Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/136/2015

Potvrdené rozhodnutím 15Cob/39/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JAVA WATER s.r.o., so sídlom Biela 19, Žilina, IČO: 46 280 812, zastúpený: Mgr. Tomáš Michnica, advokát, so sídlom Na Priekope 174/13, Žilina, proti žalovaným: 1. DAYTON Development, s.r.o., so sídlom ul. Krivá 2, Bratislava, IČO: 44 894 562, 2. Nový domov Želiezovce, nezisková organizácia, so sídlom Komenského 36, Želiezovce, IČO: 42 052 441, zastúpený: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka, so sídlom Farská 28, Nitra, IČO: 42 041 724, o zaplatenie 8 698,71 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/136/2015-268 zo dňa 24. októbra 2018 v časti II. a IV. výroku, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/136/2015-268 zo dňa 24. októbra 2018 v napadnutej časti II. a IV. výroku p o t v r d z u j e. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: JAVA WATER s.r.o., so sídlom Žilina, Kamenná cesta 3, IČO: 46 280 812, zastúpený: Mgr. Tomáš Michnica, advokát, so sídlom Žilina, Na Priekope 174/13, proti žalovaným: 1. DAYTON Development, s.r.o., so sídlom Bratislava, Krivá 2, IČO: 44 894 562, 2. Nový domov Želiezovce, nezisková organizácia, so sídlom Želiezovce, Komenského 36, IČO: 42 052 441, zastúpený: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka, so sídlom Nitra, Farská 28, IČO: 42 041 724, o zaplatenie 8.698,71 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.698,71 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 8.698,71 eura od 09. 05. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu proti žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobca má proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Žalovaný v 2. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 31. 12. 2014 a upravenou dňa 17. 03. 2015, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 8.698,71 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade si na základe Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21. 05. 2012 objednal u žalobcu tovar a jeho dodanie na miesto určené žalovaným v 1. rade. Žalobca dodal žalovanému v 1. rade tovar v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21. 05. 2012 a jeho požiadaviek, čo potvrdil žalovaný v 1. rade v dodacích listoch. Na základe dodacích listov vystavil žalobca faktúry v celkovej výške 8.698,71 eura, avšak žalovaný v 1. rade kúpnu cenu nezaplatil. Okrem úhrady faktúr vzniklo žalobcovi v zmysle bodu 8.1 Rámcovej kúpnej zmluvy právo požadovať aj dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania so zaplatením splatnej faktúry. S poukazom na uvedené žalobca požadoval úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti najneskôr splatnej z faktúr, t.j. odo dňa 09. 05. 2013. Žalovaný v 2. rade v zmysle bodu 4.5 Rámcovej kúpnej zmluvy a § 303 Obchodného zákonníka poskytol žalobcovi v Ručiteľskom vyhlásení zo dňa 21. 05. 2012 ručenie, že uspokojí žalobcu, ak žalovaný v 1. rade nesplní svoj záväzok žalobcovi. Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný na uhradenie žalovanej sumy upomienkou zo dňa 13. 03. 2014, ako aj žalovaný v 1. rade na výzvu žalobcu na odsúhlasenie pohľadávok k 23. 04. 2014 v liste zo dňa 16. 05. 2014 v zmysle § 323 Obchodného zákonníka písomne uznal svoj záväzok.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 31. 03. 2015 č.k. 13Rob/303/2014-42, proti ktorému v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor žalovaný v 2. rade, namietajúc, že v ručiteľskom vyhlásení z 21. 05. 2012 ručiteľ a veriteľ sa dohodli, že platnosť ručiteľského vyhlásenia končí a záruka zanikne ukončením platnosti rámcovej zmluvy. Zdôraznil, že rámcová kúpna zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do 31. 12. 2012. S poukazom na to mal za to, že platnosť záruky žalovaného v 2. rade zanikla 31. 12. 2012, t.j. ešte pred dodaním tovarov. Okrem toho namietal, že generálnemu dodávateľovi zaplatil zmluvnú cenu diela v plnej výške a podľa tvrdení generálneho dodávateľa preddavky boli žalovanému v 1. rade vyplácané podľa preddavkových faktúr a firma mala povinnosť uhradiť za vykonané práce subdodávateľom. Ešte v októbri 2012 za účasti väčšiny subdodávateľov informoval žalobcu o uhrádzaní preddavkov firme DAYTON s požiadavkou na zmenu platobných podmienok medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. K zmene, ktorá by zaručila žalobcovi priebežné zaplatenie prác nedošlo. Vytkol, že žalobca sa ešte v apríli 2013 vyhýbal odpovedi na výzvu žalovaného v 2. rade o oznámenie výšky pohľadávky voči žalovanému v 1. rade. Na výzvu, ktorú žiadali z dôvodu vypracovania zmluvy o vysporiadaní vzájomných vzťahov medzi generálnym dodávateľom a investorom neodpovedal. Mal za to, že žalobca v žalobe nepreukázal platnosť ručiteľského vyhlásenia a záruky za zaplatenie dodávky tovarov, ktoré dodal po termíne platnosti rámcovej kúpnej zmluvy a po termíne platnosti ručiteľského vyhlásenia.

3. Žalovaný v 1. rade odpor v zákonnej lehote nepodal.

4. Žalobca sa k odporu písomne vyjadril a uviedol, že obrana žalovaného v 2. rade je účelová. Mal za to, že v zmysle 4.5 Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21. 05. 2012 a § 303 Obchodného zákonníka poskytol žalovaný v 2. rade žalobcovi v ručiteľskom vyhlásení zo dňa 21. 05. 2012 ručenie, že uspokojí žalobcu, ak žalovaný v 1. rade nesplní svoj záväzok žalobcovi. Pôvodne bola Rámcová kúpna zmluva uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2012, avšak v dôsledku omeškania sa s realizáciou stavby Nový domov Želiezovce, ktoré nezavinil žalobca objednal žalovaný v 1. rade u žalobcu dodanie tovaru po 31. 12. 2012 a žalobca žalovanému v 1. rade objednaný tovar takto dodával, o čom svedčia písomné objednávky. Objednávky po 31. 12. 2012 boli zasielané zo strany žalovaného v 1. rade žalobcovi aj elektronicky - mailom, o čom predložil časť mailovej komunikácie. Následne poukázal na rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou zmluvy a považoval za nesporné, že medzi účastníkmi kúpnej zmluvy došlo k predĺženiu jej účinnosti aj po 31. 12. 2012. Zároveň zdôraznil, že nedošlo k zániku platnosti Rámcovej kúpnej zmluvy, teda ani nemohlo dôjsť k zániku platnosti ručiteľského vyhlásenia, na ktoré poukázal žalovaný v 2. rade v odpore. K otázke ručenia poukázal na to, že nevyhnutnou náležitosťou vyhlásenia o ručení je vyjadrenie osoby prijímajúcej ručiteľský záväzok, že veriteľovi splní určitý, vo vyhlásení vymedzený záväzok dlžníka, pokiaľ ho nesplní dlžník. Žalovaný v 2. rade ručiteľský záväzok prevzal, išlo o platný záväzok, nebol spochybnený tak obsah, ako aj rozsah záväzku, ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade vznikol v zákonnej určenej forme. Ručiteľ pri podpisovaní ručiteľského vyhlásenia si musel byť vedomý rizika, že dlžník, za ktorého záväzok ručí, nesplní svoju povinnosť a neuhradí svoj dlh veriteľovi. Pre vznik povinnosti splniť dlh ručiteľom je rozhodujúce, že dlžník napriek výzve veriteľa splatný dlh nesplnil a je nepochybné, že už ho ani nesplní. Pre vznik záväzku ručiteľa je rozhodujúce len to, že dlh nesplnil dlžník. Nie je pritom podstatné, či veriteľ využil všetky možnosti na uspokojenie svojej pohľadávky proti dlžníkovi. Okrem toho zdôraznil, že nemá vedomosť o doručení výzvy žalovaného v 2. rade v mesiaci apríl 2013, predmetom ktorej malo byť oznámenie o výške pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 2. rade, ako to tvrdil žalovaný v 2. rade v odpore.

5. Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní, za neúčasti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade v zmysle § 180 CSP, súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 08. 2016 č.k. 16Cb/136/2015-115 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.698,71 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 8.698,71 eura od 09. 05. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že záväzkové právne vzťahy alebo jednotlivé práva a povinnosti z nich vyplývajúce môžu byť obmedzené na vopred stanovený čas. Časové obmedzenie mohlo vyplývať zo zákona, z úradného rozhodnutia, avšak najčastejšie býva dohodnuté zmluvnými stranami. K zániku práv a povinností obmedzených na určitý čas dochádza samotným uplynutím času bez toho, aby k tomu bola potrebná ďalšia právna skutočnosť. Uplynutím času, na ktorý bola rámcová kúpna zmluva uzatvorená, t. j. ku dňu 31. 12. 2012 došlo bez ďalšieho k zániku jej platnosti, v dôsledku čoho žalobca ako predávajúci už nebol povinný dodávať žalovanému v 1. rade ako kupujúcemu tovar zo svojej ponuky a žalovaný v 1. rade ako kupujúci nebol oprávnený ho objednávať. Keďže ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade bolo viazané na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich z rámcovej kúpnej zmluvy, potom ručenie žalovaného v 2. rade sa mohlo týkať len záväzkov, ktoré vznikli za jej platnosti a účinnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že na zmenu rámcovej kúpnej zmluvy v časti dojednanej platnosti predmetnej zmluvy stačilo objednanie tovaru, pričom k objednaniu malo dôjsť po uplynutí doby, na ktorú bola rámcová kúpna zmluva uzatvorená, nakoľko jej platnosť bola limitovaná dňom 31. 12 .2012 a k objednávke ďalšieho tovaru malo dôjsť dňa 18. 01. 2013. Obsahom rámcovej kúpnej zmluvy, konkrétne čl. 9, bola úprava ukončenia zmluvy, a to v dôsledku uplynutia času, dohody o ukončení pred uplynutím času, vypovedania zmluvy za súčasného uplynutia výpovednej doby. Obsahom rámcovej kúpnej zmluvy nebolo ustanovenie o spôsobe jej predĺženia a už vôbec neobsahovala ustanovenie, na základe ktorého by objednávka tovaru po ukončení platnosti zmluvy mala byť považovaná za zmenu rámcovej kúpnej zmluvy v časti jej platnosti. Súd prvej inštancie svojvoľne vyhodnotil vykonanie objednávky tovaru po ukončení platnosti rámcovej zmluvy ako zmenu jej obsahu, pričom takýto výklad nemal podľa žalovaného v 2. rade oporu vo vykonanom dokazovaní. Rešpektujúc úvahu súdu prvej inštancie by potom za každých okolností platilo, že vykonanie objednávky po skončení platnosti akejkoľvek rámcovej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú mení zmluvu v časti jej platnosti. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že objednávka tovaru po ukončení platnosti rámcovej kúpnej zmluvy zmenila obsah zmluvy v časti jej platnosti, potom bola namieste otázka, či došlo k zmene jej platnosti na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Z úvahy súdu prvej inštancie nebolo zrejmé ani to, či každá ďalšia objednávka bola, resp. je považovaná za zmenu rámcovej kúpnej zmluvy a nebolo zrejmé ani to, kedy a či vôbec došlo k ukončeniu platnosti rámcovej kúpnej zmluvy. Právnou úvahou súdu prvej inštancie bol nastolený stav absolútnej právnej neistoty o otázke trvania záväzku a trvania zabezpečenia záväzkov z predmetnej zmluvy. K zmene obsahu rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú v časti jej platnosti mohlo dôjsť na základe dohody zmluvných strán len pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. Rozhodujúca skutočnosť, či došlo k zániku rámcovej kúpnej zmluvy a zabezpečeného záväzku z nej vyplývajúceho, bola súdom prvej inštancie posúdená nesprávne, na čo nadväzuje aj nesprávne posúdenie trvania zabezpečenia predmetného záväzku formou ručenia žalovaným v 2. rade. Súd prvej inštancie síce správne poukázal na ustanovenie o zániku ručenia v zmysle § 311 Obchodného zákonníka, avšak toto zaniklo súčasne so zánikom záväzkov žalovaného v 1. rade, ktoré vznikli v súvislosti s rámcovou kúpnou zmluvu do času jej platnosti, t. j. do dňa 31. 12. 2012. Nakoľko nárok žalobcu v tomto konaní pozostával výhradne z jednotlivých pohľadávok žalobcu, ktoré vznikli po ukončení platnosti rámcovej kúpnej zmluvy, potom bolo potrebné právo žalovaného v 1. rade na dodanie objednaného tovaru a povinnosť žalovaného v 1. rade za tento tovar zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu posudzovať nie ako zmenu obsahu pôvodnej rámcovej kúpnej zmluvy, ale ako nový samostatný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorý už nebol zabezpečený ručením zo strany žalovaného v 2. rade. Neobstála podľa žalovaného v 2. rade ani argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade odoberal tovar pre žalovaného v 2. rade, nakoľko žalovaný v 2. rade dňa 31.01.2016 prevzal dielo - dokončenú stavbu pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby s demenciou a všetok tovar objednaný žalovaným v 1. rade mal byť dodaný až po prevzatí zrealizovanej stavby. Žalovaný v 2. rade považoval za podstatnú aj tú skutočnosť, že na dodacom liste a faktúre nebolo uvedené, že ide o tovar v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy. Z postupu žalobcu a žalovaného v 1. rade spočívajúceho najmä v tom, že tovar mal byť žalobcom opakovane dodávaný napriek tomu, že bol žalovaný v 1. rade podľa predložených účtovných dokladov po lehote splatnosti predchádzajúcich objednávok, ďalej v tom, že žalobca neposkytol súčinnosť žalovanému v 2. rade, ktorý sa dopytoval na výšku pohľadávky dlžníka - žalovaného v 1. rade a tiež v tom, že žalobca v konaní nepreukázal, že by požadoval úhradu splatných záväzkov od žalovaného v 1. rade, pričom tento len dobrovoľne odsúhlasil zostatok, bolo dôvodné predpokladať, že išlo o zosúladený postup žalobcu a žalovaného v 1. rade s úmyslom obohatiť sa na účet ručiteľa, resp. žalovaného v 2. rade. Podpísanie návratky zo dňa 16. 05. 2014 na odsúhlasenie zostatku žalovaný v 2. rade nepovažoval za uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak ak by súd mal za to, že žalovaný v 1. rade riadne uznal záväzok voči žalobcovi, toto uznanie nemá žiadne účinky voči žalovanému v 2. rade, nakoľko predmetný záväzok nebol zabezpečený ručením, pretože nebol záväzkom z rámcovej kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného v 2. rade by sa odvolací súd mal vysporiadať aj s tým, že v ručiteľskom vyhlásení žalovaného v 2. rade sa v bode 1.1 uvádza, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade uzatvorili rámcovú kúpnu zmluvu dňa 07. 05. 2012, čo nebolo v súlade s rámcovou kúpnou zmluvou, kde sa uvádza dátum jej uzavretia 21. 05. 2012. Z uvedeného bolo sporné, či sa vôbec žalovaný v 2. rade zaviazal uspokojiť záväzky žalovaného v 1. rade v prospech žalobcu ako veriteľa z rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 05. 2012, keď táto bola v ručiteľskom vyhlásení nesprávne označená ako rámcová kúpna zmluva zo dňa 07. 05. 2012. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný v 2. rade žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil a rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta a žalovaný má nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

7. Žalobca, ako ani žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadrili.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 26. 09. 2017 č.k. 15Cob/21/2017-147 rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 16Cb/136/2015-115 zo dňa 24. 08. 2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu zistil, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade zo dňa 21. 05. 2012 na č. l. 24-27 sa týka rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 07. 05. 2012 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, v zmysle ktorého sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že zaplatí veriteľovi na základe jeho výzvy cenu, ktorá je splatná a ktorá nebola uhradená dlžníkom v lehote na to určenej. Rovnako sa zaviazal uhradiť veriteľovi akékoľvek nároky vyplývajúce z dohodnutých zmluvných pokút, úroky z omeškania, ako aj iné plnenia, na ktoré vznikne veriteľovi nárok voči dlžníkovi podľa rámcovej zmluvy v prípade, že ich dlžník nesplní ani v dodatočnej lehote. V čl. 4.2 sa dohodli, že platnosť tohto vyhlásenia končí a záruka zanikne ukončením platnosti rámcovej zmluvy. Predložená rámcová kúpna zmluva medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim na č. l. 7-12 však nebola uzatvorená dňa 07. 05. 2012, ale dňa 21. 05. 2012. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s týmto rozporom nijako nevysporiadal, pričom len konštatoval, že nedošlo k spochybneniu ručiteľského vyhlásenia a bez ďalšieho dospel k právnemu záveru o vzniku ručiteľského záväzku na strane žalovaného v 2. rade, ktorý bol východiskom jeho ďalších právnych úvah o dôvodnosti podanej žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Podľa názoru odvolacieho súdu absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku mala za následok jeho nepreskúmateľnosť a bola dôvodom jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 , pričom uložil súdu prvej inštancie, aby v naznačenom smere vo vzťahu k žalovanému v 2. rade opätovne vo veci rozhodol, ustálil skutkový stav veci a vec právne posúdil tak, aby bolo zrejmé, ako k výroku dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.

9. Následne súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach dňa 09. 05. 2018, dňa 20. 06. 2018, dňa 18. 07. 2018 a dňa 24. 10. 2018, za prítomnosti strán sporu v zmysle príslušných uznesení podľa § 180 CSP.

10. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, uviedol, že v plnej miere sa pridržiava podanej žaloby a prednesov na pojednávaniach. Mal za to, že žaloba je dôvodná, opodstatnená a nárokovateľná zo strany žalobcu. Žalovaný v 1. rade, ktorý vystupoval v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 05. 2012 ako kupujúci, si nesplnil svoj záväzok z predmetnej zmluvy a neuhradil žalobcovi ako predávajúcemu dohodnutú cenu v zmysle rámcových zmlúv. Žalovaný v 2. rade podpísal ručiteľské vyhlásenie zo dňa 21. 05. 2012, kde v bode 2.1 sa zaviazal, že uspokojí veriteľa, čiže žalobcu, ak tak neurobí dlžník, žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade v rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 21. 05. 2012 v článku 4, t.j. platobné podmienky, bod 4.5 jednoznačne uviedol, že na zabezpečenia splnenia záväzkov kupujúceho, ktoré má v zmysle tejto zmluvy, preberie ručiteľským vyhlásením. Podotýkal, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo konkludentne k predĺženiu rámcovej zmluvy, tým pádom, keďže nedošlo k zániku platnosti rámcovej zmluvy, nedošlo ani k zrušeniu platnosti ručiteľského vyhlásenia. Žalovaný v 2. rade vystupujúci ako ručiteľ pri podpísaní ručiteľského vyhlásenia si bol vedomý rizika, že dlžník, za ktorého záväzok ručí, žalovaný v 1. rade, si nesplní svoju povinnosť a neuhradí svoj dlh. Pre vznik záväzku ručiteľa bola primárne rozhodujúca skutočnosť, že dlh nesplnil do dnes. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu výpovede svedka navrhol súdu, aby žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Návrhy na doplnenie dokazovania pri záverečnej reči nemal.

11. Okrem toho na pojednávaní konanom dňa 20. 06. 2018 uviedol, že dňa 04. 06. 2018 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade, ktorého podstatným obsahom bola skutočnosť, že žalovaný v 2. rade disponuje ručiteľským vyhlásením zo dňa 23. 04. 2012. Podstatný dôvod omeškania na vyjadrenie v rámci povinnosti vyjadrenia bol ten, že detailným skúmaním v archivácii a účtovníctve žalobcu sa snažili dopátrať k tomu, či ručiteľské vyhlásenie zo dňa 23. 04. 2012 sa nachádza u žalobcu, nakoľko žalobca ako veriteľ bol na ručiteľskom vyhlásení uvedený na prvej strane. Čo sa týkalo uzatvorenej rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 07. 05. 2012 tak, na ozrejmenie súdu poukázal a oznámil, že jediné ručiteľské vyhlásenie, ktoré aj súdu doložil a ktoré podrobne opísal na pojednávaní zo dňa 24. 08. 2016, bolo ručiteľské vyhlásenie zo dňa 21. 05. 2012. Na ozrejmenie súdu poukázal na skutočnosť, že ručiteľským vyhlásením, ktoré bolo predložené žalovaným zo dňa 21. 05. 2012, na prvej strane bol uvedený deň, ktorý bol podpísaný, ručiteľské vyhlásenie predložené žalovaným zo dňa 23. 04. 2012 nebolo na druhej strane dátumované. Čo sa týkalo predmetného obsahu ručiteľského vyhlásenia, ktoré bolo predložené žalovaným v 2. rade, v bode 1.1. bolo uvedené, že bola dňa 23. 04. 2012 uzatvorená rámcová kúpna zmluva, avšak touto rámcovou kúpnou zmluvou žalobca nedisponuje, nakoľko túto zmluvu nepodpisoval a nemal o nej vedomosť. Jediná rámcová kúpna zmluva, ktorá bola podpísaná žalobcom bola zo dňa 21. 05. 2012, dátum dňa 07. 05. 2012, ktorý bol uvedený v ručiteľskom vyhlásení zo dňa 21. 05. 2012, nebolo ničím iným ako dátumovým preklepom, nakoľko dňa 07. 05. 2012 bol vyhotovený koncept rámcovej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Zmluva zo dňa 07. 05. 2012 nebola podpisovaná zo strany žalobcu. Jediná platná rámcová kúpna zmluva bola zo dňa 21. 05. 2012. Na potvrdenie týchto skutočností, že sa nejedná o úmysel, ale o preklep, bola výzva, ktorá bola adresovaná zo strany žalobcu žalovanému v 2. rade zo dňa 17. 10. 2013, kde bol dátum ručiteľského vyhlásenia dňa 21. 05. 2012. Zdôraznil, že súčasťou spisu bola jediná platná rámcová kúpna zmluva zo dňa 21. 05. 2012 a ručiteľské vyhlásenie zo dňa 21. 05. 2012, ktoré nedopatrením obsahuje dátum 07. 05. 2012, platná zmluva bola 21. 05. 2012. Odovzdávací protokol nepovažoval za dôkaz, ktorý zaváži v tomto konaní, nakoľko bolo predmetom konania uplatnenie pohľadávky, žalovaný v 1. rade uznal záväzok voči žalobcovi a rovnako vôľu uznať záväzok uznal aj žalovaný v 2. rade tým, že 21. 05. 2012 podpísal ručiteľské vyhlásenie.

12. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že je prekvapený celým týmto konaní, pretože pán S. už uznal iné doložky, dokonca ich aj uhradil a teraz prebiehajú exekučné konania, kde si to voči nim vymáha. Zároveň pred súdom vyhlásil, že uznáva v plnom rozsahu predmetný záväzok a tiež vyhlásil, že existovala len jedna rámcová kúpna zmluva a k nej bolo len jedno ručiteľské vyhlásenie. Čo sa týkalo dodávania tovaru a realizácie stavby, tak pán S. si sám kontroloval stavbu, v pozadí organizoval, o všetkom vedel a celý tento spor vznikol z dôvodu, že generálny dodávateľ im neuhradil faktúry, avšak pán S. vyhlásil, že on finančné prostriedky má, a preto prevzal záruku. Preberací protokol, ktorý predložil žalovaný v 2. rade bol spísaný len kvôli kolaudácii, pretože žalovaný v 2. rade musel skolaudovať do určitého dátumu, aby mal preplatené určité finančné prostriedky, avšak namietal, že stavba nebola z ich strany odovzdaná, avšak podali trestné oznámenie a to bolo zastavené, že nejde o trestný čin. Dokonca uzavreli aj celú stavbu, ale nepomohli si. Ohľadom faktúr namietaných v spore, tak uviedol, že tovar bol dodávaný na stavbu priebežne, všetok tovar, ktorý sa nachádza vo faktúrach, sa nachádza aj na stavbe, avšak faktúry nesedia s reálnym odovzdaním a to vedel preukázať na základe preberacích listín medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ako aj mal zmluvu o dielo, ktorá bola podstatne rozsiahlejšieho rozsahu a v nej bol uvedený všetok materiál, ktorý bol na stavbe použitý. Po oboznámení sa s listinou na č.l. 76 uviedol, že ohľadom tohto emailu má objednávací email, buď žalovaného v 2. rade, resp. generálneho dodávateľa a vyhlásil, že pán S. o všetkom vedel a súhlasil s tým. Záverom uviedol, že dodatočne doloží podklady, avšak do rozhodnutia súdu, t.j. vyhlásenia dokazovania za skončené, žiadne dôkazy nepredložil.

13. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 18. 07. 2018 uviedol, že nemá sa k čomu vyjadriť, pretože ručiť ručili, rámcovú zmluvu uzatvárali medzi sebou a čo sa týkalo platenia, tak zaplatené mali, ostatné je špekulácia.

14. Žalovaný v 2. rade, prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol, že čo sa týkalo návrhov na doplnenie dokazovania, nenavrhol doplniť dokazovanie v žiadnom smere. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sa nevyjadril. Vyjadril sa k dôvodnosti žaloby voči žalovanému v 2. rade. Žalobu voči žalovanému v 2. rade žiadal zamietnuť a žiadal priznať žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvody, pre ktoré žiadal takéto rozhodnutie, boli podrobne opísané v písomných podaniach, ktoré sú súčasťou spisu a rovnako boli prezentované ústnym prednesom na hlavných pojednávaniach a tieto nepovažoval za účelné opakovane prezentovať. V krátkosti zhrnul, že argumentácia žalovaného v 2. rade smerovala k časovej ohraničenosti záväzku žalovaného v 1. rade, za ktorý prevzal, alebo teda mal prevziať ručenie. Trval na tom, že k ukončeniu platnosti a účinnosti rámcovej zmluvy prišlo uplynutím času, na ktorý bola uzavretá a záväzky, ktoré na seba prevzal žalovaný v 1. rade po ukončení platnosti a účinnosti rámcovej zmluvy nie sú predmetom ručenia žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade poukázal na rozpornosť ručiteľského vyhlásenia a záväzku, ktorý ručiteľské vyhlásenie malo zabezpečovať a to v otázke presnej špecifikácie vo forme dátumu uzavretia zmluvy, z ktorej záväzky mali byť kryté ručením. Žalobca v tomto smere nijakým hodnoverným spôsobom nevysvetlil rozpor v ním predložených dokladoch, pričom nepovažoval za dostačujúce jednoduché poukázanie na formálnu chybu v písaní. Čo sa týkalo právneho posúdenia spočívajúceho v tom, že malo byť konkludentným spôsobom predĺžené ručenie spolu s platnosťou a účinnosťou rámcovej zmluvy, s týmto naďalej nesúhlasil. Aj na poslednom pojednávaní svedok, spoločník žalovaného v 1. rade, na žiadosť samotného žalobcu vo svojej výpovedi potvrdil, že v prípade, ak by sa malo jednať o objednávky a dodávky materiálu pre žalovaného v 2. rade, tieto by mali byť pri odovzdaní diela riadne špecifikované ako absentujúce, čo z predloženého listinného dôkazu zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 31. 01. 2013 nijako nevyplývalo. Svedok, spoločník žalovaného v 1. rade, sa nijakým spôsobom nevedel bližšie konkrétne vyjadriť k objednávkam po uplynutí času trvania rámcovej zmluvy, a preto mal za to, že nebolo unesené dôkazné bremeno ohľadne tvrdení, že mali byť realizované objednávky tovaru po uplynutí časovej platnosti a účinnosti zmluvy v prospech žalovaného v 2. rade a teda ani nemôže platiť názor o konkludentnom predĺžení platnosti a účinnosti ručiteľského vyhlásenia. Z uvedených dôvodov mal za to, že žalobe voči žalovanému v 2. rade nebolo možné aj s poukazom na doplnenie dokazovania po vrátení veci odvolacím súdom vyhovieť.

15. Okrem toho súd na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ako aj výsluchom žalobcu a tiež navrhnutého svedka Z.. S. H. a zistil tento skutkový a právny stav:

16. Dňa 29. 04. 2011 bola uzatvorená zmluva o dielo č. 201135/PO medzi žalovaným v 2. rade ako objednávateľom a spoločnosťou Y. A., M..N.., ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo - Stavebné úpravy v zmysle projektu „Vybudovanie pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby s demenciou“, v súlade s právoplatným stavebným povolením č. 4284/2010-Buch, zo dňa 21. 04. 2010 a projektovou dokumentáciou, realizované na pozemku objednávateľa na parcele číslo 220/22 a 220/24 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Ž., mesto Ž., okres Levice a ďalej sa zaviazal dodať stavebný materiál za účelom vykonania tohto dieťa a záväzok objednávateľa uhradiť zhotoviteľovi cenu diela podľa ust. č. III. Tejto zmluvy. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať a odovzdať v rozsahu uvedenom v tejto zmluve, v projektovej dokumentácii a v rozpočte výkaz výmer, ktorý tvorí Prílohu č. 1 tejto zmluvy. V čl. II bod 2.1 bolo dohodnuté, že doba realizácie je do 9/2012.

17. Dňa 21. 05. 2012 uzatvoril žalobca ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci Rámcovú kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, v rámci ktorej sa predávajúci zaviazal dodávať kupujúcemu tovar zo svojej ponuky, ktorá spolu s cenníkom tvorila prílohu č. 1 tejto zmluvy, pričom druh a množstvo tovaru bude určené v individuálnych objednávkach kupujúceho. Kupujúci sa zaviazal, že tovar prevezme a zaplatí za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu podľa platobných podmienok zmluvy. V čl. 4.5 sa zmluvné strany dohodli, že na zabezpečenie splnenia záväzkov kupujúceho, ktoré má v zmysle tejto zmluvy, preberie Nový domov Želiezovce, nezisková organizácia, so sídlom Komenského ul. 36, 937 01 Želiezovce, Slovenská republika, IČO: 42 052 441, zapísaná v Registri neziskových organizácii vedenom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ručiteľské vyhlásenie. Okrem toho sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že kupujúci nezaplatí kúpnu cenu riadne a včas, má predávajúci nárok na zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05% z nezaplatenej kúpnej ceny za každý deň omeškania. V čl. 9.1 bolo dohodnuté, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to do 31. 12. 2012, pričom sa ďalej dohodli, že túto zmluvu možno ukončiť pred uplynutím doby, na ktorú je uzavretá, písomne dohodou zmluvných strán alebo písomnou výpoveďou. Záverom sa zmluvné strany dohodli, že vzťahy medzi zmluvnými stranami vyplývajúce zo zmluvy, ale ňou výslovne neupravené, sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, prípadne zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť dňom podpisu ručiteľského vyhlásenia, uzavretého medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.

18. V rovnaký deň, t.j. dňa 21. 05. 2012 došlo k ručiteľskému vyhláseniu žalovaného v 2. rade voči žalobcovi ako veriteľovi. V čl. 1.1 veriteľ a spoločnosť DAYTON Developlment, s.r.o., so sídlom ul. Krivá 2, 811 04 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 44 894 562, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 60813/B (ďalej len dlžník) uzatvorili dňa 07. 05. 2012 Rámcovú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je záväzok veriteľa dodávať dlžníkovi tovar zo svojej ponuky, ktorá spolu s cenníkom tvorí prílohu č. 1 Rámcovej zmluvy, pričom druh a množstvo tovaru bude určené v individuálnych objednávkach dlžníka a záväzok dlžníka tovar prevziať a zaplatiť za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu podľa platobných podmienok rámcovej zmluvy. V čl. 3.1 sa ručiteľ zaviazal, že zaplatí veriteľovi na základe jeho výzvy cenu, ktorá je splatná a ktorá nebola uhradená dlžníkom v lehote na to určenej. Ručiteľ sa ďalej zaviazal uhradiť veriteľovi akékoľvek nároky vyplývajúce z dohodnutých zmluvných pokút, úroky z omeškania, ako aj iné plnenia, na ktoré vznikne veriteľovi nárok voči dlžníkovi podľa rámcovej zmluvy v prípade, že ich dlžník nesplní ani v dodatočnej lehote. V čl. 4.2 sa dohodli, že platnosť tohto vyhlásenia končí a záruka zanikne ukončením platnosti rámcovej zmluvy. Zrušenie alebo zánik záruky iným spôsobom je vylúčený.

19. Okrem toho bolo zo strany žalovaného v 2. rade podpísané dňa 23. 04. 2012 aj ručiteľské vyhlásenie pre veriteľa - žalobcu, s totožným textom vyššie uvedeného ručiteľského vyhlásenia, avšak s tým, že rámcová kúpna zmluva mala byť uzatvorená dňa 23. 04. 2012 a na úvodnej strane absentovalo uvedenie dátumu.

20. Ešte dňa 18. 01. 2013 však žalovaný v 1. rade uskutočnil doobjednávku u žalobcu a to elektronickou komunikáciou, v rámci ktorej objednával 6 x čistiaci kus 100, privzdušňovacie hlavice 6 ks, PPR rury 20m, príchytka 20 - 20 ks, mufňa pozink 3 - 15 ks, konope 1kg, objímka 16 - 35 ks, koleno PPR 20/90 st - 50 ks, presúvka 160 - 12 ks, závitová tyč 8 dl. 1m - 50 ks, matka 8 - 100 ks, podložka veľkoplošná 8 - 100 ks, odbočka kanalizačná 160-160 ks.

21. Následne dňa 31. 01. 2013 došlo k skončeniu preberacieho konania, týkajúceho sa vybudovania pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby s demenciou so začiatkom preberacieho konania dňa 27. 01. 2013, uskutočneného medzi zástupcami zhotoviteľa a zástupcami objednávateľa. Súčasťou zápisu bola aj príloha 1, obsahujúca súpis drobných nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdávaní a prevzatí.

22. V zmysle prílohy č. 1, nedorobky a nedostatky diela boli vymedzená v rámci okien (krivé osadenie parapet na severe C-1NP, praskliny pri plastových krytoch parapet na fasádnej omietke, krivé osadenie plastových krytiek parapet), strop + sadrokartónový obklad (praskliny stropnej omietky, nevyrovnané spoje SDK stropu), kúrenie (nedostatočne upevnené telesá v kúpeľni, nevyplnené medzery /diery/ v omietke alebo v keramickom obklade okolo úchytov rozvodov tepla, znečistené úchyty rozvodov tepla), interiérové zárubne a dvere (preliačeniny plechu zárubní, vyplnenie medzier nad 0,5mm presklených stien, podlaha (zvlnená PVC podlahovina v spoločenských miestnostiach C-2+3 NP a C-1PP, hrboľaté a nevyrovnané zvary a spoje PVC v spoločenských miestnostiach C-2+3 NP a C-1PP), keramický obklad (nezakryté výrezy pre rozvody zdravotechniky, kúrenie, elektroinštalácie, rozdielny farebný odtieň obkladu v kúpeľni, detail prechodu medzi obkladom steny a omietkou je s hrubými nerovnosťami).

23. Faktúrou č. 030102013 žalobca vyfakturoval sumu 6.338,38 eura, so splatnosťou 19. 03. 2013 za tovar presne špecifikovaný. Tovar mal byť dodaný dňa 26. 02. 2013, ktorého dodanie vyplývalo z dodacieho listu č. 2013012, z dodacieho listu č. 2013011 a z dodacieho listu zo dňa 19. 02. 2013, ako aj výdajky č. 000042, avšak bez uvedenia miesta dodania. Jedine z objednávky tovaru vyplývalo, že malo ísť o tovar na stavbu Nový domov Želiezovce.

24. Faktúrou č. 030182013 žalobca vyfakturoval sumu 1.391,92 eura, so splatnosťou 04. 04. 2013 za tovar presne špecifikovaný. Tovar mal byť dodaný dňa 14. 03. 2013, ktorého dodanie vyplývalo z dodacieho listu č. 2013018, ako aj výdajky č. 000018, č. 000019, avšak bez uvedenia miesta dodania. Jedine z objednávky tovaru vyplývalo, že malo ísť o tovar na stavbu Nový domov Želiezovce.

