Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8To-7-2022.pdf
PDF · 92.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Miroslava Baňackého a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému X. K. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21T/7/2021 zo dňa 27. 10. 2021, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 15. marca 2022 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Obžalovanému X. K., nar. XX. 8. XXXX v Y., trvale bytom S., N. XXXX/XX
u k l a d á
podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 ,§ 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výške
250 (dvestopäťdesiat) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na dobu 2 (dvoch) mesiacov.
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 21T/7/221 zo dňa 27. 10. 2021 uznal obžalovaného vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 6.7.2020 v čase okolo 07.00 hod. na ul. S. v S., počas jazdy na motocykli zn. E.-O. s EČ: MI XXX EL, poškodil ľavé spätné zrkadlo na vozidle zn. S. M s ev.č. MI XXX CZ, ktoré v tom čase viedol pošk. K. E., nar. X.XX.XXXX, následne zastavil na autobusovej zastávke na ul. S. v S., kde na tomto mieste verejnosti prístupnom zastavil aj poškodený K. E., nar. X.XX.XXXX, ktorého fyzicky napadol a
to tak, že ho zo zadu chytil oboma rukami za krk, škrtil ho cca 5 sekúnd, následne ho svojou pravou rukou zatlačil, následkom čoho poškodený spadol na zem a taktiež ho udrel dlaňou ľavej ruky do pravej časti hlavy, kde mu počas toho vulgárne nadával. Svojim konaním poškodenému K. E., nar. X.XX.XXXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy za pravým uchom a pravej ušnice s krvnou podliatinou, otras labyrintu pravého vnútorného ucha s tzv. periférnym vestibulárnym syndrómom vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív na bočných stranách krku s povrchovými odreninami, odreniny na dlani pravej ruky, odreniny na pravom predkolení až kolene, odreniny na chrbte pravej nohy a akútnu reakciu na stres s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 14 dní a taktiež spôsobil škodu na majetku pre S.. A. E., nar. XX.X.XXXX, v celkovej výške 223,86 EUR.
Súd mu zato uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j, § 37 písm. h/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej S.. A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S., L. XXXX/X, škodu vo výške 223,86 eur.
Proti tomuto rozsudku rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že s konštatovaním konajúceho súdu sa nestotožňuje z dôvodu, že súd má za to, že údajne spáchanie skutku z jeho strany má preukázané na základe tvrdení svedka - poškodeného K. E.. Absentuje akýkoľvek iný, priamy a nespochybniteľný dôkaz o tom, že by k skutku malo dôjsť práve spôsobom akým to opísal poškodený E. Pokiaľ aj obžalovaný mal záujem na tom, aby bol v jeho prospech vykonaný dôkaz - znalecké dokazovanie, tento súd odmietol vykonať. Skutočnosť, že malo dôjsť k stretu motocykla s osobným motorovým vozidlom tvrdí len poškodený E., avšak zo žiadnych iných dôkazov, a ani z výpovede obžalovaného takáto skutočnosť nevyplynula. Nie je zrejmé, na základe akých dôkazov a úvah súd dospel k záveru, že k zastaveniu účastníkov muselo dôjsť len preto, že došlo k ich kolízii. Obžalovaný skutočnosť, prečo zastavil na autobusovej zastávke jasne a logicky vysvetlil a to tým spôsobom, že bol roztrasený, lebo sa vyhol kolízii s protiidúcim vozidlom, ktoré sa mu uhlo na krajnicu. Navrhnutým vykonaným doplnením dokazovania chceli preukázať, či z technického hľadiska by bolo možné zo strany obžalovaného spôsobiť takúto škodu, resp. či by takýmto konaním vzhľadom na špecifický typ motocykla, ako aj miesto údajného spáchania skutku neohrozil nielen seba, svoje zdravie, ale aj iných účastníkov cestnej premávky. Súd sa v odôvodnení svojho rozsudku taktiež zaoberal vysvetleniami policajtov R. Q. a M. G. len v časti rozbitého spätného zrkadla, ktoré mali po svojom príchode na miesto vidieť. Táto skutočnosť však nepotvrdzuje, že rozbitie mal vykonať práve obžalovaný. V prípade, ak mal súd ich vyjadrenia za relevantné a podstatné pre ustálenie dôkaznej situácie, mal sa taktiež zaoberať skutočnosťou, že títo obaja službukonajúci policajti potvrdili, že žiadne zranenia zo strany poškodeného E. im neboli ukázané a taktiež žiadne neboli viditeľné. Poškodenému E. bolo na vyšetrení dňa 06.07.2020 diagnostikované iba pomliaždenia a odreniny, pričom ešte nemal žiadny zdravotný problém vystúpiť v ten deň pred televíziou. Až následne po štyroch dňoch od údajného napadnutia mal vyhotovenú lekársku správu, kde mal diagnostikované už ďalšie vážnejšie diagnózy. Ako tvrdil poškodený vo svojej výpovedi, obžalovaný ho mal raz udrieť- zasiahnuť do pravej časti hlavy. Takéto tvrdenia a údajné zhoršenie jeho zdravotného stavu považuje za vyfabulované a umelo nafúknuté nielen z dôvodu, že sa mu zdravotný stav z „pomliaždenín" zhoršil až na iné vážnejšie diagnózy, ale aj z dôvodu, že k tomu malo dôjsť len na základe jedného údajného buchnutia a navyše ľavou rukou, pričom obžalovaný je pravák. Po nahlásení skutku zo strany poškodeného E. OČTK nezaobstarali iné dôkazy v podobe videozáznamov napriek tomu, že v okolí sa nachádza veľké množstvo podnikateľských subjektov, ako aj rodinných domov. Taktiež obhliadka motorového vozidla a vyhotovenie fotografií sa nevykonali na mieste samom, ale až pred samotnou policajnou stanicou. Má za to, že súd nemal k dispozícii iné relevantné a hodnoverné dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Je toho názoru, že len okolnosti tvrdené poškodeným E. a závery uvedené v znaleckom posudku samy osebe nemôžu stačiť na odsúdenie človeka. Zastáva názor, že celé trestné konanie vedené proti obžalovanému je založené iba na domnienkach a indíciách, keďže odsudzujúci rozsudok bol vynesený aj napriek tomu, že sa jedná len o „ tvrdenie proti tvrdeniu". Zo žiadnych ustanovení Trestného poriadku nemožno vyvodiť existenciu zásady, ktorá by stanovovala, že v pochybnostiach, ktoré sa nedajú odstrániť ani ich dôsledným vyhodnotením, by mali orgány činné v trestnom konaní a súd postupovať vždy v prospech poškodeného, respektíve v neprospech podozrivej osoby, ba naopak, trestné konanie je založené na základnej zásade „in dubio pro reo". Je toho názoru, že vzhľadom na slabú dôkaznú situáciu a odmietnutie navrhovaného dôkazu zo strany obžalovaného sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal
s rozpormi vo výpovediach oboch účastníkov a tento sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností priklonil len na stranu pravdivosti tvrdení poškodeného, avšak bez akéhokoľvek zákonného ukotvenia svojho rozhodnutia. Počas celého procesu nedošlo k jednoznačnému preukázaniu jeho viny a konajúci súd svojím rozsudkom v predmetnej veci postupoval v značnom rozpore so zásadou in dubio pro reo.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je toho názoru, že konajúci súd vo svojej rozhodovacej činnosti nepostupoval v súlade s aktuálnou legislatívnou úpravou, má zato, že dôkazné konanie disponuje vážnymi procesnými chybami a nedostatkami a tým pádom nebolo rozhodnuté spravodlivým a objektívnym spôsobom. Je toho názoru, že na nespochybniteľné dokázanie viny obžalovaného nepostačuje iba a len „vnútorné presvedčenie súdu" o vine obžalovaného, ale je nespochybniteľné, nevyvrátiteľné a jednoznačné preukázanie spáchania skutku hodnovernými a priamymi dôkazmi, ktoré v danom konkrétnom prípade absentujú. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku mu vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie alebo podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak vo vzťahu k výroku o vine k správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo výroku o vine, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu.
Okresný súd správne skonštatoval, že výpovede tak obžalovaného, ako aj poškodeného boli vo vzťahu k skutkovému deju odlišné, z výpovedí oboch procesných strán je však, aj podľa názoru krajského súdu možné vysloviť záver o tom, že obaja ako vodiči dvoch dopravných prostriedkov v dôsledku predchádzajúcej kolíznej cestnej situácie prerušili svoju jazdu a zastavili na autobusovej zastávke na ulici Močarianskej v Michalovciach. Okresný súd sa pomerne podrobným spôsobom vysporiadal s kolíznou situáciou, ktorá vznikla pri riadení ich dopravných prostriedkov a následne sa dôsledným, až vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal priebehom skutkového deja po zastavení dopravných prostriedkov, ohľadom ktorého sa výpovede obžalovaného a poškodeného takisto rozchádzajú.
V tomto smere krajský súd považuje za potrebné uviesť, že podstata skutkového deja sa vzhľadom na aplikovanú právnu kvalifikáciu konania obžalovaného vzťahuje predovšetkým na čas po zastavení dopravných prostriedkov a na konkrétnu situáciu, ktorá následne medzi obžalovaným a poškodeným vznikla.
Okresný súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania poukázal na to, že obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že po zastavení vyšiel poškodený zo svojho motorového vozidla a začal na neho vrieskať, že mu rozbil spätné zrkadlo, pričom keď bol poškodený v jeho bezprostrednej blízkosti obžalovaný ho sotil rukami. Poprel, aby poškodený pri incidente spadol na zem, resp. aby bol akokoľvek zranený a takisto
poprel, aby pri vzájomnom konflikte s poškodeným, tohto škrtil alebo udrel. Fyzický kontakt spočívajúci v tom, že poškodeného mal len sotiť vysvetľoval preventívnym dôvodom, nakoľko nevedel vyhodnotiť jeho osobu a považoval ho za nebezpečnú osobu. Po dôslednom preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že táto verzia skutkového deja prezentovaná obžalovaným je účelová, nakoľko takémuto priebehu incidentu nenasvedčuje jednak výpoveď svedka -poškodeného, avšak tak ako to uviedol okresný súd, ani ďalšie vo veci vykonané dôkazy.
V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné poukázať na závery znaleckého posudku znalca S.. O. E., U.. Zo záverov znaleckého posudku mal aj krajský súd preukázané, že poškodený pri úraze dňa 6. 7. 2020 utrpel rôzne zranenia a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy za pravým uchom a pravej ušnice s krvnou podliatinou, otras labyrintu ľavého ucha s tzv. periférnym vestibulárnym syndrómom vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív na bočných stranách krku s povrchovými odreninami, odreniny na dlani pravej ruky, odreniny na pravom predkolení až kolene, odreniny na chrbte, pravej nohy a akútnu reakciu na stres. Zo záverov znaleckého posudku je ďalej nepochybne zrejmé, že za mechanizmus ich vzniku označil znalec najpravdepodobnejšie škrtenie poškodeného rukami, pád poškodeného na zem a pri pomliaždení mäkkých tkanív hlavy za pravým uchom a pravej ušnice s krvnou podliatinou, ako aj pri otrase labyrintu pravého vnútorného ucha, jedno pôsobenie násilia pravdepodobne úderom dlaňou alebo päsťou silou strednej intenzity. Zistený mechanizmus vzniknutých poranení zodpovedá tomu, ako to uvádzal poškodený vo svojich výpovediach, t. j., že útočník ho škrtil, zhodil ho na zem a na zemi ho udrel do hlavy.
Uvedené závery znaleckého dokazovania považuje aj krajský súd za objektívne, vychádzajúce z preukázaných podkladov a rovnako ako okresný súd, ani krajský súd nemal dôvod o týchto záveroch znaleckého dokazovania pochybovať.
Vo vzťahu k obhajobným námietkam vyjadreným v dôvodoch podaného odvolania v tomto smere považuje krajský súd za potrebné uviesť, že z lekárskych správ zo dňa 6. 7. 2020 je zrejmé, že poškodený už v týchto lekárskych správach uvádzal, že bol ráno napadnutý neznámou osobou, bol hrdúsený, sotený na zem a jedenkrát udretý do oblasti hlavy, bola objektivizovaná palpačná bolesť a opuch v occipitálnej oblasti hlavy, povrchové odreniny, povrchové poranenie vlasatej časti kože hlavy - pomliaždenie, povrchové odreniny na krku, odrenina na ruke, kolene a nohe.
Zároveň je z lekárskych správ zo dňa 6. 7. 2020, teda zo dňa spáchania skutku zrejmé, že v danom okamihu nie je možné určiť aké následky spôsobené zranenia zanechajú. Na základe uvedeného je tak aj krajský súd toho názoru, že obhajoba obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že poškodeného len sotil, nezodpovedá objektívne vykonaným a zabezpečeným dôkazom, vrátane prvotných lekárskych správ a že z vykonaného dokazovania je zrejmý mechanizmus vzniku zranení, ktorý zodpovedá výpovedi poškodeného a údajom ním uvádzaných už v deň skutku pri prvotných ošetreniach.
Preto nemal krajský súd stotožniac sa aj s úvahami okresného súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu nevykonať dôkazy navrhované zo strany obhajoby, pochybnosti o ustálení právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorých pojmové znaky okresný súd adekvátne rozviedol v napadnutom rozsudku.
Dôsledne sa súd prvého stupňa vysporiadal aj s osobou obžalovaného, jeho predchádzajúcim životom. Oproti názoru okresného súdu však krajský súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov je neprimerane prísny.
Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať predovšetkým na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, ide teda o bezúhonnú osobu. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov je zrejmé, že je evidovaný jediný priestupok pre porušenie pravidiel cestnej premávky z roku 2016 a teda obžalovaného v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ani ako nezodpovedného, či bezohľadného vodiča. Za podstatnú okolnosť považuje krajský súd aj vyhodnotenie situácie, po ktorej došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorá spočívala v dopravnej kolízii pri jazde na motorke.
Zohľadniac osobu obžalovaného a kritickú situáciu, ktorá konfliktu predchádzala vyhodnotil krajský súd konanie obžalovaného ako konanie v strese, bezpochyby vybočujúce z inak riadneho života obžalovaného a preto dospel krajský súd zároveň k záveru, že trest uložený okresným súdom je neprimerane prísny a že z hľadiska generálnej a v tomto prípade predovšetkým individuálnej prevencie postačí na nápravu obžalovaného aj uloženie peňažného trestu a to úplne na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Obligatórne krajský súd podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov .
Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že výrok o náhrade spôsobenej škody v rozsudku okresného súdu zostal týmto rozhodnutím nedotknutý.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.