Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-85-2018.pdf
PDF · 117.37 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/85/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu MC - Bauchemie, spol. s. r. o., so sídlom Diaľničná cesta 18, 903 01 Senec, IČO: 35 760 737, zastúpeného PAICEK LEGAL s. r. o., Panská 17, 811 01 Bratislava, IČO: 36 834 904, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Martin Paiček, proti žalovanému E. H., podnikajúci pod obchodným menon E. H. - BB - špeciál, Čerín 14, 974 01 Čerín, IČO: 40 367 967, zastúpenému JUDr. Miloš Baranec, advokát, Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 15 962,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/53/2014-317 zo dňa 24. októbra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/53/2014-317 zo dňa 24. októbra 2017 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.962,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy zo sumy 3 217,78 Eur od 18. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 320,26 eur od 25. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 300,77 eur od 27. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 650,16 eur od 27. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 15,88 eur od 27. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 1 874,10 eur od 30. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 612,-- eur od 1. 9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 6 645,60 eur od 9. 9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 612,-- eur od 21. 9. 2012 do zaplatenia a zo sumy 1.713,60 eur od 25. 10. 2012 do zaplatenia. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a znalcovi Technická univerzita v Košiciach, priznal proti žalovanému náhradu výdavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku č. 40 zo dňa 6. 12. 2016 v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si žalobou zo dňa 15. 11. 2013 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 15 962,15 eur spolu s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že žalobca nepreukázal základnú náležitosť kúpnej zmluvy, a to dohodu o cene, resp. nepreukázal, že vyfakturovaná suma je cenou obvyklou. K uvedenej námietke žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bola úhrada kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcom žalovanému v období od 15.7.2012 do 18.9.2012. Mailom zo dňa 4.4.2012 žalobca preukázal svoje tvrdenie, že zasielal žalovanému podanie, prílohou ktorého bola cenová ponuka na tovar a daňovými dokladmi - predmetnými faktúrami a výpisom z účtu žalobca preukázal svoje tvrdenie, že cenu rovnakého tovaru účtoval žalovanému aj v predchádzajúcom období a žalovaný takúto cenu uhradil. Súd potom vyhodnotil ako účelové tvrdenie žalovaného, že medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami
nedošlo k dohode o kúpnej cene keď tovar (materiál), úhrady ceny ktorého sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní žalobca žalovanému dodal aj v bezprostredne predchádzajúcich obdobiach a jeho cenu žalovaný preukázateľne uhradil. Ďalej uviedol, že pri niektorých položkách tovaru žalobca fakturoval žalovanému cenu nižšiu, než boli cenníkové ceny žalobcu. Súd potom považoval za preukázané, že za tovar dodaný v období od 5.7.2012 do 18.9.2012 vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu spolu v sume 15.962,15 eur.
3. Žalovaný sa ďalej bránil v konaní tvrdením, že žalobca mu nedodal tovar v akosti, ako sa to pre daný tovaru požaduje. Žalovaný použil materiál pre vykonanie diela elektráreň Vojany, pričom na diele sa prejavili vady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s materiálom dodaným žalobcom a žalovaný dodaný materiál u žalobcu reklamoval. Právny zástupca žalobcu v konaní namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti žalobcu (zrejme mal na mysli žalovaného) o vadách tovaru. Súd ďalej uviedol, že nielen žalovaný, ale aj konateľ žalobcu A.. Z. a svedok A.. F. v konaní uviedli, že žalovaný urobil ústnu reklamáciu, a že zástupcovia žalobcu sa dostavili na miesto samé za účelom posúdenia, považoval tiež za preukázané, že konateľ žalobcu A.. Z.alovanému emailom zo dňa 6.12.2012 uviedol, že po osobnej návšteve objektu Vojany technikom žalobcu pánom R., požiadal A.. F., aby žalovanému pomohol so spísaním oficiálnej reklamácie. Podľa názoru súdu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že splnenie notifikačnej povinnosti musí byť písomnou formou, o to viac, že v danom prípade medzi stranami sporu nebol písomnou formou založený ani ich záväzkový vzťah. K oznámeniu vád a uplatneniu nárokov z vád môže dôjsť aj konkludentným spôsobom, v danom prípade tak konateľ žalobcu ako aj svedok žalobcu potvrdili, že žalovaný vady ústne oznámil, preto súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o nesplnení notifikačnej povinnosti. Súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že na diele vykonanom žalovaným, na ktorom diele žalovaný použil práve materiál dodaný žalobcom sa prejavili vady a spornou bola skutočnosť, či vady diela boli spôsobené vadnosťou materiálu dodaného žalobcom alebo vadnosťou postupu vykonania prác žalovaným. Súd ďalej uviedol, že dôkazné bremeno o vadách tovaru v súdnom konaní zaťažuje kupujúceho, teda bolo na žalovanom, aby preukázal, že žalobcom dodaný tovar mal vady a keďže žalovaný tvrdil, že nárok z vád malo byť dodanie náhradného materiálu, bolo na žalovanom, aby preukázal, že dodaním tovaru s vadami bola zmluva medzi stranami sporu porušená podstatným spôsobom. Podľa názoru súdu žalovaný ani vykonaným znaleckým dokazovaním nepreukázal, že žalobcom dodaný tovar mal vady a tiež uviedol, že podľa záverov znaleckého dokazovania bola potvrdené vadnosť postupu žalovaného. Ak žalovaný nepreukázal, že žalobcom dodaný tovar mal vady, nemohli žalovanému vzniknúť proti žalobcovi žiadne nároky z vád tovaru, vrátane nároku na dodanie náhradného tovaru, preto žalovanému vznikla podľa názoru súdu povinnosť uhradiť cenu tovaru fakturovanú jednotlivými faktúrami.
4. Súd ďalej uviedol, že žalovaný sa bránil tvrdením, že ďalšie dodávky mali byť podľa dohody strán sporu kompenzované zľavou z ceny. Podľa názoru súdu dohoda je vždy dvojstranný úkon, teda bolo na žalovanom, aby preukázal, že sa dohodol so žalobcom, že z fakturovanej ceny tovaru bude poskytnutá zľava. Žalovaný však len v konaní uviedol s odkazom na email žalobcu zo dňa 6.12.2012, že došlo k dohode o zľave, žalovaný však v priebehu súdneho konania nekonkretizoval svoje tvrdenie, kedy konkrétne a v akej konkrétnej výške bola zľava dohodnutá. Konkrétny obsah dohody nevyplýva ani z predmetného emailu žalobcu, žalobca v ňom uviedol, že sa predbežne dohodli, že sa budú snažiť dohodnúť na čiastke, ktorú budú postupne pri nasledujúcich odberoch dodatočnými zľavami, resp. dobropismi refundovať. Z takéhoto písomného prejavu žalobcu nie je potrebné, aby sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že so žalovaným sa na zľave nedohodli, o zľavách uvažovali len pre budúce dodávky žalovanému ako perspektívnemu odberateľovi. Potom je z takéhoto prejavu žalobcu zrejmé, že k dohode o zľave z ceny tovaru nedošlo a už vôbec nie k dohode o zľave z ceny už dodaného tovaru. Súd v tejto súvislosti poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovaného, ktorý sa bránil v konaní tvrdením, že medzi stranami sporu k dohode o cene nedošlo, súčasne sa však bránil aj tvrdením, že došlo k dohode o poskytnutí zľavy z ceny. Ak teda žalovaný nepreukázal, že medzi stranami sporu došlo k platnej dohode o poskytnutí zľavy z fakturovanej ceny tovaru, vznikla podľa názoru súdu žalovanému povinnosť uhradiť celú cenu tovaru.
5. Žalovaný pre prípad, že by nepreukázal nároky z vád tovaru, uplatnil si do výšky žalovanej sumy, z titulu náhrady škody náhradu nákladov spojených s odstraňovaním vád, ktoré vznikli na predmetnom diele. Žalovaný neuviedol, ani nepreukázal akú konkrétnu povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalovaným žalobca porušil, pričom protiprávny úkon tvrdeného škodcu je základným zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným
porušením povinnosti a vznikom prípadnej škody (následkom). Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. To nepreukázal žalovaný ani výpismi z účtu o úhrade fakturovaných súm, keď v konaní neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali, ako tieto listiny majú preukazovať naplnenie atribútov náhrady škody voči žalobcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu nárokov z vád tovaru a nepreukázal ani existenciu inej pohľadávky spôsobilej na započítanie, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Zároveň priznal znalcovi proti žalovanému náhradu výdavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku v rozsahu 100%.
