Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/90/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobkyne: vendue a.s., so sídlom v Českej republike, Neklanova 152/44, Praha 2-Vyšehrad, IČ: 28062256, právne zast. JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 25 proti žalovanému: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., N.. Y. XX/XXX o zaplatenie 8.654,33 Kč s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 8.654,33 Kč do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu, v časti o zaplatenie sankčného úroku vo výške 25 % p.a. zo sumy 6.975,93 Kč od 1.4.2011 až do zaplatenia, žalobný návrh z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni právo proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 23,24 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 2.5.2014 žiadala žalobkyňa, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť jej 8.654,33 Kč so sankčným úrokom vo výške 25% p.a. zo sumy 6.975,53 Kč počnúc dňom 1.4.2011 až do zaplatenia a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Odôvodnila, že sa žalovaný stal jej dlžníkom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.3.2011, ktorú uzavrela ona - žalobkyňa s pôvodným veriteľom Českou sporiteľnou, a.s. Uviedla, že oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanému zaslané doporučeným listom dňa 3.5.2011. Uviedla, že jej právna predchodkyňa, Česká sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 30.4.2008 Zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Českej sporiteľne, a.s. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb a následne toho istého dňa títo uzavreli i Zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Na základe tejto zmluvy, uviedla žalobkyňa, poskytla Česká sporiteľňa, a.s. žalovanému - majiteľovi účtu úver na sporožírovom účte („kontokorent“), vo výške 5.000,- Kč. Podľa bodu 16.4. Všeobecných obchodných podmienok bol dohodnutý záväzok žalovaného neprekročiť dohodnutú výšku poskytnutého úveru - kontokorentu. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný úver postupne vyčerpal, ale k jeho vyrovnaniu nedošlo, navyše došlo k prekročeniu limitu kontokorentného úveru a stav účtu sa tak dostal do nepovoleného debetu. Tým došlo k porušeniu vyššie uvedenej povinnosti žalovaného a v súlade s bodmi 16.6. písm. c/ a 16.8. písm. c/ VOP bola Česká sporiteľňa oprávnená prehlásiť kontokorentný úver za splatný v lehote ňou určenej s tým, že oznámenie o realizácii zosplatnenia odoslala Česká sporiteľňa najneskôr v deň jeho realizácie. Česká sporiteľňa, a.s. žalovaného niekoľkokrát vyzývala na zaplatenie dlhu, avšak márne, nakoniec mu zaslala výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru (kontokorentu) zo dňa 1.4.2010 s tým, že podľa bodu 13. zmluvy bola výpoveď učinná ku dňu 1.5.2010. Listom zo dňa 4.5.2010 vypovedala Česká sporiteľňa zmluvu o účte a dohodách o službách súvisiacich s účtom a vyzvala žalovaného na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte. V tomto

liste zosplatnila celú pohľadávku na sporožírovom účte dňom 4.5.2010. Dlžná čiastka k tomuto dňu bola 7.046,09 Kč a skladala sa z čiastky nepovoleného debetného zostatku 6.975,93 Kč a čiastky sankčného úroku 70,16 Kč s tým, že nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25%. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná čiastka je tvorená istinou vo výške 6.975,93 Kč, čo predstavuje čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný, riadnym úrokom z kontokorentného úveru vo výške 7,88 Kč od doby čerpania úveru do splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktorý ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 1.4.2011 predstavoval 1.670,52 Kč. Uviedla, že ďalej požaduje ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky 25%-ný p.a. sankčný úrok za nepovolené prečerpanie účtu z čiastky istiny 6.975,93 Kč a to od dátumu 1.4.2011 do zaplatenia.

2. Žalovanému bol žalobný návrh spolu s uznesením podľa ust. § 167 C.s.p. a predvolaním na nariadené pojednávanie doručený prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Trutnov dňa 3.8.2018 a to do vlastných rúk. Žalovaný sa k žalobnému návrhu ani napriek súdom uloženej povinnosti vyjadriť sa, nevyjadril ani v určenej lehote a ani doposiaľ.

3. Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom, keďže žalobkyňa je zahraničnou právnickou osobou, súd skúmal otázku právomoci slovenského súdu.

