Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcov: 1/ Y. U., H.. U., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, 2/ P. U., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, 3/ U. U., A.. XX.XX.XXXX, X. S. F. T. O., W. Q. T. O., Ľ. Š.Ú. XXXX/XX, X. E. Y. A. T.: T. O., F.. E.. W. XX, proti žalovaným: 1/ P. U., A.. XX.XX.XXXX, X. S. F. H., P. P. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, Sučany, 2/ X. X., Y..X.., X. X. Q. W., S. XX, G.: XXXXXXXX, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36865036, v spore o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. a obec F., okres T. O. ako parc. KN-C č. 49 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2 a stavba rodinného domu súp. č. XX na parcele KN-C č. 49, zriadené v prospech žalovanej 2/ na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo 16.10.2006, ktorého vklad bol povolený dňa 25.10.2006 pod č. V 1561/06-2, zapísané pod poradovým číslom 1 v časti C LV č. XXX pre k. ú. a obec F., pokiaľ sa má týkať aj spoluvlastníckeho podielu žalobcu 3/ k uvedeným nehnuteľnostiam, zapísanom pod B3 LV č. XXX k. ú. a obec F. v 1/8-ine, neexistuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou 2/ zamieta.

III. Voči žalovanej 1/ žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi 3/ priznáva voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V. Žalovanej 2/ priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VI. Žalovanej 1/ voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou datovanou k 05.06.2017, doručenou tunajšiemu súdu 05.06.2017, sa žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom svojej vtedajšej splnomocnenej zástupkyne voči žalovaným 1/ a 2/ pôvodne vo veci samej domáhali: a) určenia vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/ a 3/ neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo 16.10.2006, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. F., obec F., okres T. O., v časti „C“ ťarchy pod č. V 1561/06-2, uzatvorenej medzi žalovanou 2/ na jednej strane a žalobcami 1/ až 3/, na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci F., k. ú. F., okres T. O., evidovaných na LV č. XXX, rozhodnutím príslušnej Správy katastra T. O. č. V 1561/06-2, v celom jej rozsahu;

b) určenia, že záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 16.10.2006, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. F., obec F., okres T. O., v časti „C“ ťarchy pod č. V 1561/06-2 v prospech žalovanej 2/ ako záložného veriteľa, k spoluvlastníckemu podielu žalobcov 1/, 2/ a 3/ na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci F., k. ú. F., okres T. O., evidovaných na LV č. XXX, v časti „A“ majetková podstata ako parcely registra „C“ KN - pozemok parc. č. 49 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2 a stavby - rodinného domu súp. č. XX nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 49, v podiele zapísanom v časti B pod B1 na meno žalobkyne 1/ v podiele 4/8-iny, pod B4 na meno žalobcu 2/ v podiele 2/8-iny a pod B3 na meno žalobcu 3/ v podiele 1/8-ina (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), nevzniklo a c) zaviazania žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania žalobcom 1/ až 3/ pozostávajúcich z uhradeného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že žalobcovia figurujú ako účastníci Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou 2/ dňa 16.10.2006, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná pod č. V 1561/06-2 (ďalej len „záložná zmluva“). Žalovaná 1/ je účastníčkou záložnej zmluvy. Žalovaná 2/ je subjektom poskytujúcim na trhu v rámci predmetu svojho podnikania bankové a finančné služby v zmysle osobitných predpisov a je rovnako účastníkom záložnej zmluvy formulárového typu ako veriteľ, prakticky vypracovanej žalovanou 2/ v zmysle svojich obchodných podmienok, v súvislosti s poskytovaním splátkového úveru Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo 16.10.2006 (ďalej len „ZoSÚ“), pričom záložná zmluva mala predstavovať prostriedok zabezpečenia riadneho splácania predmetného úveru. Žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu. Žalobca 3/ obdržal ešte v decembri 2016 výzvu žalovanej 2/ s upozornením, že je v omeškaní so splácaním dlhu v sume 8.094,94 eura, o ktorého existencii dovtedy nemal vedomosť a vyzval ho k úhrade predmetného dlhu. Úver žalovaná 2/ poskytla na základe ZoSÚ bratovi žalobcov 2/ a 3/ a synovi žalobkyne 1/ P. U.. Nakoľko žalobca 3/ nemal o ZoSÚ vedomosť, nedisponuje ani jej originálom či fotokópiou. Následne, bolo žalobcom 1/ až 3/ doručené písomné oznámenie žalovanej 2/ z 01.02.2017, že v dôsledku nesplácania úveru poskytnutého na základe ZoSÚ vyhlásila žalovaná 2/ mimoriadnu splatnosť úveru a požiadala žalobcov 1/ až 3/ uhradiť do 15 dní dlžnú čiastku 28.331,90 eura. Žalobcovia na základe týchto písomných výziev nadobudli vedomosť, že figurujú ako účastníci záložnej zmluvy ako záložcovia 1, 3 a 4. Nakoľko si žalobcovia neboli vedomí, že by takúto zmluvu niekedy podpisovali, resp. nemali vedomosť o existencii predmetného právneho vzťahu založeného záložnou zmluvou, požiadali žalovanú 2/ o vydanie kópie zmluvy. Až na základe tejto vlastnej aktivity mali možnosť oboznámiť sa s obsahom záložnej zmluvy a tak dodatočne nadobudli vedomosť o jej existencii. Žalobca 3/ podal 27.03.2017 na Okresnom riaditeľstve PZ Dolný Kubín trestné oznámenie pre podozrenie, že mohlo dôjsť ku spáchaniu trestného činu podvodu. Následne boli žalobcovia 1/ až 3/ v zmysle písomného oznámenia žalovanej 2/ zo 17.03.2017 informovaní o začatí výkonu záložného práva podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom zo strany dražobnej spoločnosti - DUPOS dražobná spoločnosť s.r.o. 20.04.2017 boli upozornení, že výkon záložného práva má byť realizovaný predajom založených nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe v zmysle osobitných predpisov. Po tom, ako mali možnosť oboznámiť sa so záložnou zmluvou a preskúmať podpisy na nej, žalobcovia 1/ až 3/ zhodne uvádzajú, že si nie sú vedomí podpísania takého dokumentu, dokonca žalobca 3/ nadobudol presvedčenie, že podpis na zmluve sa nezhoduje s jeho vlastnoručným podpisom. Jeho podpis na zmluve je osvedčený pečiatkou Obecného úradu F., osvedčujúcej pravosť jeho podpisu. Žalobca 3/ navštívil Obecný úrad F., kde sa osobne presvedčil, že v knihe podpisov matričného úradu osvedčujúcej pravosť jeho podpisu na záložnej zmluve sa nachádza podpis inej osoby, ktorý nie je totožný s jeho vlastným podpisom, navyše v knihe podpisov sú uvedené nesprávne identifikačné údaje podpisujúcej osoby - číslo občianskeho preukazu a rodné číslo konajúcej osoby sa nezhodujú s jeho skutočnými údajmi, a teda vznikla dôvodná pochybnosť o pravosti podpisu žalobcu 3/ na zmluve, nakoľko je zrejmé, že totožnosť konajúcej osoby nebola matričným úradom riadne overená. S ohľadom na uvedené žalobca 3/ podal trestné oznámenie, ku ktorému sa neskôr ako poškodený pripojil aj žalobca 2/. Žalobcovia 2/ a 3/ v rámci prebiehajúceho trestného konania požiadali o vykonanie písmoznaleckého posudku pre posúdenie pravosti ich podpisov na záložnej zmluve pre existujúce závažné podozrenia o ich sfalšovaní. Žalobcovia sa cítia byť obeťou podvodu - pravdepodobne boli uvedení do omylu prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov žalovanej 1/ a P. U., ktorí mali mať majetkový prospech z úveru poskytnutého žalovanou 2/ ZoSÚ, pričom žalovaná 1/ v minulosti vykonávala činnosť finančného poradcu a pre žalobcov 1/ až 3/, cca v období roku 2006 sprostredkovala uzatvorenie zmlúv o stavebnom sporení a zrejme v súvislosti s týmto úkonom disponovala aj ich osobnými údajmi a fotokópiami ich občianskych

preukazov. V súčasnej dobe sú uvedené skutočnosti predmetom trestného stíhania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ D. Kubín, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-186/2-VYS-DK-2017, vedenému proti neznámemu páchateľovi, pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov: zločinu „úverového podvodu“ v zmysle ust. § 222 ods. 4 Trestného zákona (ďalej len „TZ“) a prečinu „poškodzovania cudzích práv“ podľa ust. § 375 ods. 1 písm. a), ods. 3 TZ. Predmetom vyšetrovania v trestnom konaní sú skutočnosti majúce priamy súvis s predmetom žaloby a výsledky vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní môžu mať zásadný význam pre meritórne rozhodnutie o žalobe. Záložná zmluva nespĺňa základné zákonné požiadavky ustanovené OZ, ako základný hmotnoprávny predpoklad platnosti právneho úkonu. Vo vzťahu k podpisom žalobcov 2/ a 3/ na záložnej zmluve existujú dôvodné pochybnosti o ich pravosti. Na strane žalobcov 1/ až 3/ absentuje vôľa uzatvoriť záložnú zmluvu a stali sa obeťami podvodného konania inej osoby. Absencia podstatných zákonných náležitostí zmluvy (vlastnoručného podpisu účastníkov zmluvy, resp. simulovanie podpisu pravdepodobne inou osobou a neexistencia vôle účastníkov záložnú zmluvu uzatvoriť, dokonca absencia riadneho úradného osvedčenia podpisov žalobcov na záložnej zmluve) predstavujú závažnú a neodstrániteľnú vadu právneho úkonu, ktorú zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou, v zmysle dikcie ust. § 37 ods. 1 a ust. § 40 ods. 3 pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona, nakoľko v nej absentujú základné obsahové i formálne náležitosti. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomne zachyteného textu listiny - ako zachytenie prejavu vôle účastníka právneho úkonu a podpisu konajúcej osoby - ktorý jednak identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje písomný obsah právneho úkonu a potvrdzuje tiež pravosť listiny, na ktorej sa podpis nachádza. V zmysle ust. § 46 OZ, v nadväznosti na ust. § 151e OZ, zákon výslovne vyžaduje, pokiaľ ide o zmluvy týkajúce sa zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, aby celý právny úkon bol vykonaný písomne, vrátane úradného osvedčenia pravosti podpisov konajúcich osôb oprávneným subjektom (notár alebo zamestnanec matričného úradu) a aby bol takýto právny úkon registrovaný v katastri nehnuteľností. Pokiaľ právny úkon, u ktorého zákon vyžaduje splnenie špecifických formálnych náležitostí, tieto náležitosti nespĺňa, je nutné považovať ho za neplatný pre nedostatok zákonom považovanej formy, v súlade s ust. § 46 ods. 1 OZ. V danom prípade predmetná zmluva nielenže s vysokou pravdepodobnosťou nebola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy, resp. podpisy žalobcov 2/ a 3/ sa javia ako sfalšované, zároveň žiaden z podpisov žalobcov 1/ až 2/ nebol úradne osvedčený a jediný osvedčený podpis žalobcu 3/ sa javí ako osvedčený v rozpore s ustanoveniami zákona, kde nebol dodržaný zákonný postup legalizácie, v zmysle zákona č. 599/2001 Z. z. v účinnom znení. Samotná pečiatka matričného úradu obce nemôže nahrádzať písomný prejav vôle. Preto je záložná zmluva voči žalobcom absolútne neplatná, táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona a na právny úkon je nutné hľadieť, ako by nebol urobený, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť „zhojená“ dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe bolo kladne rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

3. Spolu s následným podaním z 26.06.2017 žalobcovia prostredníctvom zástupkyne predložili zápisnice OR PZ v Dolnom Kubíne o výsluchu žalobcov ako svedkov - poškodených, ďalej zápisnice o výsluchu terajšej žalovanej 1/ a pracovníčky Obecného úradu v F. Y. L. ako svedkýň s tým, že z nich je zrejmé, že žalobcovia 1/ až 3/ si nie sú vedomí podpisu predmetných zmlúv a svedkyňa L. (podľa nich) potvrdila, že podpisy žalobcov 1/ až 3/ osvedčila v ich neprítomnosti, čím porušila zákonný postup osvedčovania podpisov. Žalobca 3/ bol v čase podpisu zmluvy a osvedčovania podpisu pracovne v zahraničí v Taliansku a nie je možné, aby podpis na zmluve patril jemu. Opätovne poukázali na nedodržanie zákonného postupu legalizácie a vady záložnej zmluvy, ktoré spôsobujú jej absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 a že takáto zmluva nemôže vyvolať žalovanými požadované právne účinky. Poukázali aj na § 46 s tým, že pokiaľ právny úkon, u ktorého zákon vyžaduje písomnú formu, nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolávať zamýšľané právne následky, nakoľko nespĺňa požiadavku písomnej formy (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 176/1999 z 10.01.2001).

4. Ešte pred doručením žaloby žalovaným, podaním doručeným súdu 06.07.2017, zobrali žalobcovia prostredníctvom svojej zástupkyne žalobu v časti zodpovedajúcej jej petitu uvedeného pod bodom 1. písm. a) tohto odôvodnenia späť. S ohľadom na uvedený časový okamih čiastočného späťvzatia žaloby, súd konal o zvyšnej časti podanej žaloby bez rozhodovania o zastavení konania v danej časti (§ 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).

5. Zároveň podaním uvedeným pod bodom 4. žalobcovia „zmenili“ aj petit uvedený pod bodom 1. písm. b) tohto odôvodnenia na nasledovné znenie: „Záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 16.10.2006 evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. F., obec F., okres T. O., v časti „C“ ťarchy pod č. V 1561/06-2, v prospech záložného veriteľa X., k spoluvlastníckemu podielu žalobcov 1/, 2/ a 3/ na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci F., k. ú. F., okres T. O., evidovaných na LV č. XXX, v časti „A“ majetková podstata ako parcely registra „C“ KN - pozemok parc. č. 49 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m2 a stavby - rodinného domu súp. č. XX nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 49, v podiele zapísanom v časti B pod B1 na meno žalobkyne 1/ v podiele 4/8-iny, pod B4 na meno žalobcu 2/ v podiele 2/8-iny a pod B3 na meno žalobcu 3/ v podiele 1/8-ina, neexistuje“. Z dôvodov uskutočnenia tejto zmeny ešte pred doručením žaloby žalovaným, súd konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení jej zmeny (§ 141 .

6. Na predbežnom prejednaní sporu 15.11.2017 zástupkyňa žalobcov navrhla z dôkazov doposiaľ navrhovaných vykonať dôkaz len vyšetrovacím spisom OR PZ Dolný Kubín, ČVS: ORP-186/2-VYS- DK-2017, v ktorom sa nachádzajú výpovede žalobcov, výpoveď Y. L. a vyslovila predpoklad, že sa tam už nachádzajú aj originály záložnej zmluvy. Tiež predložila kópiu uznesenia o začatí trestného stíhania pre zločin Úverový podvod podľa § 222 ods. 1, 4 a prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 3 zo dňa 10.04.2017. Dala súdu na zváženie vykonať dôkaz, a to lustráciu trestných konaní, v ktorých ako obvinená vystupovala alebo vystupuje žalovaná 1/, pretože má vedomosť, že táto sa už v minulosti mala dopustiť podobných podvodných konaní aj voči žalobcom, kedy mala na ich meno zakladať v ich mene stavebné sporenia. Predložila aj originál záložnej zmluvy. Poukázala na to, že existencia administratívneho rozhodnutia nebráni tomu, aby súd posúdil prejudiciálne platnosť alebo neplatnosť úkonu, ktorého sa rozhodnutie dotýka a že v tomto smere existuje konštantná judikatúra. Žalobcovia získali kľúčový dôkaz ohľadne toho, ako to bolo ohľadne osvedčovania podpisu žalobcu 3/, keď v rámci trestného konania sa osvedčujúca matrikárka priznala, že osvedčovala aj podpisy neprítomných osôb. Takýmto dôkazom žalobcovia skôr nedisponovali. Ak zmluva nebola podpísaná osobou, ktorá je v nej uvedená, takáto zmluva nemôže vyvolať obligačné účinky, ani vecnoprávne účinky, ani iné účinky. V trestnom konaní aj žalobca 2/ výslovne uviedol, že podpis na záložnej aj mandátnej zmluve nie je jeho vlastnoručným podpisom. Nevidí dôvod, prečo by nebolo možné akceptovať dôkaz - výsluch svedkyne L. v trestnom konaní. Žalobcovia tvrdia, že záložnú zmluvu vlastnoručne nepodpisovali. To, že osvedčovanie podpisov sa robilo takýmto pofiderným spôsobom, nasvedčuje tomu, že o takomto podpisovaní ani nemuseli mať vedomosť.

7. Zástupca žalovanej 2/ na predbežnom prejednaní sporu označil žalobu za nespôsobilú z hľadiska obsahovej a aj jej príloh. Povinnosťou žalobcov je v žalobe tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. Za tvrdenie rozhodujúcich skutočností nemožno považovať to, keď uvedú, že žalobcovia nie sú si vedomí svojho podpisu, pretože ide minimálne o neurčité tvrdenie. Okrem povinnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností sú povinní aj predložiť všetky listiny, ktorými disponujú, na ich preukázanie, okrem tých, ktoré nemôžu predložiť bez svojej viny. Pre nedostatky žaloby táto by podľa neho mala byť odmietnutá. Možno ale akceptovať, že žaloba je čiastočne vo vzťahu k niektorým zo žalobcov úplná a vo vzťahu k iným nie. Ak v § 68 zákona o katastri nehnuteľností je upravené osobitné nahliadacie právo, aj s poukazom na toto ustanovenie mala žalujúca strana možnosť dopracovať sa k originálu zmluvy, ktorej neplatnosť napáda. V súvislosti so záložnou zmluvou existuje administratívny spis, v rámci ktorého bolo rozhodované o vklade do katastra na základe zmluvy a vklad bol povolený. Voči takémuto rozhodnutiu odvolanie síce nie je prípustné, ale takéto rozhodnutie sa doručuje všetkým zmluvným stranám a tieto mali možnosť podľa vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku v 2-mesačnej lehote podať žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia. Nie je možné nahrádzať takúto ich zákonnú možnosť tým, že po 10-tich rokoch podajú civilnú žalobu. Tým dochádza aj k porušeniu práva žalovanej 2/ na zákonného sudcu, pretože tými otázkami, ktorými sa má zaoberať súd v tomto konaní, sa mal zaoberať sudca príslušného správneho kolégia. V tomto smere poukázal na rozhodnutia NS SR 5Cdo/157/2007 a R76/2016 uverejnené v zbierke rozhodnutí 8/2016. V občianskoprávnom konaní nie je možné preskúmavať zákonnosť ani správnosť správnych aktov. Správny orgán pri rozhodovaní o vklade bol povinný preskúmať aj samotnú zmluvu. Dôkaz trestným spisom nie je dôkazom, ale dôkazom môžu byť listiny obsiahnuté v ňom. Ak bolo žalujúcou stranou poukazované na duplicitnosť nimi navrhovaných dôkazov, ak by neboli vykonané dôkazy, napr. výsluchmi sporových strán, ale len dôkazy o ich výsluchu v trestnom konaní, poprela by sa tým kontradiktórnosť tohto konania. Poukázal aj na § 28 a nasl. a § 30 a 31 katastrálneho zákona. Obligačnoprávne účinky zmluvy po povolení vkladu zanikajú a sú nahradené vecnoprávnymi účinkami. K tomu poukázal na rozhodnutie NS SR 6Sžo/229/2010. Osvedčovacia doložka má povahu verejnej listiny,

teda sa len prezumuje správnosť skutočností ňou osvedčovaných. Dôkaz obsiahnutý v trestnom spise

- výpoveď ako svedkyne osoby, ktorá osvedčenie mala realizovať, je podľa neho nespôsobilý dôkaz, pretože takto vypovedala osoba, ktorá by mohla byť potenciálnym páchateľom trestného činu, naviac ide o osobu, ktorá je známou žalobcov, ktorá sa s odstupom cca 10 rokov vyjadrovala o tom, čo mala robiť pred desiatimi rokmi. Je zrejmé, kto a aké má dôkazné bremeno k tomu, čo je uvedené vo verejnej listine, ak chce preukázať opak. Pokiaľ žalobca tvrdí, že si niečo nespomína, takéto tvrdenie ohľadne jeho vnútorného psychického stavu - postoja žalobcu, je také, ktoré sa nedá preukázať. Nie je zrejmé, z čoho vyvodzuje zástupkyňa žalobcov to, že podpisy záložcov na záložnej zmluve museli byť osvedčené, teda úradne overené. Poukázal aj na § 132 ods. 2 CSP.

8. Na pojednávaní 13.12.2017 vtedajšia zástupkyňa žalobcov opakovane poukázala na to, že žalobca 3/ začal vo veci konať až potom, ako bol zo strany žalovanej 2/ upozornený na možnosť realizácie záložného práva jeho výkonom. Ohľadne žalobkyne 1/ tvrdila, že táto si nie je vedomá podpisovania zmluvy a že podpis bol od nej získaný omylom. Táto podpisovala väčšie množstvo dokumentov v súvislosti so stavebnými sporeniami, ktoré žalovaná 1/ pre ňu realizovala.

9. Na pojednávaniach v tejto veci 9.1. žalobkyňa 1/, ktorá sa k veci samej ústne vyjadrila len na pojednávaní dňa 26.09.2018, uviedla, že nechcela urobiť to záložné právo, ale keď bola na obci a pani L. jej povedala, že aj ona bola ručiť bratovi, že to je nič, tak potom to podpísala. Ona záložnú zmluvu podpísala len za seba a podpisovala ju v Kubíne v sporiteľni. Ona na tej zmluve neurobila podpis žalobcu 3/. Na polícii klamala, keď povedala, že podpísala žalobcu 3/ ona namiesto dcéry - žalovanej 1/, ale urobila tak preto, lebo ju o to požiadala žalovaná 1/, aby nemusela ísť do väzenia s tým, že keď to povie ona, ju do väzenia nezoberú, lebo je už stará. V sporiteľni nebol ani jeden zo žalobcov 1/ a 2/, bola tam iba ona, jej syn P. a žalovaná 1/. Nevie, kto urobil podpis žalobcu 3/ na záložnej zmluve. Nech si P. U. splatí dlh, ktorý urobil, keď sľúbil, že to splatí; 9.2. žalobca 2/ uvádzal, že nech tí, čo zobrali peniaze z úveru zabezpečeného záložným právom, tie peniaze vrátia tak ako to sľúbili, teda má tak urobiť žalovaná 1/ - ich sestra a ich brat P. U.. Aj jemu brat P. a žalovaná 1/ hovorili, že budú brať málo peňazí, teda ich všetkých oklamali; 9.3. žalobca 3/ opakovane uvádzal, že on nikdy záložnú zmluvu nepodpísal, ani pri jej podpise nebol prítomný, na zmluve nie je jeho podpis a nie je uvedené ani správne číslo občianskeho preukazu. Ani ten overovací podpis nie je jeho, teda ten podpis, ktorý je v knihe na obecnom úrade. Opätovne žiadal v trestnej veci, ktorá je vedená voči žalovanej 1/, o znalecký posudok, keď sa radil s písmoznalcom a ten mu odporučil, že má takto postupovať. Pri jeho poslednej výpovedi na polícii mu vyšetrovateľka p. Q. oznámila, že jeho návrh na znalecké dokazovanie zamieta, čo aj dokladoval listinou vyšetrovateľa datovanou k 07.06.2018. Výpoveď žalobkyne 1/ - jeho matky do zápisnice na polícii zo 16.05.2018 označil za výpoveď vykonanú pod nátlakom žalovanej 1/ a preto podá na polícii trestné oznámenie ohľadne nátlaku na jeho matku zo strany žalovanej 1/. Šiel aj za žalobkyňou 1/, ktorá mu povedala, ako to bolo, čo on zachytil svojou rukou, ale podpísala to žalobkyňa, ktorá to nemohla písať, lebo sa jej trasú ruky, ktorú listinu aj predložil (č. l. 280). V súvislosti s návrhom zástupcu žalovanej 2/ na znalecké dokazovanie súkromným znaleckým posudkom znalcom - grafológom vyjadril ochotu podieľať sa na zabezpečení svojich vlastnoručných podpisov pre znalca, ak bude na to znalcom vyzvaný a že v takom prípade ich znalcovi osobne predloží. Na pojednávaní 26.09.2018 predložil uznesenie z 19.07.2018 o odložení veci podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) TZ, ktorého sa mala dopustiť Y. U., A.. XX.XX.XXXX (žalobkyňa 1/), a to z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania, ktoré je podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný. Podľa neho ide o obyčajný úverový podvod. Takú výšku úveru by si nikdy nedovolil podpísať.