25. Faktúrou č. 030192013 žalobca vyfakturoval sumu 647,53 eura, so splatnosťou 24. 04. 2013 za tovar presne špecifikovaný. Tovar mal byť dodaný dňa 25. 03. 2013, ktorého dodanie vyplývalo z dodacieho listu č. 2013019, ako aj výdajky č. 000020, avšak bez uvedenia miesta dodania. Jedine z objednávky tovaru vyplývalo, že malo ísť o tovar na stavbu Nový domov Želiezovce.

26. Faktúrou č. 030382013 žalobca vyfakturoval sumu 320,88 eura, so splatnosťou 08. 05. 2013 za tovar presne špecifikovaný. Dodanie tovaru mal preukázať dodací list č. 2013026, ktorý však nebol datovaný, dátum vyhotovenia bol 17. 04. 2013, miesto určenia Nový domov Želiezovce, avšak iné údaje preukázané neboli. Tiež z objednávky tovaru vyplývalo, že malo ísť o tovar na stavbu Nový domov Želiezovce.

27. Dňa 24. 07. 2013 žalovaný v 1. rade zaslal návratku odsúhlasenia zostatku k 12. 06. 2013 vo výške 8.698,71 eura.

28. Podaním zo dňa 17. 10. 2013 žalobca vyzval žalovaného v 2. rade na uplatnenie ručiteľského vyhlásenia.

29. Dokladom č. 20140001 zaslal žalobca žalovanému upomienku na úhradu sumy 8.698,70 eura.

30. Dokladom č. 030582014 zaslal žalobca žalovanému úrok z omeškania vyčíslený vo výške 1.800,26 eura za obdobie do 14. 05. 2014.

31. Podaním zo dňa 16. 05. 2014 žalobca zaslal žalovanému v 1. rade žiadosť o odsúhlasenie pohľadávok k 23. 04. 2014.

32. Dňa 16. 05. 2014 žalovaný v 1. rade zaslal návratku odsúhlasenia zostatku k 16. 05. 2014 vo výške 8.698,71 eura.

33. Žalobca, pri výsluchu, uviedol, že objednávky boli robené písomnou formou, t.j. bola emailová komunikácia, z ktorej časť je doložená v spise. Čo sa týkalo námietky p. S. v odpore, tak v apríli 2013 mu predmetné faktúry nezaslali z dôvodu, že boli dlhodobo odcestovaní, avšak následne ho kontaktovali, ale už bezúspešne. Kontaktovali ho asi aj 3 mesiace dozadu, či je vec možné mimosúdne doriešiť, avšak on im povedal na to, že si môžu prísť demontovať predmet objednávky. K samotnému dodaniu tovaru by doplnil, že tovar bol dodaný dodacím listom, ktorý prevzal pán H., a až následne boli vystavené faktúry.

34. Svedok, Z.. S. H., jeden z konateľov žalovaného v 1. rade, teraz jeden zo spoločníkov žalovaného v 1. rade, vo vzťahu k žalobcovi obchodný vzťah, avšak s pánom S. priateľský, resp. kamarátsky vzťah, uviedol, že predmetom sporu je vo všeobecnosti nevyplatenie záväzku a ten vznikol tým, že pri realizácii stavby bol hlavným zhotoviteľom Y. A. a žalovaný v 1. rade bol hlavný poddodávateľ. Na ozrejmenie vzťahov uviedol, že v prvom rade mali záujem o to, aby boli hlavným zhotoviteľom, avšak bola to otázka ceny, tak ako uviedol pán Majerník, a preto nedostali zákazku, ktorá bola uzatvorená s Y. A.. Y. A. im ponúkli postavenie poddodávateľa, keďže boli pripravení na zákazku nielen materiálne, ale aj personálne. Jedinou podmienkou pri spolupráci so žalobcom bolo, aby bola podpísaná ručiteľská doložka, keďže zistili, že Y. A. majú problémy s vyplácaním a tým, aby bola zabezpečená výplata žalobcu. Pán S. nemal problém s tým a ručiteľskú doložku podpísal. Ohľadom dlžnej sumy uviedol, že žalovaný v 1. rade nevyplatil žalobcu, keďže nebol sám vyplatený zo strany Y. A., ktorá vstúpila do reštrukturalizácie už v priebehu vykonávania prác a žalovaný v 1. rade si prihlásil pohľadávku vo výške 360.000 eur. Skutočnosť, či žalovaný v 2. rade vyplatil spoločnosť Y. A. nevedel presne, avšak podľa jeho neoverených informácií vedel, že áno. Žalovaný v 1. rade žalobcu nevyplatil z toho dôvodu, že jemu samému neboli uhradené dlžné sumy. Čo sa týkalo konkrétnej spornosti faktúr a ich vystavenia, ako aj platnosti a účinnosti zmluvy a ručiteľského vyhlásenia, k tomu sa vyjadriť nevedel, pretože to bolo dávno a nemal to presne naštudované. V rámci diktátu vyjadrenia svedka, svedok dodal, že ako rozmýšľal nad danou situáciu tak, doplnil, že v stavebníctve sa stáva, že nie vždy je možné dodržať termín dohodnutý v zmluve, či už ide o omeškanie na strane objednávateľa, či zhotoviteľa, či vyššia moc a v tomto ohľade by poukázal na to, že v rámci reštrukturalizácie tam bola jeden mesiac prestávka, a preto sa mohol termín doručenia materiálu oddialiť o tento mesiac, teda dodávka materiálu bola po účinnosti. Presnejšie sa k uvedenému vyjadriť nevedel, pretože materiály týkajúce sa tejto zákazky mal k dispozícii žalovaný v 1. rade, s ktorým nekomunikuje a podal návrh na súd na svoje vylúčenie ako spoločníka zo spoločnosti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že koľko rámcových kúpnych zmlúv bolo uzatváraných medzi ním ako bývalým konateľom žalovaného v 1. rade a žalobcom, uviedol, že podľa jeho vedomostí mala byť uzatvorená len jedna zmluva a jeden ručiteľský záväzok. Na otázku, či pán S. namietal obsah samotného ručiteľského vyhlásenia, uviedol, že nenamietal, dôkazom čoho je to, že to podpísal. Na otázku súdu, kedy bola zo strany žalovaného v 1. rade odovzdaná stavba žalovanému v 2. rade, svedok uviedol, že ešte v máji niečo vykonávali, potom ich žalovaný v 2. rade informoval, že ich spolupráca už nie je dôvodná, a preto si boli zobrať veci, avšak SBS im zamedzila vstup na stavbu. Ohľadom nedorobkov po januári 2013, uviedol, že to boli napríklad obklady a podobne. Čo sa však týkalo nedorobkov zo strany materiálu dodaného žalobcom, svedok uviedol, že si presne nespomína, avšak kolaudácii neprekáža, ak nie sú namontované umývadlá, resp. WC, ale pri preberacom protokole by malo byť aj toto uvedené a následne stanovená lehota na odstránenie týchto nedorobkov. Ohľadom materiálu, prax bola taká, že sa vždy dodával na stavbu, avšak konkrétne bolo potrebné kontaktovať pána Š.. Rovnako tak mu nebolo zrejmé, prečo by materiál v čase odovzdávania nebol na stavbe, nedorobky by sa mali týkať len prác. Doplnil, že sanita je potrebná pri kolaudácii. Po špecifikácii niektorých položiek zo sporných faktúr, svedok uviedol, že keby tieto položky chýbali, tak by boli uvedené v odovzdávacom protokole.

35. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 <http:// www.epi.sk/zz/1991-513> a § 262 ods. 2 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 263 až 272 <http:// www.epi.sk/zz/1991-513>, § 273 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 276 až 289 <http:// www.epi.sk/zz/1991-513>, 301 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 303 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 304 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 306 ods. 2 a 3 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 308 <http:// www.epi.sk/zz/1991-513>, § 311 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 312, 313 <http://www.epi.sk/ zz/1991-513>, § 321 ods. 4 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 324 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 340a <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 340b <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 341 <http://www.epi.sk/ zz/1991-513>, 365 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 369 až 369d <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 370, 371 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 376 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 382 <http:// www.epi.sk/zz/1991-513>, 384 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 386 až 408 <http://www.epi.sk/ zz/1991-513>, 408a <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 444 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 458, 459 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 477, 478 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 479 ods. 2 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 480, 481 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 483 ods. 3 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 488 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 493 <http://www.epi.sk/ zz/1991-513>, 499 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 509 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 592 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 597 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 655 ods. 1 <http:// www.epi.sk/zz/1991-513>, § 655a <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 660 ods. 2 až 4 <http:// www.epi.sk/zz/1991-513>, § 668 ods. 3 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 668a <http://www.epi.sk/ zz/1991-513>, 669, 669a <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 672a <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 675 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 676 ods. 1 a 2 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, § 711 <http:// www.epi.sk/zz/1991-513>, 720 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 725 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 729 <http://www.epi.sk/zz/1991-513>, 743 <http://www.epi.sk/zz/1991-513> a 771c <http://www.epi.sk/ zz/1991-513>.

37. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

38. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

39. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

40. Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

41. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

42. Podľa § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

43. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

44. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

45. V prvom rade sa súd prvej inštancie po zrušení rozsudku odvolacím súdom zaoberal skutočnosťou, vytknutou odvolacím súdom, a to nepreskúmateľnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, týkajúcej sa ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade zo dňa 21. 05. 2012, v rámci ktorého bolo uvedené, že sa týka rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 07. 05. 2012 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, a na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená len jedna rámcová kúpna zmluva a to zo dňa 21. 05. 2012, pričom jej koncept bol vyhotovený dňa 07. 05. 2012, avšak k podpísaniu došlo až dňa 21. 05. 2012. Uvedené vyplynulo z vyjadrenia žalobcu, ako aj to potvrdil svedok Z.. S. H., ktorý uviedol, že bola podpísaná len jedna rámcová kúpna zmluva a jedno ručiteľské vyhlásenie. Naviac, súd pri uvedenom vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného v 2. rade, ktorý na pojednávaní potvrdil, že ručiť ručil, záväzky uhradil a ostatné považoval za špekuláciu. Rovnako tak bolo potrebné prihliadnuť na to, že pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie, uvedená skutočnosť namietaná nebola, a to ani v odpore žalovaného v 2. rade, a preto ani nebola obsahom odôvodnenia súdu. Súd pri vyhotovovaní písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia vychádzal z § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého uviedol, ako sa žalovaný vo veci vyjadril a aké prostriedky procesnej obrany použil, následne tieto vyhodnotil a poskytol k nim zdôvodnenie, ktoré zo strany odvolacieho súdu nebolo vytýkané. Čo sa týkalo nezdôvodnenia rozporu v časti, týkajúcej sa ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade zo dňa 21. 05. 2012, v rámci ktorého bolo uvedené, že sa týka rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 07. 05. 2012 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, uvedené medzi stranami sporu sporné nebolo, a preto to ani súd v konaní a následne v rozhodnutí nerozporoval, majúc za to, že vzhľadom na absenciu námietok v tomto ohľade zo strany žalovaného v 2. rade, vyjadrených v odpore, ako aj neúčasti žalovaného v 2. rade na pojednávaní, kde mohol rozšíriť svoje námietky, bolo potrebné ustáliť, že išlo o pisársku chybu, a preto v ďalšom právnom posúdení vychádzal zo skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená rámcová kúpna zmluva zo dňa 21. 05. 2012, ku ktorej bolo zo strany žalovaného v 2. rade dňa 21. 05. 2012 podpísané ručiteľské vyhlásenie. Čo sa týkalo žalovaným v 2. rade predloženého ručiteľského vyhlásenia zo dňa 23. 04. 2012, uvedené nebolo žiadnym spôsobom ďalej preukázané a z vyjadrenia žalobcu, ako aj listinných dôkazov vyplývalo, že v tomto ručiteľskom vyhlásení absentovalo uvedenie dátumu na prvej strane listiny, ako ani nebolo zaevidované v dokumentácii žalobcu a žalobca neevidoval žiadnu rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 23. 04. 2012. Uvedené konanie strán sporu vo vzájomnej súvislosti s vykonaným dokazovaním javilo znaky nedostatočnej evidencie zmluvného vzťahu, nepresnosti uzatvárania zmluvných vzťahov a chaosu v dokumentácii, avšak napriek tomu bolo možné ustáliť, že ručiteľské vyhlásenie zo dňa 21. 05. 2012 sa týkalo rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 05. 2012 a nie zo dňa 07. 05. 2012, ako v nej bolo nesprávne uvedené. Bolo potrebné pritom zohľadniť tiež to, že ostatné údaje v ručiteľskom vyhlásení boli uvedené správne a dostatočne špecifikovali záväzok, za ktorý žalovaný v 2. rade prevzal ručenie. Ohľadom námietok žalovaného v 2. rade, týkajúcich sa otázky presnej špecifikácie vo forme dátumu uzavretia zmluvy, z ktorej záväzky mali byť kryté ručením, súd mal za to, že presné označenie záväzku, ktoré má byť kryté ručením, nemožno striktne založiť len na nezhode jedného údaju, keď ostatné údaje sú správne a zodpovedajú skutočnosti, ako aj bolo potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný v 2. rade si bol vedomý záväzkov z ručiteľského vyhlásenia, ktorým bola krytá konkrétna rámcová kúpna zmluva zo dňa 21. 05. 2012, pretože inak by nedopytoval žalobcu za účelom vyčíslenia neuhradených faktúr zo strany žalovaného v 1. rade v apríli 2013 (sám uvedené uviedol v odpore), ako aj by uvedené námietky vzniesol hneď v odpore a taktiež by sa nimi bránil v rámci mimosúdnej komunikácie so žalobcom, čo sa však nestalo. Následné popieranie tohto záväzku sa javí súdu ako špekulatívne konanie zo strany žalovaného v 2. rade, čomu nemožno poskytnúť ochranu a to ani pri extenzívnom výklade zmluvného ustanovenia, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že aj napriek pisárskej chybe, záväzok žalovaného v 2. rade ručiť za záväzky vyplývajúce z rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 05. 2012 bol počas celého zmluvného vzťahu, ako aj súdneho konania, až do podania odvolania, podaného žalovaným v 2. rade, zastúpeným právnym zástupcom, nespochybnený.

46. Keďže odvolací súd žiadnym spôsobom nespochybnil právne posúdenie veci, vykonané zo strany súdu prvej inštancie v prvom rozhodnutí, súd v ďalšom konaní z tohto právneho posúdenia vychádzal, avšak prihliadol pritom na dôkazy a skutočnosti tvrdené a preukázané v odvolaní, ku ktorým následne doplnil dokazovanie, majúc pritom na zreteli, že zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo aj k zrušeniu procesného uznesenia týkajúceho sa vyhlásenia dokazovania za skončené.

47. Vychádzal pritom z toho, že v odvolaní boli použité novoty v zmysle § 366 CSP, ktoré odvolací súd vyhodnotil za tak závažné, že viedli k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto súd v ďalšom konaní vyzval strany sporu, aby doplnili návrhy na doplnenie dokazovania, riadiac sa pritom ustanovením § 185 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené bolo potrebné chápať v tom zmysle, že podľa § 185 a nasl. súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany s tým, že v zmysle § 470 ods. 2 sudcovskú koncentráciu konania nemožno uplatňovať, ak by bola v neprospech strany, preto aj súd pri jej uplatnení akceptoval oneskorené vyjadrenie žalobcu, ktoré navyše bolo zdôvodnené aj hospodárnosťou konania (žalobca nevykonal nadbytočný právny úkon -vyjadrenie vo veci samej, v rámci ktorého by ozrejmil, že ide o pisársku chybu, keď uvedené vyjadrenie mohol a aj podal na pojednávaní) a taktiež na predloženie návrhu na dokazovanie, výsluchom svedka Z.. S. H., ktorého potreba vyplynula dodatočne, v zmysle prednesov na pojednávaní. Rovnako tak súd uložil dodatočnú lehotu žalovanému v 1. rade na predloženie dôkazov a unesenie dôkazného bremena, ktorú však žalovaný v 1. rade ani v rámci sudcovskej koncentrácie konania, ani v rámci zákonnej koncentrácie konania nevyužil a to i napriek tomu, že bol o tom poučený a prisľúbil zaslanie dôkazov.

48. Uvedené konanie žalovaného v 1. rade súd hodnotil za neunesenie dôkazného bremena, ktoré bolo na jeho strane a v zmysle ustanovení súd už nemohol na odstránenie spornosti vykonávať sám žiadne dôkazy.

49. Z navrhnutých dôkazov, súd rozhodol, že vykoná všetky navrhnuté dôkazy, t.j. listinné dôkazy, ako aj vykonal výsluch žalobcu a tiež svedka Z.. S. H., ktorý sa však nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť hneď prvého pojednávania, na ktorom bol navrhnutý jeho výsluch, preto súd za účelom vykonania navrhnutého dokazovania pojednávanie odročil a na základe vyjadrenia žalobcu, že sa mu nepodarilo zabezpečiť účasť svedka a požiadal o jeho zabezpečenie súd, súd svedka predvolal s tým, že ho riadne poučil o jeho povinnosti zúčastniť sa pojednávania a tiež doručiť dôkaz preukazujúci práceneschopnosť v čase pojednávania. Rovnako tak pre prípad pretrvávania práceneschopnosti zo strany svedka, súd vyzval strany sporu o zaslanie otázok na svedka v zmysle § 195 ods. 3 CSP, vzhliadnuc pritom výnimočnosť v dlhotrvajúcom spore, k čomu reagoval žalovaný v 2. rade, namietajúc, že otázky svedkovi vopred klásť nebude, čím by boli porušené zásady CSP, avšak následne pri výsluchu svedka na svedka žiadne otázky nemal, preto na uvedené podanie žalovaného v 2. rade súd z procesného hľadiska neprihliadal. Svedok práceneschopnosť riadne preukázal, ako aj sa ďalšieho nariadeného pojednávania riadne zúčastnil a tiež vypovedal, v dôsledku čoho súd vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu, k vykonanému dokazovaniu strany sporu námietky nemali a žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesli a to i napriek tomu, že súd pri predbežnom právnom posúdení v rámci novôt uvedených v odvolaní avizoval zmenu skutkového stavu, ktorá sa týkala právneho posúdenia v časti preukázania trvania ručiteľského vyhlásenia po dátume 31. 01. 2013.

50. S poukazom na uvedené, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, navrhnutého stranami sporu, súd dospel k záveru, že žaloba je podaná voči žalovanému v 1. rade dôvodne a voči žalovanému v 2. rade nedôvodne a to v dôsledku neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu.

51. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola dňa 21. 05. 2012 uzatvorená rámcová kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, v rámci ktorej sa predávajúci, t.j. žalobca zaviazal dodávať kupujúcemu, t.j. žalovanému v 1. rade tovar zo svojej ponuky, pričom druh a množstvo tovaru bolo určené v individuálnych objednávkach kupujúceho. Kupujúci sa zaviazal, že tovar prevezme a zaplatí za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu podľa platobných podmienok zmluvy. V čl. 9.1 bolo dohodnuté, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to do 31. 12. 2012, pričom sa zmluvné strany ďalej dohodli, že túto zmluvu možno ukončiť pred uplynutím doby, na ktorú je uzavretá, písomne dohodou zmluvných strán alebo písomnou výpoveďou. Záverom sa zmluvné strany dohodli, že vzťahy medzi zmluvnými stranami vyplývajúce zo zmluvy, ale ňou výslovne neupravené, sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, prípadne zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

52. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a to predloženej mailovej komunikácie, vyplývalo, že dňa 18. 01. 2013 žalovaný v 1. rade uskutočnil doobjednávku u žalobcu, v zmysle špecifikácie, týkajúcu sa rámcovej kúpnej zmluvy, z čoho bolo možné usúdiť, že mohlo dôjsť k zmene dohody zmluvných strán ohľadom dĺžky uzatvorenia zmluvy. Bolo potrebné pritom vychádzať z ustanovenia § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Keďže zmluva obsahovala úpravu ohľadom písomnej formy len v časti zrušenia zmluvy, súd mal za to, že k zmene zmluvného vzťahu mohlo dôjsť aj nepísomnou formou, čo v danom prípade bolo možné doobjednávkou tovaru aj po dátume 31. 12. 2012. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že zmluvné strany vymedzili, že vzťahy vyslovene neupravené zmluvou sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako ani uvedené žiadnym spôsobom nepoprel žalovaný v 1. rade, práve naopak tvrdil, že k objednávkam došlo aj po 31. 12. 2012, avšak svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi dôkazmi a to i napriek tomu, že uvedené pred súdom prisľúbil.

53. V zmysle vyššie uvedeného zmluvného vzťahu žalobca žalovanému v 1. rade dodával tovar a po jeho prevzatí vyúčtoval dlžnú sumu, ktorá predstavovala spolu sumu 8.698,71 eura. Pozostávala zo sumy fakturovanej faktúrou č. 030102013 na sumu 6.338,38 eura, so splatnosťou 19. 03. 2013 za tovar presne špecifikovaný a dodaný dňa 26. 02. 2013, ktorého dodanie vyplývalo z dodacieho listu č. 2013012, z dodacieho listu č. 2013011 a z dodacieho listu zo dňa 19. 02. 2013, ako aj výdajky č. 000042 a tiež objednávky tovaru na stavbu Nový domov Želiezovce, zo sumy fakturovanej faktúrou č. 030182013 na sumu 1.391,92 eura, so splatnosťou 04. 04. 2013 za tovar presne špecifikovaný a dodaný dňa 14. 03. 2013, ktorého dodanie vyplývalo z dodacieho listu č. 2013018, ako aj výdajky č. 000019 a tiež objednávky tovaru na stavbu Nový domov Želiezovce, zo sumy fakturovanej faktúrou č. 030192013 na sumu 647,53 eura, so splatnosťou 24. 04. 2013 za tovar presne špecifikovaný a dodaný dňa 25. 03. 2013, ktorého dodanie vyplývalo z dodacieho listu č. 2013019, ako aj výdajky č. 000020 a tiež objednávky tovaru na stavbu Nový domov Želiezovce a zo sumy fakturovanej faktúrou č. 030382013 na sumu 320,88 eura, so splatnosťou 08. 05. 2013 za tovar presne špecifikovaný a dodaný dňa 17. 04. 2013, ktorého dodanie vyplývalo z dodacieho listu č. 2013026 a tiež objednávky tovaru na stavbu Nový domov Želiezovce. Dňa 24. 07. 2013 žalovaný v 1. rade zaslal návratku odsúhlasenia zostatku k 12. 06. 2013 vo výške 8.698,71 eura, v dôsledku čoho súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade predmetnú sumu uznal podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedené rovnako nebolo popreté žalovaným v 1. rade a aj keby bolo spochybnené, uvedené by neobstálo, nakoľko žalovaný v 1. rade svoj záväzok voči žalobcovi uznal aj podaním zo dňa 16. 05. 2014, ktorým žalovaný v 1. rade zaslal návratku odsúhlasenia zostatku k 16. 05. 2014 vo výške 8.698,71 eura, čím reagoval na podanie žalobcu zo dňa 16. 05. 2014, ktorým žalobca zaslal žalovanému v 1. rade žiadosť o odsúhlasenie pohľadávok k 23. 04. 2014.

54. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že žalovaný v 1. rade dlžnú sumu uznal a to nielen v listinných dôkazoch, ale aj v rámci vyjadrenia na pojednávaní, teda vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sporným nebol, preto mu aj súd v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej sumy s príslušenstvom tak, ako bola žalovaná, majúc pritom za to, že žalovaný v 1. rade dlžnú sumu s príslušenstvom uznal v celom rozsahu.

55. Spor v danom prípade nastal vo vzťahu žalobcu k žalovanému v 2. rade, ktorý voči platobnému rozkazu podal včas odôvodnený odpor a v prvom bode namietal skutočnosť, že záruka platila do 31. 12. 2012 a v druhom bode namietal, že v apríli 2013 žiadal o zaslanie neuhradených faktúr zo strany žalovaného v 1. rade, avšak žalobca na jeho výzvu nereagoval. Z uvedeného súd mal za preukázané, že druhým bodom žalovaný v 2. rade potvrdil svoju vedomosť o ručiteľskom záväzku tak, ako to uviedol vyššie, v rámci zdôvodnenia doplnenej námietky, uvedenej v odvolaní, týkajúcej sa chyby v písaní (bod 45). Okrem toho výzva zo strany žalovaného v 2. rade nebola preukázaná. Žalobca síce vo vyjadrení najskôr poprel existenciu akejkoľvek výzvy, následne na pojednávaní doplnil, že v tom čase bol odcestovaný, a preto sa nemohol vyjadriť k výzve žalovaného v 2. rade, avšak následne žalovaného v 2. rade kontaktoval, ale bezúspešne, preto pristúpil k písomnej výzve zo dňa 17. 10. 2013, ktorou si v zmysle zákona, ako aj zmluvných dojednaní uplatniť u žalovaného v 2. rade splnenie ručiteľského vyhlásenia. Uvedené konanie strán sporu potvrdzovalo skutočnosť, že ručiteľské vyhlásenie vzniklo, bolo platné, medzi stranami sporu bolo akceptované, avšak strany sporu mali zlé evidovanie zmluvnej dokumentácie, v dôsledku čoho listiny obsahovali vady (chyba v dátume), nepresne evidovali zaslané dokumenty (nepredloženie výzvy z apríla 2013), resp. nevedeli sa hneď vyjadriť k došlým podaniam (vyjadrenie žalobcu k doručeniu výzvy vo vyjadrení). Čo sa týkalo ďalšej námietky, t.j. platnosti záruky do 31. 12. 2012, tak v tomto ohľade súd v prvom rade poukazuje na čl. 4.5 rámcovej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že na zabezpečenie splnenia záväzkov kupujúceho, ktoré má v zmysle tejto zmluvy, preberie Nový domov Želiezovce, nezisková organizácia, so sídlom Komenského ul. 36, 937 01 Želiezovce, Slovenská republika, IČO: 42 052 441, zapísaná v Registri neziskových organizácii vedenom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ručiteľské vyhlásenie. V rovnaký deň, t.j. dňa 21. 05. 2012 došlo k ručiteľskému vyhláseniu žalovaného v 2. rade voči žalobcovi ako veriteľovi, s čím žalovaný v 2. rade súhlasil a na znak súhlasu ho podpísal. Dokonca na pojednávaní žalovaný v 2. rade uviedol, že je pravda, že ručiť ručil. Taktiež svedok Z.. S. H. potvrdil, že žalovaný v 2. rade ručiteľský záväzok prevzal dobrovoľne, súhlasil s ním.

56. Okrem toho v ručiteľskom vyhlásení, konkrétne v čl. 3.1 sa ručiteľ zaviazal, že zaplatí veriteľovi na základe jeho výzvy cenu, ktorá je splatná a ktorá nebola uhradená dlžníkom v lehote na to určenej. Ručiteľ sa ďalej zaviazal uhradiť veriteľovi akékoľvek nároky vyplývajúce z dohodnutých zmluvných pokút, úroky z omeškania, ako aj iné plnenia, na ktoré vznikne veriteľovi nárok voči dlžníkovi podľa rámcovej zmluvy v prípade, že ich dlžník nesplní ani v dodatočnej lehote. V čl. 4.2 sa dohodli, že platnosť tohto vyhlásenia končí a záruka zanikne ukončením platnosti rámcovej zmluvy. Zrušenie alebo zánik záruky iným spôsobom je vylúčený. Podaním zo dňa 17. 10. 2013 žalobca vyzval žalovaného v 2. rade na uplatnenie ručiteľského vyhlásenia, avšak ten do podania žaloby dlžnú sumu neuhradil. Uvedené medzi stranami sporu nebolo sporné.

57. S poukazom na námietky žalovaného v 2. rade uvedené v odpore, ako aj v odvolaní, súd v časti opakuje a v časti dopĺňa svoje právne posúdenie tak, že podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného v 1. rade, založený rámcovou kúpnou zmluvou, mohol trvať aj po 31. 12. 2012, neobstojí námietka ručiteľa ohľadom toho, že jeho ručiteľské vyhlásenie bez ďalšieho zaniklo 31. 12. 2012. V tomto ohľade súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje kogentné ustanovenie, od ktorého sa nemožno odchýliť a to ani v rámci zmluvných dojednaní. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy doobjednával tovar aj po dátume 31. 12. 2012 a žalobca mu tovar dodával a žalovaný v 1. rade ho následne aj odoberal, súd mal za preukázané, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade trval, avšak otázne bolo, či sa preukázateľne týkal vyššie uvedenej rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 05. 2012. Uvedené však v konaní, napriek mnohým výzvam na doplnenie dokazovania, preukázané ani zo strany žalobcu, ako ani zo strany žalovaného v 1. rade nebolo. Práve naopak žalovaný v 2. rade súdu v rámci odvolania preukázal, že dňa 31. 01. 2013 došlo k skončeniu preberacieho konania, týkajúceho sa vybudovania pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby s demenciou so začiatkom preberacieho konania dňa 27. 01. 2013, uskutočneného medzi zástupcami zhotoviteľa a zástupcami objednávateľa (predložená tiež zmluva o dielo). Súčasťou zápisu bola aj príloha 1, obsahujúca súpis drobných nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdávaní a prevzatí, z ktorej vyplývali nedorobky a nedostatky diela v rámci okien (krivé osadenie parapet na severe C-1NP, praskliny pri plastových krytoch parapet na fasádnej omietke, krivé osadenie plastových krytiek parapet), strop + sadrokartónový obklad (praskliny stropnej omietky, nevyrovnané spoje SDK stropu), kúrenie (nedostatočne upevnené telesá v kúpeľni, nevyplnené medzery /diery/ v omietke alebo v keramickom obklade okolo úchytov rozvodov tepla, znečistené úchyty rozvodov tepla), interiérové zárubne a dvere (preliačeniny plechu zárubní, vyplnenie medzier nad 0,5mm presklených stien, podlaha (zvlnená PVC podlahovina v spoločenských miestnostiach C-2+3 NP a C-1PP, hrboľaté a nevyrovnané zvary a spoje PVC v spoločenských miestnostiach C-2+3 NP a C-1PP), keramický obklad (nezakryté výrezy pre rozvody zdravotechniky, kúrenie, elektroinštalácie, rozdielny farebný odtieň obkladu v kúpeľni, detail prechodu medzi obkladom steny a omietkou je s hrubými nerovnosťami), avšak žiadne nedorobky, týkajúce sa dodaného materiálu, vytýkané neboli. Vychádzajúc tiež z výpovede svedka Z.. S. H., po nahliadnutí do faktúr žalobcu, uvedený materiál by bol v prípade absencie uvedený v rámci nedorobkov a bránil by kolaudácii stavby tak, ako na to poukázal žalovaný v 1. rade, namietajúc, že uvedené odovzdanie bolo len v dôsledku kolaudácie a získania finančných prostriedkov. Čo sa týkalo námietky, že žalovaný v 1. rade u žalovaného v 2. rade vykonával práce až do mája 2013, kedy im bol zamedzený vstup, v rámci uvedeného nebolo preukázané, že tieto práce sa týkali aj tovaru uvedeného vo faktúrach. Naviac, aj keby boli u žalovaného v 2. rade nedorobky, týkajúce sa tovaru, to by sa týkalo prác a nie tovaru, ktorý v čase vykonávania odovzdávania stavby mal byť už na stavbe dodaný, teda nemal byť dodávaný po dátume 31. 01. 213 tak, ako to vyplývalo z dodacích listov predložených v spise. Rovnako tak súd musel prihliadnuť na predložené faktúry, dodacie listy a objednávky, kde len v objednávkach bolo uvedené, že tovar sa týka žalovaného v 2. rade. Vo faktúrach, ako ani v dodacích listoch uvedené nebolo (okrem jedného), avšak ani z toho nebolo zrejmé, či skutočne tento tovar bol doručený žalovanému v 2. rade, teda v konaní nebolo preukázané, že došlo k reálnemu predĺženiu rámcovej kúpnej zmluvy a v tom ohľade súvisiaceho ručiteľského vyhlásenia, ktoré však nebolo možné predĺžiť na dobu neurčitú, ale na dobu určitú a to do ukončenia stavby, ku ktorej došlo dňa 31. 12. 2013, teda akékoľvek doručenie tovaru, resp. objednávky po tomto dátume, nebolo možné spárovať s rámcovou kúpnou zmluvou a žiadať žalovaného v 2. rade o prevzatie ručiteľského vyhlásenia za tento tovar. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade v rámci telefonického rozhovoru uviedol, aby si prišli tovar demontovať, pretože v tomto ohľade mohlo ísť o subjektívne a emočné vyjadrenie, ktoré bez ďalšieho dokazovania nie je možné považovať za relevantné vyjadrenie a to aj s poukazom na to, že bolo interpretované len žalobcom. Okrem toho súd nestotožnil tovar objednaný v mailovej objednávke z 18. 01. 2018 s tovarom uvedeným vo faktúrach, ako ani v doobjednávke nebolo uvedené, akého zmluvného vzťahu sa doobjednávka týka a uvedené žalobca žiadnym spôsobom ani nepreukazoval a netvrdil a napriek vyjadreniu, že ide o časť mailovej objednávky, a spornosti dodania tovaru žalovanému v 2. rade, žiadnym spôsobom svoje dokazovanie nedoplnil, ako ani nepreukázal, či už ďalšími objednávkami, resp. prepravnými dokladmi, keďže z dodacích listov vyplývalo, že doprava sa uskutočnila žalobcovou prepravou. Rovnako tak námietka týkajúca sa toho, že najskôr bolo dodanie a až potom sa vystavili faktúry, bola irelevantná, keďže aj dodanie bolo preukázané až po dátume 31. 01. 2013. Uvedené skutočnosti je potrebné hodnotiť za neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, a preto v tomto ohľade súd musel vyhodnotiť, že nebolo preukázané, že by sa ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade týkalo aj faktúr predložených v predmetnom spore, preto žalobu žalobcu proti žalovanému v 2. rade zamietol a nemohol vychádzať z tvrdení žalobcu, že došlo preukázateľne ku konkludentnému predĺženiu trvania rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 05. 2012, nakoľko nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru žalovanému v 2. rade.

58. Čo sa týkalo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade uznal svoj záväzok a v zmysle § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi, uvedené sa nevzťahuje na prípad, kedy ručiteľské vyhlásenie zaniklo. Záverom súd dodáva, že ohľadom ručiteľského vyhlásenia je úplne irelevantné, že žalovaný v 2. rade uhradil dlžné sumy zhotoviteľovi a ten ich uhradil žalovanému v 1. rade, pretože podstata ručiteľského vyhlásenia je, že žalovaný v 1. rade neuhradil záväzok žalobcovi, čo však s poukazom na vyššie uvedené, je v danom prípade bezpredmetné tvrdenie.

59. Keďže došlo k spochybneniu ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade v časti týkajúcej sa žalovaných faktúr, ako ani žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa ručiteľské vyhlásenie týkalo sporných faktúr, rovnako tak žalobca v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno tak, ako je uvedené vyššie, súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.698,71 eura a to s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 8.698,71 eura od 09. 05. 2013 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti najneskôr splatnej faktúry) do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol.

60. Pri úrokoch z omeškania súd vychádzal z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení so zmluvnými ustanoveniami rámcovej kúpnej zmluvy, z ktorej vyplývalo, že v prípade, že kupujúci nezaplatí kúpnu cenu riadne a včas, má predávajúci nárok na zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05% z nezaplatenej kúpnej ceny za každý deň omeškania. Rovnako tak prihliadol na uznanie dlhu žalovaného v 1. rade a absenciu námietok žalovaného v 1. rade ohľadom výšky úrokov z omeškania, majúc z toho za to, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade išlo o nespornú skutočnosť, ktorú nemožno zo strany súdu rozporovať, a preto súd zaviazal žalovaného v 1. rade na úhradu istiny spolu s úrokmi z omeškania tak, ako sú vyčíslené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, majúc pritom za to, že žalobca proti žalovanému v 1. rade bol v plnom rozsahu úspešný. Rovnako tak vyhodnotiac úspech a neúspech sporu v časti týkajúcej sa žalobcu a žalovaného v 2. rade, súd mal za to, že žalovaný v 2. rade bol v plnom rozsahu úspešný proti žalobcovi, nakoľko v tejto časti bola žaloba zamietnutá, preto aj priznal žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

62. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.