Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-1-2018.pdf
PDF · 123.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Csp/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: KC LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zámocká 10, Bratislava, IČO: 50 057 456, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, U., o zaplatenie 1.620,10 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 59,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,56 Eur od 24.06.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.243,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.243,08 Eur od 24.06.2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,46 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.12.2017, doručenou súdu dňa 02.01.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.620,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z čiastky 1.620,10 Eur ročne odo dňa 24.06.2017 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.09.2015 žalovaný požiadal o prenos čísla XXXX XXX XXX v mobilnej sieti k žalobcovi. Prenesené telefónne číslo bolo zmenené na číslo XXXX XXX XXX. K tomuto číslu bol dňa 16.09.2015 medzi žalobcom a žalovaným uzavretý Dodatok, v ktorom si žalovaný dojednal balík služieb „Happy XL NAJ“ po dobu 24 mesiacov a zároveň predaj mobilného telefónu Samsung Galaxy A5 black za akciovú kúpnu cenu. Žalovaný sa Dodatkom zaviazal riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Zároveň bol žalovanému odpredaný mobilný telefón iPhone 6 64GB za akciovú kúpnu cenu. Žalobca plnil svoj zmluvný záväzok a poskytoval žalovanému služby podľa zmluvy. Za poskytnuté služby žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 720 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 294,74 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 63,48 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 81,37 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 61,57 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 81,48 Eur a faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 317,46 Eur (zmluvná pokuta). Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, keď neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby. Žalobca vyzýval upomienkami na uhradenie dlžných faktúr. Keď žalovaný ani dodatočne neuhradil dlžné faktúry, dňa 07.12.2016 žalobca prerušil poskytovanie služieb. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania od 24.06.2017, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX. Žalobca tiež uviedol, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy bola medzi účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ pri uzavretí zmluvy bol dojednaný vo
výške 820 Eur. Za každý deň plnenia zmluvy sa základ pomerne znižuje. Zabezpečený záväzok v čase uzavretia Dodatku bol 1.139,88 Eur. Dojednaná zmluvná pokuta nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť za poskytnuté služby riadne a včas po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti (ods. 3 písm. c) Dodatku), v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. Poskytovanie služieb bolo žalovanému prerušené po 448 dňoch - dňa 06.12.2016. Žalobca teda u žalovaného zohľadnil počet dní, ktoré mu uplynuli zo záväzku viazanosti, pričom zohľadnil aj obdobie, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní a neuhrádzal faktúry za poskytnuté služby. Žalobca poukázal aj na rozhodnutia súdov, napr. rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 6Csp/40/2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2017, sp. zn. 5Co/569/2013, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2017, sp. zn. 19Co/142/2016.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadril.
3. Žalobca vzal podaním zo dňa 21.08.2018, doručeným súdu dňa 22.08.2018, žalobu v časti o zaplatenie 59,56 Eur s príslušenstvom titulom vyúčtovaných poplatkov za upomienky vo výške 4 x 4,99 Eur (vyúčtovaných vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX) a poplatkov za obmedzenie a prerušenie služby vo výške 2 x 19,80 Eur (vyúčtovaných vo faktúrach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX) späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 1.560,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.560,54 Eur odo dňa 24.06.2017 a k náhrade trov konania. Zároveň žalobca súdu oznámil, že na žalobe v časti zaplatenia degresívnej zmluvnej pokuty vo výške 317,46 Eur s príslušenstvom trvá.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré strany riadne predvolal. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu. Súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) spor prejednal v neprítomnosti žalovaného.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 59,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,56 Eur od 24.06.2017 do zaplatenia späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu ako aj pojednávanie, súd podľa vyššie citovaných ustanovení konanie v uvedenej časti zastavil a urobil tak v rozhodnutí vo veci samej a to aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.
9. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a listinami: žalobou zo dňa 20.12.2017, žiadosťou o prenos čísla v mobilnej sieti k spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 16.09.2015, zmenou telefónneho čísla, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.09.2015, zmluvou o kúpe iPhone zariadenia zo dňa 16.09.2015, cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., čiastkovou faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 21.08.2018, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Zo Žiadosti o prenos čísla v mobilnej sieti k spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zo dňa 16.09.2015 vyplýva, že žalovaný požiadal o prenos telefónneho čísla k spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
11. Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.09.2015 uzatvoreným medzi stranami sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby súvisiace s telekomunikačným zariadením podľa zvoleného programu služieb Happy XL NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov a predať mobilný telefón iPhone 6 64GB Space Grey za akciovú kúpnu cenu 99 Eur. Žalovaný sa v bode 3. Dodatku označenom ako Záväzok viazanosti zaviazal, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti preto je a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b) žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Počiatočná suma zmluvnej pokuty, ktorá bude klesať je uvedená v Tabuľke č. 1 Dodatku vo výške 820 Eur.
12. Dňa 16.09.2015 uzavreli žalobca a žalovaný Zmluvu o kúpe iPhone zariadenia, ktorou sa žalobca ako predávajúci zaviazal žalovanému ako kupujúcemu dodať a previesť vlastnícke právo k zariadeniu: iPhone 6 64GB Space Grey a žalovaný sa zaviazal zapaltiť za predmet kúpy kúpnu cenu 149 Eur.
13. Žalobca si voči žalovanému uplatnil čiastkovou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 11.08.2016 cenu poskytnutých služieb v sume 720 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.08.2016 cenu poskytnutých služieb v sume 289,75 Eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 26.09.2016 cenu poskytnutých služieb v sume 58,49 Eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.10.2016 cenu poskytnutých služieb v sume 56,58 Eur, poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur a poplatok za obmedzenie služby - neplatenie v sume 19,80 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.11.2016 cenu poskytnutých služieb v sume 56,58 Eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 27.12.2016 cenu poskytnutých služieb v sume 61,68 Eur a poplatok za prerušenie služby - neplatenie v sume 19,80 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23.06.2017 zmluvnú pokutu v sume 317,46 Eur.
14. Podľa § 491 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
16. Podľa ust. § 44 ods. 5 veta druhá zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
17. Podľa ust. § 44 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
25. Podľa § 54 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatku, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. V zmysle vyššie vykonaného dokazovania dodatkom k zmluvou o poskytovaní verejných služieb a vyššie citovanými faktúrami mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvnými stranami bol na jednej strane žalobca ako dodávateľ a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu žalobcu. Predmetom dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bol okrem iného záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému služby súvisiace s telekomunikačným zariadením podľa zvoleného programu služieb a tiež záväzok žalovaného uhradiť všetky svoje finančné záväzky za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Žalobca si svoje záväzky riadne plnil. Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce mu z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb neplnil. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v celkovej výške 1.243,08 Eur, t. j. ceny služieb vo výške 720 Eur vyúčtovanej čiastkovou faktúrou č. XXXXXXXXXX, ceny služieb vo výške 289,75 Eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX, ceny služieb vo výške 58,49 Eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX, ceny služieb vo výške 56,58 Eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX, ceny služieb vo výške 56,58 Eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX a ceny služieb vo výške 61,68 Eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že žalovaný neplnil včas a riadne záväzky vyplývajúce z dojednaného zmluvného vzťahu, dostal sa s plnením vo vzťahu k žalobcovi do omeškania. Žalovanému preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dôvodne uplatnenej dlžnej sumy 1.243,08 Eur od 24.06.2017 (t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, tak ako žiadal žalobca), keď ročná sadzba úrokov z omeškania činila 5 % do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd žalovaného zaviazal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
30. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 317,46 Eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23.06.2017.
31. Z bodu 3. Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.09.2015 označeného ako Záväzok viazanosti vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v Tabuľke č. 1 zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením viazanosti preto je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná.
32. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohoto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.
33. Nie je pritom relevantné, v akom rozsahu spotrebiteľ porušil svoju povinnosť, ale dôležitý je obsah záväzku z objektívneho hľadiska. Teda či sankcia je adekvátna bez ohľadu na to, či došlo k porušeniu záväzku.
34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia záväzku viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z vyššie citovaného bodu 3. Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Táto zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Dôkazné bremeno, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, bolo na žalobcovi ako dodávateľovi, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
35. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
36. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
37. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.
38. Zmluvná pokuta v predmetnej veci bola dojednaná pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorým sa rozumie i nezaplatenie ceny za poskytnuté služby. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 Eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.
39. Zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovaným ako spotrebiteľom je tak neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je absolútne neplatná. Neprimerané je dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, ale len od uplynutia doby viazanosti. Za porušenie zmluvnej povinnosti dohodol žalobca zmluvnú pokutu vo výške, ktorá zohľadňuje len dobu od uzavretia Dodatku a nie výšku neuhradených služieb a v tomto dojednaní sa tiež prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie. Dojednanie o zmluvnej pokute je neprimerané taktiež z toho dôvodu, že dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy. Porušením záväzku viazanosti v zmysle Dodatku je aj porušenie povinnosti neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy/alebo Dodatku, bez ohľadu na to, či
skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty priamo odporuje ust. § 44 ods. 5 veta druhá zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách platného a účinného v rozhodnom období a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Podľa názoru súdu ide o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalovaného formou výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaný sa v Dodatku k zmluve zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Sankcionovanie žalovaného zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti nevykonať žiaden, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy, resp. Dodatku, nemožno hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 44 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z. z. umožňuje účastníkovi vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na tom nemení ani žalovaným prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie zákonom danej možnosti ukončenia zmluvy nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty.
40. Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.
41. Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, t.j. zo zmluvnej podmienky ktorá je neplatná, nemožno žalobcovi priznať plnenie z takejto neplatne dojednanej zmluvnej podmienky, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 317,46 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol.
42. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu, či jeho právneho nástupcu už opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o poskytovaní verejných služieb. Ohľadne degresívnej zmluvnej pokuty súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Okresného súdu Humenné, sp. zn. 18Csp/49/2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 24Co/128/2017, rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 3C/107/2016, rozhodnutie Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 11Csp/338/2017, rozhodnutie Okresného súdu Galanta, sp. zn. 30Csp/376/2017. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, č.k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Keďže žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.620,10 Eur, pričom v časti o zaplatenie 59,56 Eur (3,68 % žalovanej sumy) súd konanie zastavil. Súd mal za to, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca tým, že zobral žalobu v časti späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovaného. V časti o zaplatenie sumy 1.243,08 Eur (76,73 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (19,59 % žalovanej sumy), čo predstavuje taktiež úspech žalovaného. Čistý úspech žalobcu predstavuje 53,46 % (76,73 % - (3,68 % + 19,59 %)). V uvedenej výške takto vypočítaného rozdielu má žalobca nárok na náhradu trov konania. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).