Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-259-2017.pdf
PDF · 76.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/259/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: ATF-services s.r.o., so sídlom Dunajské nábrežie 1164/10, Komárno, IČO: 35 925 698, zast. A. A., bytom E.-H. K., N. 2, proti žalovanému: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.-Z. M., S. T. XX, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13.06.2017 č. k. 9C/9/2016-80 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil nárok na vylúčenie rekondičného stroja na modelovanie postavy HYPOXI TRAINER L250 z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Vojtechom Markovičom a to z dôvodu, že vlastníkom rekondičného stroja je žalobca, ktorý sa dohodol s manželkou povinného Z. A., že v ich rodinnom dome uskladní rekondičný stroj, kým nenájde vhodné miesto na jeho uskladnenie. Na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by predmetný stroj v čase začatia exekučného konania bol skutočne majetkom žalobcu. Podľa slov splnomocnenej zástupkyne žalobcu má uvedený stroj umiestnený u seba ešte od doby, keď bola spoločníkom žalobcu a aj jeho konateľom, teda už takmer 5 rokov a to údajne len z dôvodu, že sa stroj nezmestil k jej spoločníčke S. O. a nová konateľka je z Z.. Súd takýto dôvod držby uvedeného stroja v domácnosti povinného nepovažoval za hodnoverný. Žalobca neoznačil a neponúkol žiadny dôkaz o evidovaní uvedeného stroja vo svojom majetku ku dňu prevodu obchodných podiel k 31.07.2012. Dal preto za pravdu žalovanému, že hodnovernosť dokladov o majetku žalobcu vystavených účtovníckou kanceláriou až po jeho zahrnutí do súpisu dňa 06.03.2013 a odobratí predmetného stroja súdnym exekútorom dňa 09.10.2015 je sporná napriek tomu, že podľa týchto dokladov by stroj mal byť zaradený do majetku žalobcu od 27.04.2005. Súd nepopiera, že po skončení leasingovej zmluvy sa vlastníkom uvedeného stroja stal dňom 30.11.2008 žalobca avšak trvania vlastníctva žalobcu aj ku dňu prevodu obchodných podielov v spoločnosti žalobcu v júli 2012 a ku dňu začatia exekučného konania 22.10.2013 nebolo žalobcom hodnoverne preukázané. Súd preto žalobu podľa § 55 ods. 1 EP ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Uviedol, že z dôvodu krízy zavrel salón v Komárne, po zavretí salónu nastala otázka, čo so strojom, pretože žalobca
musel priestory, ktoré mal prenajaté vypratať. Chcel ho predať, avšak bezúspešne, a preto zostávala možnosť, že stroj si zoberie jedna zo spoločníčok, pričom spoločníčka O. si ho vziať nemohla, pretože sa jej nezmestil cez dvere, preto zostávala iba spoločníčka A.. Okresný súd správne zistil, že stroj sa stal vlastníctvom žalobcu na základe leasingovej zmluvy, nesprávne ale naznačil, že žalobca už vlastníkom stroja nie je, pretože rozumne nevysvetlil, prečo je dlhodobo umiestnený v domácnosti M. A. s manželkou. Žalobca nepreviedol vlastníctvo ani na jedného z manželov A.. Predložil zo svojho účtovníctva hlavnú knihu za roky 2007, 2012, 2013 a 2017, v ktorých sa stroj eviduje vo vlastníctve žalobcu. Ak by súd nepovažoval za dostatočné tieto listiny, žalobca na žiadosť predloží žiadané listiny, uviedol na záver.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359 CSP) a že podané odvolanie spĺňa zákonné náležitosti § 365 CSP preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
6. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcu uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverom súdu prvej inštancie odchýliť a nemožno preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové, či právne argumenty, než tie, ktoré už uviedol pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom sa zároveň vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné.
7. Odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol, že predkladá zo svojho účtovníctva hlavnú knihu, v ktorej sa stroj eviduje vo vlastníctve žalobcu. K tomuto dôkazu predloženému v odvolacom konaní odvolací súd dodáva, že pre odvolanie podľa Civilného sporového poriadku je typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr k lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP). Pokiaľ teda odvolateľ v odvolacom konaní predložil listiny a to hlavnú knihu zo svojho účtovníctva, na túto už odvolací súd neprihliadal. Jednalo sa totiž o prostriedok, ktorý odvolateľ mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd predloženie týchto listinných dokladov už v odvolacom konaní nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP.
8. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).