Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/54/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. Q. A., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D. W., B. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom R. V., M. XXXX/XX, proti manželovi navrhovateľky: Ing. Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. W., B. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Milanom Trnovským, advokátom so sídlom R. V., M. XXXX/X, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej Q. A., nar. XX.X.XXXX a maloletému Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom ako rodičia, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 2. mája 2018, sp. zn. 9P/17/2018-89, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky uzavreté dňa 29.11.1997 rozviedol (výrok I.). Maloletú Q. A. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca (výrok III). Navrhovateľku zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej Q. A. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (výrok IV.). Maloletého Q. A. zveril do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny týždeň, otec každý nepárny kalendárny týždeň s ďalšími určenými podmienkami pre obidvoch rodičov (výrok V.). Výživné na maloletého Q. A. neurčil (výrok VI.). Stanovil, že obidvaja rodiča sú oprávnení zastupovať maloletú Q. a maloletého Q. a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II.). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky je trvale vážne narušené a za súčasnej situácie nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Maloletú Q. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca. V čase rozhodovania súdu mala maloletá Q. tesne pred pätnástymi narodeninami, jednoznačne preferovala osobnú starostlivosť otca. Navrhovateľka akceptovala názor maloletej. Vzťahy medzi maloletou Q. a navrhovateľkou v súčasnej dobe nie sú dobré, preto pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti toho-ktorého rodičov prihliadal na vyjadrený názor maloletej. Maloletý Q. vyjadril názor, že chce tráviť rovnaký čas s obidvoma rodičmi. Má pozitívny vzťah tak k matke ako aj k otcovi. V súčasnej dobe navrhovateľka a manžel navrhovateľky bývajú v spoločnej domácnosti, pričom manžel navrhovateľky v plnom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletú Q., navrhovateľka do času rozhodovania súdu o striedavej starostlivosti plne zabezpečovala starostlivosť o maloletého Q.. V danom prípade, vzhľadom na vek maloletého, jeho pozitívny postoj k obidvom rodičom, v záujme udržania aj dobrých súrodeneckých väzieb medzi bratom a sestrou, keďže obe deti si nepriali odlúčenie, považoval za dôvodné maloletého Q. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Tým zostáva

zachovaná možnosť rovnakého výchovného vplyvu obidvoch rodičov, častejšia prítomnosti sestry v jeho živote, známe prostredie, v ktorom maloletý vyrastá, pričom sa takáto starostlivosť môže realizovať aj v prípade, keď sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odsťahuje. Vzhľadom na zdravotné problémy maloletého, tento sa nachádza vo veku, kedy vie, aké má zdravotné obmedzenia a z akých dôvodov ich musí dodržiavať. Rovnako tieto zdravotné obmedzenia sú známe aj otcovi. Maloletý v čase rozhodovania súdu bol tesne pred deviatymi narodeninami, nemusí byť už pod neustálym dohľadom rodičov a v styku s okolím (v škole, vonku s kamarátmi) vie už posúdiť, aké stravovacie obmedzenia má dodržiavať.

2. Proti rozsudku prvej inštancie podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu o striedavej osobnej starostlivosti rodičov u maloletého Q. A.. Uviedla, že manžel navrhovateľky nerešpektuje stanovenú osobnú starostlivosť alebo ju ignoruje, keď prikáže maloletému Q., že má ísť k starým rodičom alebo počas párneho týždňa bez jej súhlasu vzal syna a odišiel s ním na nákupy; nezabezpečil počas nepárneho týždňa maloletého Q. stravu. Ďalej manžel navrhovateľky nezabezpečil, aby maloletý Q. mal urobenú úlohu z angličtiny. Naďalej pokračuje v urážkach aj pred maloletými deťmi. Záleží jej, aby maloletý Q. neprerušil kontakty so sestrou, avšak je presvedčená, že striedavá starostlivosť vzhľadom na jeho zdravotný stav, nie je v súlade s jeho zdravým vývojom, tak po fyzickej, zdravotnej a psychickej stránke.

3. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k podanému odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Útoky navrhovateľky na jeho osobu považuje za prehnané a používané účelovo. Uviedol, že zabezpečuje starostlivosť o celú rodinu a chod domácnosti, navrhovateľka kupuje iba stravu pre syna Q., na ostatných nákladoch sa nepodieľa. Navrhovateľka vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, že porušil podmienky striedavej starostlivosti v párnom týždni, i keď je zrejmé, že v tomto období má starostlivosť o maloletého Q.a zabezpečovať navrhovateľka. Pokiaľ maloletá Q. mala zvýšenú teplotu, mal to pod dohľadom a vôbec sa to netýka striedavej starostlivosti, keďže maloletá Q. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Je pravda, že navrhovateľka vie lepšie variť ako on, to však neznamená, že nedokáže zabezpečiť plnohodnotnú stravu pre deti. Nie je pravdou, že by si kupoval deti drahými darmi, keďže synovi kúpil bicykel za 349 Eur a mobilný telefón za 120 Eur, čo nie je nič neprimerané. Elektrickú dvojkolku syn dostal ako dar na deviate narodeniny od starých rodičov. Taktiež sa vyjadril k námietkam navrhovateľky ohľadom trávenia voľného času syna, robeniu domácich úloh, ako aj k výpovedi syna na pojednávaní. Súd rozhodol o striedavej starostlivosti najmä z dôvodu želania syna Q. o striedavú starostlivosť, keďže jeho sa ich rozvod dotýka najviac, najradšej by bol, keby mal oboch rodičov spolu, žijúcich v jednej domácnosti. Pokiaľ by maloletý Q. bol zverený do výhradnej starostlivosti navrhovateľky, pretrhli by sa synove väzby s jeho sestrou, ako aj so starými rodičmi. Syn Q. vyrastal od narodenia na jednom mieste v rodinnom dome v D. W. v dedinskom prostredí, ktoré dobre pozná. Navrhovateľka kúpila byt vo výškovom 9-podlažnom bytovom dome, je otázne, aký dopad by mala táto úplná zmena prostredia ich bežného života na vývoj syna. Za daného stavu považuje rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti obidvoch rodičov vo vzťahu k maloletému Q. za správne.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť, keďže rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičov, je vyjadrením vôle maloletých detí a sú ním zachované i súrodenecké vzťahy.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela navrhovateľky poukázala najmä na skutočnosť, že manžel navrhovateľky neustále manipuluje s deťmi a to takým spôsobom, aby ju nerešpektovali a neustále vyvíjali invektívy voči jej osobe. Pred deťmi manžel navrhovateľky sa ku nej vulgárne vyjadruje aj pred deťmi. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že manžel navrhovateľky nerešpektuje rozhodnutie súdu o priznanej striedavej starostlivosti. Je veľkou lžou zo strany manžela navrhovateľky, že roky neprispieva na spoločnú domácnosť. Aj napriek skutočnosti, že sú v rozvodovom konaní, pripravuje stravu pre štvorčlennú rodinu. Takéto správanie manžela navrhovateľky postupne má negatívny vplyv aj na maloletého syna a preto sa domnieva, že rozhodnutie o striedavej starostlivosti nie je v záujme maloletého syna vzhľadom na jeho vek a predovšetkým vzhľadom na jeho zdravotný stav.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 13.6.2018. Nariadený rozsudok prvostupňového súdu je vyjadrením vôle maloletých detí a sú ním zachované aj súrodenecké vzťahy.

7. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že sa už ku všetkým uvádzaným skutočnostiam navrhovateľky vyjadril, či už na samotnom pojednávaní alebo vo svojom vyjadrení z 15.6.2018 a vyjadrenia navrhovateľky sú len výrazom „akejsi neschopnosti“ komunikovať s maloletou dcérou Q.. Pokiaľ sa jedná o skutočnosti uvádzané vo vzťahu k maloletému Q., je to len manipulácia navrhovateľky.

8. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka je len potvrdením skutočností uvádzaných na pojednávaní, keď sa tento orgán vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodné u maloletého Q. pre udržanie súrodeneckých vzťahov s jeho sestrou.

9. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela navrhovateľky uviedla, že zotrváva na dôvodoch podaného odvolania a následného vyjadrenia z 16.7.2018.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1 účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné (§ 355 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 a § 66 CMP, ktorý v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

11. Na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne dospel k záveru, keď manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky v zmysle § 22 a § 23 zákona o rodine rozviedol, keďže vzťahy medzi manželmi sú trvale a vážne narušené a nie je predpoklad, že by do budúcna došlo k obnoveniu manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva, z ktorého pochádzajú v čase rozhodovania súdu maloleté deti, je obligatórne povinný rozhodnúť o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania ako aj následne vyhodnotený skutkový stav súdom prvej inštancie, odvolací súd vyvodil, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď maloletú Q. A. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca a maloletého Q. A. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal situáciou v rodine navrhovateľky a manžela navrhovateľky a vytvorených vzťahov medzi rodičmi a ich maloletými deťmi. Správne rešpektoval vyjadrený názor obidvoch maloletých detí na stav, keď sa manželstvo ich rodičov rozvádza a keď je potrebné rozhodnúť o tom, ktorému z rodičov po rozvode má byť zverené do osobnej starostlivosti. Dôvodne rešpektoval názor maloletej Q., ktorá v čase rozhodovania súdu bola už vo veku 15-teho roku života a mohla v plnej miere vyjadriť názor (vzhľadom na rozumové, vôľové schopnosti a osobnostné predpoklady), ktorému z rodičov má byť na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti u maloletého Q. A. na čas po rozvode taktiež prihliadol na názor maloletého Q., keďže tento má pozitívny vzťah k obidvom rodičom, ako aj na to, že podľa zistenia súdu sa ho rozvod rodičov hlboko osobne a citovo dotýka. Za danej situácie najvhodnejším spôsobom realizácie zabezpečenia výchovy a starostlivosti (pre ďalší fyzický a duševný vývin) bolo zveriť maloletého Q. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vyhodnotenie skutkových okolností súdom prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa plne stotožňuje a na ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje (§ 387 ods. 2 . Navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila správnosť záverov súdu prvej inštancie. Taktiež kolízny opatrovník, ktorý z dôvodu kolízie záujmov obidvoch rodičov zabezpečoval záujmy maloletých detí počas rozvodového konania, zastáva stanovisko, že súd prvej inštancie o výkone rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol správne, vychádzajúc z okolností tejto prejednávanej veci.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a jeho výsledkov rozhodol v súlade s podmienkami uvedenými v § 24 zákona o rodine vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430