiastku úveru absentuje bližšie zdôvodnenie vysloveného záveru. Súd sa nezaoberal v uznesení prevyšujúcou vyplatenou čiastkou úveru. Odvolateľovi tiež nie je zrejmé, na základe akých okolností súd pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, že navrhovateľ mal povinnosť z poskytnutých úverov vrátiť iba sumu, ktorá mu bola skutočne poskytnutá. Ani touto skutočnosťou sa súd v napadnutom uznesení nezaoberal. Podľa názoru odvolateľa je dohoda o zrážkach zo mzdy legitímnym prostriedkom zabezpečenia záväzkov so spotrebiteľskej
zmluvy. Je presvedčený, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných predpokladov, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie. Tiež tvrdil, že súd nepreveril skutočnosť, aké nároky sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uhrádzajú, a teda či ide o istinu pohľadávky, príslušenstvo a podobne. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. 6. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej strany je dôvodné.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenia v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.
14. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( § 329 ods. 2 CSP ). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
15. Oboznámením sa s obsahom spisu, predovšetkým s dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež skoncipovaním petitu žaloby, ktorého sa žalobca mieni domáhať vo veci samej, sa odvolací súd nestotožňuje s prijatým záverom okresného súdu. Samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za nesprávne a riadne neodôvodnené ( vychádzajúc aj z ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu ). Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ preukázal za daných skutkových okolností a s poukazom na petit žaloby vo veci samej, že je predbežne nutné poskytnúť ochranu jeho subjektívneho práva. Skutočnosť, že žalovaná strana už mala v úmysle domáhať sa výkonu svojho práva vyplývajúceho z uzatvorených dohôd o zrážkach zo mzdy, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom, ktorý osvedčuje existenciu potreby dočasne upraviť ( zastabilizovať ) pomery medzi stranami konania ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu.
16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie nevenoval dostatočnú pozornosť obsahu predložených listinných dôkazov.
17. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci boli samostatne uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.1.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.1.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.3.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.3.2015. Tieto dohody boli uzatvorené ako samostatné Dohody o zrážkach zo mzdy vzťahujúce sa ku konkrétnym úverovým zmluvám. Z týchto predložených dohôd je zjavné, že predmetné dohody, zakladajúce legitimitu pre postup žalovanej strany, ako veriteľa vo vzťahu k zamestnávateľovi navrhovateľa v danej veci, neboli zakomponované ako súčasť formulárových úverových zmlúv, resp. Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko boli zmluvnými stranami uzatvorené osobitne, na samostatnej listine. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY ( INÝCH PRÍJMOV ) DLŽNÍKA, takže už aj z ich označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože neboli len včlenené do iných zmluvných ustanovení základných zmluvných vzťahov, resp. Všeobecných obchodných podmienok, s obsahom ktorých by splývala.
18. Odvolací súd vychádzal zo zákonnej dikcie ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
19. Po oboznámení sa s predloženými dohodami odvolací súd uvádza, že podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti týchto zmluvných právnych úkonov je skutočnosť, že dohody o zrážkach zo mzdy sú formálne odčlenené od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, dohody boli uzavreté vo forme osobitnej listiny, sú individualizované vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, boli uzatvorené ku konkrétnym číslam zmlúv o úvere, sú osobitne datované a aj osobitne podpísané povinnou osobou
- spotrebiteľom. Ďalšími zásadnými skutočnosťami je konštatovanie, že v obsahu konkrétnych dohôd o zrážkach bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch ich uzavretia a mal možnosť ich odmietnuť, pričom táto možnosť, ako aj skutočnosť, že hlavný zmluvný vzťah z revolvingových úverov nie je podmienený uzavretím týchto dohôd, je v texte dohôd zdôraznený na viacerých miestach. Za predpokladu takéhoto koncipovania dohôd a vychádzajúc zo zákonných požiadaviek obsiahnutých v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, potom nemožno mať za to, že tieto zmluvné dojednania neboli individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože spotrebiteľ mal možnosť osobitne tieto dohody neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby rozhodnutia sa spotrebiteľa žiadna konzekvencia, majúca vplyv na dojednaný spotrebiteľský úverový vzťah. Nemožno opomenúť nevyhnutú mieru obozretnosti aj zo strany spotrebiteľa, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom dohody a následne sa potom aj slobodne rozhodnúť nepristúpiť k ním bez akýchkoľvek konzekvencií a vplyvu na úverové vzťahy tým, že ich nepodpíše.
20. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojím podpisom, a ku ktorým pristúpil a zasahovať do zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvného vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovených dohôd o zrážkach zo mzdy
s poučením o charaktere týchto dohôd a o dôsledkoch ich uzavretia, muselo byť aj priemernému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy, ktorá nevylučuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak takéto zmluvné dojednanie bolo so spotrebiteľom individuálne dojednané a spĺňa predpoklady vyžadované podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Navyše odvolací súd konštatuje, že je zrejmé z oznámení o predložení dohôd o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi navrhovateľa, že žalovaná strana nezneužíva výkon práva, ani nestanovuje výšku zrážok vykonaných zamestnávateľom svojvoľne a v rozpore s tým, čo bolo medzi účastníkmi záväzkového vzťahu zmluvne dojednané. Výkon tohto práva vyplýva žalovanej strane z doposiaľ platného (a čo je podstatné doposiaľ nespochybneného ) hmotnoprávneho základu vyplývajúceho z platných Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.1.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.1.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.3.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015. Zásadné je, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti len samotných dohôd o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovacieho právneho inštitútu k hlavným zmluvným vzťahom, pričom platnosť hlavných zmluvných vzťahov - úverových zmlúv nenamieta, ani nespochybňuje. Odvolací súd poznamenáva, že v sporových konaniach, charakterizovaných v plnej miere zásadou dispozičnou a zásadou kontradiktórnosti konania, je pre súd určujúci návrh na začatie konania/žaloba a súd je viazaný petitom žaloby, teda predmetom konania, ktorý vymedzuje navrhovateľ/žalobca, ako dominus litis. Súd je oprávnený prekročiť vymedzený predmet sporu, teda ísť nad rámec navrhovaného petitu len výnimočne v špecifických prípadoch a v obmedzenom rozsahu, vždy však len v súlade s normami práva a vo vymedzenom rozsahu. Použitá formulácia petitu v konkrétnej veci je dostatočne konkrétna a určitá z hľadiska vymedzenia konkrétneho rozsahu predmetu konania.
21. Odvolací súd zároveň uvádza, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že automaticky na základe skutočností, že v uzatvorených dohodách nie je vypísaný zamestnávateľ navrhovateľa, ide o absolútne neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka určenie zamestnávateľa v dohode nestanovuje ako obligatórnu náležitosť ( komentár k zákonu nemožno vždy považovať automaticky za právne záväzný ), a preto okresným súdom vyslovený právny názor musí byť predmetom individuálneho skúmania v rámci konania vo veci samej.
22. Odvolací súd dopĺňa, že sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené v rozsahu osvedčenia aspoň základných predpokladov, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Odvolací súd má na základe uvedeného za to, že navrhovateľ v základnej miere nepreukázal a neosvedčil dôvodnosť a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania a nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a neosvedčil naliehavosť potreby dočasne upraviť vzťahy medzi stranami konania do meritórneho rozhodnutia súdu.
24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie v znení navrhovanom navrhovateľom, a preto podľa ustanovenia § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutej časti zamietol.
25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP aj bez návrhu súd prvej inštancie až v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí.
27. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).