Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/433/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: Z. Š., B.. XX.X.XXXX, X.: G. XXXX/XX, X., zastúpená: JUDr. Lucia Anovčinová, advokátka, so sídlom Štefániková 5, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.276,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. apríla 2016 č.k. 49C 370/2015-63 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.276,68 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05% p.a. odo dňa 08.12.2015 do zaplatenia, nahradiť jej trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 238,19 eur a taktiež mu uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok za žalobu vo výške 76,50 eur.

2. Vychádzal zo žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1 276,68 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania, skutkovo odôvodnenej tým, že ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 19.02.2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol sumu 1 600 eur. V zmysle zmluvy sa zaviazala vrátiť sumu 1 600 eur a zaplatiť náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru v sume 1 544 eur, teda celkovo vrátiť sumu 3 144 eur v lehote do 18.03.2015 v 12 mesačných splátkach po 262,-eur. Zároveň v rovnaký deň bola medzi stranami sporu uzavretá Rozhodcovská zmluva, Dohoda o plnení v splátkach, Splátkový kalendár a Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch. Napriek úhrade sumy 1600 eur dňa 28.08.2014 otcom žalobkyne žalovaný zaslal jej zamestnávateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy v mesiaci máj až august po 262 eur a v mesiaci september v sume 226,68 eur. Celkovo žalovanému podľa žaloby uhradila sumu 2 876,68 eur. Poukázala na to, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, mala táto obsahovať náležitosti uvedené v § 9 Zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). V zmluve bol podľa žalobkyne uvedený nesprávny údaj RPMN, ktorý zároveň nebol totožný s údajom RPMN uvedeným v Dohode o plnení v splátkach. Správna výška RPMN mala byť uvedená 302, 67%, pričom v zmluve bola uvedená 96,50%, čo má za následok podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch posudzovanie poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa nej neobsahovala náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda i z tohto dôvodu podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa

poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V žalobe tiež poukázala na nesprávne uvedenú sadzbu úroku, keď z poskytnutej istiny 1 600 eur a záväzku vrátiť sumu 3 144 eur v 12 mesačných splátkach vyplýva úrok 96,49 % a nie uvádzaný úrok 39,15 %. Úrok 96,49 % označila ako úžeru. K celkovým nákladom spojeným s poskytnutým úverom uviedla, že administratívny poplatok je skrytým úrokom z úveru, výška administratívneho poplatku je v rozpore s dobrými mravmi. K ustanoveniam obsiahnutým vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru o záväzku spotrebiteľa uhradiť zmluvnú pokutu v sume 33 eur, uhradiť 10 eur za každú zaslanú upomienku, a záväzok spotrebiteľa nahradiť náklady, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práva, mala za to, že sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keď spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako Dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa nej neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je v rozpore s ust. § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Rozhodcovskú zmluva zo dňa 19.02.2014 mala za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa žaloby sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úrok, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom.

3. Poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý mal za to, že nenastala v danom prípade ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, rovnako ani právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Nestotožnil sa s tvrdením o absencii podstatných náležitostí v zmluve, keď výška RPMN v zmluve bola uvedená pre prípad splatenia úveru v jednej splátke a výške RPMN v Dohode o splátkach korešponduje s úhradou v splátkach. K administratívnemu poplatku uviedol, že právna úprava v oblasti úverov nebráni ich účtovaniu, zároveň poukázal na absenciu všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho v čase uzavretia zmluvy maximálnu prípustnú výšku úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Zdôraznil, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami, keď správne by sa malo podľa neho prihliadať na rozdielne úrokové sadzby stanovené pre banky a nebankové, leasingové a iné spoločnosti.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 19.2.2014, § 2 písm. a/, b/, d/ uvedeného zákona, § 9 ods. 2 písm. j), k) uvedeného zákona a § 11 ods. 1 písm. b), d) uvedeného zákona, ďalej podľa ust. § 451 ods. 1, 2 a § 456 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 19.02.2014 bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z uvedenej zmluvy zistil, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 600 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhradiť žalovanému v lehote do 18.03.2015 spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom v sume 1 544 eur, z ktorých suma 917,60 eur predstavovala administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a úrok v sume 626,40 eur. V zmluve bol uvedený úrok v sadzbe 39,15% ročne a RPMN v sadzbe 96,50%, výška priemernej RPMN bola uvedená 28,53%. Celkovo sa žalobkyňa v zmysle zmluvy zaviazala uhradiť žalovanému sumu 3 144 eur. V zmluve údaj o splátkach uvedený nebol.