4. Právomoc súdu na konanie vyplýva z Nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

5. Podľa ust. čl. 16 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

6. Pri aplikácii noriem hmotného práva na záväzkový vzťah sporových strán súd vychádzal čl. 4 a 5 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980, v zmysle ktorého sa právny vzťah medzi účastníkmi konania spravuje právnym poriadkom štátu podľa dohody zmluvných strán.

7. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

8. Z pripojených zmlúv uzavretých medzi Českou spořitelnou, a.s. a žalovaným bolo preukázané, že zmluvné strany si dohodli rozhodné právo - Obchodní zákonník, zákon číslo 513/1991 Sb.

9. Žalobkyňa má sídlo v Českej republike. Žalovaný je štátnym občanom Slovenskej republiky, trvalé bydlisko má v Košiciach. V súčasnosti sa zdržiava v Českej republike.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru o danosti svojej právomoci a o nutnosti aplikácie českého právneho poriadku pre posúdenie daného právneho vzťahu.

11. Súd vec prejednal v neprítomnosti sporových strán, keďže sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie a žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu svoju neúčasť vopred ospravedlnila a súhlasila, aby súd rozhodol v neprítomnosti ako jej tak i jej právneho zástupcu a to v súlade s podaným návrhom.

12. Súd vykonal dokazovanie žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil takýto skutkový stav:

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.3.2011 uzavretou medzi Českou spořitelnou, a.s., ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom sa zmluvné strany dohodli o postúpení pohľadávok vzniknutých zo zmlúv o sporožírovom účte či zmlúv o úvere, ktoré uzavrel postupca ako veriteľ so svojimi klientmi ako dlžníkmi, špecifikovaných v zozname pohľadávok tak, ako bol tento definovaný v bode 1. čl. II. tejto zmluvy. Podľa čl. I. bod 2. zmluvy sa postupca zaviazal postúpiť postupníkovi pohľadávky podľa podmienok v zmluve stanovených. Podľa čl. I. bod 3 zmluvy, sa postupník zaviazal prevziať postúpené

pohľadávky podľa dohodnutých podmienok a uhradiť odplatu podľa čl. III. zmluvy. Podľa čl. II. bod 1. veta prvá zmluvy, pohľadávky mali byť postupníkovi postúpené jednorázovo k 1.4.2011. Podľa čl. II. bod 2. zmluvy, sa postupca a postupník výslovne dohodli, že jednotlivé pohľadávky t.j. pohľadávky uvedené v zozname pohľadávok prechádzajú na postupníka až po uhradení kúpnej ceny podľa čl. III. tejto zmluvy. Prílohou č. 1 zmluvy bol zoznam pohľadávok, na str. 14 ktorého zoznamu pod č. ID1356 bola postúpená aj pohľadávka za žalovaným vo výške „6.975,93/8.654,33“. Prílohou č. 7 zmluvy o postúpení pohľadávok bolo potvrdenie o zaplatení odplaty zo dňa 4.4.2011, ktorým potvrdila Česká spořitelna, a.s., že kúpna cena na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola uhradená v plnej výške dňa 1.4.2011 t.j. v zmluvnou termíne.

14. Podľa Oznámenia Českej spořitelny, a.s. o úrokových sadzbách a to pri vkladových produktoch v českej mene, pri sporožírových účtoch bol nepovolený debetný zostatok úročený úrokovou sadzbou 25 % p.a. (č.l. 13).

15. Predloženou Smlouvou o sporožírovém účtu Osobní účet České spořitelny a o poskytování souvisejících produktu a služeb mal súd preukázané, že ju uzavreli dňa 30.4.2008 Česká spořitelna, a.s. ako banka na strane jednej a žalovaný ako majiteľ účtu na strane druhej. Podľa čl. I zmluvy, jej predmetom bolo stanovenie podmienok pre zriadenie a vedenie sporožírového účtu Osobný účet Českej sporiteľne a podmienok pre poskytovanie súvisiacich produktov a služieb. Podľa čl. II zmluvy, sa banka zaviazala zriadiť odo dňa 30.4.2008 žalovanému ako majiteľovi účtu sporožírový účet Osobný účet Českej sporiteľne, ktorému pridelila číslo XXXXXXXXXX/XXXX a ktorý mal byť vedený v korunách českých. Banka sa zaviazala prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby. Podľa čl. VII. zmluvy majiteľ účtu t.j. žalovaný bol povinný platiť banke ceny za služby a produkty poskytované bankou podľa sadzobníka České spořitelny, a.s. pro bankovní obchody, platného v deň vykonania spoplatňovaného úkonu.

16. Podľa predloženej Smlouvy o poskytnutí úvěru na sporožírovém účtu, toho istého dňa t.j. 30.4.2008 uzavreli Česká spořitelna, a.s. ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu predmetnú zmluvu a to v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. zmluvy, sa banka zaviazala za stanovených podmienok v zmluve poskytnúť žalovanému úver na sporožírovom účte (kontokorent) až do výšky, ktorá ku dňu uzavretia zmluvy činila 5.000,- Kč. Kontokorent bol vedený na sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa čl. 1 písm. b/ zmluvy, bola banka oprávnená podľa vlastného uváženia kedykoľvek znížiť limit kontokorentu v prípade, ak by nastala ktorákoľvek z nižšie uvedených situácií, okrem iného aj prípade, ak klient - majiteľ účtu poruší akýkoľvek peňažný záväzok vyplývajúci pre neho z tejto zmluvy alebo ak klient - majiteľ účtu je v omeškaní s niektorým zo svojich peňažných záväzkov voči tretej osobe. Žalovaný ako klient - majiteľ účtu vzal na vedomie, že ak nastane ktorákoľvek zo situácií, pri ktorých je banka oprávnená uplatniť ako postup spočívajúci v znížení dohodnutého limitu kontokorentu takisto ukončiť túto zmluvu iným spôsobom v nej uvedeným, najmä vyhlásiť kontokorent za splatný či vypovedať zmluvu, je banka oprávnená rozhodnúť podľa vlastného uváženia, ktorý z uvedených postupov uplatní. Podľa čl. 2 zmluvy, žalovaný bol povinný platiť banke úroky z kontokorentu a ďalej ceny za služby spojené s vedením kontokorentu podľa podmienok stanovených sadzobníkom. Výška úrokovej sadzby kontokorentu bola stanovená ako odchýlka od referenčnej úrokovej sadzby, pričom ku dňu uzavretia zmluvy predstavovala výška ročnej referenčnej úrokovej sadzby 15,9 %. Úroková sadzba kontokorentu tak predstavovala aktuálnu ročnú referenčnú úrokovú sadzbu. Podľa čl. 3 zmluvy, sa splatné úroky a služby započítavali do dohodnutej výšky kontokorentu. Ak nepostačovala výška kontokorentu na započítanie úrokov a cien za služby, bola banka oprávnená ich započítanie vykonať i v prípade, že by tým vznikol nepovolený debetný zostatok na účte. Úroky boli splatné vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a banka sa zaviazala ich ten istý deň pripísať k istine. Podľa čl. 4 zmluvy, bol žalovaný oprávnený čerpať kontokorent priebežne a zaviazal sa neprekročiť jeho dohodnutú výšku. Kontokorent mu umožňoval realizovať platby až do dohodnutej výšky tak, ako by mal na účte vlastné prostriedky. Podľa čl. 5 zmluvy, sa žalovaný zaviazal splatiť celú výšku kontokorentu podľa bodu 1 včítane úrokov a cien za služby najneskoršie do jedného roku od prvého čerpania kontokorentu. Podľa čl. 7. zmluvy, porušením zmluvných podmienok uvedených v bode 4 a bode 5 vznikal na účte nepovolený debetný zostatok. Banka bola oprávnená z nepovoleného debetného zostatku účtovať sankčné úroky od začiatku vzniku nepovoleného debetného zostatku. Podľa čl. 8. zmluvy, ak porušoval klient - majiteľ účtu zmluvné podmienky uvedené v bodoch 4, 5, 6 a 7, bola banka oprávnená vyhlásiť kontokorent včítane úrokov a cien za služby za splatný v ňou určenej lehote a žalovaný bol povinný banke zaplatiť kontokorent spolu so stanovenými úrokmi a cenami za služby v bankou stanovenej lehote. Podľa čl. 13

zmluvy, boli zmluvu oprávnení písomne vypovedať bez uvedenia dôvodu s účinnosťou k poslednému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane, tak banka ako aj žalovaný. Podľa bodu 14 zmluvy, bola banka oprávnená vypovedať túto zmluvu s účinnosťou ku dňu doručenia výpovede klientovi - majiteľovi účtu t.j. žalovanému v prípade, ak by došlo k závažnému porušeniu zmluvných podmienok podľa bodov 4, 5, 6, 7 alebo 9 zo strany žalovaného. Pre prípad, ak vrátila pošta banke výpoveď ako nedoručiteľnú, malo sa za to, že výpoveď bola doručená dňom vrátenia zásielky. Podľa bodu 17 zmluvy, bola zmluva dohodnutá na dobu neurčitú. Podľa bodu 20. zmluvy sa ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán v zmluve výslovne neupravené, riadili Všeobecnými obchodnými podmienkami České spořitelny, a.s. Podľa čl. 16.3 Všeobecných obchodných podmienok České spořitelny, a.s. (ďalej len „VOP“) splatné úroky a ceny sa započítavajú do limitu kontokorentu a to v rozsahu, v akom neboli uhradené z kladného zostatku príslušného platobného účtu, ku ktorému bol kontokorent dohodnutý. Ak nepostačoval limit kontokorentu k započítaniu úrokov a cien, bola banka oprávnená ich započítanie vykonať i v prípade, že tým vznikne nepovolený debetný zostatok. V čl. 16.6 písm. b/ a c/ VOP, za porušenie zmluvy o kontokorente sa považovalo aj ak sa klient dostal do omeškania s úhradou ktoréhokoľvek z peňažných záväzkov zo zmluvy o kontokorente alebo ak došlo k vzniku nepovoleného debetného zostatku na platobnom účte, ku ktorému bol kontokorent dohodnutý. Podľa čl. 16.8 VOP, pre prípad, ak banka zistila jedno alebo viac porušení zmluvy o kontokorente podľa bodu 16.6 VOP bola oprávnená okrem iného podľa písm. c/ prehlásiť kontokorent a všetky ďalšie doposiaľ nesplatné pohľadávky z kontokorentu alebo ich častí za okamžite splatné; oznámenie o tomto opatrení mala odoslať najneskoršie v deň jeho realizácie. Klient t.j. žalovaný bol povinný uhradiť svoje splatné záväzky v termíne bankou stanovenom, ak ich neuhradil, dostal sa do omeškania. Podľa písm. d/ toho istého článku (16.8) VOP bola banka oprávnená aj vypovedať zmluvu o kontokorente s účinnosťou ku dňu doručenia výpovede klientovi. Podľa čl. 16.9 VOP, nepovolený debetný zostatok vznikol na platobnom účte, ku ktorému bol kontokorent dohodnutý, prekročením kontokorentu alebo nesplatením kontokorentu v stanovenej lehote. Banka bola oprávnená z nepovoleného debetného zostatku účtovať klientovi sankčné úroky.

17. Listom zo dňa 1.4.2010 právna predchodkyňa žalobkyne, Česká sporiteľňa tzv. treťou upomienkou vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu, zároveň odstúpila od dohody o vydaní a používaní platobných kariet Českej sporiteľne a vypovedala zmluvu o poskytnutí úveru (kontokorentu). Uviedla, že žalovaný nereagoval na jej predchádzajúce upozornenia, pretože jeho účet vykazoval ku dňu 31.3.2010 nepovolený debetný zostatok vo výške 1.609,68 Kč. Vyzvala ho nepovolený debetný zostatok vyrovnať najneskôr do 30.4.2010. Uviedla, že ak v uvedenej lehote predmetný nepovolený debetný zostatok včítane príslušenstva nezaplatí, odstupuje týmto od dohody o vydaní a používaní platobných kariet Českej sporiteľne a to k vyššie uvedenému dňu. Uviedla, aby pre prípad, že z jeho strany nedôjde do konca uvedenej lehoty k vyrovnaniu nepovoleného debetného zostatku na účte, aby považoval žalovaný túto výzvu súčasne za výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru na vyššie uvedenom sporožírovom účte s tým, že je táto výpoveď účinná prvým dňom mesiaca nasledujúceho po márnom uplynutí vyššieuvedenej lehoty t.j. dňom 1.5.2010. Uviedla, že nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom vo výške stanovenej v Oznámení Českej sporiteľne, a.s. a to odo dňa vzniku debetného zostatku až do jeho vyrovnania. Uviedla, že v danej dobe činila jeho výška 25%.

18. Listom zo dňa 4.5.2010 označeným ako „Výzva na zaplatenie pred podaním žaloby. Informácia o zmene bankového sporenia pohľadávky České spořitelny, a.s. Výpoveď zmluvy o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom.“, oznámila banka žalovanému, že márne ho opätovne napomínala na vyrovnanie povoleného debetného zostatku na jeho sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX. Uviedla, že previedla dňa 4.5.2010 svoju pohľadávku zo sporožírového účtu na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Dlžná čiastka celkom na sporožírovom účte ku dňu tohto prevodu predstavovala 7.046,09 Kč a skladala sa z čiastky nepovoleného debetného zostatku 6.975,93 Kč, čiastky riadnych a sankčných úrokov vo výške 70,16 Kč. Vyzvala ho, aby dlžnú čiastku bezodkladne vyrovnal. Upozornila ho, že nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom vo výške 25%. Vyzvala ho zároveň, aby túto výzvu považoval súčasne za výpoveď zmluvy o sporožírovom účte a všetkých ďalších dohôd o službách súvisiacich s účtom.

19. Podľa predloženého výpisu zo sporožírového účtu - čiastočný výpis, vyhotoveného za obdobie od 1.5.2010 do 4.5.2010 k účtu s názvom S. K., bol podľa základných údajov začiatočný zostatok mínus 6.975,53 Kč (č.l. 21)

20. Listom označeným „Oznámení o postoupení pohledávky“ Česká spořitelna, a.s. oznámila žalovanému, že mu na základe zmluvy o úvere č. 4571192833 poskytla úver v dôsledku, ktorej zmluvy vznikla jej pohľadávka v celkovej výške ku dňu postúpenia 8.654,33 Kč a to vrátane príslušenstva. Informovala žalovaného, že táto pohľadávka vrátane príslušenstva bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky s účinnosťou ku dňu 1.4.2011 postúpená žalobkyni ako postupníkovi, ktorá žalobkyňa nastúpila ako veriteľ na miesto pôvodného veriteľa - Českej sporiteľne, a.s. Vyzvala ho opätovne na úhradu pohľadávky na označený bankový účet. Podľa podacieho hárku, číslo prílohy prijímacej knihy 16/17 Českej pošty, odoslala Česká sporiteľňa, a.s. pod podacím číslom RE203753963CZ žalovanému dňa 3.3.2011 písomnosť.

21. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, „smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

22. Podľa ust. § 498 zákona č. 513/1991 Sb., „strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.

23. Podľa ust. § 499 zákona č. 513/1991 Sb., „za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.“

24. Podľa ust. § 501 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., „věřitel je povinen dlužníku peněžní prostředky poskytnout, jestliže byl o to dlužníkem v souladu se smlouvou požádán, a to v době stanovené v požadavku, jinak bez zbytečného odkladu.“

25. Podľa ust. § 502 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Sb., „od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.“

26. Podľa ust. § 503 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Sb., „závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.“

27. Podľa ust. § 504 zákona č. 513/1991 Sb., „dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.“

28. Podľa ust. § 330 ods. 1, 2, a 3 zákona č. 513/1991 Sb, „má-li být věřiteli splněno týmž dlužníkem několik závazků a poskytnuté plnění nestačí na splnění všech závazků, je splněn závazek určený při plnění dlužníkem. Neurčí-li dlužník, který závazek plní, je splněn závazek nejdříve splatný, a to nejprve jeho příslušenství. Při plnění peněžitého závazku se započte placení nejprve na úroky a potom na jistinu, neurčí-li dlužník jinak. Má-li dlužník vůči věřiteli několik peněžitých závazků a dlužník neurčí, který závazek plní, placení se týká nejdříve závazku, jehož splnění není zajištěno nebo je nejméně zajištěno, jinak závazku nejdříve splatného.“

29. Podľa ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., „je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.“

30. Vykonaným dokazovaním, predloženou kópiou zmluvy o sporožírovom účte, mal súd preukázaný vznik a existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovaným ako majiteľom účtu a Českou

sporiteľňou ako bankou, obsahom ktorého bol záväzok banky zriadiť a viesť pre žalovaného sporožírový osobný účet a súčasne záväzok žalovaného ako majiteľa účtu banke za služby a produkty ňou poskytované platiť ceny podľa jej sadzobníka. Predloženou kópiou zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, mal súd preukázaný vznik a existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovaným ako majiteľom sporožírového účtu a Českou sporiteľňou ako bankou, obsahom ktorého bol záväzok banky poskytnúť žalovanému úver na tomto sporožírovom účte - kontokorent a to do výšky 5.000,- Kč. Žalovaný sa zaviazal platiť banke úroky z kontokorentu v dohodnutej výške, neprekročiť jeho dohodnutú výšku a splatiť banke celú výšku kontokorentu vrátane úrokov a cien za služby najneskôr do jedného roka od jeho prvého čerpania. Súd mal preukázané, že listom zo dňa 1.4.2010 banka žalovaného už opakovane upozornila na nepovolený debetný zostatok na jeho sporožírovom účte v dôsledku prekročenia dohodnutého limitu kontokorentného úveru, ktorý bol ku dňa 31.3.2010 vo výške 1.609,68 Kč, tým, že ak ho do určeného termínu nesplatí, k čomu aj došlo, zároveň sa jednalo o výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Upovedomila žalovaného aj o úročení nepovoleného debetného zostatku sankčným úrokom vo výške 25 % ročne od jeho vzniku až do jeho vyrovnania. Výpisom zo sporožírového účtu žalovaného XXXXXXXXXX/XXXX vedného v banke Česká sporiteľňa, žalobkyňa preukázala ku dňu 4.5.2010 zostatok - debet na účte vo výške 6.975,93 Kč. Listom zo dňa 4.5.2010 banka Česká sporiteľňa vypovedala žalovanému zmluvu o sporožírovom účte a vyzvala ho na úhradu dlžnej pohľadávky 7.049,09 Kč, ktorá pozostávala z sumy nepovoleného debetného zostatku 6.975,93 Kč a sumy riadnych a sankčných úrokov 70,16 Kč. Žalovaný tieto skutočnosti nepoprel, t.j. súd ich mal za nesporné.

31. Predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.3.2011, vrátane strany 14 prílohy postúpených pohľadávok, mal súd preukázané, že banka Česká sporiteľňa postúpila žalobkyni svoju pohľadávku za žalovaným zo zmlúv o sporožírovom účte a o poskytnutí úveru na sporožírovom účte a to, podľa predloženej časti prílohy v výške 6.975,93/8.654,33. Podľa tvrdenie žalobkyne v žalobnom návrhu sa jednalo o 6.975,93 Kč istiny, 7,88 Kč riadneho úroku z kontokorentného úveru a 1.670,52 Kč sankčného úroku za nepovolené prečerpania účtu, všetko ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení. Žalovaný nepoprel ani tieto skutkové okolnosti, t.j. súd ich mal opäť za nesporné.

32. Podľa žalobkyňou predloženého Oznámení České spořitelny o úrokových sazbách, ročná úroková sadzba pri nepovolenom debetnom zostatku na sporožírovom účte Osobný účet České spořitelny, aký účet mal zriadený i žalovaný, bola vo výške 25 % p.a. Podľa bodu 7. zmluvy o poskytnutí úveru bola banka, právna predchodkyňa oprávnená z nepovoleného debetného zostatku účtovať sankčné úroky od začiatku vzniku nepovoleného debetného zostatku.