10. Žalovaná 1/ okrem ospravedlnenia niektorých svojich neúčastí na pojednávaniach inak zostala v priebehu sporu nečinnou a nijakým spôsobom sa k veci samej nevyjadrila.

11.1. Zástupca žalovanej 2/ prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaniach, žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť, o. i. uviedol, že zatiaľ zo žiadnych skutočností nevyplýva, že by žalobkyňa 1/ tvrdila, že by zmluvu nepodpísala, poukazujúc aj na jej výpoveď v trestnom konaní. Poukázal aj na zmätočnosť pokiaľ ide o vzájomne vylučujúce sa tvrdenia, ak na jednej strane má žalobkyňa 1/ prostredníctvom svojej zástupkyne tvrdiť, že nie si je vedomá podpisu záložnej zmluvy a na druhej strane tvrdí, že mal byť podpis vylákaný, čo sa vzájomne vylučuje. Žalobcovia zatiaľ v konaní relevantne netvrdia, že zmluvu nepodpísali. Podľa neho žalujúca strana v priebehu konania mení podstatné

skutkové okolnosti, ale nevnáša ich procesne prípustným spôsobom. Nie je možné poprieť obsah písomných úkonov len ústnym tvrdením. Osvedčenie podpisu žalobcu 3/ na záložnej zmluve má povahu verejnej listiny. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR 2Cdo 199/2005. Nemôže byť obsah verejnej listiny vyvrátený len tvrdením nejakej fyzickej osoby. Poukázal aj na rozhodnutie NS ČR 33Cdo 2547/2011. 11.2. Na pojednávaní 27.06.2018 navrhol vykonať dôkaz ohľadne toho, s občianskym preukazom s akým číslom disponoval žalobca 3/ v čase, kedy mal byť osvedčovaný jeho podpis, aj dôkaz osvedčovacou knihou podpisov Matriky v F. s tým, že aby bol najprv vykonaný dôkaz výsluchom svedkyne Y.W. L. a až potom dôkaz touto osvedčovacou knihou, a to preto, aby bolo umožnené konfrontovať obsah výpovede svedkyne osobitne vo vzťahu k tvrdeným časovým súvislostiam s obsahom osvedčovacej knihy. Tiež navrhol vykonať dôkaz výsluchom P. X. zo X. X. za účelom jej výpovede k tomu, akým spôsobom dochádzalo k uzatvoreniu zmlúv v danom období, vrátane tej, ktorá je predmetom tohto konania. V súvislosti s navrhovaným výsluchom Y. L. tiež vyslovil pochybnosť ohľadne pravdivosti jej výpovede v trestnom konaní vzhľadom na jej blízke vzťahy k žalovanej 1/, ku ktorej má byť sesternicou a tým pádom aj k ostatným žalobcom, takže vzhľadom na jej blízke vzťahy je determinovaná otázka pravdivosti jej výpovede. Pokiaľ bola p. L. vypočutá ako svedkyňa v trestnom konaní, môže byť jej výpoveď v tomto konaní hodnotená len ako listinný dôkaz a nie ako svedecká výpoveď. Podľa neho svedecká výpoveď nemôže byť obsiahnutá v listine, aj s ohľadom na kontradiktórnosť konania, keď takýmto spôsobom by sa znemožnilo strane sporu klásť jej otázky, bezprostredne reagovať na skutočnosti a konfrontovať ju s inými skutočnosťami a mať možnosť týmto spôsobom reálne vyvrátiť obsah toho čo tvrdí. „Z opatrnosti“ navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom grafológom s tým, že predloží ohľadne tejto skutočnosti súkromný znalecký posudok. 11.3. Na pojednávaní 26.09.2018 „dovysvetlil“ obsah svojho písomného vyjadrenia z 25.09.2018 vo vzťahu k predtým navrhovanému znaleckému dokazovaniu tak, že z neho vyplýva, že na dnešnom pojednávaní chcel oznámiť, či žalovaná 2/ na tomto dôkaze trvá alebo nie. Oznámil, že žalovaná 2/ trvá na znaleckom dokazovaní, ale toto nie je schopná zabezpečiť bez toho, aby mal uznesenie súdu. Tiež mu žalovaná 2/ oznámila, že trvá aj na výsluchoch ako svedkov p. L. a p. X., ale že za účelné to bude považovať až potom, ako bude vypracovaný znalecký posudok. Navrhol aj výsluch ako subjektu na strane žalovaného P. U. uvádzajúc, že nemal vedomosť o tom, že sa nedostaví na toto pojednávanie a že ak by sa dostavila, tak by jej výsluch navrhol na dnešnom pojednávaní. 11.4. V záverečnom prednese zdôraznil, že na to určeným správnym orgánom bolo rozhodnuté o vzniku záložného práva a uvedeným dňom rozhodnutia došlo k zániku obligačno-právnych účinkov zmluvy a došlo k vzniku vecného práva. Nespôsobilosť titulu je možné namietať osobitným spôsobom v konaniach tzv. správneho súdnictva. V konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorým by došlo k relevantnému vyvráteniu písomne zachyteného obsahu právneho úkonu, resp. podpisu konajúcich strán. V žiadnom prípade nie je možné obsah písomného úkonu a písomné konanie vyvrátiť obyčajným ústnym tvrdením osoby písomne konajúcej. Podpis žalobcu 3/ je na zmluve úradne osvedčený, táto osvedčovacia doložka má povahu verejnej listiny. Ten kto chce jej obsah vyvrátiť, musí tak učiniť hodnoverným spôsobom a jeho v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Ak niekto písomne uvedie, že osvedčuje pravosť podpisu, uvedené nemôže byť vyvrátené prípadne kontradiktórnym ústnym konštatovaním. Poukázal na obsah príslušných právnych noriem, na základné princípy a obsah pojmu právna istota v spojitosti s konštantnou judikatúrou NS SR vo vzťahu k účinkom verejnej listiny a k dôkazným bremenám vzťahujúcim sa na uvedené. Len z opatrnosti žalovaná 2/ navrhla vykonanie znaleckého posudku, ktorý však nebol realizovaný z dôvodov žalovanou uvedenými, pričom štandardná doba vypracovania znaleckého posudku, ak je zadaný súdom, ktoré zadania majú prednosť pred súkromnými zadaniami, sa v prípadoch, s ktorými má žalovaná 2/ skúsenosť, pohybuje v časovom rozpätí cca 6 až 12 mesiacov i viac (odhliadajúc od okolností pracovného voľna a letných dovoleniek). Jedná sa o spor medzi blízkymi príbuznými, pričom trestnoprávne aspekty uvedeného konania boli preukázané i v trestnom konaní a k stíhaniu konkrétnej osoby nedošlo výlučne z dôvodu odobratia súhlasu na takýto postup. Je v absolútnom rozpore so základnými pravidlami správania sa vtelených o. i. do pojmu dobré mravy, aby ochranu požívalo zjavne protiprávne konanie, ktorého obsah zakladá i trestnoprávnu zodpovednosť a zároveň nebol chránený dobromyseľne kontrahujúci subjekt. Jedná sa o sled výpovedí najbližších príbuzných, ktorí vzájomne tvrdia rôzne skutočnosti týkajúce sa konania iného príbuzného a podľa názoru žalovaného je i z pohľadu generálnej zásady spravodlivosti v súlade s cieľom civilného sporového konania, aby dôsledky takéhoto konania znášali práve uvedené subjekty v blízkom príbuzenskom pomere a nie tretí subjekt. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na ochranu vecného práva dobromyseľného nadobúdateľa a precedentnú judikatúru ÚS SR sp. zn. 1ÚS 549/2015 a nasl., v ktorom sa konštatuje, že treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, na individuálne okolnosti

konkrétneho prípadu, a na to, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento postupoval plne v súlade s tým, čo bolo písomne prejavené. Ustálená judikatúra ÚS SR žiada, aby bol vždy uprednostnený výklad právnych úkonov, ktorý nezakladá neplatnosť právneho úkonu pred takým výkladom, ktorý prípadne uvedené zakladá (napr. 1ÚS 242/2007, 4ÚS 340/2012, ako aj komentár k Občianskemu zákonníku autorov Števček, Sedlačko, a kolektív, C. H. Beck 2015. Len verbálne bola spochybnená časť záložnej zmluvy, nepreukázane, týkajúca sa spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/8-iny. Aj v prípade, ak by súd dospel, i keď s uvedeným sa žalovaný nestotožňuje, k záveru prípadnej neplatnosti titulu, jednalo by sa o neplatnosť čiastočnú s oddeliteľným obsahom bez vplyvu na platnosť zvyšku, poukazujúc v danej súvislosti na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 1180/2006 a zároveň na v uvedenom rozhodnutí citovanú judikatúru vrátane R judikatúry.

12. Nakoľko podaná žaloba má charakter určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, súd v prvom rade skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení neexistencie práva (záložného práva) a dospel k záveru o jeho danosti, nakoľko požadované určenie je spôsobilé odstrániť spornosť medzi stranami sporu ohľadne tejto otázky, či záložné právo existuje alebo nie a súčasne predstavuje v prípade vecnej dôvodnosti podanej žaloby prostriedok spôsobilý docieliť zosúladenie evidovaných údajov v katastri s existujúcim právnym stavom (odstránenie zápisu odporujúceho zistenému právnemu stavu).

13. Z výpisu z LV č. XXX pre obec a kat. územie F. je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/ v podiele 4/8-ín (podiel zapísaný pod B1), žalovanej 1/ v 1/8-iny (podiel zapísaný pod B2), žalobcu 3/ v podiele 1/8-iny (podiel zapísaný pod B3) a žalobcu 2/ v 2/8-inách (podiel zapísaný pod B4). K predmetným nehnuteľnostiam ako celku, t. j. ku všetkým spoluvlastníckym podielom k nej je v časti C „Ťarchy“ pod č. 1 zapísaný vklad záložného práva č. V 1561/06 zo dňa 25.10.2006, v prospech žalovanej 2/. Ide o záložné právo zriadené práve záložnou zmluvou (Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou), ktorú mali uzatvoriť žalobcovia 1/, 2/, 3/ a žalovaná 1/ ako záložcovia 1/ až 4/ na jednej strane a žalovaná 2/ ako záložný veriteľ dňa 16.10.2006, ku ktorej bol vklad povolený vtedajšou Správou katastra T. O. práve dňa 25.10.2006 pod V 1561/06-2. Z podpisov jednotlivých záložcov na záložnej zmluve bol „overovaný“ len podpis žalobcu 3/, keď v osvedčovacej doložke je uvedené: „Podľa knihy pre osvedčovanie č. XXX/XX uznal uvedený podpis za svoj vlastný Meno, priezvisko: U. U. r. č.: XXXXXX/XXXX adresa: C. XXX/XX T.. O. Totožnosť overená OP č. X. XXXXXX dňa 16.10.06 Podpis (nečitateľný) opatrenou pečiatkou obce F..“

14. Zo záložnej zmluvy teda vyplýva, že záložcami mali byť všetci spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, avšak zo žaloby vyplýva, že predmetom tohto sporu bola (len) neexistencia záložného práva zriaďovaného uvedenou zmluvou vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/ a 3/, resp. k spoluvlastníckym podielom týchto žalobcov na predmetných nehnuteľnostiach, a to s ohľadom na žalobcami namietané dôvody neplatnosti záložnej zmluvy, predstavujúcej právny titul pre jeho vznik. Platnosť tejto zmluvy súd skúmal ako prejudiciálnu otázku samostatne vo vzťahu ku každému zo žalobcov ako záložcov. Zistená neplatnosť zmluvy vo vzťahu len k jednému alebo len niektorým z viacerých záložcov spoluvlastniacich tú istú nehnuteľnosť nemá za následok neplatnosť záložnej zmluvy ako celku, nakoľko tieto časti zmluvy sú vzájomne oddeliteľné (§ 41 . V tomto smere súd súhlasí s argumentáciou zástupcu žalovanej 2/, ktorá je napokon zhodná s faktickým konaním samotných žalobcov, domáhajúcich sa určenia neexistencie záložného práva len vo vzťahu k nim a nie aj vo vzťahu k žalovanej 1/ ako ďalšej

- ostatnej spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností, ktorá taktiež ako záložca zmluvu uzatvárala (obdobne okrem rozhodnutia, na ktoré poukazoval zástupca žalovanej 2/, aj rozsudok KS v Trnave sp. zn. 10Co/27/2011 z 12.06.2012).

15. Nadväzne na to súd konštatuje, že pokiaľ ako subjekt na strane žalovaného žalobcovia označili aj žalovanú 1/, táto vo vzťahu k predmetu tohto sporu nie je pasívne vecne legitimovanou, keďže jeho predmetom nie je vznik a teda aj existencia záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zaťažujúceho aj jej podiel. Vo vzťahu k žalovanej 1/ preto súd žalobu pre nedostatok jej vecnej legitimácie zamietol.

16. Žalobcovia ako dôvody nimi namietanej neplatnosti záložnej zmluvy uvádzali to, že: a) nie sú si vedomí, že by túto zmluvu niekedy v minulosti podpisovali (žalobcovia 1/ a 2/) a že vedomosť o nej nadobudli až dodatočne, a to z výzvy zo strany žalovanej 2/ z decembra 2016 obdržanej žalobcom 3/ a z oznámenia žalovanej 2/ zo dňa 01.02.2017 doručeného všetkým žalobcom; b) že žalobca 3/ túto zmluvu vlastnoručne nepodpisoval a že jeho podpis, hoci mal byť úradne overený, bol sfalšovaný, že aj v knihe podpisov matričného úradu osvedčujúcej pravosť jeho podpisu sa nachádza podpis inej osoby, kde sú uvedené aj nesprávne identifikačné údaje podpisujúcej osoby - číslo občianskeho preukazu a rodné číslo a že v tejto súvislosti podal na OR PZ T. O. trestné oznámenie pre podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu podvodu a c) že neboli osvedčené podpisy ostatných záložcov na záložnej zmluve, čo má byť podstatná formálna náležitosť takejto zmluvy (okrem podpisov všetkých konajúcich osôb na tej istej listine) aj úradné osvedčenia pravosti podpisov vykonané oprávnenou osobou, ktorý nedostatok spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v súlade s § 46 ods. 1 OZ.

17. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti uvádzaný v predchádzajúcom odseku pod písm. c), k čomu žalovaná 2/ namietala, že nie je zrejmé, z čoho žalobcovia vyvodzujú nutnosť osvedčovania podpisu záložcov na zmluve a k čomu následne vtedajšia zástupkyňa žalobcov neuviedla odkaz na žiadne konkrétne ustanovenia nejakého právneho predpisu, z ktorého by takáto povinnosť vyplývala, súd uvádza, že v prípade zmlúv, verejných listín a iných listín ustanovoval zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy (ďalej len „ZoKN“) ako predpoklad ich spôsobilosti na zápis do katastra požiadavku o. i., ktoré konkrétne podpisy musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov. Podľa daného ustanovenia museli byť osvedčené nasledovné podpisy: podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený, čo neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok. Ustanovenie § 46 ods. 1 OZ, na ktorý v žalobe žalobcovia v tejto súvislosti poukazovali, nehovorí nič ohľadne nutnosti osvedčovania podpisov účastníkov zmlúv, akurát stanovuje nutnosť písomnej formy zmlúv o prevodoch nehnuteľností, ako aj iných zmlúv, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Z uvedeného vyplýva, že osvedčenie podpisu záložcu na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nie je predpokladom platnosti takéhoto úkonu a ani predpokladom jej spôsobilosti na zápis do katastra. Táto námietka teda nie je dôvodná.

18. Už bolo uvedené, že žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe namietali, že nie sú si vedomí toho, že by záložnú zmluvu podpisovali. Okrem toho, že (ako na to poukázal aj zástupca žalovanej 2/) takéto skutkové tvrdenie je nepreukázateľné, je súčasne takým, z ktorého jednoznačne nevyplýva, že by podpisy žalobcov 1/ a 2/ na záložnej zmluve nemali byť ich vlastnoručnými podpismi. Dokonca z ich vyjadrení v priebehu konania uvádzaných pod bodmi 8.1. a 8.2. vyplýva (na rozdiel od toho, čo uvádzali v žalobe ohľadne času, kedy mali prvýkrát získať vedomosť o existencii záložnej zmluvy), že o tejto zmluve vedeli, pričom žalobkyňa 1/ výslovne potvrdila, že túto zmluvu vlastnoručne podpísala. Žalobca 2/ uvádzal, že nech tí, čo zobrali peniaze z úveru zabezpečeného záložným právom, ich vrátia tak ako to sľúbili, že aj jemu brat P. a žalovaná 1/ hovorili, že budú brať málo peňazí, teda ich všetkých oklamali. Zo slov, že budú brať málo peňazí, vyplýva, že dokonca ešte pred poskytnutím úveru mal mať žalobca 2/ vedomosť o danom úvere zabezpečovanom záložným právom.

19. V rámci tohto sporu boli vykonané dôkaznými prostriedkami zo spisu OR PZ v Dolnom Kubíne, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-186/2-VYS-DK-2017 (ďalej len „spis polície“) dôkazy listinami - o. i. zápisnicami o výsluchu aj terajších žalobcov 1/ až 3/, vypočutých ako svedkov. Žalobca 2/ do zápisnice 01.06.2017 uviedol, že podpis na zmluve nie je jeho, hoci je podobný jeho podpisu, že záložnú zmluvu vidí prvýkrát v živote. Tiež uviedol, že si nepamätá, že by bol vôbec niekedy v živote v X. X. a nie že ešte podpisovať nejaké ručenie. Tiež uviedol, že jeho mama (žalobkyňa 1/) mu povedala, že ona to podpísala, že ona P. (žalovanej 1/) aj P. vždy podpísala, čo bolo treba, že mama im podpisovala, čo chceli, ani nerozmýšľala, že čo a prečo. Tiež uvádzal, že bol v tom čase po 16.10.2006, kedy bola pôžička podpísaná, asi pracovne na týždňovkách. Žalobkyňa do zápisnice 01.06.2017 uviedla, že im

(svojej dcére P. a synovi P.) podpísala všetko, čo bolo treba, ale s tou podmienkou, že to budú splácať, že ona nebude predsa bývať niekde pod mostom, ak nezaplatia. Oni obaja povedali, že sa nemá báť, že to splácať budú a teraz neplatia a ďalej odmietla vypovedať z dôvodu, že im ako podozrivým nechce uškodiť. Z výpovede svedkyne P. X. (pracovníčky pobočky žalovanej 2/ v Dolnom Kubíne do r. 2014) do zápisnice z 13.07.2017 a aj 16.05.2018 (spis polície) vyplýva, že záložcovia museli podpísať záložnú zmluvu pred bankovou úradníčkou. Keďže na zmluve je overený podpis žalobcu 3/, tak on v banke nebol, ale podpísal to inde. Z výpovede P. X. teda možno vyvodiť, že v tom čase záložnú zmluvu zabezpečujúcu pohľadávku žalovanej 2/ museli záložcovia podpísať buď osobne pred bankovou úradníčkou a ak sa tak nestalo, musel byť podpis záložcu overený.

20. Teda aj v kontexte tvrdení žalobcu 2/ ako svedka - poškodeného v rámci prebiehajúceho trestného konania s tým, čo vypovedala v danom konaní svedkyňa P. X., odhliadnuc od už naznačených skutkových tvrdení tohto žalobcu v žalobe (že nie si je vedomý podpisu záložnej zmluvy), hodnotiac jednotlivé dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti so zvážením všetkého, čo v priebehu konania vyšlo najavo, súd nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že by podpis žalobcu 2/ na záložnej zmluve nebol jeho vlastnoručným podpisom. Ak tento danú zmluvu nemal osobne podpisovať v pobočke žalovanej 2/ v T. O. pred bankovou úradníčkou, nie je zrejmé, prečo by v takomto prípade nemalo byť vyžadované overenie jeho podpisu (ako sa to malo stať v prípade podpisu žalobcu 3/). Žalobca 2/ teda neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním toho, že podpis na záložnej zmluve pri jeho mene nie je jeho vlastnoručným podpisom, v tejto súvislosti ani nenavrhol vykonať nejaké také dôkazy spôsobilé preukázať uvedenú skutočnosť.

21. Žalobkyňa 1/ ani nepopierala, že by záložnú zmluvu za seba ako záložného veriteľa vlastnoručne podpisovala. V súvislosti so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle (potvrdeného podpisom zmluvy) ju konajúci aj skutočne mal a že jej prejav skutočne zodpovedá jeho vôli, sa vychádza z okolností, za ktorých prejav vôle bol urobený. Žalobkyňa 1/ nepochybne záložnú zmluvu podpísala, pričom je nerozhodné, že tak činila na žiadosť či už žalovanej 1/ alebo jej syna P. po ich prípadnom ubezpečení, že to budú splácať, alebo že nebudú brať veľa (veľký úver), poprípade, že sa tak rozhodla po tom ako Y. L.Š. jej mala povedať, že aj ona bola synovi ručiť, že je to nič, aby to podpísala. Neprihliada sa totiž na vnútornú pohnútku prejavenej vôle (na jej motív) okrem prípadu, ak by taká pohnútka bola výslovne právnym úkonom prejavená. Ani omyl v pohnútke nečiní právny úkon neplatným (§ 49a . Okrem toho samotná žalobkyňa 1/ vo svojich výpovediach na polícii obsiahnutých v spise polície opakovane uvádzala, že žalovanej 1/ vždy podpísala „všetko, čo bolo treba“.

22. Vo vzťahu k žalobcovi 3/ ohľadne požadovaného určenia, že záložné právo na jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, zriaďovaného záložnou zmluvou neexistuje, súd žalobe vyhovel. Zo strany tohto žalobcu bolo v celom priebehu sporu konzistentné skutkové tvrdenie, že on danú zmluvu nikdy nepodpisoval, nebol osvedčovať pravosť svojho podpisu na Obecnom úrade v F. a že sa nikdy nepodpisoval v osvedčovacej knihe, že jeho podpis na záložnej zmluve bol sfalšovaný a že o záložnej zmluve sa dozvedel až z listín žalovanej 2/ z decembra 2016 a februára 2017.

23. Z výpovede Y. L. dňa 22.06.2017 (spis polície) vyplýva, že žalovaná 1/ jej zavolala, či by neprišla overiť pre jej brata - žalobcu 3/, že on záložnú zmluvu podpísal, len to treba overiť, že prišla za ňou už s podpísanou zmluvou a ona jej to overila tak ako keby tam bol žalobca 3/ osobne. Ani mu nevolala, aby si to overila, ale žalovaná 1/ s ním pred ňou volala a vtedy si myslela, že volala s ním, tak hovorila do telefónu, ako že Janko som tu na obecnom úrade a ideme to overiť. V následnej výpovedi z 23.03.2018 (spis polície) k tomu doplnila, že v knihe ho (žalobcu 3/) podpísala žalovaná 1/, lebo tam bola iba ona, ale nevie, kto ho podpísal na zmluve. Tiež uviedla, že žalobca 3/ jej povedal, že zmluvu nepodpisoval a že o tom, že ju nepodpísal, sa od neho dozvedela minulý rok, keď chcel vidieť ten podpis a vedel aj číslo doložky.

24. Nebolo sporné, že práve Y. L. „overovala“ podpis žalobcu 3/ na záložnej zmluve, teda ako poverená pracovníčka dala, vyplnila a podpísala osvedčovaciu doložku uvedenú pod bodom 13., ktorá mala osvedčovať, že žalobca 3/ mal dňa 16.10.2006 osobne uznať podpis na záložnej zmluve za svoj vlastný.

25. Podľa § 4 zákona NR SR č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, pri osvedčovaní podpisu na listine obvodný úrad a obec zodpovedajú za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická

osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným týmto zákonom (ods. 2). Fyzická osoba, ktorej podpis sa osvedčuje, preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom, cestovným dokladom, vojenským preukazom, námorníckou knižkou alebo povolením na pobyt pre cudzinca; skôr, ako dôjde k osvedčeniu podpisu fyzickej osoby, podpíše sa táto do osvedčovacej knihy pred osobou vykonávajúcou osvedčenie (ods. 3). Náležitosti osvedčovacej doložky ustanovuje § 7 ods. 3 daného zákona.

26. Z vykonaných dôkazov (listinami zo spisu polície zachytávajúcimi výpovede Y. L.) je zrejmé, že postup menovanej ako úradnej osoby pri osvedčovaní podpisu žalobcu 3/ bol v rozpore so zákonom, kedy v rozpore so skutočnosťou osvedčila na žiadosť žalovanej 1/ a len v jej prítomnosti podpis žalobcu 3/ na záložnej zmluve, napriek jeho neprítomnosti pri tomto osvedčovacom úkone a naviac bez jeho vedomia, podľa ktorého osvedčovacieho úkonu mal žalobca 3/ daný podpis na záložnej zmluve uznať za vlastný a tým uviedla do osvedčovacej doložky nepravdivý údaj, že žalobca 3/ podpis na záložnej zmluve uznal za svoj vlastný podpis (náležitosť podľa § 7 ods. 3 písm. d) daného zákona). Zároveň Y. L. potvrdila, že do osvedčovacej knihy žalobcu 3/ podpísala práve žalovaná 1/. Žiadny z vykonaných dôkazov uvedené zistenia vyplývajúce z výpovede p. L.F. nielenže nevyvrátil, ale ani len nespochybnil. Na uvedenom závere nič nemení to, že hoci žalobca 3/ tvrdil, že na osvedčovacej doložke je uvedené nesprávne číslo jeho občianskeho preukazu, hoci ako to vyplýva z „agendy občianskych preukazov“ (doklad č. l. 284), žalobca v danom čase disponoval práve s občianskym preukazom č. XXXXXX X. vydaným 14.08.2002, ktoré číslo sa zhoduje s údajom obsiahnutým v osvedčovacej doložke, keď v danej súvislosti vyplynulo z vyjadrení žalobcov, že žalovaná 1/, ktorej v minulosti dôverovali a vybavovala za nich úradné záležitosti, disponovala takýmito ich údajmi. Vykonané dôkazy bezpečne preukázali opak toho, čo je v osvedčovacej doložke uvedené, čiže vyvrátili pravdivosť (preukázali nepravdivosť) údajov vyplývajúcich z osvedčovacej doložky ako verejnej listiny. Hoci Y. L. má byť podľa toho, čo sama uviedla, sesternicou žalobkyne 1/, súd nezistil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nedôveryhodnosti jej výpovede v trestnom konaní, kde vypovedala opakovane, jej výpovede sú plne konzistentné, kde ona vypovedala po riadnom poučení o. i. aj o následkoch krivej výpovede, pričom svojou výpoveďou potvrdila závažné porušenie svojich povinností ako úradnej osoby vykonávajúcej osvedčovanie podpisu v prípade podpisu žalobcu 3/ na záložnej zmluve, súc si vedomá možných dôsledkov z takéhoto jej konania. Určitý rozpor bol ale v tom, kto mal žalobcu 3/ podpísať na záložnej zmluve, ohľadne čoho až v priebehu trestného konania začala žalobkyňa 1/ uvádzať, že tak mala učiniť ona (výpoveď v spise polície zo 16.05.2018), ale následne či už písomne (listina ňou podpísaná datovaná k 16.06.2018), alebo vo svojom vyjadrení na pojednávaní 26.09.2018 uviedla, že na polícii vtedy klamala, keď povedala, že záložnú zmluvu podpísala za žalobcu 3/ a urobila tak preto, lebo ju o to požiadala žalovaná 1/, aby nemusela ísť do väzenia. Žalobca 3/ sa v uvádzanom trestnom konaní domáhal vykonania znaleckého dokazovania znalcom grafológom, pričom tento návrh bol vyšetrovateľkou zamietnutý ako nadbytočný. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal skoršiu vedomosť žalobcu 3/ o existencii záložnej zmluvy, než uvádzal on a že by mal už skôr vedieť, že v tejto zmluve bol uvádzaný ako jeden zo záložcov, ktorý ju mal aj podpísať.

27. Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (ods. 1). Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (ods. 2).

28. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé (ods. 3).

29. Nedostatok písomnej formy právneho úkonu stanovenej zákonom (na rozdiel od nedostatku písomnej formy dojednanej účastníkmi právneho úkonu spôsobujúcej len relatívnu neplatnosť právneho úkonu - § 40a spôsobuje s poukazom na § 39 absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

30. Dovŕšením prejavu vôle konajúceho učineného písomnou formou dochádza momentom jeho podpisu daného právneho úkonu.

31. Vychádzajúc z okolností popísaných vyššie, za ktorých došlo k osvedčeniu podpisu žalobcu 3/ popísaných Y. L. a akým spôsobom k nemu došlo, z tvrdení žalobcu 3/ popierajúceho podpis pri jeho mene na záložnej zmluve ako jeho vlastnoručný podpis, v kontexte toho, aký bol postup vyžadovaný

žalovanou 2/ v súvislosti s podpisovaním záložnej zmluvy záložcami (buď podpis záložcami osobne pred poverenou pracovníčkou žalobcu 2/ alebo osvedčenie jeho podpisu na zmluve), keď aj zo zbežného pohľadu možno vidieť veľmi výrazné rozdiely, napr. medzi podpisom žalobcu 3/ na plnomocenstve (č. l. 9) s podpisom pri jeho mene na záložnej zmluve, súd na základe vykonaných dôkazov uzatvára, že žalobca 3/ danú zmluvu neuzatváral a ani neprejavil vôľu ju uzatvoriť, keďže ju vlastnoručne nepodpísal. Pretože záložná zmluva je v časti, pokiaľ jej predmetom bolo zriadenie záložného práva aj na spoluvlastnícky podiel žalobcu 3/ ako obligačného predpokladu pre vznik takéhoto vecného práva, s poukazom na § 37 ods. 1, § 40 ods. 3 v spojení s § 41 absolútne neplatným právnym úkonom v danej časti, na základe neho nemohlo dôjsť k vzniku záložného práva aj na daný spoluvlastnícky podiel, a preto v danej časti predmetu sporu súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výrokovej časti rozsudku (záložné právo aj na spoluvlastnícky podiel žalobcu 3/ na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré malo vzniknúť práve na podklade záložnej zmluvy ako právneho titulu pre jeho vznik neexistuje), keďže záložné právo pre nedostatok záložnej zmluvy (absenciu vlastnoručného podpisu žalobcu 3/ ako záložcu) nemohlo na jej podklade na spoluvlastnícky podiel žalobcu 3/ vzniknúť.

32. Za nedôvodné súd vyhodnotil námietky zástupcu žalovanej 2/ tvrdiaceho, že preskúmavať platnosť záložnej zmluvy po povolení vkladu prislúcha len v rámci správneho súdnictva a nie všeobecnému súdu v sporovom konaní. Také niečo vôbec nevyplýva z ustálenej judikatúry súdov a ani z rozhodnutí, na ktoré v tejto súvislosti poukazoval. Postup vtedajšej správy katastra ako katastrálneho orgánu pri preskúmavaní platnosti zmluvy v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na vklad upravoval § 31 ods. 1, 2 ZoKN. V rámci toho fakticky táto mohla preskúmavať platnosť zmluvy len ohľadne tých skutočností, ktoré sú zrejmé z jej obsahu (napríklad nedostatok podpisu u niektorej zo zmluvných strán) a nemôže preskúmavať také dôvody neplatnosti, ktoré nie sú zo zmluvy na pohľad zrejmé a musia byť tvrdené a následne preukazované (napr. nedostatok slobody vôle pre fyzický alebo psychický nátlak, kvalifikovaný omyl, nepravosť podpisu zmluvnej strany...). Súd pri posudzovaní dôvodnosti požadovaného určenia preskúmaval len platnosť záložnej zmluvy predstavujúcej právny dôvod vzniku záložného práva a nie otázku vkladu záložného práva na základe danej zmluvy do katastra. Avšak len platná zmluva môže viesť k vzniku vecnoprávnych účinkov. Súd v tomto konaní preskúmaval žalobcami tvrdené konkrétne dôvody, ktoré podľa nich mali spôsobiť absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy a z dôvodov už uvádzaných konštatoval len jej čiastočnú neplatnosť v časti, pokiaľ sa záložné právo malo týkať podielu žalobcu 3/ na predmetných nehnuteľnostiach. Súd nemá dôvod zaujímať stanovisko k len všeobecným tvrdeniam zástupcu žalovanej 2/ obsiahnutých v jeho záverečnom prednese, ktoré ani bližšie nerozviedol vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam vyplývajúcim z prejednávanej veci a ani vo väzbe k dôvodu, pre ktorý bola súdom deklarovaná neexistencia záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalobcu 3/ (ním uvádzaný obsah príslušných právnych noriem, základné princípy CSP, obsah pojmu právna istota, absolútny rozpor so základnými pravidlami správania sa vtelených o. i. do pojmu dobré mravy, aby ochranu požívalo zjavne protiprávne konanie, ktorého obsah zakladá i trestnoprávnu zodpovednosť a zároveň nebol chránený dobromyseľne kontrahujúci subjekt, ochranu vecného práva dobromyseľného nadobúdateľa, uprednostnenie výklad právnych úkonov, ktorý nezakladá neplatnosť právneho úkonu pred takým výkladom, ktorý prípadne uvedené zakladá, atď.).

33. Žalovaná 2/ prostredníctvom svojho zástupcu vediac o dôkaznej situácii zrejmej z (na jeho žiadosť v priebehu konania) opakovaného poskytnutia predbežného právneho posúdenia veci, navrhla vykonať dokazovanie tak, ako je to uvádzané pod bodom 11.2. Súd jej za tým účelom poskytol lehotu a odročil pojednávanie na iný termín s odstupom viac ako 2 mesiacov (pri odročovaní tento nijako nenamietal dĺžku takto poskytnutej lehoty na ich zabezpečenie), keď následne bola táto lehota fakticky predĺžená (odročením pojednávania nariadeného na 05.09.2018 z dôvodov výlučne na strane zástupcu žalovanej 2/) o ďalších cca 20 dní a tak celkovo predstavovala takmer 3 mesiace (bez jedného dňa). Na poslednom pojednávaní zástupca žalovanej 2/ bez toho, že by čokoľvek podnikol za účelom zabezpečenia ním uvádzaných dôkazných prostriedkov, resp. že by preukázal, že vykonal konkrétne úkony na ich zabezpečenie, ale z ospravedlniteľných dôvodov toto nebolo možné, začal uvádzať akurát to, že žalovaná 2/ trvá na týchto dôkazoch a spochybňovať primeranosť dĺžky lehoty, ktorú mal na zabezpečenie súkromného znaleckého posudku znalcom grafológom na preskúmanie pravosti podpisu žalobcu 3/ na záložnej zmluve. Úplná nečinnosť žalovanej 2/ (jej zástupcu) v kontexte s avizovaným súkromným znaleckým posudkom je zrejmá aj z toho, že nijakým spôsobom nekontaktoval žalobcu 3/, ktorý sa na pojednávaní 27.06.2018 zaviazal poskytnúť oslovenému znalcovi potrebnú súčinnosť. Tento pre súd nepochopiteľný až zneužívajúci postup žalovanej 2/ k dôkazom, ktoré navrhol jej zástupca na pojednávaní 27.06.2018, súd „sankcionoval“ využitím sudcovskej koncentrácie konania

(§ 153 a na tieto navrhované dôkazy pre jeho nečinnosť (nepreukázanú činnosť) na poslednom pojednávaní neprihliadal. Okrem toho zástupca žalovanej 2/ navrhoval výsluchy ako svedkov P. X. a Y. L. a následne žiadal vykonať dôkaz osvedčovacou knihou. Ani tieto dôkazné prostriedky nezabezpečil a nepreukázal, že vôbec mal snahu ich zabezpečiť, pričom, ak by mu v tom bránili nejaké konkrétne a súdu oznámené prekážky, mal možnosť požiadať súd o zabezpečenie týchto dôkazov, čo tiež neurobil. Hoci na pojednávaní 27.06.2018 nijako nepodmieňoval poradie navrhovaných dôkazov pokiaľ ide o poradie vykonávania dôkazov súkromným znaleckým posudkom na jednej strane a výsluchmi uvedených svedkýň na strane druhej, na poslednom pojednávaní tvrdil, že až po znaleckom dokazovaní požaduje vykonať uvedené výsluchy, čo však vyznieva priehľadne účelovo, keďže v záverečnom prednese (na rozdiel od ostatných dôkazov) označil navrhovaný dôkazný prostriedok - súkromný znalecký posudok len za „návrh z opatrnosti“.

34. Rovnako takto postupoval vo vzťahu k navrhovanému „výsluchu“ žalovanej 1/, navrhnutému až na poslednom pojednávaní, ktorým chcel zástupca žalovanej 2/ fakticky docieliť odročenie tohto pojednávania. Za čisto účelové súd považuje jeho tvrdenie, že očakával, že táto žalovaná 1/ (t. č. vo výkone trestu odňatia slobody) sa na pojednávanie dostaví a že ak by sa tak stalo, tak by žiadal jej výsluch, ak dovtedy na žiadne z dovtedajších dvoch pojednávaní sa táto nedostavila, nedostavila sa ani na predbežné prejednanie sporu a k veci samej sa vôbec nevyjadrila. Ak by súd mal vedomosť o takomto návrhu žalovanej 2/ na dokazovanie skôr a súčasne by takýto návrh akceptoval, mohol prijať opatrenia na zabezpečenie jej účasti (eskorta žalovanej 1/), na čo však v danej veci nebol dôvod, nakoľko súd nemal návrh na takýto dôkaz v čase nariadenia pojednávania a žalovaná 1/ neprejavila vôľu sa pojednávania zúčastniť, keď jej neúčasť bola aj ospravedlnená. Tento dôkaz súd potom nevykonal, pretože minimálne ho žalovaná 2/ prostredníctvom svojho zástupcu neuplatnila včas a jeho vykonanie by si vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávania.

35. O nároku na náhradu trov konania v pomere medzi žalobcom 3/ a žalovanou 2/ súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi majúcemu plný úspech vo veci, proti žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

36. Žalovanej 2/ majúcej plný úspech vo veci vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ taktiež s poukazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

37. O výške trov vo vzťahu k subjektom, ktorým bol priznaný nárok na ich náhradu pod bodmi 35. a 36. bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

38. Žalovanej 1/ majúcej plný úspech voči žalobcom súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tejto v dôsledku jej nečinnosti v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Okrem toho priznanie akéhokoľvek nároku na náhradu trov konania tejto žalovanej by odôvodňovali aj konkrétne okolnosti danej veci (jej blízky príbuzenský pomer voči žalobcom, ktorá podľa zistených skutočností mala najviac profitovať zo získaného úveru zabezpečeného záložným právom aj na spoluvlastnícke podiely žalobcov na predmetných nehnuteľnostiach, ktorá sa minimálne spolupodieľala na nezákonnom postupe voči žalobcovi 3/ v súvislosti s osvedčovaním jeho podpisu, ak súčasne priamo nebola tou osobou, ktorá žalobcu 3/ na záložnej zmluve bez jeho vedomia podpísala).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.