Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Ek/1058/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P. D., A.. XX. XX. XXXX, S. W. M. XX, XXX XX Q. P., zast.: JUDr. Pavlom Barabasom, advokátom, so sídlom Partizánska 129/16, 053 15 Hrabušice proti povinnému: H. D., A.. XX. XX. XXXX, S. W. A. S. XXX/XX, XXX XX O.-X., o vymoženie 3.000 Eur s prísl., vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Lýdii Bujňákovej, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Pražská 4, 040 01 Košice, o vylúčení súdnej exekútorky, takto

rozhodol:

Súdna exekútorka JUDr. Lýdia Bujňáková, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Pražská 4, 040 01 Košice j e v y l ú č e n á z vykonávania exekúcie vedenej proti povinnému u súdnej exekútorky pod sp. zn. 249EX 314/2018 a na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 40Ek/1058/2018.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06. 07. 2018 domáhala od povinného vymoženia 3.000 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/131/2016-30 zo dňa 16. 12. 2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Co/174/2017 zo dňa 21. 03. 2018, pričom rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol vykonateľnosť dňa 04. 05. 2018. Poverením zo dňa 03. 09. 2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Lýdiu Bujňákovú, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 249EX 314/2018.

2. Súdna exekútorka súdu dňa 05. 09. 2018 oznámila podľa § 33 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), že sa v tejto exekučnej veci cíti byť zaujatá, preto navrhuje, aby bola vylúčená z vykonávania tejto exekúcie. S oprávnenou a povinným /bývalými manželmi/ udržiavala a udržiava priateľský vzťah.

3. Podľa § 3 prvej vety Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.

4. Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

5. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou.

6. Podľa § 33 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie vždy, ak a) je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného, b) spriaznená osoba exekútora je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného, c) je veriteľom alebo dlžníkom povinného alebo osoby spriaznenej s povinným,

d )s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom povinného, alebo veriteľom, alebo dlžníkom osoby spriaznenej s povinným, e) v posledných troch rokoch osobne alebo svojím majetkom zabezpečil záväzky oprávneného alebo povinného, f) v posledných troch rokoch s ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky oprávneného alebo povinného, g) je s oprávneným alebo s povinným v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor, ktorý nevyplýva z exekučnej činnosti, h) poskytol oprávnenému alebo povinnému vklad alebo sa podieľal na jeho podnikaní alebo zisku, alebo má akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru, s ktorým sú spojené práva alebo povinnosti oprávneného alebo povinného, i) v posledných troch rokoch prijal od povinného alebo oprávneného dar alebo inú výhodu alebo j) bol zamestnancom alebo zamestnávateľom oprávneného alebo povinného.

7. Podľa § 33 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z exekúcie vždy, ak sa zúčastňoval na konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, najmä ako sudca, prokurátor, zástupca účastníka konania, notár alebo iná zúčastnená osoba.

8. Podľa § 33 ods. 6 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti alebo pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu.

9. Podľa § 33 ods. 9 Exekučného poriadku, ak odsek 11 neustanovuje inak, exekútor predloží námietku zaujatosti so svojím vyjadrením a prípadne s vyjadrením iných účastníkov konania bezodkladne na rozhodnutie súdu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do siedmich dní.

10. Súd skúmal opodstatnenosť dôvodov uvedených v oznámení súdnej exekútorky a zistil, že súdna exekútorka namieta svoju zaujatosť vo veci, keďže s obidvomi účastníkmi konania udržiavala a udržiava priateľský vzťah.

11. Nestrannosť sa vzťahuje podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) aj na orgány verejnej moci „autonómne" nezávisle od pojmu súd. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") ide aj o niektoré orgány, ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sa považovať za súd v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (Ettl a i. c. Rakúsko z 23. apríla 1987, séria A, č. 117, Campbell a Fell c. Spojené kráľovstvo z 28. júna 1984, séria A, č. 80, Rolf Gustafsson c. Švédsko z 1. júla 1997 a iné). Podobne ESĽP postupoval aj vo veciach Lauko c. Slovensko a Kadubec c. Slovensko, kde o priestupkoch rozhodli obvodný a okresný úrad - správne orgány nezaradené do sústavy súdov Slovenskej republiky, čo nebolo samo osebe rozhodujúce. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13. 04. 2011).

12. Súd analogicky poukazuje na tie skutočnosti, že ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno

usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

13. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.

14. Z uvedenej judikatúry možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti (analogicky aj nestrannosti súdneho exekútora) sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje (k bodom 12. - 14. viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Nc/35/2012 zo dňa 12. 07. 2012).

15. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že vzhľadom na priateľský vzťah súdnej exekútorky k oprávnenej a povinnému, ktorý sama súdna exekútorka namietla, vznikajú objektívne pochybnosti o jej nezaujatosti pri vykonávaní exekučnej činnosti v tejto veci, t. j. je daná existencia vzťahu relevantného v zmysle § 33 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku.

16. Na základe daných skutočností dospel súd k záveru, že skutočnosti uvedené v oznámení súdnej exekútorky sú dôvodom na jej vylúčenie, a preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol o vylúčení súdnej exekútorky JUDr. Lýdie Bujňákovej z vykonávania exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.