33. Na základe vyššieuvedeného (ad body 30, 31 a 32), mal súd za dostatočne preukázaný nárok žalobkyne na zaplatenie 8.654,33 Kč titulom vrátenia poskytnutého kontokorentného úveru vo výške istiny 6.975,93 Kč, riadneho úroku z kontokorentného úveru od doby jeho čerpania do doby splatnosti pohľadávky vo výške 7,88 Kč a sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 1.670,52 Kč ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení, preto žalovanému, na základe žalobného návrhu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 8.654,33 Kč.

34. V prevyšujúcom rozsahu, v časti o zaplatenie sankčného úroku vo výške 25 % p.a. zo sumy 6.975,93 Kč počnúc dňom 1.4.2011 až do zaplatenia, súd žalobný návrh zamietol ako žalobkyňou nepreukázaný. Je pravdou, že podľa ust. čl. II. ods. 2. veta druhá Smlouvy o postoupení pohledávek, uhradením kúpnej ceny prešli jednotlivé pohľadávky uvedené v zozname pohľadávok na postupníka (t.j. na žalobkyňu) spolu s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými, avšak, pokiaľ sa jedná o „sankčné úroky“ tieto jednak ani nie sú príslušenstvom pohľadávky (podľa ust. § 513 zák. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, příslušenstvím pohledávky jsou úroky, úroky z prodlení a náklady spojené s jejím uplatněním.), nárok na ne právnej predchodkyni žalobkyne, Českej sporiteľni vznikol na základe dohody zmluvných strán a to od začiatku vzniku nepovoleného debetného zostatku, t.z. od začiatku prečerpania (článok 7. zmluvy o poskytnutí úveru), bez toho, aby bolo zrejmé dokedy oprávnenie účtovať si z nepovoleného debetného zostatku sankčné úroky malo trvať. Pritom zmluva bola právnou predchodkyňou žalobkyne vypovedaná ku dňu 1.5.2010. T.z. dňom zániku zmluvy zaniklo i oprávnenie účtovať ďalšie sankčné úroky. Okrem toho, aj ak zmluva o poskytnutí úveru odkazuje v prípade ďalších práv a povinností zmluvných strán výslovne v nej neupravených na Všeobecné obchodné podmienky České spořitelny, a.s. ako na neoddeliteľnú súčasť zmluvy, žalobkyňa súdu predložila len strany 1, 11, 12 a 13 týchto VOP. Pritom bod 16.9. VOP upravujúci postup v prípade nepovoleného debetného

zostatku na platobnom účte, odkazuje v prípade oprávnenia banky na účtovanie sankčných úrokov z nepovoleného debetného zostatku na body 7.4 a 10.9 VOP. Na tieto ustanovenia VOP sa odvolávala i žalobkyňa v žalobnom návrhu, avšak v dôsledku nepredloženia úplných VOP, súd nemal možnosť sa s týmito oboznámiť a prípadne podľa nich posúdiť uplatnený nárok na tzv. sankčný úrok. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno ohľadne ňou uplatneného nároku na sankčný úrok vo výške 25 % p.a. zo sumy 6.975,93 Kč od 1.4.2011 až do zaplatenia. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena súd preto v tejto časti žalobný návrh zamietol.

35. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, za použitia ust. § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že vzhľadom na pomer úspech žalobkyne (žaloba bola dôvodná do výšky priznaného práva, čo predstavuje pri zohľadnení žalobkyňou uplatnených sankčných úrokov 25 % p.a. zo sumy 6.975,93 Kč od 1.4.2011 vyčíslených do podania žaloby 2.5.2014 sumou 5.389,62 Kč, úspech žalobkyne vo výške priznaného práva 8.654,33 Kč. t.z. 61,62 %) a žalovaného (v časti o zaplatenie vyčíslených sankčných úrokov 5.389,62 Kč bola žaloba nedôvodná, čo predstavuje úspech žalovaného vo výške 38,38 %) priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 23,24 % (61,62 % - 38,38 %), o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§ 355 ods. 1 C.s.p.) písomne v potrebnom počte vyhotovení tak aby jedno vyhotovenie ostalo na súde a jedno aby dostal každý účastník.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).