Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/136/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: A. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. XXX/XX, T. - T., právne zastúpená: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanej: A. E., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, T., o zaplatenie 414,13 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 40C/196/2016-80 zo dňa 14. marca 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu 414,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.02.2016 do zaplatenia. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Nesporné vo veci bolo, že žalovaná ako prenajímateľ uzavrela dňa 23.12.2015 so žalobkyňou ako nájomkyňou nájomnú zmluvu na byt č. 22, v bytovom dome s.č. XXXX, č. vchodu 12, zapísaný na LV č. XXXX, pre okres Žilina, obec Žilina, k.ú. T.. Cena nájmu a cena služieb spojených s nájmom bola zmluvnými stranami dojednaná v čl. III ods. 3.1 nájomnej zmluvy tak, že cena mesačného nájmu bola 300,- Eur, z toho náklady za mesačný nájom predstavovali sumu 230,- Eur a náklady za služby spojené s nájmom predstavovali sumu 70,- Eur. V zmysle čl. III ods. 3.2 bola dojednaná zábezpeka vo výške 290,- Eur. Nájomná zmluva bola ukončená okamžitým ukončením zo dňa 15.02.2016 doručeným žalobkyni osobne v ten istý deň. Lehota na vypratanie bola určená 2 dni od doručenia okamžitého ukončenia nájmu. Žalobkyňa bola vysťahovaná z bytu žalovanou dňa 17.02.2016. Žalobkyňa platila nájom v plnej výške, riadne zaplatila nájom aj za celý mesiac február 2016 a pomerná časť zo zaplateného nájmu v časovom rozmedzí od 18.02.2016 do 29.02.2016 predstavuje 124,13 Eur za plnenie bez právneho základu. Zároveň žalobkyňa riadne uhradila zábezpeku vo výške 290,- Eur dňa 18.12.2015, ktorú žalovaná žalobkyni po skončení nájmu nevrátila. Žalovaná v konaní vzniesla kompenzačnú námietku, keď vyúčtovala náklady spojené s vyprataním bytu vo výške 100,- Eur, nedoplatok na energiách v sume 44,- Eur, poškodením podláh a stien hrubým zaobchádzaním žalobkyne škodu vo výške 500,- Eur, teda celkom sumu 644,- Eur. Obrana žalovanej však bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, najmä predloženými dôkazmi žalovanou, a to fotografiami, ktoré preukazujú stav podláh v byte, fotografiou, že byt bol ponúkaný v prerobenom stave už skôr ako boli uvedené dátumy na predložených pokladničných dokladoch, ktoré mali byť dôkazom o výdavkoch za materiál, ktorý mal byť použitý v predmetnom byte a vykonanou prácou a tiež samotným obsahom preberacieho protokolu zo dňa 23.12.2015, keďže nie je možné, aby ten istý preberací protokol o prevzatí bytu bol s rôznym obsahom, ktorý je v prospech žalovanej a práve jej tvrdení v tomto konaní. Z fotografií nie je rovnako zistiteľné také poškodenie stien bytu, ktoré by kvalifikoval ako nie bežné poškodenie. Je nutné zdôrazniť, že byt nebol nanovo vymaľovaný pri jeho preberaní žalobkyňou, čo bolo nespornou skutočnosťou. Ani dôkazy, ktoré žalovaná predkladala na spôsob poškodenia a rozsah poškodenia podláh v byte, a to fotografie, nepreukazujú, že tieto boli poškodené. Výdavky spojené s vysťahovaním neboli preukázané. V tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o spôsobenej škode nájomníčkou v byte a jej rozsahu. Vykonané dokazovanie spochybnilo a vyvrátilo, že doklady preukazujúce rozsah prác a použitého materiálu v byte mohli byť aj reálne v tomto byte použité a vykonané (pokladničné doklady o kúpení materiálu ako aj pokladničný doklad za vykonanie prác sú z neskoršieho dátumu ako boli tieto práce vykonané podľa predloženej fotografie, keď žalovaná už dňa 10.03.2016 ponúkala prerobený byt na prenájom na bazos.sk, žalovaná priznala, že vypísala príjmový pokladničný doklad spoločnosti Parketart, s.r.o. za vykonané práce, a to položenie podlahy a maľovku, napokon žalovaná predložila preberací protokol rozdielny ako bol spísaný so žalobkyňou pri preberaní bytu dňa 23.12.2015, keď na preberacom protokole predloženým žalovanou bola dopísaná podlaha). Neobstojí ani námietka žalovanej, že prenájom bol sprostredkovaný treťou osobou. Hoci žalovaná navrhovala vykonať dokazovanie výsluchom svedka Z. C., zamestnanca realitnej kancelárie, ktorá zabezpečovala prenájom sporného bytu, nezabezpečila jeho účasť na pojednávaní a nakoľko disponoval s dostatočným množstvom rozhodujúcich skutočností na rozhodnutie veci, tento návrh na dokazovanie zamietol, nakoľko takýto dôkaz sa stal nadbytočným a neúčelným.

3. Žalobkyňa si uplatnila teda dôvodne svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý je žalovaná povinná žalobkyni vydať, pretože odpadol právny dôvod tohto plnenia. Žalovaná už pred podaním žaloby mala vedomosť o výške a dôvode bezdôvodného obohatenia, a to z predžalobnej výzvy a žalovaná nepreukázala, že by chcela žalobkyňu informovať o započítaní plnenia poskytnutého žalobkyňou na nájom, služby s ním spojené a zábezpeku na škodu ňou spôsobenú, hoci dokumentovanie tejto škody ku dňu 17.02.2016 svedčia o úmysle žalovanej si tieto plnenia ponechať práve za týmto účelom. Preto zaviazal žalovanú k zaplateniu i úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške od 18.02.2016 do zaplatenia.

4. K námietke žalovanej, že zložená zábezpeka v sume 290,- Eur prepadá v prospech prenajímateľa, ak nájomca skôr ukončení nájom a používa byt hrubým spôsobom, ide o nedôvodnú námietku. Odhliadnuc od toho, že nebola uplatnená včas (žalovaná ju uplatnila až v záverečnej reči), poukazuje na vymedzený účel poskytnutej zábezpeky v nájomnej zmluve v čl. III, bod 3.2 - po skončení nájmu na úhrady prípadnej zavinenej škody v byte, jeho príslušenstve a vybavení bytu nájomcom a osobami s ním v byte žijúcimi, pričom bolo konštatované, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že jej bola spôsobená škoda na prenajímanom byte. Zmluva rieši prepadnutie zábezpeky v čl. VI, bod 6.8, pričom len z obsahu celého tohto článku sa dá usúdiť, že ide o prípad nesplnenia si povinnosti nájomcu, oznámiť ukončenie nájmu minimálne v lehote 3 mesiacov pred jeho ukončením, čo sa na posudzovaný prípad nevzťahuje.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len .

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala zmeniť rozhodnutie, nakoľko s rozhodnutím nesúhlasí. Súd nezobral do úvahy vyhlásenie z realitnej kancelárie, kde sú odfotené skutočné škody, ktoré jej žalobkyňa spôsobila, a na základe ktorých bola aj ukončená nájomná zmluva s ňou. Z tohto dôvodu podľa bodu 6.8 nájomnej zmluvy jej prináleží zábezpeka vo výške 290,- Eur. K tomu náhrada za škody, ktoré jej žalobkyňa spôsobila. Ako svedka k tejto skutočnosti navrhla pána C., pracovníka realitnej kancelárie. Dňa 20.04.2016 právnemu zástupcovi žalobkyne poslala doporučený list, v ktorom bola celá situácia ohľadne bytu opísaná, čo sa týka prenájmu a do dnešného dňa nemá vyúčtovanie za energie. Realitná kancelária jej potvrdila, zdokumentovala a odfotila škody, ktoré pri prenájme bytu spôsobila žalobkyňa. Vymaľovanie bytu potvrdila aj samotná žalobkyňa. Žalobkyňa v preberacom protokole neuviedla, že steny v byte a podlahy sú v zlom stave. Dva preberacie protokoly boli napísané z dôvodu, že chcela, aby v nich bolo zaznačené, že v celom byte sú aj podlahy a starý preberací protokol mal byť zničený. Z fotografie zo dňa 10.03.2016 bolo preukázané, že podlaha v byte bola robená, čo potvrdil aj právny zástupca žalobkyne. Rovnako v spise sú priložené príjmové pokladničné doklady vystavené pracovníkmi, ktorí robili podlahu a maľovku, čo nasvedčuje, že tieto práce boli vykonané. Plávajúca podlaha bola kupovaná už dňa 22.02.2016 a pracovníkom zaplatila po dokončení prác.

7. Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila, že má za to, že svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia si uplatnila dôvodne. Žalovaná vo svojom odvolaní voči predmetnému rozsudku nepreukazuje žiadne nové skutočnosti, ale opätovne uvádza len tie tvrdenia, ktoré sú jej, tak aj súdu doposiaľ známe. Z toho dôvodu považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné a bezpredmetné. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať jej trovy konania.

8. Žalovaná v replike zotrvala na dôvodoch odvolania, opäť poukázala na to, že nebol predvolaný ako svedok Z. C., a preto jej dal písomné vyjadrenie, kde sú odfotené i škody, ktoré spôsobila na byte žalobkyňa. Považuje za účelové tvrdenia žalobkyne, že byt nezničila, nakoľko pri odovzdávaní do nájmu bol tento v poriadku. Keby to tak nebolo, realitná kancelária by jej písomné vyjadrenie o zničení bytu nedala.

9. Žalobkyňa v duplike zotrvala na svojich doterajších vyjadrenia a stotožňuje sa s výrokom aj odôvodnením predmetného súdneho rozhodnutia. Vo veci dosvedčenia a zdokumentovania rozsahu poškodenia bytu realitnou kanceláriou, prípadne poverenou osobou, súd prvej inštancie správne poukazoval na fakt, že žalovaná nedokázala zabezpečiť prítomnosť svedka na pojednávaní. Fotodokumentácia, ktorá bola súdu predložená a mala opísať rozsah spôsobenej škody v predmetnom byte, nepreukazuje, že došlo k nejakým poškodeniam v miere vyššej než je bežné užívanie bytu. Z fotografií nie je možné zistiť, či došlo, resp. v akom rozsahu k poškodeniu stien bytu, ktoré by bolo kvalifikovateľné ako nie bežné poškodenie.

10. Na dupliku žalobkyne reagovala opäť vyjadrením žalovaná, ktorá zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach o tom, že vo veci nebol vypočutý svedok Z. C., že žalobkyňa spôsobila jej škodu na prenajatom byte, čo bolo zdokumentované realitnou kanceláriou. Pripomenula, že je oslobodená od platenia súdnych poplatkov a aj od trov za odvolanie.

11. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (existencia nájomnej zmluvy, výpoveď z nájomnej zmluvy, zaplatenie nájomného ako aj zábezpeky žalobkyňou, uplatnenie kompenzačnej námietky žalovanou ohľadne spôsobenej škody žalobkyňou, preukázanie tejto škody), na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 .

13. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku žalovanej je zrejmé, že žalovaná nepreukázala ňou vyčíslené náklady na vysťahovanie žalobkyne z prenajatého bytu vo výške 100,- Eur. K uplatňovanej náhrade škody žalovaná predkladala pokladničné doklady o nákupe materiálu zo dňa 15.04.2016, 23.03.2016, príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.04.2016, pričom v konaní bolo preukázané, že už dňa 10.03.2016 žalovaná byt ponúkala na bazos.sk na prenájom už prerobený. Uvedené nenamietala ani samotná žalovaná. Z tohto je zrejmé, že nemohlo sa jednať o materiál, ktorý mal byť použitý na odstránenie škôd, ktoré podľa tvrdenia žalovanej mala spôsobiť žalobkyňa na prenajatom byte. Jediný pokladničný doklad preukazujúci kúpu podlahy zo dňa 22.02.2016 na sumu 172,90 Eur je ešte pred dňom 10.03.2016, kedy bol byt ponúkaný na prenájom už prerobený, avšak samotná žalovaná predložila doklad, že podlaha mala byť položená až dňa 29.04.2016 (dokonca sa sama vyjadrila, že za práce zaplatila až keď boli vykonané), teda opäť až po tom ako bol ponúkaný na internete na prenájom už ako prerobený byt. Z týchto skutočností je možné vyvodiť, že žalovaná nepreukázala skutočné náklady, ktoré mala použiť na odstránenie ňou tvrdenej škody. Ani z fotografií predložených žalovanou, ktoré boli vyhotovené zamestnancom realitnej kancelárie, neboli preukázané tvrdené škody žalovanou a nie je z nich zistiteľné také poškodenie stien bytu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako nie bežné poškodenie v súvislosti s užívaním bytu. Nedoplatok na energiách vo výške 44,-Eur ničím nepreukazovala, netvrdila ako mala dospieť k tejto sume (napr. vyúčtovaním od dodávateľa). V zmysle nájomnej zmluvy čiastka z nájomného vo výške 70,-Eur predstavovala platbu za energie.

14. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nepredvolal na výsluch ňou navrhovaného svedka Z. C., zamestnanca realitnej kancelárie. K tejto skutočnosti odvolací súd poukazuje na ust. § 197 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Pojednávanie dňa 10.01.2017 bolo odročené práve za účelom výsluchu spomínaného svedka a jeho prítomnosť mala zabezpečiť žalovaná. Žalovaná bola zároveň súdom prvej inštancie do zápisnice poučená o povinnosti zabezpečenia jeho prítomnosti a v prípade, že nebude vedieť zabezpečiť jeho účasť, má túto skutočnosť oznámiť súdu, aby bol svedok súdom písomne predvolaný. Žalovaná namiesto zabezpečenia svedka na pojednávanie predložila súdu písomné vyjadrenie realitnej kancelárie, v ktorom sa konštatuje, že dňa 17.2.2016 bol splnomocnenec firmy p. Z. C. prítomný v byte a bola vykonaná fotodokumentácia na preukázanie škody, pričom fotografie tvorili prílohu vyjadrenia. Predvolanie svedka súdom nežiadala a ani už na poslednom pojednávaní netrvala na jeho výsluchu. Navyše súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (oboznámením fotodokumentácie vykonanej realitnou kanceláriou) považoval výsluch svedka za nadbytočný, keď z dôkazov nebolo preukázané poškodenie bytu, ktoré by nezodpovedalo bežnému poškodeniu pri užívaní bytu. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie nie je možný považovať za vadný, ktorým postupom by malo dôjsť k porušeniu spravodlivého procesu.

15. Napokon žalovaná v odvolaní namietala, že zábezpeka mala v zmysle čl. VI, bodu 6.8 zmluvy prepadnúť v jej prospech. V uvedenom bode nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že " V prípade, že nájomca minimálne 3 mesiace pred ukončením nájmu, neupozorní prenajímateľa na túto skutočnosť, depozit vo výške 290€ prepadá v prospech prenajímateľa." Výkladom obsahu sporného bodu nájomnej zmluvy je nutné konštatovať, že sa jedná o prípad, ak by malo dôjsť k ukončeniu nájomnej zmluvy zo strany nájomcu (žalobkyne). V preskúmavanej veci však k ukončeniu nájomného vzťahu došlo zo strany prenajímateľa (žalovanej) okamžitým skončením zo dňa 15.02.2016 (č.l.16), preto nie je možné na daný prípad aplikovať čl. VI, bod 6.8 nájomnej zmluvy.

16. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalovanej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie v tejto časti vychádzal zo zásady úspechu v konaní.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal proti odvolateľke - žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Na priznanie nároku na náhradu trov konania nemá žiaden vplyv rozhodnutie, ktorým bola žalovaná oslobodená od platenia súdneho poplatku. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430