5. Z tlačiva štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere z 19.2.2014 súd prvej inštancie zistil, že údaje v uvedenom tlačive sa stotožňujú s údajmi v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.02.2014, čo do výšky poskytnutého úveru 1 600 eur, čiastky úroku v sume 626,40 eur, administratívneho poplatku v sume 917,60 eur. Zároveň konštatoval, že v tlačive bol uvedený údaj, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku jednou splátkou, pričom doba trvania zmluvy o úvere je 12 mesiacov. RPMN bola uvedená v sadzbe 96,50 %.

6. Z Dohody o plnení v splátkach k zmluve č. XXXXXXXXX ako i Splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 19.02.2014 mal za preukázané, že medzi stranami sporu v zmysle Dohody o plnení v splátkach došlo k dohode o zmene Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.02.2014 tak, že žalobkyňa sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku (poskytnutý úver, úrok, administratívne náklady) v sume 3 144 eur v 12 mesačných splátkach po 262 eur vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 18.04.2014. Výška RPMN bola v Dohode o plnení v splátkach uvedená v sadzbe 302,67 %.

7. Z doložených listinných dôkazov tiež zistil, že dňa 19.02.2014 uzavreli strany sporu Dohodu o zrážkach zo mzdy a i z iných príjmov i Rozhodcovskú zmluvu. Z listinných dôkazov mal za medzi stranami sporu nesporné, že žalobkyňa za poskytnutý úver v sume 1 600 eur zaplatila celkovo sumu 2 876,68 eur.

8. Vychádzal z údajov v obchodnom registri žalovaného, ktorý má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Z uvedeného potom vyvodil záver, že žalovaný bol dodávateľom a zároveň veriteľom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ako aj Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Konštatoval, že žalobkyňa v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba - občianka, teda ide o spotrebiteľku, ako to vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch, a tiež Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko táto okolnosť podľa súdu prvej inštancie z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalovaný opak tohto postavenia žalobkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Vzhľadom na uvedené daný vzťah právne posúdil ako o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, t.j. vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, riadiaci sa zákonnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, s tým, že to, čo v ňom nie je upravené, sa riadi zákonnými ustanoveniami OZ.

9. Z vykonaného dokazovania mal za nepochybné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred pripravené žalovaným, bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Vyhodnotil, že ide o formulár zmluvy s jednotlivými vopred pripravenými kolónkami, kde sa vypĺňajú potrebné údaje. Ustálil, že žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver, keď ide o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úveru.

10. Na základe uvedeného potom dôvodil, že takáto zmluva musí spĺňať okrem všeobecných náležitostí i náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Absencia niektorých má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda bez akéhokoľvek navýšenia, len v hodnote poskytnutej služby, teda výšky spotrebiteľského úveru. Zdôraznil, že náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských zmluvách musí spĺňať i Dohoda o plnení v splátkach, ktorej predmetom má byť zmena ustanovení uzavretej úverovej zmluvy.

11. Ustálil, že žalobkyni ako dlžníčke bol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo 19.02.2014 poskytnutý zo strany žalovaného ako veriteľa spotrebiteľský úver vo výške 1 600 eur, za ktorý zaplatila spolu 2 876,68 Eur. Táto skutočnosť mal za medzi stranami nespornú. K administratívnemu poplatku za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy v sume 626,40 eur poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Prešov č.k. 11C/42/2012-46 zo dňa 13.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.08.2014 a Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C 123/2014 zo dňa 8.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 2/2015 zo dňa 11.3.2015, v ktorých bola zmluvná podmienka v úverovej zmluve s obdobným znením týkajúcim sa neprimeranej odplaty za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho vyhodnotil, že žalovaný bol podľa § 53a ods. 1 povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

12. V tejto súvislosti pripomenul, že ide o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

13. Súd prvej inštancie považoval uvedenie výšky RPMN v sadzbe 96,50 % v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.02.2014 za zavádzajúce s prihliadnutím na skutočnosť, že v rovnaký deň bola uzavretá medzi účastníkmi Dohoda o plnení v splátkach, kde bola uvedená výška RPMN v sadzbe 302,67 % pri poskytnutej sume, dodatočných nákladoch, počte a výške splátok správne. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že výška RPMN uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke, nakoľko v predmetnej zmluve nebol určený presný dátum splátky, ale doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru ku dňu 18.03.2015.

Uvedené vyhodnotil ako zavádzanie spotrebiteľa a obchádzanie uvedenia reálnej výšky RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, keď RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké budú všetky náklady spojené so spotrebiteľským úverom, keď tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber toho najvýhodnejšieho úveru. Vzal do úvahy, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.02.2014 ani Dohoda o plnení v splátkach výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, neobsahuje, keď v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.02.2014, ktorá v časti splatnosti bola zmenená Dohodou o plnení v splátkach, je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejmé, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.02.2014 v znení Dohody o plnení v splátkach zo dňa 19.02.2014 neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na zavádzajúci údaj RPMN a konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve a vyššie uvádzané dôvody, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku toho vyvodil záver, že žalovaný nemá právny nárok na žiaden úrok a ani poplatky plynúce z tejto úverovej zmluvy, a tak plnenie nad rámec istiny posúdil ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu - bezdôvodné obohatenie.

15. Konštatoval, že žalobkyňa ako dlžník mala zaplatiť žalovanému ako veriteľovi len istinu úveru, t.j. 1 600 eur, a preto rozdiel medzi istinou a reálne zaplatenou sumou 2 876,68 eur, ktorý je žalovanou sumou 1 276,68 eur, právne kvalifikoval za bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, nakoľko tá plnila, čo nebola povinná.

16. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ods. 2 § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy) vymenovaných v ust. § 9 ods. 2, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

17. Ohľadom príslušenstva rozhodol podľa ust. § 517 ods. 1, 2 v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb., nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, a to odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému v zmysle petitu žaloby žalobkyne.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 238,19 eur. Trovy právneho zastúpenia právny zástupca vyčíslil v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. a súd prvej inštancie mu priznal odmenu za nasledovné úkony právnej služby pri výške hodnoty sporu 1 276,68 eur: 1. prevzatie a príprava veci, 41 eur (podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2. písomná žaloba 61,41 eur (podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 3. účasť na pojednávaní konanom dňa 20.04.2016 61,41 eur (podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), k tomu režijný paušál k vyššie uvedeným úkonom právnej služby v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v roku 2015 2x po 8,39 eur, v roku 2016 1x 8,58 eur. Žalovaného zaviazal tiež na náhradu za stratu času v zmysle § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré právna zástupkyňa žalobkyne poskytla mimo sídla jej advokátskej kancelárie dňa 20.04.2016 (účasť na pojednávaní) - cesta MHD zo sídla advokátskej kancelárie Bratislava I na tunajší súd Bratislava V 2 polhodiny = 2x 14,30 eur. Nepriznal jej náhradu trov konania za úkon právnej služby

- Stanovisko zo dňa 13.01.2016 s odôvodnením, že uvedené písomné podanie nebolo vypracované na jeho výzvu a trovy vynaložené za uvedený úkon preto nevyhodnotil za trovy konania potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.

19. O poplatkovej povinnosti žalovaného rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko v konaní úspešná žalobkyňa bola ako spotrebiteľka oslobodená o súdneho poplatku za podanie žaloby.

20. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutý rozsudok označil za nedostatočne odôvodnený, keď podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s jeho právnou argumentáciou. K zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalobkyňa bola pri jej podpise upovedomená o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN, keď zákon č. 129/2010 pojednáva len o nesprávne uvedenej alebo absentujúcej RPMN. Namietal teda záver súdu prvej inštancie o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pripomenul, že žalobkyňa ako dlžníčka požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára so splátkami vždy do 18. kalendárneho dňa v mesiaci počnúc dňom 18.04.2014, z ktorého dôvodu podľa neho úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom každá splátka bola prednostne započítaná na istinu a až potom na poplatok a úroky. Konštatoval, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovoval maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, keď v danom prípade sa táto odplata podľa neho riadi predpismi účinnými do 31.05.2014, podľa ktorej obmedzenie odplaty je možné len v zmysle ust. § 53 ods. 6 odplatou obvykle požadovanou na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pozornosť upriamil na rozhodovaciu súdnu prax, podľa ktorej u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Mal za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky a je potrebné zistenie obvyklej výšky úrokov podobnými subjektmi. Mal za to, že slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie úveru pripúšťa a aj ho výslovne uvádza. Poplatok nepovažoval za neprimerane vysoký, s tým, že žalobkyňa si povinnosti jeho platenia bola vedomá už pri podpise zmluvy a výšku nenamietala. Výšku poplatku v zmluve mal za dostatočne jasne uvedenú, výrazne napísanú a uvedenú hneď pri sume úveru. I v prípade posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej poukázal na dôvodovú správu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá počíta s existenciou 1%-ného poplatku za spracovanie zmluvy a poplatok označuje za odplatu za poskytnutie úveru. V závere namietal absenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o úvere.

21. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného realizovanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.08.2016 uviedla, že napadnutý rozsudok spĺňa podľa nej všetky zákonné kritéria. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že rozdielne uvádzaná RPMN je v súlade s platným právnym poriadkom SR a konanie žalovaného označila za nekalé vo forme klamlivého konania alebo opomenutia. Pripomenula, že žalovaný jej dal podpísať všetky tlačivá naraz, keď sama nežiadala o možnosť využitia splátkového kalendára a uvedené jej bolo predložené žalovaným ako súčasť viacerých dokumentov určených na podpis. Mala za to, že administratívny poplatok je v zmysle ust. § 53 ods. 1 neprijateľný, nakoľko žalovaný jej neposkytol žiadne reálne protiplnenie. Zmluvu mala za bezúročnú a bez poplatkov, keďže neobsahuje obligatórne zákonom predpísané náležitosti. K argumentácii žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu namietala, že predmetom konania bola žaloba na plnenie. Uplatnila si tiež náhradu trov odvolacieho konania.

22. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 a § 381 bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci dostatočne skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 , z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov

(§ 387 ods. 2 . Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného vzniknutého plnením z bez právneho dôvodu v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov z úveru. Odvolací súd sa preto vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovanej.

25. V prvom rade odvolací súd vyhodnotil ak neopodstatnenú odvolaciu námietku žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď mal za to, že obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP platného v čase jeho vydania a súd prvej inštancie venoval jeho odôvodneniu náležitú pozornosť. Stručne a jasne v ňom opísal priebeh konania, vysvetlil argumentáciu oboch procesných strán, uviedol na vec sa vzťahujúce právne normy a spôsob ich aplikácie. Svoje rozhodnutie odôvodnil úplne vyčerpávajúcim spôsobom, pričom v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/O4), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04) a nepatrí sem ani právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97).

26. Rovnako za neopodstatnenú a s predmetom sporu nesúvisiacu vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej Zmluvy o úvere, keďže predmetom posudzovaného konania určenie jej neplatnosti nebolo, prípadnú neplatnosť Zmluvy o úvere zo dňa 19.02.2014 súd prvej inštancie posudzoval prejudiciálne a v zmysle petitu žaloby rozhodol o povinnosti žalovaného z dôvodu prejudiciálne ustálenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ.

27. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa namietanej nesprávnosti hodnotenia uvedenej výšky RPMN v Zmluve o úvere zo dňa 19.02.2014 v spojení s Dohodou o splátkach zo dňa 19.02.2014 odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uvedené listinné dôkazy vyhodnotil zákonu zodpovedajúcim spôsobom v súlade s ust. § 132 OSP platného v relevantnom čase, keď uvedené dôkazy hodnotil vo vzájomnej súvislosti a jeho záver o nezákonnom údaji o výške RPMN z dôvodu, že ide o údaj zavádzajúci, je logický a teda zákonný. Za logický a zákonu zodpovedajúci vyhodnotil odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o tom, že Zmluva o úvere zo dňa 19.02.2014 a Dohoda o splátkach zo dňa 19.02.2014 spolu presne neuvádzajú výšku, počet a termíny splátok a poradie priraďovania splátok k jednotlivým zostatkom s rôznymi úrokmi. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov totiž vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia (6MCdo 1/2010).

28. Odvolací súd sa zaoberal aj dôvodnosťou odvolacej námietky žalovaného, že žalobkyňa sama podpísala Dohodu o splátkach zo dňa 19.02.2014, pričom túto vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú prihliadnuc na dokazovaním zistenú a nespornú skutočnosť, že predmetnú dohodu podpísala spolu s ostanými predloženými dokumentmi v rovnakom čase a táto nebola s ňou žalovaným individuálne prejednaná a dohodnutá.

29. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nemožnosti porovnávania výšky odplaty za poskytnutý úver bankami a nebankovými subjektmi s prihliadnutím na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovoval maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, keď v danom prípade sa táto odplata podľa neho riadi predpismi účinnými do 31.05.2014, odvolací súd uvádza, že na rozpor výkonu práva s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 všeobecné súdy mali povinnosť prihliadať i v čase vzniku daného zmluvného vzťahu, ako aj v čase rozhodnutia vo veci, keď s účinnosťou po 31.05.2014 stanovenie maximálne možnej výšky odplaty za poskytnutie úveru do dikcie právnej normy znamenalo len explicitné zavedenie doposiaľ zaužívanej súdnej praxe.

30. S poukazom na vyššie uvedené odvolací vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil, a to i v súvisiacich častiach týkajúcich sa náhrady trov konania a poplatkovej povinnosti žalovaného, keďže žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu. Vecnú správnosť týchto výrokov odvolací súd nepreskúmaval pre absenciu odvolacích dôvodov vo vzťahu k nim.

31. O nároku žalobkyne na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 378 ods. 1 vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (§262 ods. 2 .

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .