Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/121/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: BL Management, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 44 905 122, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovaným: X. K. O., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, X. S. O., J.. X.X.XXXX, G. G. XXX, obaja zastúpení Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, o zaplatenie 2.568,30 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice

- okolie zo dňa 14. marca 2017 sp. zn. 18C/299/2014

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 177,68 €.

V prevyšujúcej časti istiny, t.j. o zaplatenie 0,62 € mení rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, vo výroku o povolení splátok, vo výroku o určení spôsobu započítania splátok a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo dňa 14. marca 2017 č.k. 18C/299/2014-216 rozhodol tak, že:

I.Konanie sa v rozsahu sumy 2.097 €, úroku vo výške 11,99% ročne zo sumy 2.568,30 € za obdobie od 15.9.2011 do zaplatenia zastavuje.

II. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok 117,40 € cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s..

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 178,30 € spolu s 5,5 % ročným úrokom zo sumy 2.275,32 € od 17.1.2014 do 15.7.2014, zo sumy 2.257,32 € od 16.7.2014 do 15.8.2014, zo sumy 2.215,32 € od 16.8.2014 do 12.9.2014 zo sumy 2.165,32 € od 13.9.2014 do 15.10.2014, zo sumy 2.135,32 € od 16.10.2014 do 14.11.2014, zo sumy 1.989,94 € od 15.11.2014 do 15.12.2014, zo sumy 1.850,05 € od 16.12.2014 do 14.1.2015, zo sumy 1.629,99 € od 15.1.2015 do 15.5.2015, zo sumy 1.597,93 € od 16.5.2015 do 15.6.2015, zo sumy 1.524,47 € od 16.6.2015 do 14.7.2015, zo sumy 1.474,43 € od 15.7.2015 do 17.8.2015, zo sumy 1.310,94 € od 18.8.2015 do 14.9.2015, zo sumy 1.202,54 € od 159.2015 do 15.10.2015, zo sumy 1.033,78 € od 16.10.2015 do 13.11.2015, zo sumy 939,55 € od 14.11.2015 do 15.12.2015, zo sumy 858,44 € od 16.12.2015 do 15.1.2016, zo sumy 775,46 € od 16.1.2016 do 16.5.2016, zo sumy 767,00 € od 17.5.2016 do 15.6.2016,

zo sumy 716,29 € od 16.6.2016 do 15.7.2016, zo sumy 636,11 € od 16.7.2016 do 15.8.2016, zo sumy 571,59 € od 16.8.2016 do 14.9.2016, zo sumy 378,59 € od 15.9.2016 do 17.10.2016, zo sumy 328,10 € od 18.10.2016 do 15.11.2016. zo sumy 254,56 € od 16.11.2016 do 15.12.2016, a zo sumy 178,32 € od 17.1.2017 až do zaplatenia.

IV. V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

V. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 77,18%.

VI. Súd povoľuje žalovaným v 1. a 2. rade splatiť pohľadávku žalobcu a po právoplatnosti uznesenia o výške trov konania aj trovy konania v splátkach vo výške 50 € mesačne, splatných najneskôr do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, a to až do úplného vyrovnania s tým, že nezaplatením čo i len jedinej splátky riadne a včas, sa stáva zročným celý dlh.

VII. Určuje spôsob započítania splátok na poradie: 1. istina 178,32 €, 2. úrok z omeškania za obdobie od 17.1.2014 do 16.1.2017, 3. úrok z omeškania zo sumy 178,32 € až do dňa jej úhrady, 4. trovy konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 2.568,30 € s príslušenstvom titulom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2012, ktorou mu bola postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere, uzavretej dňa 23.10.2007 medzi spoločnosťou Citibank (Slovakia), a.s. a žalovanými.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 23.10.2007 poskytol právny predchodca žalobcu Citibank (Slovakia), a.s. žalovaným úver vo výške 363.000,- Sk (12.049,39 €). Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 2.000,- Sk (66,39 €) a poplatok za poistenie 26.696,10 Sk (886,15 €), čím celková čiastka k zaplateniu predstavovala 391.696,10 Sk (13.001,93 €).

4. Uvedenú sumu sa žalovaní zaviazali splatiť v 60 mesačných splátkach po 8.780,- Sk (291,44 €), vždy do 17. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka vo výške 265,45 € bola splatná 17.11.2007 a posledná splátka bola splatná 17.10.2012. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,99 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov pre úver bola vo výške 13,34 %. Vzhľadom na omeškanie žalovaných so splácaním splátok právny predchodca žalobcu dňa 14.9.2011 vyzval žalovaných na zaplatenie celého dlhu, t.j. úver zosplatnil. Do zosplatnenia úveru (14.9.2011) žalovaní zaplatili celkovú čiastku 13.562,24 €. V období po zosplatnení úveru od 16.9.2011 do 16.1.2014, t.j. do podania žaloby zaplatili ešte 1.623 € (543 € +1080 €). Od podania žaloby, t.j. za obdobie od 15.7.2014 do 16.1.2017 ešte žalovaní zaplatili sumu 2.097,13 € (správne 2.097,49 € - poznámka odvolacieho súdu).

5. Vychádzajúc z celkovej sumy, ktorú mali žalovaní zaplatiť, t.j. 59 splátok po 291,44 € + 1 splátka vo výške 265,45 €, čo predstavuje 17.460,56 € (správne 17.460,41 €) a vychádzajúc zo sumy zaplatenej žalovanými do zosplatnenia úveru dňa 14.9.2011 vo výške 13.562,24 €, súd dospel k záveru, že dlžná suma ku dňu zosplatnenia predstavovala 3.898,32 € (správne 3.898,17 €, t.j. 17.460,41 € mínus 13.562,24 €). Keďže po zosplatnení úveru do podania žaloby zaplatili žalovaní ešte 1.623 €, dôvodne sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy 2.275,32 € (správne 2.275,17 €, t.j. 3.898,17 € mínus 1.623 €). Keďže počnúc dňom 15.7.2014 do 16.1.2017 žalovaní zaplatili ešte sumu 2.097,02 € (správne 2.097,49 €), ku dňu rozhodnutia súdu zostala neuhradená pohľadávka vo výške 178,30 € (správne 177,68 €, t.j. 2.275,17 € mínus 2.097,49 €).

6. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (23.10.2007) v spojení s ust. §§ 43a, 43c, 44, 46, 52 a 53, 517 ods. 2 Obč. zák. a v spojení s § 3 a § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že obaja žalovaní spoločne požiadali a právnemu predchodcovi žalobcu dali návrh na uzavretie zmluvy č. XXXXX dňa 18.10.2007 a tento ich návrh právny predchodca žalobcu plne a bez akýchkoľvek zmien, doplnení, či protinávrhov schválil. Momentom doručenia oznámenia o schválení úveru došlo k uzavretiu písomnej úverovej zmluvy s obsahom, ktorý je v návrhu i v akceptačnom liste uvedený totožne. Tomu zodpovedalo tiež faktické konanie žalovaných, keď riadne, v plnej výške a načas začali splácať dohodnuté splátky. Uzavrel teda, že došlo k uzavretiu písomnej úverovej zmluvy, pričom táto obsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 23.10.2007, z ktorého dôvodu

nemožno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Nezistil teda absenciu žiadnych esenciálnych náležitostí podľa § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. a nezistil ani dojednanie takých podmienok, pre ktoré by bola čo i len časť zmluvy neplatná alebo, pre ktoré by bol úver bezúročný a bez poplatkov. Preveril aj to, či dohodnutý úrok 11,99% bol dohodnutý v súlade s dobrými mravmi, pričom zistil, že priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov pri nových obchodoch pri dobe splatnosti od 1 do 5 rokov bola v októbri 2007 v sadzbe 13,83%, čo znamená, že dohodnutý úrok nedosiahol ani túto výšku.

7.Vzhľadom na skutočnosť, že úver nebol bezúročný a bez poplatkov, vznikla žalovaným povinnosť zaplatiť úver v celkovej výške 17.460,56 € (správne 17.460,41 € - poznámka odvolacieho súdu) a keďže ku dňu rozhodovania súdu dlh predstavoval 178,30 € (správne 177,68 € - poznámka odvolacieho súdu), zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 178,30 € a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O zastavení konania v časti späťvzatia žaloby o 2.097 € s prísl. súd rozhodol podľa ust. § 145 a § 146 CSP.

9. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4 zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

10. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne z jednotlivých súm tak, ako je uvedené v petite rozhodnutia, pričom vychádzal zo žalovateľnej sumy 2.275,32 € a zohľadnil jednotlivé čiastkové úhrady s tým, že zo zostávajúcej sumy 178,30 € zaviazal žalovaných platiť úrok z omeškania až do zaplatenia.

11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi v rozsahu jeho celkového úspechu.

12. V zmysle ust. § 232 ods. 3, 4 povolil žalovaným uhrádzať priznanú sumu v mesačných splátkach po 50 €.

13. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zastavení konania, výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a výroku o povolení splátok v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa ust. § 365 od. 1 písm. f/ a h/ a navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že v zmluve absentujú náležitosti ustanovené v § 4 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch - celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, v § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch - údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a zároveň RPMN je vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa, pretože podľa vstupných údajov by mala byť vyššia, z ktorých dôvodov je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Nesprávne uvedený údaj o RPMN má za následok, ako keby údaj vôbec v zmluve uvedený nebol, v dôsledku čoho je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Namietali ďalej, že obchodné podmienky sú typového charakteru, neboli individuálne dojednané, nemali možnosť ovplyvniť ich obsah, neboli im dané k podpisu a neboli súčasťou zmluvy o úvere. Namietali aj nepreskúmateľnosť rozsudku, lebo súd neuviedol všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a nie je z neho zrejmé, ako sa vyporiadal s ich tvrdeniami. Za nepreskúmateľný považoval aj výrok o vrátení súdneho poplatku a nakoniec výpočet súdu, uvedený v bode 54 odôvodnenia, ktorým súd dospel k výške istiny, ktorá má byť žalobcovi zaplatená. Z rozsudku nie je zrejmé, akým postupom súd dospel k tomuto výsledku, keďže z odôvodnenia nevyplýva, aké konkrétne platby a v akej výške súd započítaval. Namietali tiež, že podaním zo dňa 5.12.2016 žalobca zmenil žalobu tak, že sa domáhal už len zaplatenia istiny vo výške 61,08 € a zbytok vzal späť. V ďalšom podaní opätovne navýšil žiadanú sumu na 471,30 €. Nakoniec nesúhlasili ani s priznaním trov konania žalobcovi v rozsahu 77,18 % s odôvodnením, že v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný a naviac, že zastavenie konania nezavinili, keďže na úhradu dlžnej sumy im boli vykonávané zrážky zo mzdy. Domáhali sa aplikácie ust. § 257 pri rozhodovaní o trovách konania s prihliadnutím na ich nepriaznivú majetkovú situáciu, ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia žalobcu neboli účelne vynaložené, keďže konateľom žalobcu je JUDr. David Soukeník, ktorý je zároveň aj konateľom právneho zástupcu žalobcu SOUKENÍK

- ŠTRPKA, s.r.o. Žalobca je teda dostatočne personálne vybavený na to, aby činnosti súvisiace s vymáhaním pohľadávok mohol zabezpečovať aj svojimi vlastnými zdrojmi.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní v odvolaní poukazujú na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008, ktorý na prejednávanú vec nedopadá, keďže zmluva bola uzavretá dňa 23.10.2007. Povinnosť uvádzať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vznikla až s účinnosťou od 1.1.2008. Zmluva obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, z ktorého dôvodu nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaní namietali, že všeobecné podmienky poskytovania úverov nie sú súčasťou zmluvy o úvere, ale len súčasťou žiadosti o úvere a mali byť nimi samostatne podpísané, žalobca poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá žiadnym spôsobom neuvádza, že všetky náležitosti zmluvy o úvere musia byť vyhotovené v jedinom dokumente. Jediným pravidlom je, aby zmluva o úvere a všetky jej ďalšie náležitosti boli vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči a aby zmluva obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti. Aj napriek tomu, že predmetná smernica nadobudla účinnosť v roku 2008, vyššie uvedené závery sa vzťahujú aj na vyhotovenie náležitostí tejto úverovej zmluvy. Podľa názoru žalobcu súd správne ustálil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

15. Žalovaní v replike zotrvali na podanom odvolaní a s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona 258/2001 Z.z. namietali absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, keďže tento nebol vypočítaný správne, v dôsledku čoho považujú úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázali na rozhodovaciu prax súdov, v ktorej bol ustálený záver, že ide o nekalú obchodnú praktiku žalobcu, keď na prvej strane zmluvy, kde sa nachádza podpis účastníka, neuvedie základné náležitosti, ale odkazuje na pripojené listiny, ktoré účastník už nepodpisuje a v ktorých je tiež drobným písmom formou zhusteného textu uvedené množstvo informácií, ktoré priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si pri podpise zmluvy naštudovať a pochopiť.

16. Žalobca v duplike tak isto zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a na tvrdení, že zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Uviedol, že do dňa vyhlásenia rozsudku po podaní žaloby žalovaní zaplatili sumu 2.097,49 € a správne preto uviedol v späťvzatí žaloby, že žalovaným zostáva uhradiť istinu 471,30 €. Súd dlžnú istinu vypočítal v rozsahu 178,30 € a žaloba sa s názorom súdu stotožnil a rozdiel si naďalej neuplatňuje. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaných o neúčelnosti ním vynaložených trov spojených s právnym zastúpením. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 17.10.2013 sp. zn. 3MCdo/30/2012, v zmysle ktorého advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku, vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahov na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Uvedené je možné použiť aj na prejednávanú vec.

17. Žalovaní v stanovisku k duplike zotrvali na námietke, že žalobcovi nemá byť priznaná náhrada trov konania, pretože tieto neboli účelne vynaložené. Ide o zastupovanie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá sa oblasti úverov a pôžičiek profesionálne venuje, čo je podporené tým, že konateľ spoločnosti je advokát. Táto spoločnosť má teda dostatočné personálne a materiálne zabezpečenie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou má aj svoje vlastné právne oddelenie, preto výdavky na zastúpenie sú neúčelné a nedôvodné a zastúpenie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami (okrem výroku o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, v ktorej časti žalovaní nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania), proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, teda preskúmal rozsudok aj v súvisiacom výroku o povolení splátok žalovaným, hoci nimi napadnutý nebol, pretože ide o výrok závislý od rozhodnutia o napadnutých výrokoch, odvolanie prejednal z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je iba čiastočne dôvodné.

19. Predmetom odvolacieho prieskumu neboli výroky o zastavení konania a zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu, pretože proti nim nebolo podané odvolanie a rozsudok v týchto výrokoch nadobudol právoplatnosť.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol ani výrok o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 117,40 €, pretože žalovaní nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaných proti tomuto výroku odmietol v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP.

21. Predmetom odvolacieho prieskumu bol vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi 178,30 € a úrok (správne úrok z omeškania - poznámka odvolacieho súdu) tak, ako je špecifikovaný vo výroku rozsudku, výrok o povolení žalovaným uhradiť priznanú sumu v splátkach, výrok o určení spôsobu započítania splátok a výrok o trovách konania.

22. Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 177,68 € vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

23. V prevyšujúcej časti istiny, t. j. pokiaľ ide o zaplatenie 0,62 € (178,30 € - 177,68 €), neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 v tejto časti zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol.

24. Pokiaľ ide o výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, odvolací súd zrušil tento výrok z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a ako súvisiace zrušil aj výroky o povolení splátok žalovaným, o určenie spôsobu započítania splátok a o náhrade trov konania.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. októbra 2018 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16. októbra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3, v spojení s ust. § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario, pričom žalovaným bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami na základe ich žiadosti.

26. Žalovaní v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

28. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).

29. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že v potvrdenom výroku rozsudku vyššie uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

31. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam v potvrdenej časti rozsudku, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu v potvrdenej časti vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 177,68 € ako vecne správny potvrdil.

32. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 337 ods. 2 .

33. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v potvrdenej časti a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd uvádza nasledovné:

34. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.568,30 € titulom zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi žalobcom a Citibank (Slovakia), a.s. dňa 11.12.2012, ktorou bola postúpená pohľadávka z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalovanými a Citibank (Slovakia), a.s.. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi Citibank (Slovakia), a.s. a žalovanými uzavretá dňa 23.10.2007, a preto súd správne posudzoval (ne)splnenie podmienok pre určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, podľa ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.).

35. V zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

36. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä : a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c/ cena tovaru alebo poskytnutej služby, d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f/ meno a adresu spotrebiteľa, g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i/ výpočet nákladov uvedený v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvyšné náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

37. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

38. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

39. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že žalovaní v odvolaní namietajú absenciu náležitostí, ktoré boli do § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. zavedené až s účinnosťou od 1.1.2008.

40. Povinnou náležitosťou zmluvy uzavretej medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu neboli celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. účinného od 1.1.2008), ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008), z ktorého dôvodu sú tieto odvolacie námietky bez právneho významu.

41. Pokiaľ žalovaní namietajú, že zmluva neobsahuje členenie splátky na splátku istiny, úroku a iné poplatky, odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018, ktorý podáva eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovanými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splnenia.

42. Ide teda o ustanovenie obdobné § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov.

43. Zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch bol úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku.

44. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol úplnou transpozíciou Smernice Rady 87/102/ EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru.

45. Smernica Rady 87/102/EHS v zmysle čl. 1 platí pre úverové zmluvy, pričom úverovou zmluvou je dohoda, ktorou veriteľ poskytuje alebo prisľubuje poskytnúť spotrebiteľovi úver vo forme odloženej platby, pôžičky, či inej podobnej finančnej výpomoci (čl. 1 bod 2).

46. V zmysle čl. 4 citovanej smernice úverová zmluva má písomnú formu. Spotrebiteľ dostane kópiu písomnej zmluvy (bod 1).

47. V zmysle čl. 4 bod 2 citovanej smernice písomná zmluva zahŕňa : a/ vyjadrenie ročnej percentuálnej miery poplatkov; b/ vyjadrenie podmienok, za ktorých môže byť ročná percentuálna miera poplatkov pozmenená.

48. V zmysle čl. 4 ods. 3 citovanej smernice písomná zmluva okrem toho obsahuje ďalšie podstatné údaje kontraktu. Pre ilustráciu, príloha tejto smernice obsahuje zoznam údajov, ktorých začlenenie do písomnej zmluvy ako podstatných môžu členské štáty požadovať.

49. V zmysle prílohy - Zoznam údajov uvedených v čl. 4 ods. 3 úverové zmluvy na financovanie dodávky jednotlivých tovarov a služieb môžu obsahovať aj počet a množstvo splátok a dátumy splatnosti alebo metódy ich zisťovania, ak nie je známa v čase, keď sa zmluva uzatvára.

50. Vychádzajúc zo znenia smernice, uvedenie počtu a množstva splátok, ako aj dátumov splatnosti nie je povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak takúto náležitosť môžu členské štáty vyžadovať.

51. Zo znenia smernice však nevyplýva, že by malo ísť o povinnosť rozčleniť splátku na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov. Smernica hovorí iba o splátke úveru ako jednom celku, a preto je potrebné ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. vykladať v nadväznosti na vyššie uvedenú smernicu, teda eurokonformne a netrvať na požiadavke členenia splátky na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov.

52. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 nesankcionoval prípadný nedostatok náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. a/ následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

53. Žalovaní teda opäť argumentujú ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť až od 1.1.2008 - § 4 ods. 2 písm. i/ zákona, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a v prípade, ak zmluva túto náležitosť neobsahuje, považuje za poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3).

54. Aj táto odvolacia námietka žalovaných je preto bez právneho významu.

55. Pokiaľ ide o námietku nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov, žalovaní iba všeobecne argumentujú nesprávnosťou jej výšky, pričom neuvádzajú, aká má byť jej správna výška a ako k tejto dospeli.

56. Nesprávne určená výška RPMN pritom má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov až v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 11.6.2010 (§ 11).

57. Ako vyplýva z uzavretej úverovej zmluvy, táto obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov

- 13,34 %, pričom ako správne uviedol súd prvej inštancie, spôsob výpočtu RPMN bol určený zákonom č. 258/2001 Z.z. a na tomto výpočte veriteľ ani žalovaní nemohli nič meniť.

58. Podrobný spôsob výpočtu RPMN bol obsiahnutý priamo v zákone č. 258/2001 Z.z. v prílohe č. 2.

59. Pokiaľ spôsob výpočtu RPMN žalovaní spochybnili len v rovine všeobecných tvrdení, nie je možné túto námietku považovať za dôvodnú.

60. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ani v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedli inú výšku RPMN, resp. spôsob jej určenia, než je obsiahnutá v úverovej zmluve.

61. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že zmluva má písomnú formu z dôvodov, ako ich podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku a s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň, že má všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a nemožno úver preto považovať za bezúročný a bez poplatkov.

62. Pokiaľ ide o námietku, že súčasťou úverovej zmluvy neboli obchodné podmienky a tieto neboli ani stranami sporu podpísané, odvolací súd uvádza, že všetky podstatné náležitosti zmluvy boli dojednané v samotnej úverovej zmluve, a preto táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu. Žalovaní sami neuvádzajú žiadne podstatné náležitosti zmluvy, ktoré mali byť dojednané v obchodných podmienkach, nimi nepodpísaných a ani z vykonaného dokazovania takýto záver nevyplynul.

63. Vychádzajúc zo záveru, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, súd následne pristúpil k výpočtu dlžnej čiastky, tento aj podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 11,12,13,53 a 54) a iba v dôsledku chyby v počítaní dospel k nesprávnemu záveru o povinnosti žalovaných zaplatiť ešte sumu 178,30 €, hoci správne dlh žalovaných predstavuje už len sumu 177,68 €, t.j. rozdiel je iba o 0,62 € .

64. Keďže žalovaní namietajú nepreskúmateľnosti rozsudku v časti určenia dlžnej sumy, hoci odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje vzhľadom na podrobný výpočet uvedený v odôvodnení súdu prvej inštancie, na tomto mieste opakovane uvádza spôsob výpočtu tejto dlžnej sumy tak, aby o výške dlhu žalobcov nevznikali ďalšie pochybnosti.

65. Vychádzajúc z úverovej zmluvy, žalovaní boli povinní zaplatiť žalobcovi titulom poskytnutého úveru, poplatku a poistenia celkovú sumu 17.460,41 €, t.j. 59 splátok po 291,44 € a jednu splátku po 265,45 €.

66. Ku dňu zosplatnenia úveru 14.9.2011 zaplatili 13.562,24 €, čo súd zistil z výpisov z účtu na č.l. 49 až 52.

67. V období od zosplatnenia úveru, t.j. od 15.9.2011 do 16.1.2014, t.j. do podania žaloby (žaloba podaná 15.4.2014) žalovaní uhradili ešte 1.623 €. Od podania žaloby vykonali nasledovné úhrady : 15.7.2014 sumu 30 €, 15.8.2014 sumu 30 €, 12.9.2014 sumu 50 €, 15.10.2014 sumu 30 €, 14.11.2014 sumu 145,38 €, 15.12.2014 sumu 139,89 €, 14.1.2015 sumu 220,06 €, 15.5.2015 sumu 32,06 €, 15.6.2015 sumu 73,46 €, 14.7.2015 sumu 50,04 € a 17.8.2015 sumu 163,49 €, 14.9.2015 sumu 108,40 €, 15.10.2015 sumu 168,76 €, 13.11.2015 sumu 94,23 €, 15.12.2015 sumu 54,11 €, 15.1.2016 sumu 109,98 €, 16.5.2016 sumu 8,40 €, 15.6.2016 sumu 50,77 €, 15.7.2016 sumu 80,18 €, 15.8.2016 sumu 64,52 € (túto sumu

opomenul uviesť súd v odôvodnení v ods. 13 - poznámka odvolacieho súdu), 14.9.2016 sumu 123,75 €, 17.10.2016 sumu 69,25 €, 15.11.2016 sumu 50,49 €, 15.12.2016 sumu 73,56 € a 16.1.2017 sumu 76,71 €, spolu po podaní žaloby žalovaní uhradili sumu 2.097,49 €.

68. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalovaní celkovo zaplatili 17.282,73 € (do zosplatnenia úveru 13.562,24 €, od zosplatnenia do podania žaloby 1.623 € a po podaní žaloby do 16.1.2017 sumu 2.097,49 €), a teda sú povinní zaplatiť ešte sumu 177,68 € (17.460,41 € - 17.282,73 €).

69. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi 177,68 € a v prevyšujúcej časti priznanej istiny, t.j. 0,62 € zmenil rozsudok tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

70. Dôvodná je odvolacia námietka žalovaných o nepreskúmateľnosti rozsudku v časti priznaného úroku z omeškania, keďže spôsob, akým súd ustálil omeškanie, nekorešponduje výške jednotlivých splátok uhrádzaných žalovanými, ako sú tieto uvedené v odsekoch 12 a 13 jeho rozsudku, resp. ods. 67 tohto rozsudku a nie je preto možné (ne)správnosť tohto výroku preskúmať.

71. Odvolací súd poukazuje na to, že ku dňu podania žaloby dlžná suma predstavovala 2.275,17 € (17.460,41 € - 13.562,24 € - 1.623 € ) a nie 2.275,32 €, ako z nej vychádzal súd prvej inštancie. Ak ku dňu podania žaloby dlžná suma predstavovala 2.275,17 € a dňa 15.7.2014 žalovaní zaplatili splátku 30 €, boli od 16.7.2014 v omeškaní so sumou 2.245,17 €. Následne dňa 15.8.2014 bola zaplatená opäť iba splátka vo výške 30 €, a teda mohlo dôjsť k zníženiu iba o túto sumu. Vychádzajúc už z tejto prvotnej nesprávnosti pri spôsobe výpočtu je následne celý tento výrok nesprávny.

72. Úlohou súdu bude preto v ďalšom konaní opätovne určiť úrok z omeškania zohľadňujúc výšku a dátum jednotlivých splátok, poukázaných na úhradu úveru tak, aby bolo toto určenie preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom.

73. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o zaplatení úroku omeškania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ako aj súvisiaci výrok o povolení splátok a určení spôsobu započítania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

74. K odvolacej námietke žalovaných, že podaním zo dňa 5.12.2016 žiadal žalobca už len zaplatenie sumy 61,08 € a v prevyšujúcej časti zobral žalobu späť odvolací súd uvádza, že týmto podaním nedošlo k späťvzatiu žaloby a k čiastočnému späťvzatiu došlo podaním zo dňa 23.6.2016 vo výške 2.068,26 € a následne bolo späťvzatie v podaní zo dňa 6.3.2017 ustálené na sumu 2.097 €, v ktorej časti súd konanie aj zastavil.

75. O odmietnutí odvolania proti výroku o vrátení súdneho poplatku žalobcovi odvolací súd rozhodol podľa ust. § 386 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

76. V zmysle ust. § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

77. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku žalobcovi nie je rozhodnutím vydaným v neprospech žalovaných, keďže sa týmto rozhodnutím nezakladá žiadna ich povinnosť a týmto rozhodnutím sa vôbec nerozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

78. Týmto výrokom sa rozhodovalo výlučne o právach žalobcu, preto jedine on je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku.

79. V novom rozhodnutí po zrušení veci súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

80. Pri rozhodovaní o trovách konania súd sa vyporiada aj s námietkami žalovaných o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 pre nepriznanie náhrady trov konania (ich osobné, majetkové a zárobkové pomery, ako aj neúčelnosť trov právneho zastúpenia žalovaného).

81. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .