Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. U., nar. XX. V. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: matky - C. U., nar. XX. U. XXXX, adresa trvalého pobytu D. XXXX/XX, P. a otca

- X. V., nar. XX. F. XXXX, adresa trvalého pobytu W. XXX, V., zastúpeného advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, adresa sídla Senica, J. Kráľa 738/12, o návrhu otca o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 6. júna 2018 č. k. 7P/47/2017-93 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že maloletá L. U., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s účinnosťou od 18.9.2017, výrokom II. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej L. sumou 100 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 18.9.2017, výrokom III. povolil otcovi splácať zročné výživné za čas od 18.09.2017 do 31.05.2018 v sume 168,66 eur v troch mesačných splátkach po 56,22 eur spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom IV. rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou L. každý párny týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky počas prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku naďalej otec je oprávnený stýkať sa s maloletou L. bez prítomnosti matky každý párny týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi pred svojim bydliskom v určenom čase odovzdať. Otec je povinný dieťa v určenom čase pred bydliskom matky prevziať a v určenom čase ho matke pred jej bydliskom odovzdať a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Otec maloletej L. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. septembra 2017 žiadal o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a uloženie mu povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur s účinnosťou od narodenia maloletej. Zároveň žiadal upraviť styk s maloletou na každý párny víkend od 14:00 hod. do 18:00 hod.

2. Návrh odôvodnil tým, že rodičia maloletej nie sú manželia a nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Od augusta 2017 prispieva na výživu maloletej sumou vo výške 80 eur mesačne. Jeho mesačné náklady spojené s bývaním sú v sume 91,42 eur. Ročne platí daň z nehnuteľnosti a komunálny odpad vo výške

50 eur. Mesačne spláca dva úvery na bývanie, spolu vo výške 500,61 eur. Jeho príjem je 1.900 eur mesačne. Otec má ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. X. V., nar. XX.X.XXXX, stanovenú rozsudkom Okresného súdu Malacky 9P/249/2012-85 vo výške 165 eur mesačne, k mal. N. V., nar. XX.XX.XXXX a k mal. V. V., nar. XX.XX.XXXX, stanovené rozsudkom Okresného súdu Senica 1P/61/2016-43 vo výške 100 eur mesačne na každé z detí. Náklady na stravu má približne vo výške 350 eur mesačne. Matka maloletej žije u svojich rodičov, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur. Otec sa s maloletou nestretáva, nakoľko matka má k stretávaniu otca s maloletou odmietavý postoj.

3. Matka súhlasila s návrhom otca maloletej v časti zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, žiadala výživné vo výške sumou 250 eur mesačne a úpravu styku otca s maloletou na každý párny víkend v sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky. Uviedla, že v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o maloletú. S maloletou žije u svojich rodičov, ktorým prispieva na platby spojené s bývaním vo výške 30 eur.

4. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú opravení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Styk otca s maloletou upraviť tak, že každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste jej bydliska počas troch rokov veku dieťaťa, po uplynutí troch rokov veku dieťaťa naďalej bez prítomnosti matky, každý párny týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. Výšku určiť podľa možnosti a schopnosti obidvoch rodičov a odôvodnených potrieb maloletej s prihliadnutím na to, že otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti.

5. Z takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že otec navrhol, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej L. sumou 80 eur mesačne od podania návrhu na súd. Matka s týmto návrhom otca nesúhlasila, pričom žiadala, aby súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť minimálne v sume 120 eur mesačne s účinnosťou od narodenia maloletej L.. Súd mal z vyjadrení účastníkov ako aj z listinných dôkazov preukázané, že od augusta 2017 do mája 2018 otec pravidelne posielal maloletej výživné vo výške 80 eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Matka býva s maloletou u svojich rodičov, je na rodičovskej dovolenke, jej jediný príjem je rodičovský príspevok vo výške 236,75 eur mesačne. Rodičom prispieva na domácnosť sumou 36 eur mesačne. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Peugeot Partner. Nehnuteľností nevlastní žiadne. Matka má iba jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej L.. Rodičia matky jej pomáhajú so starostlivosťou o maloletú L.. Jej matka poberá starobný dôchodok vo výške 340 eur mesačne a otec je nezamestnaný. Súd taktiež prihliadal na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa a v poskytovaní starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, čím sa tiež podieľa na výžive maloletého dieťaťa. Maloletá L. má takmer 2 roky. V súčasnosti nechodí do škôlky, ale je doma s matkou. Výdaje na maloletú súvisia predovšetkým s oblečením, stravovaním, hygienou a podobne. Podľa vyjadrenia matky je to asi vo výške 170 eur mesačne. Otec býva v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Pracuje, jeho čistý mesačný príjem je 1.100 eur, pričom sumu 600 eur dostáva za cestovné a sumu 200 eur na stravu. Nie je vlastníkom motorového vozidla. Jeho mesačné výdavky predstavujú spotrebný úver na byt - 380 eur, hypotekárny úver - 175 eur, 200 eur výživné na N. V. a V. V., výživné na X. V. - 165 eur, telefón - 45 eur, elektrika 15 eur, náklady na bývanie - 90 eur, internet - 15 eur, televízia a odpad - cca 40 eur, strava - cca 300 eur, náklady na cestovné za deťmi - cca 15 eur, 50 eur - hračky pre deti, oblečenie pre deti, výživné na maloletú L. - 80 eur, výživné na nevydatú matku - 100 eur. Celkové náklady otca mesačne predstavujú 1.670 eur. Od augusta 2017 platí na maloletú L. výživné vo výške 80 eur mesačne. Otec má okrem maloletej L. ďalšie tri vyživovacie povinnosti.

6. Súd teda zaviazal otca maloletej na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Pri určení výživného vzal súd na vedomie aktuálnu situáciu matky a otca, ktorý má vysoké náklady na život, a teda pri výpočte výšky výživného súd vychádzal z priložených výplatných pások, z ktorých bolo zrejmé, že jeho príjem je v priemere 1.992,54 eur v čistom, pričom súd prihliadol aj na ďalšie tri vyživovacie povinnosti otca ako aj skutočnosť, že otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať aj matke maloletej L. výživným v sume 100 eur mesačne od 19.9.2016 do 19.9.2018. V danej právnej veci výživné otca tvorí celkovo 23,34 % z priemerného čistého mesačného zárobku (200 eur + 100 eur + 165 eur = 465eur/19,92), teda súd dospel k záveru, že takto určené výživné

vo výške 100 eur je primerané možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletej L..

7. Vzhľadom k určeniu vyživovacej povinnosti otca od 18.9.2017 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom od 18.9.2017 do 31.5.2018 vo výške 168,66 eur, ktorý súd výnimočne povolil otcovi splácať v 3 rovnakých splátkach po 56,22 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, t. j. nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Súd pri výpočte nedoplatku postupoval tak, že z celkového nedoplatku vo výške 843,33 eur odpočítal sumu vo výške 674,67 eur, ktorú otec zaplatil matke, čo potvrdili obidvaja rodičia pri výsluchu ako aj predložením poštových poukážok. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za mesiac 9/2017 až 5/2018 (43,33 + 8 x 100 - 674,67 = 168,66 eur). Povolenie splátok súd odôvodňuje tým, že nie je v schopnostiach otca zaplatiť zročné výživné jednou sumou vo výške 168,66 eur, ale v troch rovnakých mesačných splátkach po 56,22 eur spolu s bežným výživným.

8. Styk otca sa maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou L. každý párny týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky počas prvých šiestich mesiacoch od právoplatnosti rozsudku a po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku, naďalej každý párny týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná v určenom čase dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi pred svojim bydliskom v určenom čase odovzdať a otec je povinný dieťa v určenom čase pred bydliskom matky prevziať a v určenom čase ho matke pred jej bydliskom odovzdať.

9. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho I., II. a III. výroku podala matka v zákonnej lehote odvolanie s návrhom na jeho zmenu, a to tak, že súd zverí maloletú L. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 19. septembra 2016. Matka bude oprávnená zastupovať maloletú L. a spravovať jej majetok v bežných veciach. Súd určí výživné na maloletú v sume 120 eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 19. septembra 2016. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 19. septembra 2016 do vyhlásenia rozsudku v sume, ktorú určí súd je otec dieťaťa povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Matka namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Tvrdí, že tvrdenia otca o tom, že bráni v styku maloletej s otcom nie sú pravdivé. Otec dieťaťa sa od jej narodenia vyhýbal povinnostiam. Výživné začal dobrovoľne plniť až 08/2017 a to až na pokyn jeho právnej zástupkyne v sume 80 eur mesačne. Napriek týmto skutočnostiam mu súd určil povinnosť prispievať na výživu maloletej až od podania návrhu, čo je podľa názoru matky protizákonné. Kvôli správaniu otca si nemohla návrh na určenie výživného podať skôr, čo považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 77 C.m.p.. Trvá na tom, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej spätne od jej narodenia, t.j. od XX. V. XXXX. Pokiaľ ide o nedoplatok na zročnom výživnom, trvá na tom, aby ho otec zaplatil jednorazovo, nakoľko je to v jeho možnostiach. Vyjadrila nesúhlas s výškou výživného určenou napadnutým rozsudkom (100 eur). Tvrdí, že otec je schopný platiť vyššie výživné vzhľadom na svoje zárobkové možnosti. Uviedla, že pokiaľ je ona na rodičovskej dovolenke, otec je povinný znášať všetky výdavky vynaložené na starostlivosť o maloletú.

11. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie súdu o začiatku plynutia vyživovacej povinnosti otca k maloletej L. považuje za správny. Nestotožňuje sa s názorom matky, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy mal súd určiť začiatok plnenia vyživovacej povinnosti skôr. Matke nič nebránilo, aby podala ihneď po narodení maloletej, resp. neskôr návrh na úpravu práv a povinností k maloletej. Tvrdenie matky o pasivite otca pokiaľ ide o určenie otcovstva sa nezakladá na pravde. Bol to práve otec, ktorý inicioval konanie o úpravu práv a povinností k maloletej a tiež inicioval i testy otcovstva DNA, na čo ho matka nikdy nevyzvala. Otec vyzval matku dňa 25.1.2017 na poskytnutie súčinnosti, matka však nereagovala, nedvíhala telefón, napokon ho kontaktovala až dňa 18. mája 2017. Matka mu svojvoľne neposkytla súčinnosť. Taktiež poukazuje na to, že otec ihneď po určení otcovstva začal platiť výživné na maloletú v sume 80 eur mesačne, od augusta 2017. Otec taktiež inicioval rodičovskú dohodu, na ktorú matka odmietla pristúpiť. Otec sa s výškou výživného určenou súdom sumou 100 eur mesačne stotožňuje, táto

suma podľa jeho názoru zodpovedá potrebám maloletej. Namieta, že s aktuálnym výživným spláca i zameškané výživné, preto nie je v jeho možnostiach splatiť nedoplatok na výživnom jednorazovo.

12. Ďalšie vyjadrenie podané neboli.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

14. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 7P/47/2017 je návrh otca na úpravu práv a povinností k maloletej L. U., nar. XX. V. XXXX. Otec sa návrhom domáhal, aby súd rozhodol o zverení maloletej L. do osobnej starostlivosti matky a uložil mu povinnosť prispievať na jej výživu sumou 80 eur mesačne k rukám matky. Zároveň žiadal o úpravu styku s maloletou ma každý párny víkend od 14.00 hod. do 18.00 hod.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a to i napriek skutočnosti, že odvolanie matky smerovalo výlučne čo do výrokov, ktorým zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok s účinnosťou od 18. septembra 2017 (výrok I.), zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 18. septembra 2017 (výrok II.) a napokon zaviazal otca zaplatiť zročné výživné v sume 168,66 za obdobie od 18. septembra 2017 do 31. mája 2018 v troch mesačných splátkach po 56,22 eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou napadnutého rozsudku (výrok III.).

