Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-228-2015.pdf
PDF · 62.91 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/228/2015
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Martin Morochovič, so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, správcu podstaty úpadcu: Rapid Life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, proti povinnej: V. o vymoženie 41,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie vedené na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Michala Kruppu pod sp. zn. EX 98/2015 z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 24.03.2015 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Michala Kruppu návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/503/2012 zo dňa 19.01.2012. Súdny exekútor následne doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.07.2015, č.k. 24Er/228/2015-19 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.09.2017, č.k. 8CoE/88/2017-37, ktorým odvolanie odmietol. Uznesenie Okresného súdu Michalovce č.k. 24Er/228/2015-19 zo dňa 20.07.2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2016. 3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
5. Vzhľadom k tomu, že uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, je právoplatné, súd v súlade s § 44 ods. 4 Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil.
6. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
8. Súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Po začatí exekučného konania, avšak pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, súdny exekútor nie je oprávnený realizovať jednotlivé úkony vedúce k nútenému výkonu exekučného titulu. To znamená, že súdnemu exekútorovi, ktorý nevykonal žiaden úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného z dôvodu, že žiaden takýto úkon v dôsledku neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie ani nebol oprávnený vykonať, nie je možné priznať náhradu trov exekúcie, pretože v opačnom prípade by došlo k porušeniu zákonných ustanovení obsiahnutých v Exekučnom poriadku a vyhláške MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. 9. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko tento na výzvu súdu zo dňa 30.07.2018, ktorá mu bola doručená dňa 11.09.2018 nereagoval. Súd má za to, že si súdny exekútor náhradu trov exekúcie neuplatňuje. 10. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.