7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.
8. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že je potrebné uveriť tvrdeniam žalobcu. Prejav vôle bol jednoznačný, a to poskytnúť zľavu, z dôvodu podielu na škode, ktorá vznikla. Má za to, že k dohode o zľave došlo. Výška zľavy sa mala dodatočne vyčísliť, čo žalovaný urobil v emaily zo dňa 28.1.2013, keď vyčíslil škodu nad 32.000,--eur bez DPH (mzdové náklady) + 16.000 - 20.000,--eur vedľajšie náklady. Ak z dohody nevyplýva podiel na škode, tento je podľa žalovaného daný rovnakým dielom, pričom polovica vyčíslenej sumy prevyšuje žalovanú sumu a žalovaný si náhradu škody uplatnil do výšky žalovanej sumy. V konaní preukázal aj výšku škody predloženými faktúrami, ktoré neboli žiadnym spôsobom spochybnené, teda skutočnosť, že mu škoda vznikla bola riadne preukázaná. Súd preto podľa názoru žalovaného nesprávne z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že k dohode o zľave z ceny nedošlo. Takáto dohoda bola platne uzatvorená a žalobca ju nenaplnil.
9. Ďalej uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil závery zo znaleckého posudku, keď znalec v odpovedi č. 1 uviedol, že nie je možné jednoznačne preukázať, že vady, ktoré sa prejavili na predmetnom diele boli spôsobené vadnosťou postupu vykonania prác žalovaným, s tým, že vadnosť materiálu nie je možné posúdiť. Z dokazovania je zrejmé, že na kanály boli vady, ktoré sa týkali materiálu dodaného žalobcom, bolo potom podľa názoru žalovaného na strane žalobcu preukázať, že tieto vady nespočívajú vo vade materiálu, pretože ak znalec uviedol, že nemožno preukázať vznik škody postupom prác žalovaného, prichádza do úvahy jedine vada materiálu. Je na ťarchu žalobcu, že znalcovi žiadne vzorky alebo výsledky skúmania vzoriek nepredložil, napriek tomu, že vzorky pri reklamáciách odobral a údajne aj vyhodnocoval. Žalobca teda nevyvrátil podozrenie, že vady, ktoré sa na kanály vyskytli, nespočívali vo vade materiálu dodaného žalobcom. Ďalej uviedol, že aj zo znaleckého posudku vyplýva, že dodávky materiálu, ktoré sú predmetom žalovanej sumy, boli dodávkami počas opráv súvisiacich s reklamáciami. Tento materiál ani nemal byť nikdy fakturovaný, nakoľko sa jednalo o dodanie v rámci riešenia reklamácie. Súd ustálil, že reklamácia žalovaným uplatnená bola, teda bolo na žalobcovi v konaní preukázať, že nebola oprávnená. Túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Z jeho konania tým, že sa zúčastňoval stretnutí ohľadom reklamácií vyplynulo, že uznal svoju zodpovednosť tým, že sa zaviazal spolupodieľať sa na náhrade škody, čím vyplynulo, že uznáva svoju zodpovednosť. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca nie je zodpovedným za vzniknutú škodu. Podľa názoru súdu žalobca neporušil ani svoju tzv. prevenčnú povinnosť. Žalovaný uviedol, že celý postup prác, použitie konkrétnych materiálov, vhodnosť podmienok ich nanášania, bolo od začiatku konzultované so žalobcom, pričom zástupca žalobcu určil, ktorý konkrétny materiál sa má na dané dielo použiť, akým postupom sa má nanášať (predovšetkým bez penetrácie), a že podmienky na mieste samom sú vhodné na aplikáciu materiálu. Na základe uvedeného aj keby materiál nebol vadný, skutočnosť, že došlo k reklamáciám zapríčinil samotný žalobca nesprávnym určením materiálu na dané dielo, nesprávnym určením postupov a nesprávnym zhodnotením podmienok aplikácie materiálu. Žalovaný vykonal dielo v súlade s pokynmi žalobcu, čo vyplýva aj z vykonaných dôkazov. Ak v tejto súvislosti došlo k vadám, tieto jednoznačne musel zaviniť aj žalobca porušením práve prevenčnej povinnosti , keď napriek odbornej spôsobilosti neodporučil a nedodal správny materiál a neurčil správny technologický postup. Žalobca deklaroval a garantoval, že na dané podmienky daný materiál a stanovený technologický
postup je vhodný, čim uviedol žalovaného do omylu. Na základe uvedeného súd nesprávne posúdil posúdenie prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu a ak žalobca porušil svoju prevenčnú povinnosť, v tejto súvislosti vznikla škoda, ktorú je povinný uhradiť. Žalovaný má za to, že súd nesprávne posúdil zodpovednosť žalobcu za škodu, ktorá žalovanému preukázateľne vznikla a tým aj nesprávne právne posúdil obranu žalovaného, keď tejto obrane nevyhovel ani v časti. Žalovaný preukázal výšku škody, a že žalobca je za škodu zodpovedný. Vzhľadom k obrane žalovaného do výšky žalovanej sumy má za to, že žaloba mala byť zamietnutá.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný, súd sa náležite v rozsudku vysporiadal so skutkovým stavom preukázaným na základe výsledkov dokazovania a vec aj správne právne posúdil. Odvolanie žalovaného žalobca považuje za nedôvodné, v ňom uvádzané tvrdenia za nepreukázané, pohybujúce sa len v špekulatívnej rovine a v rovine hypotéz.
11. Žalobca sa nestotožňuje len s jedným konštatovaním súdu v rozsudku (rozhodnutie súdu je však vo výrokovej časti správne, žalobca túto skutočnosť uvádza len pre úplnosť), a to, že tvrdenia žalobcu o nesplnení notifikačnej povinnosti žalovaným mali byť údajne účelové. Na tvrdení, že si žalovaný objektívnu notifikačnú povinnosť nesplnil, pretože sa žalobca od žalovaného nedozvedel, aký konkrétny tovar chce reklamovať, resp. akú časť dodaného tovaru, v čom konkrétne by mali existujúce vady tovaru spočívať, konzistentne zotrvával v priebehu celého súdneho konania. Ak žalovaný v tomto súdnom konaní tvrdil existenciu vád, mal preukázať, o aké vady a akého tovaru ide, nedokázal ich ani len vymedziť a špecifikovať, to isté možno skonštatovať aj v rámci nesplnenia jeho notifikačnej povinnosti. Žalovaný reklamáciu konkrétneho tovaru a jeho vád nikdy nepreukázal riadne, jeho notifikačná povinnosť nebola nikdy splnená.
12. Žalobca mal za to, že súd správne v bode 26 odôvodnenia rozsudku skonštatoval, že dôkazné bremeno o vadách tovaru zaťažuje kupujúceho, a teda nie je povinnosťou predávajúceho preukazovať bezvadnosť tovaru, ale kupujúci ako subjekt uplatňujúci si nároky z vád musí preukázať, že tovar mal vady. Ďalej uviedol, že žalovaný citujúc v odvolaní jednotlivé pasáže zo znaleckého posudku, celkom opomína skutočnosť, že v predmetnom znaleckom posudku bola na viacerých miestach priamo skonštatovaná presnosť postupu žalovaného. Žalovaný pri realizácii diela nepoužil adekvátne technológie a nedodržal príslušný technologický postup. Žalobca už v konaní pripomínal, že vykonaním znaleckého dokazovania ide len o odvádzanie pozornosti od merita sporu, v ňom sa predsa neriešili vady diela, ale vady tovaru. Znalecký posudok ani nemohol objektívne zistiť vady tovaru, pretože žalovaný nedodržal predpísaný postup, preto sa na diele vyskytli vady. Nič však nepreukazuje, že by k tomu malo dôjsť v dôsledku žalovaným tvrdených a objektívne nepreukázaných vád tovaru. Ďalej uviedol, že odmieta, že by mal vedomosť o postupe prác žalovaného na diele a že by schválil časové okamihy zalievania kanálov, prípadne spôsob nanášania tovaru. Ako vyplynulo z výpovede pána Kováčika, príčinou vád na diele boli nevhodné podmienky a nesprávny postup pri nanášaní izolácie. Tieto závery vyplynuli aj zo znaleckého posudku. Preto je nepodstatné tvrdenie žalovaného, že žalobca ho mal údajne uviesť do omylu, čím mu mala byť spôsobená škoda. Žalobca nenesie zodpovednosť za chybný výkon predpísaného postupu aplikácie tovaru žalovaným a za nevhodný výber miesta, kde má byť tovar aplikovaný. Ak žalovaný argumentoval, že mu údajne vznikla škoda, mal podľa názoru žalobcu preukázať všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, tento svoj nárok mal riadne odôvodniť, nielen čo do otázky vzniku škody a jej výšky, ale aj čo do preukázania protiprávneho úkonu, na základe ktorého k údajnej škode došlo a tiež príčinnej súvislosti a zavinenia za škodu. Žalobca ďalej uviedol, že znalec v závere znaleckého posudku zodpovedal na súdom položené otázky jednoznačne, keď skonštatoval, že odchýlky od predpísaného postupu zo strany žalovaného a nedodržanie predpísaných technologických postupv a podmienok tým, že použitý materiál bol na zamýšľané použitie vhodný za predpokladu splnenia predpísaných postupov a podmienok aplikácie. Žiadne vady tovaru znalec nekonštatoval. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že tovar mal vady, nemohli mu vzniknúť ani žiadne nároky z vád tovaru s tým, že správny je aj záver súdu prvej inštancie, že k dohode o zľave z ceny tovaru nedošlo a už vôbec nie k dohode o zľave z ceny už dodaného tovaru, s ktorou otázkou sa súd dôsledne vysporiadal v bode 29 odôvodnenia rozsudku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalovanému aj trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
16. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.962,15 eur s príslušenstvom. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že preukázal výšku škody, že žalobca je za škodu zodpovedný, preto mala byť žaloba vzhľadom na vznesenú obranu žalovaného do výšky žalovanej sumy zamietnutá.
18. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
19. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej dodal žalobca pre žalovaného tovar - chemické výrobky. Prevzatie tovaru žalovaný nepopieral. V prvostupňovom konaní namietal základnú náležitosť kúpnej ceny - dohodu o cene. S touto námietkou sa súd prvej inštancie v odseku 19 napadnutého rozsudku náležite vysporiadal, keď v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v odvolaní už žalovaný nepreukázanie dohody o cene nenamietal.
20. Žalovaný ďalej v konaní namietal, že mu žalobca nedodal tovar v akosti, ako sa to pre daný tovar požaduje s tým, že žalovaný tovar použil pre vykonanie diela Elektráreň Vojany, pričom zo strany objednávateľa - Slovenské elektrárne, a. s. boli následne voči žalovanému vznesené nároky z vád. Po ohliadke miesta samého aj za prítomnosti poverených osôb žalobcu bolo vznesené, že uvedené vady vznikli v príčinnej súvislosti s materiálom dodaným žalobcom - nedostatočnými tesniacimi vlastnosťami materiálu, na základe čoho došlo k presakovaniu vody. Tvrdil, že v súvislosti s predmetnými vadami vznikla žalovanému škoda spočívajúca v dodatočných nákladoch súvisiacich s vybavením reklamácie objednávateľa ako aj škoda spočívajúca v znížení ratingu žalovaného u obchodného partnera - Slovenské elektrárne, a. s. Vzhľadom na uvedené tvrdenia súd nariadil znalecké dokazovanie a za znalca z odboru stavebníctva ustanovil Technickú univerzitu v Košiciach. Ustanovený znalec zodpovedal na otázky, odpovede sú uvedené v odseku 10 napadnutého rozsudku.
21. Žalovaný v konaní predložil email od žalobcu zo dňa 6.12.2012, z ktorého podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca uznal reklamáciu s tým, že sa bude podieľať na nákladoch, ktoré žalovanému s reklamáciou vzniknú. Predmetná emailová komunikácia sa nachádza za č. l. 57 spisu a odvolací súd z nej zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že chce poprosiť o vyjadrenie sa k svojim pohľadávkam a odsúhlasenie zostatku neuhradených pohľadávok s tým, že k dnešnému dňu eviduje žalobca 15.962,15 eur, ktoré sú po splatnosti, a uvádza, že v prílohe prikladá presný zoznam. Ďalej žalobca žalovanému oznámil, že boli osobne dňa 20.8.2012 v Banskej Bystrici a riešili reklamáciu materiálu U. J., a predbežne sa dohodli, že po vyčíslení nákladov žalovaného spojených s reklamáciou skúsia presadiť u ich materskej spoločnosti, aby sa na nákladoch žalovaného určitým spôsobom spolupodieľali, nakoľko
ho berú ako seriózneho a perspektívneho obchodného partnera. Ďalej sa v emaily uvádza, že po osobnej návšteve objektu Vojany pracovníkom žalobcu pánom R. požiadal pán Z. kolegu A.. F., aby žalovanému pomohol so spísaním oficiálnej reklamácie s tým, že na stretnutí sa predbežne dohodli, že po vyčíslení jej hodnoty sa budú snažiť dohodnúť na čiastke, ktorú budú žalovanému postupne pri nasledujúcich odberoch dodatočnými zľavami, resp. dobropismi refundovať. Zároveň žalobca oznámil, že do dnešného dňa neevidujú žiadnu písomnú reklamáciu a žiadal žalovaného, aby sa písomne vyjadril k reklamácii a pohľadávkam.
22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo sporné, že na diele vykonanom žalovaným sa prejavili vady, a že spornou bola skutočnosť, či vady diela boli spôsobené vadnosťou materiálu dodaného žalobcom, alebo vadnosťou postupu vykonania prác žalovaným. Znalec na otázku, či boli vady, ktoré sa na predmentom diele prejavili spôsobené vadnosťou materiálu dodaného žalobcom alebo vadnosťou postupu vykonávania prác žalovaným uviedol, že vadnosť materiálu dodaného žalobcom nie je možné posúdiť s tým, že vadnosť postupu vykonávania prác žalovaným bola preukázaná nedodržaním predpísaných technologických postupov a podmienok v rozsahu uvedenom v tomto znaleckom posudku s tým, že nie je možné jednoznačne preukázať, že vady, ktoré sa prejavili na predmetnom diele boli spôsobené vadnosťou postupu vykonávania prác žalovaným.
23. Ak teda žalovaný v konaní tvrdil, že tovar, ktorý mu dodal žalobca mal vady, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný mu neoznámil, ktoré konkrétne vady ním dodaný tovar má. Podľa ust. § 428 Obchod. zákonníka je povinnosťou kupujúceho oznámiť vady tovaru predávajúcemu v lehote podľa odseku 1 tým, že včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak teda žalovaný nepreukázal, že žalobcom dodaný tovar mal vady, nemohol mu potom proti žalobcovi vzniknúť žiadny nárok z vád tovaru, vrátane náhradného tovaru.
24. Ako už bolo vyššie uvedené, v emaily žalobcu zo dňa 6.12.2012 adresovanom žalovanému, nedošlo k žiadnej konkrétnej dohode o zľave tak ako tvrdí žalovaný. Žalobca len uviedol, že sa budú snažiť dohodnúť na čiastke, ktorú budú postupne pri nasledujúcich odberoch dodatočnými zľavami, resp. dobropismi refundovať. Z takéhoto znenia nevyplýva žiadne konkrétna dohoda, podľa ktorej by mal žalobca žalovanému poskytnúť zľavu na tovar, ktorého zaplatenie je predmetom žaloby. Žalobca len uvažoval o zľavách pre budúce dodávky žalovanému. Správne potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že z takéhoto prejavu žalobcu je jasné a zrozumiteľné, že k dohode o zľave z ceny tovaru nedošlo a už vôbec nie k dohode o zľave z ceny už dodaného tovaru, s ktorým názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
25. Žalovaný si v prípade, ak by nepreukázal nároky z vád tovaru uplatnil do výšky žalovanej sumy z titulu náhrady škody aj náhradu nákladov spojených s odstraňovaním vád, ktoré vznikli na predmetnom diele.
26. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane ibaže poukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
27. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 373 sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku. Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodu, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný nepreukázal jednak to, ktorú konkrétnu povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalovaným žalobca porušil, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, s tým, že existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Odvolací súd nepopiera, že dodávatelia A.. H. F. a spoločnosť BB ŠPECIÁL, s. r. o. fakturovali žalovanému práce na odstraňovaní reklamačných závad v elektrárni Vojany, ktoré faktúry žalovaný aj uhradil, avšak podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal, že práce pri odstraňovaní reklamačných závad v elektrárni Vojany majú súvis s porušením povinnosti žalobcu vyplývajúcimi z kúpnej zmluvy uzavretej v ústnej forme medzi žalobcom a žalovaným, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorá mu mala vzniknúť a konaním žalobcu.
29. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
30. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.
31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
33. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).