Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna č. 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanej: O. X. , narodená dňa X.XX.XXXX, trvale bytom Z., N. F. č. XXXX/X, o zaplatenie sumy 1.244,18 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 18. januára 2017, č.k. 22 C 6/2016-82, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 18. januára 2017, č.k. 22 C 6/2016-82, vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, vo výroku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 18.1.2017, č.k. 22 C 6/2016-82, I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 151,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 151,64 € od 16.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol; III. žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, IČO: 31 320 155, sa domáhal zaplatenia sumy 1.244,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.244,18 € od 16.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania žalovanou na tom skutkovom základe, že uzavrel dňa 30.9.2010 so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX, poskytol jej úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec v sume 450,-- € a bola povinná platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku v sume 15,-- €. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce jej so zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 6.12.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 6.12.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek, a síce istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na platby vykonané žalovanou s konečným zostatkom na úhradu v sume 1.244,18 €; žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a dlh neuhradila do lehoty splatnosti (15.12.2015). Uznesením zo dňa 29.11.2016, č.k. 22 C 6/2016-67, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.12.2016, prvoinštančný súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154 (v neskoršom období po zmene názvu Intrum Slovakia s.r.o.). 1.2. Na základe vykonaného dokazovania a nadväzne na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 524 ods. l, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.

2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. l, ods. 2 písm. f/, j/, k/, § 11 ods. l písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 3, § 10c ods. l nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., uzavrel, že dňa 30.9.2010 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretím zmluvy na základe žiadosti o vydanie splátkovej karty C., na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej peňažné prostriedky vo výške úverového rámca prostredníctvom kreditnej karty, ktorý mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach. Z výpisu zo splátkovej karty C. žalovanej bolo preukázané, že žalovaná vyčerpala celkom 743,64 €, pričom žalobcovi postupne uhradila sumu 592,-- €. Takúto zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca (jeho právny predchodca) poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch. 1.3. V predmetnej právnej veci spotrebiteľská zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, dátume konečnej splatnosti úveru; ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, (§ 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. f/, písm. j/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Takto poskytnutý úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená len mesačná splátka, pričom nie je zrejmé, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. Obchodné podmienky, ktoré predložil žalobca a ktoré majú byť súčasťou uzatvorenej zmluvy, v čl. VI. Úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov, v bode 39 upravujú, že dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou, a že v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky, alebo omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo jej časti, sa denne úročí časť dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní, sankčnou úrokovou sadzbou a časť dlžného zostatku, ktorá nie je v omeškaní, štandardnou úrokovou sadzbou alebo zvýšenou úrokovou sadzbou podľa bodu 36 týchto Obchodných podmienok. Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu dní 365. Výška štandardnej, sankčnej, zvýšenej a vkladovej úrokovej sadzby je určená bankou a je uvedená v cenníku. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Obchodných podmienkach je však podľa názoru súdu neurčité a nezrozumiteľné a z uvedeného nevyplýva ani výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, pričom priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške, pozostáva navýšenie úveru. Odkaz na ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nachádza v bode 45 Obchodných podmienok čl. VI. Úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov, v zmysle ktorého klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) spojenú s revolvingovým úverom. 1.4. Súd ďalej dôvodil, že skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver, nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby táto náležitosť bola súčasťou zmluvy, aj dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Zákon nepozná výnimku pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní. Preto, ak právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v zmluve uvedená a bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby mu umožňovali vypočítať výšku RPMN. Vo vzťahu k písomnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 2.12.2016 (vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovanej, a tým sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN) súd poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp.zn. 17 Co 215/2012, Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2014, sp.zn. 2 Co 135/2013, Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013, sp.zn. 6 Co 138/2013, z ktorých vyplýva opačný právny názor, podľa ktorého aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový príp. iný druh úveru), aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN.

1.5. Keďže teda zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, dátume konečnej splatnosti úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie (len) skutočne poskytnutých prostriedkov (bez úrokov a poplatkov). V konaní zostalo nepochybné, že žalovaná čerpala finančné prostriedky v sume 743,64 €, žalobcovi uhradila sumu 592,-- €, a teda na istine zostala nesplatená suma 151,64 €, v ktorej časti bola žaloba dôvodná. S plnením peňažného dlhu žalovaná zostala v omeškaní, a tak je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 8,05 % od 16.12.2015 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty splatnosti) do zaplatenia (§ 3, § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.; k uplatnenému dňu omeškania základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola vo výške 0,05 % + 8 percentuálnych bodov). 1.6. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.244,18 € spolu s príslušenstvom, úspešný bol v sume 151,64 € spolu s príslušenstvom (rovnajúci sa 12,19 % úspechu). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom predstavuje 87,81 % (1.092,54 € z 1.244,18 €); čistý úspech žalovanej je v rozsahu 75,62 % (87,81 % - 12,19 %), v ktorom by jej patrila náhrada trov konania. Keďže jej ale v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., III., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Jeho právny predchodca poskytol žalovanej revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z tohto dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 27.1.2011, sp.zn. 6 Co 95/2010. Z tohto dôvodu úverová zmluva v čl. V „Vyhlásenie Klienta a ďalšie informácie o Karte“ bod 3. indikatívny výpočet RPMN vo výške 29,03 % pre poskytnutý úver s úverovým rámcom 900,00 €, štandardnou splátkou 30,00 € mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80 % p.a. indikatívny výpočet RPMN obsahuje celkovú čiastku úveru 1.483,75 €, ktorý by bol žalovaný povinný zaplatiť za danej modelovej situácie. Nepovažuje za správny právny názor súdu prvej inštancie v tom, že bezúročnosť revolvingového úveru založil na neuvedení termínu konečnej splatnosti úveru práve v dôsledku charakteru revolvingového úveru, na základe ktorého úverový vzťah trvá neurčitú dobu. Termín splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca, žalovaná bola o termíne splatnosti úverovej splátky mesačne informovaná v zasielaných výpisoch, čo je splnením zákonnej informačnej povinnosti veriteľa podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky (splátka istiny, úroky a poplatky) je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom; je tiež v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/2015, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Čl. 10 ods. 2 písm. h/, i/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny; § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.) je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky (istina, úroky, poplatky) podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosti úverovej zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES, a teda ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho nároku. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti, zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.092,54 € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 1.092,54 € od 16.12.2015 do zaplatenia; prizná mu nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. 3. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. októbra 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, vo výroku o náhrade trov konania, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tomto rozsahu odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd dôvodí len toľko, že osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku v tomto rozsahu, keďže žalovaná odvolanie nepodala.

5.1. K náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na právnu formu úveru - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) odvolací súd uvádza nasledovné. Predchádzajúca právna úprava uvedenej náležitosti zmluvy bola obsiahnutá v § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, za účelom určenia, aká suma sa z tejto splátky započítava na splácanie istiny, aká na splácanie úrokov a aká na poplatky). Text zákona v znení aktuálnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v prejednávanom prípade (zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.) bol odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/ EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol prijatím zákona č. 129/2010 Z.z. naplnený, ale zákonodarca tak urobil nad rozsah Smernice. V rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia proti Kláre Biróovej z 9.11.2016 bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 Smernice. Teda až označeným rozhodnutím bol konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne zákonodarca zosúladil zákonom (zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami „frekvenciou splátok“). Pokiaľ ide o účinky Smernice je potrebné konštatovať, vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, že v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice vylúčený, vnútroštátne súdy preto musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať nepriamo, eurokonformne. Takýto výklad musí byť v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykový, logický, historický výklad), nesmie ísť o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo predmetom výkladu v stovkách súdnych rozhodnutí a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zákonodarca implementoval požiadavku Smernice odchylne od Smernice, pričom toto odchylné jazykové vyjadrenie pochádza z pôvodnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov (zákona č. 258/2001 Z.z.). Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k novele zákona č. 129/2010 Z.z., a to zákonu č. 279/2017 Z.z., ktorým zákonodarca zosúladil s účinnosťou od 1.5.2018 sporné ustanovenie

so Smernicou, kde zákonodarca vyslovene uvádza, že „ak by sme predmetné ustanovenia ponechali v zákone č. 129/2010 Z.z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou“. Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z.z. s právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z.z. vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., vyjadril (po prvýkrát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 146/2017, bod 26, 25). Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedal len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok viazal ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Cdo 128/2016 z 29. novembra 2016). Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol doplnený nový odsek 2 v § 566 Občianskeho zákonníka. Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník (nie veriteľ). Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť, či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval, aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 Obchodného zákonníka). Uvedené nie je spôsobilá nahradiť amortizačná tabuľka (článok „Prečo rozsudok SD EÚ vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax“). Eurokonformným výkladom by tak nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 5.2. Obdobne je vecne správny záver súdu prvej inštancie o tom, že chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy, ktorú zákon č. 129/2010 Z.z. vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f/, teda chýba vymedzenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Bezpochyby nároky, ktoré žalobca v konaní od žalovanej uplatňuje, sú vyvodené zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zákonom vyžadovanú obligatórnu náležitosť o trvaní zmluvy a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahovala. Opätovne to vedie podľa § 11 ods. 1 písm. a/ uvedeného právneho predpisu k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Čiastočne je možné prisvedčiť odvolateľovi, že úverová zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Nemožno sa však stotožniť s tvrdením žalobcu v otázke termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa ktorého na základe dvoch údajov uvedených v úverovej zmluve, a to výška a termín splatnosti mesačnej splátky, je možné v priebehu revolvingu určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm. f/ jednoznačne vyžaduje uvedenie termínu končenej splatnosti spotrebiteľského úveru a nie možnosť v priebehu revolvingu tento termín určiť na základe iných údajov. 5.3. Ďalším obsahovým nedostatkom zmluvy o úvere je vyjadrenie údaja o úrokovej sadzbe úveru dvoma číselnými hodnotami 1,90 % p.m./22,80 % p.a. (štandardná úroková sadzba v zmysle platného Cenníka). Z ďalšieho textu úverovej zmluvy (čl. V. bod 11) vyplýva, že výška štandardnej úrokovej sadzby je variabilná, určuje ju banka je uvedená a zverejnená v Cenníku; banka je oprávnená výšku štandardnej úrokovej sadzby jednostranne meniť za podmienok stanovených v Obchodných podmienkach. Ani v ďalšom texte nie je ale vysvetlené čo znamená „p.a“, už vôbec nie „p.m.“, ktoré v poradí druhé má viacero významov. Údaj o úrokovej sadzbe úveru je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomosti o nákladovosti úveru (v časti úroku, ktorý možno považovať za podstatnú, dominantnú zložku celkových nákladov úveru). Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa namieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť (aj) tohto údaja. To, že je v úverovej zmluve údaj o úrokovej sadzbe uvedený dvoma číselnými hodnotami a nepresnými obdobiami úročenia, možno považovať za nezrozumiteľné, mätúce; vo svojich dôsledkoch ako absencia údaja o ročnej úrokovej sadzbe má tiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 5.4. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaná bola povinná uhradiť (vrátiť) žalobcovi iba istinu úveru, v danom prípade skutočne vyčerpané finančné prostriedky vo výške 743,64 € po odrátaní toho,

čo mu už z istiny vrátila, sumy 592,-- €. Správne ju súd prvej inštancie zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 151,64 € (743,64 € - 592,-- €). 5.5. Žalovaná sa dostala so zaplatením svojho dlhu do omeškania dňom 16.12.2015, keď podľa výzvy žalobcu mala svoju povinnosť splniť do 15.12.2015. Správne súd prvej inštancie postupoval a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 16.12.2015 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania súd prvej inštancie určil správne, v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov [8,05 % ročne (p.a.)]. 5.6. Absencia základných, podstatných, náležitostí zmluvy, resp. ich nejasné, nepresné, uvedenie, je v rozpore s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti, zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy. Odvolateľ podstatu odvolacích dôvodov prevzal zo svojich tvrdení prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorými sa súd vo svojom rozsudku presvedčivo a správne vyporiadal.

6. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, i/, k/, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a správne dospel k záveru, že žalovaná pohľadávka žalobcu je čiastočne dôvodná.

7. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).