16. V zmysle § 65 a § 66 C.m.p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci. Práve preto odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

17. Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

19. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti matke a rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach, odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje. Otec maloletej sa návrhom na úpravu práv a povinností k maloletej domáhal zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd rozhodol v zmysle jeho návrhu. Matka ani otec odvolaním tento záver nespochybnili. Súd prvej inštancie správne prihliadal na to, že zverenie maloletej do starostlivosti matke je v jej najlepšom záujme a to i s poukazom na ust. § 24 ods. 1 v spojení s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Matka maloletej zabezpečuje starostlivosť o maloletú L. od jej narodenia. V konaní bolo preukázané, a to šetrením pomerov u matky vykonanej ÚPSVaR Senica, že matka starostlivosť o maloletú vykonáva riadne. Spolu s maloletou žijú v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s rodičmi matky, kde má maloletá L. vytvorené adekvátne a veku zodpovedajúce podmienky na jej rozvoj. Správnym bol i záver súdu prvej inštancie, ktorým zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 18. septembra 2019, teda od podania návrhu otcom maloletej.

20. Pokiaľ ide záver súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že maloletú budú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia, i tento záver je správny. Odvolací súd poukazuje na

to, že právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok nie je viazané na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodiča, ako sa nesprávne domnieva matka.

21. Podľa § 28 ods. 1 až ods. 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (1) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. (3)

22. V uvedenom prípade obaja rodičia majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a odvolací súd tak isto ako súd prvej inštancie nevidel u otca žiadne také dôvody, pre ktoré by mal byť v iných svojich rodičovských právach (než osobnej starostlivosti) obmedzený. Práve naopak, otec sám iniciatívne podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletej, dobrovoľne prispieva na jej výživu, zaujíma sa o maloletú, snaží sa s matkou ohľadom starostlivosti o maloletú komunikovať, má záujem stretávať sa s maloletou a tráviť s ňou voľný čas, ako i upevňovať väzby maloletej s ostatnými súrodencami. Preto správne oprávnil oboch rodičov na zastupovanie a správu majetku maloletej v bežných veciach.

23. Matka v odvolaní namietala súdom určenú výšku výživného v sume 100 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Poukázala na to, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, tiež nesúhlasila s výškou výživného. Tak isto súdom určené výživné nepovažuje za dostačujúce. Matka za dôvod hodný osobitného zreteľa považovala to, že otec po narodení dieťaťa nejavil o toto záujem a vyhýba sa svojim povinnostiam, test DNA podstúpil až 06/2017 a výživné začal plniť od 08/2017.

24. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd má za to, že zo strany matky neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného. Dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné spoľahlivo a dostatočne preukázať, pričom podľa ustálenej praxe môže medzi ne patriť objektívna nemožnosť podať návrh voči otcovi maloletého dieťaťa. V zmysle zákonného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine je zrejmé, že sa jedná o výnimku, ktorú súd použije iba v odôvodnených prípadoch. Zdôrazňuje sa tým nielen výnimočnosť priznania spätného výživného pre maloleté dieťa, ale aj snaha zamedziť možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd je preto povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi (tu matke) uplatniť tento zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal, resp. neplnil vyživovaciu povinnosť.

25. Odvolací súd má za to, že matke nič nebránilo v tom, aby otca požiadala o určenie otcovstva testom DNA, a to ihneď po narodení maloletej. O tieto testy prejavil záujem ako prvý otec, ktorý sa návrhom na úpravu práv a povinností snažil upraviť pomery voči maloletej, resp. uviesť do súladu faktický stav s právnym, iniciatíva teda vyšla z jeho strany, matka bola po narodení maloletej, pokiaľ ide o určenie otcovstva a s tým spojený návrh na určenie výživného, pasívna. Tohto nároku mala matka možnosť domáhať sa skôr, nebránila jej v tom žiadna objektívna prekážka.

26. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá L. takmer dva roky. Nemožno spochybniť, že matka maloletej jej zabezpečuje celodennú starostlivosť, má preto obmedzenú možnosť pracovať a dosahovať vyšší príjem. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 236,75 eur mesačne a výživné poukazované otcom vo výške 80 eur mesačne. Nemožno opomenúť na výživné na nevydatú matku, ktoré bolo matke priznané rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2Pc/22/2017-27, ktorým súd zaviazal prispievať otca maloletej na výživu matke maloletej v sume 100 eur počnúc dňom 19.9.2016 až do 19.9.2018, ktorá suma tvorí tiež príjem matky. Matka vyčíslila výdavky potrebné na vynaloženie starostlivosti o maloletú sumou 170 eur mesačne.

27. Výživné musí byť určené tak, aby bolo spôsobilé zabezpečiť všetky pravidelne vznikajúce a opakujúce sa odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa. Výška týchto výdavkov je bezpochyby determinovaná možnosťami a schopnosťami oboch rodičov, nielen otca ako toho rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti.

28. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie postupoval správne, keď zohľadnil že otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k vekovo starším deťom navštevujúcim školské zariadenie, preto výška ich odôvodnených potrieb v porovnaní v výškou odôvodnených potrieb maloletej L. je značne vyššia. Súdom určené výživné 100 eur mesačne aj odvolací súd považuje za primerané veku maloletej (táto má len dva roky) ako i jej odôvodneným potrebám. Takto určené výživné je spôsobilé zabezpečiť základné a odôvodnené výdavky maloletej, ako je strava, oblečenie, hygienické potreby, odzrkadľujúce zároveň príjmové pomery otca s prihliadnutím na ďalšie vyživovacie povinnosti. Takto určené výživné zároveň ponecháva priestor na dodatočne zvýšenie v budúcnosti.

29. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu (čo by v prejednávanej veci pri predpokladanom výživnom vzhľadom na vek a odôvodnené potreby jeho detí v rozsahu 25 % z príjmu otca predstavovalo výživné vo výške cca 498 eur mesačne, ktorú sumu je potrebné rozdeliť medzi štyri deti - mal. N., mal. V., mal. X. a mal. L.), pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Pokiaľ otec prispeje na výživu L. sumou 100 eur mesačne, matka spolu sumou 100 eur mesačne, pričom priamo finančne prispeje sumou 40 eur mesačne a zostatok výšky výživného (v rozsahu 30 eur) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o neho a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 23,52 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb mal. L. s prihliadnutím na jej vek a zároveň sa tým ponechá akási „rezerva“ pre prípad budúce zvýšenia výživného pre maloletú L.. Nie je preto spravodlivé od otca požadovať vyššiu výšku výživného ako to navrhuje matka, nakoľko tým by vyživovacia povinnosť voči L. bola neúmerne vyššia ako vyživovacia povinnosť voči ostatným trom školopovinným maloletým deťom.

30. Pokiaľ ide o námietku matky, ktorou poukázala na to, že je v možnostiach otca zaplatiť zročné výživné za čas od 18.9.2016 do 31.5.2018 vo výške 168,66 eur jednorazovo a nie v troch mesačných splátkach, ani tejto námietke matky nemožno priznať úspech. Odvolací súd má za to, že povolením troch mesačných splátok vo výške 56,22 eur nebude ohrozená výživa maloletej, a to i s prihliadnutím na preukázané mesačné výdavky otca.

31. Napokon, pokiaľ súd rozhodol o styku otca s maloletou a to tak, že prvých šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a po uplynutí šiestich mesiacov bez prítomnosti matky, rozhodol správne.

32. Bolo potrebné prihliadať na to, že otec doposiaľ nemá s maloletou vytvorený žiaden (resp. len slabý) citový vzťah, pričom ide o dieťa, ktoré pre jeho ranný vek z hľadiska psychomotorického vývoja je naviazané na matku, ktorá celodenne zabezpečuje starostlivosť oň. Za súčasného stavu nebolo možné, aby otec ako osoba, ktorá dieťa nepozná a nemá k nemu naviazaný citový vzťah sa s dieťaťom stretával bez prítomnosti matky. Javilo sa preto nevyhnutným upraviť styk tak, že počas prvých šiestich mesiacov bude prítomná i matka. Tento čas je dostačujúcim na to, aby sa otcovi podarilo s maloletou naviazať citový vzťah, čím by došlo k zmene pomerov a po uplynutí tejto „adaptačnej“ fázy bude maloletá zrelá na styk s otcom i bez prítomnosti matky.

33. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uplatnenými matkou dieťaťa už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že matka dieťaťa ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 52 C.m.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

35. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p.

36. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .