Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-163-2017.pdf
PDF · 138.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/163/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., reg. č. 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan č. 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Trenčín, 1.mája 173/11, adresa pre doručovanie: Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanému: U. D., nar. XX.X.XXXX, adresa W., Q. XXX/XX, o zaplatenie 550,77 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7C/672/2015-117 zo dňa 10.1.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol, druhou výrokovou vetou priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania 100% a treťou výrokovou vetou vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. b), ods. 5 a 10, § 54 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k skutkovým zisteniam, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 2.10.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver označený ako bezúčelový a revolvingový, s kreditným limitom vo výške 500,- Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach vo výške 4% z dlžnej čiastky, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 590,73 Eur a mesačný poplatok za službu bol 0,75 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pričom súd zistil, že tieto sú na predtlačenom formulári a neobsahujú žiadne individuálne podmienky. Z karty klienta súd zistil, že žalovaný čerpal úver v sume 503,85 Eur, so splácaním sa dostal do omeškania a doposiaľ zaplatil sumu 70,11 Eur. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 23.6.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru vo výške 658,77 Eur. Predmetnú úverovú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, aj ako spotrebiteľský úver v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na postupníka postúpená pohľadávka voči žalovanému. V oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 21.4.2015, vykonaného v mene spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela, s. r. o., bolo uvedené, že k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. na spoločnosť AB 2 B. V. malo dôjsť na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013, pričom v nej bolo uvedené číslo účtu, na ktorý mal dlžník v zmysle výzvy dlžnú sumu zaplatiť.
4. Prvoinštančný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom dospel k záveru, že táto preukázaná nie je, pretože v tvrdeniach žalobcu existujú viaceré rozpory. Kým v žalobe žalobca neuvádzal, na základe akého titulu sa domáha plnenia, v oznámení o postúpení pohľadávky je uvedené, že ide o zmluvu zo dňa 18.3.2013. Postúpenie pohľadávky spochybňuje skutočnosť, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy na bankový účet IBAN: X., a to tak zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ako aj zo strany spoločnosti AB 2 B. V. po údajnom postúpení pohľadávky, v oznámení o postúpení pohľadávky. Rozporná je i tá skutočnosť, že zo strany spol. Home Credit Slovakia a.s. došlo k zosplatneniu úveru po 15 dňoch od odoslania výzvy zo dňa 23.6.2014, ale v oznámení o postúpení pohľadávky je uvedený dátum zmluvy o postúpení pohľadávky 18.3.2013. Ďalej kým v oznámení o postúpení pohľadávky vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 573 Eur, v zosplatnení úveru zaslanom spol. Home Credit Slovakia a.s. je uvedené, že ide o dlžnú čiastku vo výške 658,77 Eur, čo podľa súdu vzbudzuje pochybnosti o tom, v akom rozsahu mala byť pohľadávka z predmetnej zmluvy postúpená. Súd žalobcu vyzval na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky. Z predloženej listiny Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 6310002156 datovanej dňa 23.6.2014 mal súd preukázané, že žalobca sa ako postupník dohodol s postupcom Home Credit Slovakia a.s. na postúpení pohľadávky s príslušenstvom vzniknutej z úverovej zmluvy č. 6310002156 zo dňa 2.10.2013 vo výške 658,77 Eur voči žalovanému. Súd však uzavrel, že túto listinu žalobca vyhotovil dodatočne, pretože doposiaľ súdu vždy doručoval zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou, kde bol označený subjekt, ktorého pohľadávka bola postupovaná. Pokiaľ by k postúpeniu došlo listinou zo dňa 23.6.2014, v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 21.4.2015, by nebola označovaná ako zmluva zo dňa 18.3.2013. Žalobca teda dostatočným spôsobom nepreukázal postúpenie pohľadávky a tým ani aktívnu vecnú legitimáciu. K rozhodnutiu NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 súd uviedol, že v danom prípade bolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému advokátskou kanceláriou, ktorá podľa predložených plnomocenstiev zastupuje obe zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. tak postupníka ako aj postupcu. Obe plnomocenstvá sú všeobecné a udelené v rovnaký deň 31.5.2014. Navyše uvedené rozhodnutie sa týkalo postúpenia pohľadávky v obchodnom spore a nie v spotrebiteľskej veci.
5. Ďalej súd poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. b) OZ, podľa ktorého dodávateľ nesmie previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by sa týmto prevodom zhoršila vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky spotrebiteľa. Pretože vnútroštátny súd má povinnosť prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok z úradnej povinnosti, pričom zákon priamo určuje ako jednu z možných neprijateľných zmluvných podmienok aj prevod práva zo spotrebiteľskej zmluvy, považuje súd záver prezentovaný v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001, o nemožnosti prieskumu platnosti tejto zmluvy zo strany súdu za neaplikovateľný na spory zo spotrebiteľskej zmluvy, ak k postúpeniu pohľadávky došlo na strane dodávateľa. Súdu je tiež známe, že voči spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., bolo zo strany spotrebiteľov viackrát úspešne uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a taktiež že aj v prípade nárokov uplatňovaných zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. voči spotrebiteľom, boli žaloby zamietnuté. S procesným neúspechom v konaní je spravidla spojená aj povinnosť zaplatiť úspešnej protistrane náhradu trov konania. V prípade procesného úspechu spotrebiteľa, by si tak musel spotrebiteľ uplatňovať zaplatenie týchto trov konania voči subjektu v zahraničí, voči obchodnej spoločnosti so sídlom v Holandskom kráľovstve, čo je nepochybne možné považovať za pozíciu nevýhodnejšiu, ako by to bolo v prípade uplatňovania si práv, resp. ich núteného výkonu v tuzemsku, napr. vo vzťahu k prístupu spotrebiteľa k vedomostiam v oblasti rozhodného exekučného práva, jazykovej bariére a pod. Spotrebiteľ vstupoval do zmluvného vzťahu s tuzemskou spoločnosťou a z predložených dokumentov nevyplýva, že by spotrebiteľ mal možnosť sa k postúpeniu pohľadávky na subjekt do zahraničia vôbec vyjadriť. Spotrebiteľovi bolo až po údajnom postúpení pohľadávky oznámené, že k takémuto postúpeniu došlo. Navyše aj po údajnom postúpení pohľadávky bol žalovaný vyzvaný, aby svoj dlh zaplatil na bankový účet patriaci spol. Home Credit Slovakia, a.s., teda nie novému veriteľovi, čo vzbudzuje pochybnosti o postúpení pohľadávky, ktoré neodstránil žalobca predložením riadnej zmluvy, hoci na ňom bola dôkazná povinnosť na preukázanie svojich tvrdení. Taktiež existujú rozpory ohľadom toho, kedy malo dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky malo dôjsť k jej postúpeniu na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013, t. j. vyše 2 roky pred podaním žaloby a tiež pred mimoriadnym zosplatnením úveru. Potom bez predloženia skutočnej zmluvy o postúpení pohľadávky nie je možné zistiť, v akom rozsahu mala byť pohľadávka v tom čase postupovaná a navyše zosplatnenie úveru bolo vykonané spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., ktorá by potom ku dňu zosplatnenia úveru
nebola vlastníkom tejto pohľadávky. Nakoľko teda žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol a nezaoberal sa dôvodnosťou samotného nároku žalobcu.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 a § 263 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodne o výške náhrady trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a napokon že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP).
8. Žalobca dôvodil, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore odvodzuje na základe tej právnej skutočnosti, že na neho prešla pohľadávka z úverovej zmluvy č. 6310002156 zo dňa 2.10.2013, ktorú pohľadávku mu postúpil pôvodný veriteľ/postupca Home Credit Slovakia, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky. Je teda nositeľom uplatnenej pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy a v danom spore je aktívne vecne legitimovaný. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému pôvodný veriteľ (ako postupca) listom zo dňa 21.4.2015, označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia. Z podacieho hárku č. EPH004429227 je zrejmé, že zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 23.4.2015. V zmysle ust. § 526 ods. 1 OZ, čas kedy postupca oznámi alebo postupník preukáže dlžníkovi postúpenie pohľadávky nie je dôležitý vo vzťahu k povinnosti dlžníka plniť si svoj záväzok z úverovej zmluvy. Ak postupca oznámi, alebo postupník preukáže dlžníkovi postúpenie pohľadávky, je dlžník povinný plniť postupníkovi, ak nie, tak potom je dlžník povinný plniť svoj záväzok postupcovi. V uvedenom prípade však žalovaný neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy ani postupcovi, ani postupníkovi, keď poslednú splátku uskutočnil dňa 21.2.2014, t. j. ešte pred odoslaním oznámenia o postúpení pohľadávky ako aj podaním žaloby. Je nepochybné, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené v súlade s príslušnými ust. OZ, ak však náhodou aj mal žalovaný pochybnosti, kto je veriteľom, mohol svoj záväzok plniť postupcovi. Právnym následkom oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky je povinnosť dlžníka plniť postupníkovi, v opačnom prípade je dlžník naďalej povinný plniť postupcovi. Tu žalobca poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 20.5.2009, sp. zn. 5Obo 93/2008. Zdôraznil, že postúpením pohľadávky nedošlo v žiadnom ohľade k zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko nedošlo ani k zmene podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, ani k zmene platobných údajov. Pohľadávka síce bola postúpená na postupníka, avšak táto aj naďalej zostala v správe pôvodného veriteľa/postupcu. O tejto skutočnosti svedčí i ten fakt, že platobné údaje, t. j. číslo účtu a variabilný symbol zostali rovnaké. V zmysle ust. § 524 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky nie je podmienené súhlasom dlžníka. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému pôvodný veriteľ listom zo dňa 21.4.2015, preto dlžník ani nie je oprávnený domáhať sa zmluvy o postúpení pohľadávky, ako ani dovolávať neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky. (§ 526 ods. 2 OZ). Tu žalobca poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4Obo 210/01, rozsudok NS SR zo dňa 4.12.2007, sp. zn. 4Obo 275/2006 a nález ÚS SR zo dňa 11.9.2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013.
9. Žalobca tiež poukázal na to, že napriek tomu, že aktívna legitimácia žalobcu v danom konaní je založená relevantným oznámením o postúpení pohľadávky, žalobca predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávky. Na základe tejto zmluvy síce pohľadávka bola postúpená na postupníka, avšak aj naďalej zostala v správe pôvodného veriteľa/postupcu, a preto číslo účtu ako aj variabilný symbol ostali rovnaké, čo je nepochybne v prospech samotného dlžníka. Takýto postup (t. j. prenechanie pohľadávky v správe postupcu) je upravený v Hlave 16 § 5 Úverových podmienok spol. Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu Premium - ITK213P platných od 1.8.2013.
10. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v listine zo dňa 21.4.2015 (Oznámenie o postúpení pohľadávky) je uvedené, že predmetná pohľadávka bola postúpená zmluvou zo dňa 18.3.2013, t. j. zmluvou uzavretou pred uzavretím samotnej zmluvy o úvere a žalobca doručil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2014, podľa žalobcu tieto tvrdenia zodpovedajú skutkovému stavu. Zmluva zo dňa 18.3.2013 je tzv. rámcovou zmluvou, ktorou si postupník a postupca dohodli základné podmienky pre postúpenie pohľadávok a zmluva zo dňa 23.6.2014 je už individuálnou zmluvou, ktorá sa viaže na konkrétu pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žiadny právny predpis nevylučuje a ide o bežnú obchodnú prax, keď si postupca a postupník medzi sebou postupujú veľké množstvo pohľadávok. Postupca preto uskutočnil oznámenie o postúpení pohľadávky relevantným spôsobom, ktorý spĺňa všetky požiadavky vyžadované OZ. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že na postupníka boli postúpené všetky pohľadávky vzniknuté z úverovej zmluvy, preto nemôže byť pochybností, v akom rozsahu boli postúpené pohľadávky z postupcu na postupníka. Pokiaľ ide o dlžnú čiastku 573,- Eur, táto je uvedená v rámci predžalobnej výzvy zo dňa 21.4.2015. Pokiaľ je vo výzve k splateniu celého úveru zo dňa 23.6.2014 uvedená suma 658,77 Eur, je to spôsobené skutočnosťou, že veriteľ predžalobnou výzvou nežiadal od dlžníka úhradu celého nároku, ale iba jeho časti. To, či veriteľ pred podaním samotnej žaloby vyzve dlžníka na úhradu peňažného záväzku, je v dispozícii samotného veriteľa, taktiež je v jeho dispozícii, či si podanou žalobou nárok uplatní v plnej výške alebo iba v jeho časti. Skutočnosť, že veriteľ vyzýva dlžníka na úhradu v rôznej výške, bez ďalšieho nemôže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom rozsahu bola pohľadávka postúpená.
11. Inštitút postúpenia pohľadávok je upravený v ust. § 524 a nasl. OZ, pričom ide o úpravu platnú pre celé súkromné právo. Právne predpisy upravujúce oblasť spotrebiteľského práva postúpenie pohľadávok v zmysle ust. § 524 a nasl. OZ nevylučujú. K postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy č. 6310002156 zo dňa 2.10.2013 z postupcu na postupníka došlo na základe zákonných ustanovení § 524 a nasl. OZ a nie na základe zmluvnej podmienky uvedenej v úverových zmluvných podmienkach, čo nepochybne vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.4.2012, v ktorom je poukaz na ust. § 526 OZ, pričom v ňom nie je odkaz na nejakú zmluvnú podmienku. Postúpenie pohľadávky pritom nie je podmienené súhlasom dlžníka, ani nemusí byť dohodnuté v úverovej zmluve. Z ust. § 53 ods. 4 písm. b) OZ je zrejmé, že na to, aby sa dojednanie o postúpení pohľadávky medzi dodávateľom a spotrebiteľom považovalo za neprijateľnú zmluvnú podmienku, musí byť naplnená hypotéza predmetnej právnej normy: „ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.“ V danom prípade však nevznikla žalovanému voči žalobcovi ani voči pôvodnému veriteľovi žiadna pohľadávka, naopak žalovaný má z titulu úverovej zmluvy č. 6310002156 zo dňa 2.10.2013 záväzok voči žalobcovi. Pokiaľ by aj dlžníkovi vznikla pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu, môže podať žalobu na postupcu, pričom v takom konaní je daná osobitná miestna príslušnosť podľa trvalého pobytu spotrebiteľa (§ 19 písm. d/ CSP). Žalobca tiež poukazoval na viaceré konkrétne rozhodnutia Okresného súdu Skalica, v ktorých na strane žalobcu vystupoval subjekt so sídlom v zahraničí, pričom si uplatňoval nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a pohľadávku nadobudol na základe postúpenia od postupcu Home Credit Slovakia, a.s., v ktorých konaniach bolo žalobe úplne alebo sčasti vyhovené, teda konajúci súd mal preukázané postúpenie pohľadávky na postupníka a teda aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Obdobných rozhodnutí všeobecných súdov existuje veľké množstvo. Je teda nepochybné, že súd sa svojim rozhodnutím odklonil od rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR, pričom svoj odklon dostatočne nezdôvodnil, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca uviedol, že napáda aj výrok o náhrade trov konania, pretože má za to, že mal mať v spore plný úspech, preto žiada o náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. Napokon žalobca uviedol, že pre prípad, ak by konajúci súd nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní, podľa § 79 CSP navrhuje, aby odvolací súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpil ďalší subjekt, a to spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., nakoľko tento uzatvoril ako pôvodný veriteľ so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca uplatňuje v konaní svoj nárok, pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu a súd prvej inštancie nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu v danom konaní. Tu žalobca poukazoval na uznesenie NS SR zo dňa 7.6.2012, sp. zn. 2Obdo 21/2012. K odvolaniu žalobca pripojil tiež písomný súhlas spol. Home Credit Slovakia a.s. s jej pristúpením do konania na strane žalobcu.
13. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa nevyjadril.
14. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany nepodali.
15. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/672/2015-141 zo dňa 7.6.2017, právoplatným dňa 15.6.2017 rozhodol o návrhu žalobcu na pripustenie pristúpenia spol. Home Credit Slovakia, a.s. na strane žalobcu tak, že tento návrh zamieta s odôvodnením, že je účelový, nakoľko k nemu došlo až po doručení rozsudku prvoinštančného súdu a žalobca sa tak dodatočne snaží napraviť vzniknutú situáciu, ktorú však mal odstrániť ešte pred rozhodnutím vo veci samej.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo predovšetkým posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil, keď uplatnený nárok žalobcu ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu spore, teda, že mu bola uplatnená pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou s pôvodným veriteľom spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., pričom v prípade, že by k takémuto postúpeniu aj došlo, je takéto postúpenie neplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. b) OZ. Nebolo pritom sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa spravuje aj príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.
18. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
19. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Vychádzajúc z uvedeného, je potom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle aktuálne platných ust. § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
20. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).
21. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (ods. 2).
22. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť ako postupník od pôvodného veriteľa (Home Credit Slovakia, a.s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovaným, bolo potrebné, aby v prvom rade preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil súdu prvej inštancie jednak listinu Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 6310002156, podľa ktorej sa pôvodný veriteľ Home Credit Slovakia, a.s. ako postupca dohodol so žalobcom ako postupníkom, na postúpení pohľadávky s príslušenstvom, ktorá vznikla z úverovej zmluvy č. 6310002156 zo dňa 2.10.2003, a to vo výške 658,77 Eur, voči dlžníkovi U. D./žalovaný, pričom pohľadávka bola postupníkovi postúpená aj s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami, ktoré sú s ňou spojené a zároveň postupca vyhlasuje, že spravuje postúpenú pohľadávku až do jej úplného zaplatenia dlžníkom. Podľa tejto listiny bola pohľadávka postúpená postupcom postupníkovi za odplatu, pričom sa postupca a postupník dohodli, že postupca písomne oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Predmetná listina bola za žalobcu ako aj za postupcu podpísaná osobami oprávnenými za tieto spoločnosti konať v zmysle príslušných výpisov z obchodných registrov. Žalobca ďalej na preukázanie postúpenia pohľadávky predložil listinu - Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, zo dňa 21.4.2015, ktorým advokátska kancelária oznámila v mene postupcu Home Credit Slovakia, a.s, žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávok postupcu z úverovej zmluvy č. 6310002156 zo dňa 2.10.2013 na žalobcu, a to na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013. Prvoinštančný súd uzavrel, že vzhľadom na zistené nezrovnalosti, žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal postúpenie pohľadávky. Žalobca v odvolaní dôvodil, že k postúpeniu pohľadávky došlo na základe individuálnej zmluvy zo dňa 23.6.2014, pritom postúpenie pohľadávky postupca oznámil postupníkovi oznámením zo dňa 21.4.2015 a pokiaľ v tejto listine je uvedené, že pohľadávka bola postúpená zmluvou zo dňa 18.3.2013, je zmluva zo dňa 18.3.2013 rámcovou zmluvou uzavretou medzi postupcom a postupníkom, ktorou si dohodli základné podmienky pre postúpenie pohľadávok.
23. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca/postupník v danom prípade predložil jednak listinný doklad - písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi postupcom a postupníkom dňa 23.6.2014, z ktorej jednoznačne vyplýva, že pohľadávka voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy bola postúpená pôvodným veriteľom na žalobcu, pričom zmluvné strany sa zároveň dohodli, že postúpenú pohľadávku až do jej úplného zaplatenia dlžníkom bude spravovať postupca, čo je v súlade s ust. § 530 OZ. Tomu potom zodpovedá aj skutočnosť, že v oznámení o postúpení pohľadávky bolo žalovanému ako číslo účtu, na ktoré má svoj dlh splácať, oznámené číslo účtu pôvodného veriteľa/ postupcu. Skutočnosť, že v oznámení o postúpení pohľadávky bola uvedená zmluva o postúpení pohľadávok z iného dátumu (t. j. 18.3.2013), ako bola v skutočnosti uzavretá zmluva medzi postupcom a postupníkom dňa 23.6.2014 nie je relevantná, pretože podstatná je časová súvislosť medzi predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2014 a oznámením o postúpení pohľadávky postupcom zo dňa 21.4.2015. Do tejto časovej postupnosti potom zapadá aj skutočnosť, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 2.10.2013, zosplatnenie celého úveru postupca vykonal listom zo dňa 23.6.2014, v ktorom žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 658,77 Eur, zároveň v rovnaký deň uzavreli postupca a postupník zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2014 vo výške rovnako 658,77 Eur a listom zo dňa 21.4.2015 postupca oznámil postúpenie pohľadávky dlžníkovi a hoci v ňom vyzýva žalovaného na zaplatenie nižšej sumy 573 Eur ako bola postúpená pohľadávka vo výške 658,77 Eur, je takýto postup plne v dispozícii postupcu ako správcu danej pohľadávky v zmysle ust. § 530 OZ, následne bola podaná žaloba na súd dňa 12.6.2015. Súd prvej inštancie teda nesprávne ustálil, že k postúpeniu pohľadávky v danom prípade nedošlo. Argumentácia súdu, že listina Postúpenie pohľadávky zo dňa 23.6.2014 bola vyhotovená žalobcom dodatočne, nemá žiadne opodstatnenie v zistenom skutkovom stave, nebola ničím preukázaná. Rovnako argumentácia súdu, že doposiaľ žalobca súdu vždy doručoval Zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou, kde bol označený subjekt, ktorého pohľadávka bola postupovaná, je len všeobecná a bez ďalšieho neobstojí, pretože súd je povinný v každej posudzovanej veci vychádzať z individuálnych okolností jednotlivého prípadu. Podľa záverov odvolacieho súdu teda v danom prípade bolo listinnými dokladmi predloženými žalobcom jednoznačne preukázané, že k uzavretiu zmluvy
medzi postupcom/pôvodným veriteľom a postupníkom/žalobcom došlo, ako bol preukázaný aj rozsah postúpenej pohľadávky vo výške 658,77 Eur.
24. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/01, na ktoré poukazuje žalobca (okrem iných rozhodnutí) v podanom odvolaní dôvodiac, že samotné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky postupcovi postačuje na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu a dlžník preto nie je oprávnený domáhať sa zmluvy o postúpení pohľadávky, ako ani dovolávať sa neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozpor právneho úkonu so zákonom zakladá jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti ex offo aj bez toho, aby ju niektorá zo strán namietala (§ 39 Občianskeho zákonníka). Oznámenie banky o postúpení pohľadávky žalobcovi adresované žalovanému bolo splnením povinnosti pôvodného veriteľa ako postupcu v zmysle § 526 ods. 1 OZ. Takéto oznámenie má len tie právne účinky, že kým nie je postúpenie pohľadávky oznámené dlžníkovi, môže tento plniť aj pôvodnému veriteľovi (postupcovi), ktorý je povinný prijať takto poskytnuté plnenie. Ustanovenie § 526 ods. 1 OZ teda slúži na ochranu dlžníka, ktorý splnil svoj záväzok osobe, ktorá v dobe plnenia podľa hmotného práva nebola veriteľom pohľadávky, napr. preto, že zmluva o jej postúpení bola neplatná. Oznámenie podľa § 526 ods. 1 OZ teda predstavuje právnu skutočnosť, na základe ktorej vzniká povinnosť dlžníka plniť pohľadávku postupníkovi, avšak nekonvaliduje sama o sebe neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Je logické, že ak bola pohľadávka postúpená v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Z uznesenia NS SR z 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017 vyplýva, že: „... uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa OZ obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 OZ). ... Jedná sa pritom o judikát (4Obo 210/01, pozn.) v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch, ako právo obchodné.“
25. Súd prvej inštancie preto v danom prípade dôvodne preskúmaval jednak existenciu samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj platnosť takéhoto postúpenia. Pokiaľ však dospel k záveru, že postúpenie je neplatné, nakoľko je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. b) OZ, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
26. Základná právna úprava postúpenia pohľadávky je upravená v ust. § 524 a nasl. OZ a vzťahuje sa v plnom rozsahu aj na oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov. „Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom mu zostávajú zachované všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky (§ 529 OZ, pozn). Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa a základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné (uznesenie NS SR z 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017).“
27. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. b) OZ, sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Predovšetkým pokiaľ prvoinštančný súd predmetné ustanovenie aplikoval na posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom a postupníkom, vec nesprávne právne posúdil, nakoľko citované ustanovenie sa vzťahuje na neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, t. j. v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ustanovenie má teda postihovať prípady, kedy si veriteľ so spotrebiteľom v samotnej
spotrebiteľskej zmluve, prípadne vo všeobecných obchodných podmienkach, dohodne so spotrebiteľom takú úpravu postúpenia pohľadávok, ktorá bude spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, že by zmena v osobe kontrahenta mala negatívny vplyv na spotrebiteľa. Cieľom tohoto ustanovenia je zachovanie práv spotrebiteľa v prípade, ak sa dodávateľ rozhodne previesť práva zo spotrebiteľskej zmluvy na tretiu osobu. Toto ustanovenie však možno považovať za neprijateľné len v prípade, ak by týmto prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Zhoršením vymožiteľnosti možno rozumieť najmä zvýšenie nákladov pri presadzovaní pohľadávky. Ak by takéto postúpenie malo mať na spotrebiteľa negatívny dopad, bol by potrebný spotrebiteľov súhlas, inak je takáto klauzula o postúpení neplatná. Právnym následkom § 53 ods. 4 písm. b) OZ je ako neplatnosť klauzuly v spotrebiteľskej zmluve, tak následne aj neplatnosť prípadného právneho úkonu, ktorý by bol uskutočnený na jej základe bez súhlasu spotrebiteľa. Zmluvná podmienka je pri posudzovaní aspektu zhoršenia vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa orientovaná na synalagmu daného vzťahu a postihuje tak vnímanie spotrebiteľa ako dlžníka, ale zároveň spotrebiteľa ako potencionálneho veriteľa, napr. v prípade nárokov spotrebiteľa na náhradu škody, alebo na primerané finančné zadosťučinenie, resp. na náhradu nemajetkovej ujmy.
28. V danom prípade však k postúpeniu pohľadávky nedošlo na základe zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, súd prvej inštancie ani znenie konkrétnej zmluvnej podmienky, na ktorú by v konkrétnom prípade poukazoval, neuvádza. K postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy uzavretej podľa § 524 a nasl. OZ. Neplatnosť postúpenia súd prvej inštancie odôvodňoval zhoršením vymožiteľnosti pohľadávky spotrebiteľa, napr. v prípade, ak by sa domáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne ak by si chcel priznané trovy konania uplatniť núteným výkonom rozhodnutia, čo by podľa súdu znamenalo pre žalovaného nevýhodnejšiu pozíciu pokiaľ ide o jazykovú bariéru, resp. o uplatnenie rozhodného exekučného práva. Predovšetkým je potrebné uviesť, že zákon, ani právna úprava spotrebiteľského práva, postúpenie pohľadávky dodávateľom do zahraničia nezakazuje. V tomto konkrétnom prípade nevyšlo najavo, že by žalovaný ako spotrebiteľ mal, alebo si vôbec chcel voči žalobcovi, prípadne jeho predchodcovi uplatňovať nejaký nárok. Podľa článku 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach má spotrebiteľ právo žalovať druhého účastníka zo zmluvy o úvere na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. V danom prípade to teda vždy budú súdy SR, na ktorých má spotrebiteľ právo používať úradný slovenský jazyk. Vzhľadom na to, že ide o zmluvu uzavretú podľa právneho priadku SR, uplatní sa vždy ako rozhodné právo, právo SR. Pokiaľ teda ide o uplatňovanie nárokov spotrebiteľa voči pôvodnému veriteľovi resp. postupníkovi z uzavretej zmluvy, k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa postúpením pohľadávky na žalobcu, ktorý má sídlo v Holandsku nedošlo. Navyše je evidentné, že žalobca má na území SR svoje právne zastúpenie slovenskou advokátkou kanceláriou, s ktorou môže spotrebiteľ bez problémov komunikovať a v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky správu predmetnej pohľadávky naďalej vykonáva pôvodný veriteľ, teda aj na tohto sa môže spotrebiteľ obracať. Pokiaľ ide o nútený výkon rozhodnutia, vzhľadom na to, že Holandsko je členským štátom EÚ, na prípadný výkon takého rozhodnutia by sa aplikovali ust. čl. 39 a nasl. Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré si stanovilo za cieľ upraviť pružný mechanizmus výkonu rozhodnutí medzi jednotlivými členskými štátmi. Skutočnosť že nový veriteľ má sídlo v členskom štáte EÚ, tak nemôže byť sama o sebe dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pre prípadné menej výhodné postavenie spotrebiteľa vymáhajúceho svoju (zatiaľ iba fiktívnu) pohľadávku v zahraničí, oproti stavu kedy by si túto pohľadávku mohol vymáhať v tuzemsku. Spotrebiteľ musí znášať aj určité riziká tým, že vstúpil do zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy, najmä pokiaľ si svoje povinnosti zo zmluvy prestane riadne plniť. Odvolací súd nevylučuje, že za určitých konkrétnych okolností môže byť zmluva o postúpení pohľadávky veriteľovi do zahraničia napr. pre rozpor s dobrými mravmi, alebo pre obchádzanie zákona absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 OZ. Je zrejmé, že v aplikačnej praxi sa postúpenie pohľadávok javí ako inštitút, ktorý umožňuje veriteľom zbaviť sa najmä rizikových pohľadávok. Pokiaľ tak veriteľ postupuje využívaním nekalých obchodných praktík, prípadne používaním iných metód, ktorých dôsledkom je hrubé porušovanie práv spotrebiteľa, bolo by možné také konanie kvalifikovať ako neplatné. V danom konkrétnom prípade však takéto neprimerané konanie veriteľa preukázané nebolo, preto je záver súdu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, aj vzhľadom na už vyššie uvedené neopodstatnený.
29. Otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu teda súd prvej inštancie posúdil nielen skutkovo, ale aj právne nesprávne, v dôsledku čoho sa potom už viac nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných nárokov zo zmluvy o úvere zo dňa 2.10.2013, a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
30. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. Pokiaľ ide o návrh žalobcu v odvolaní, na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu - spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., o tomto odvolací súd nerozhodoval, nakoľko bol žalobcom podaný iba pre prípad, že by súd jeho aktívnu vecnú legitimáciu v konaní nemal za preukázanú, navyše o tomto návrhu rozhodol už súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/672/2015-141 zo dňa 7.6.2017, právoplatným dňa 15.6.2017.
32. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude opätovne vec preskúmať, zaoberať vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).
33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).