Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/113/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., M. XXXX, zast. Petrom Janíkom, advokátom so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 5, proti žalovaným: 1/ W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., M. XXXX/XX, 2/ P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., P. XXXX/X a 3/ C.. Y. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., M. XXXX/XX, žalovaní v 1. a 3. rade zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, IČO: 42 174 856, zast. Mgr. Tomášom Mikelkom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, IČO: 42 138 311, o zaplatenie 196.918,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 26. marca 2018, č. k. 6C/60/2015-234, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok voči žalovaným v 1. až 3. rade na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v poradí druhým) uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 196.918,94 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v plnej výške. Pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 43, § 100 ods. 1, § 101, § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). V odôvodnení ďalej uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 07. 12. 2010 Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca, ako veriteľ a žalovaní v 1. až 3. rade, ako dlžníci potvrdili, že pri podpise zmluvy veriteľ požičal dlžníkom v hotovosti sumu 196.918,94 eura, ktorú sa dlžníci zaviazali vrátiť veriteľovi do 31. 12. 2011. Pre prípad nedodržania termínu vrátenia pôžičky si veriteľ nárokoval 10%- tný úrok z omeškania za každý kalendárny mesiac alebo jeho alikvotnú časť v prípade, ak oneskorenie vrátenia pôžičky nedosiahne koniec kalendárneho mesiaca roka. Nebolo sporné, že k uzavretiu pôžičky medzi stranami sporu došlo a nebola sporná ani výška - 196.918,94 eura, i keď žalobca tvrdil, že túto sumu vyplatil naraz, čo potvrdil aj žalovaný v 2. rade a žalovaní v 1. a 3. rade tvrdili, že uvedenú sumu žalobca poskytol na trikrát. Uviedol, že ak účastníci právneho úkonu nepostupovali podľa zákonného ustanovenia § 43 a neujasnili si svoje zmluvné vzťahy jednoznačnými písomnými dojednaniami, musia znášať aj z toho nepriaznivé dôsledky. Žalovaní v 1. a 3. rade tvrdili splácanie pôžičky žalobcovi, ale bez toho, aby predložili čo len jeden doklad o úhrade aspoň niektorej splátky pôžičky. Za neobstojné označil tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nemá o tom žiaden doklad, pretože so žalobcom boli priatelia, a preto potvrdenie nežiadal. Podľa žalovaného v 3. rade malo ísť pritom o nemalé, nie zanedbateľné splátky po 1.200 eur, 2.500 eur a 2.900 eur mesačne, pričom bolo práve v ich záujme, aby doklad o úhrade splátok požadovali od žalobcu tak, ako žalobca i napriek priateľskému vzťahu požadoval podpisy žalovaných v 1. až 3. rade na predmetnej Zmluve o pôžičke. Žalobca, ako veriteľ, poprel splácanie pôžičky a žalovaní v 1. a 3. rade neuniesli dôkazné bremeno jej vrátenia. To boli dôvody pre ktoré

žalobe vyhovel. Na námietku premlčania zo strany žalovaných v 1. a 3. rade neprihliadal, keď podľa zmluvy o pôžičke predmetnú sumu mali žalovaní v 1. až 3. rade zaplatiť do 31. 12. 2011, pričom žaloba bola podaná dňa 22. 12. 2014, teda ešte pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby. Povinnosť zaplatiť predmetnú sumu žalovanými v 1. až 3. rade žalobcovi uložil na základe žalobného petitu tak, ako to navrhol žalobca. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 3. rade, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Dôvodili, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdili, že žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal odovzdanie peňazí, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka P. X.. Vyzdvihli výpoveď U.. L. V., ktorý potvrdil, že k odovzdaniu pôžičky spôsobom a vo výške, ako tvrdil žalobcom, nedošlo. Pre nevyhodnotenie výpovede tohto svedka je rozsudok nepreskúmateľný. Ďalej tvrdili, že preukázali aj neprítomnosť žalovaného v 2. rade pri odovzdávaní peňazí v administratívnej budove v I. a spochybňovali vierohodnosť jeho výpovedí. Tvrdenia žalovaného v 2. rade považovali za účelové. Argumentovali, že súd prvej inštancie nemal za preukázané odovzdanie pôžičky veriteľom dlžníkovi. Za podstatnú považovali skutočnosť, či pôžička bola poskytnutá naraz alebo na trikrát, pretože predchádzajúce pôžičky boli poskytnuté na základe samostatných písomných zmlúv o pôžičke so samostatnými termínmi splatnosti, ktoré v konaní predložili. V konaní tvrdili splácanie prechádzajúcich pôžičiek poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 06. 2007 a zo dňa 07. 10. 2009, ktoré v konaní predložili. Netvrdili, že splácali údajne žalobcom poskytnutú pôžičku. Vyzdvihli, že namietali premlčanie dlhu vzniknutého na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 06. 2007 a zo dňa 07. 10. 2009, a nie vo vzťahu k zmluve o pôžičke zo dňa 06. 12. 2010. Namietali i solidárnosť záväzku vrátiť poskytnuté peniaze, ktoré konštatovanie považovali za nesprávne.

3. Žalobca a žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalovaných v 1. a 3. rade písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 3. rade nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 196.918,94 eura s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky žalovaným v 1. až 3. rade. Požičanú sumu mali žalovaní vrátiť v lehote do 31. 12. 2011, čo nesplnili aj napriek viacerým ústnym, osobným a telefonickým výzvam. Rozsudkom prvoinštančného súdu (v poradí prvým) zo dňa 07. 10. 2015, č. k. 6C/60/2015-83 zaviazal žalovaných

zaplatiť žalobcovi sumu 196.918,04 eur a vo zvyšku, čo do úroku z omeškania, žalobu zamietol a zároveň rozhodol aj o povinnosti žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania žalovanými v 1. a 3. rade odvolací súd rozsudok (v poradí prvý) vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Po zrušení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie rozhodol napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom.

8. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovaných v 1. a 3. rade, konkrétne k ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalovaní v 1. a 3. rade namietali rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia; ďalej uplatnili aj vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalovaným v 1. a 3. rade uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

9. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 . Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 . Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní v 1. a 3. rade sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

12. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30. 06. 2010).

14. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v 1. a 3 rade v odvolaní neuviedli v zásade žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie, a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán v danej veci vôbec vyvodiť a na jeho základe zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Na vec správne aplikoval zodpovedajúce ust. § 657 OZ, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe riadne v súlade s § 220 ods. 2 odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkazmi, návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

15. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 . Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní. V konaní o nároku žalobcu vyplývajúceho podľa neho z písomnej zmluvy o pôžičke je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možno súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (§ 188 ods. 2, 3 má jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktoré vyplýva z verejných registrov a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (strany sporu výslovne na pojednávaní konanom dňa 23. 02. 2018 č. l. 229 a nasl. spisu uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že uzavrel so žalovanými v 1. až 3. rade zmluvu o pôžičke. Z článku I. zmluvy o pôžičke vyplýva, že veriteľ, teda žalobca, dňa 07. 12. 2010 pri podpise tejto zmluvy požičiava dlžníkovi t.j. žalovaným v 1. až 3. rade peniaze v hotovosti v sume 196.918,94 eura bez nároku na úrok. Podľa článku II. zmluvy o pôžičke dlžník pri podpise tejto zmluvy dňa 07. 12. 2010 potvrdzuje prevzatie pôžičky peňazí v hotovosti v sume 196.918,94 eura do ruky. Dlžník sa súčasne zaväzuje uvedenú sumu osobne vrátiť veriteľovi do ruky dňa 31. 12. 2011 v mieste veriteľovho bydliska. Podľa článku III. v prípade, ak dlžník nedodrží termín vrátenia pôžičky, veriteľ si nárokuje 10% úrok z omeškania za každý kalendárny mesiac. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že táto bola uzatvorená v zmysle zákona, je z nej zrejmá výška požičanej sumy, skutočnosť, že pôžička bola reálne dlžníkmi prevzatá. Zmluva je riadne podpísaná a datovaná. Žalovaní v 1. a 3. rade tvrdili splácanie pôžičky žalobcovi, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdokladovali. Teda žalovaní jednoznačne neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Naopak žalobca svoj nárok odvodil od listinne uzavretej zmluvy o pôžičke. Teória procesného práva pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci. Patrí medzi ne aj listina, za ktorú sa na účely civilného sporového konania považuje písomný prejav v jazykovej forme spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným v (§ 188). Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Odvolací súd nemal dôvod pochybovať a pravosti a platnosti uzavretej zmluvy o pôžičke, či namietanej výške poskytnutej sumy a jej nezaplatenia dlžníkmi, keď v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná suma pôžičky bola uhradená. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetnú zmluvu o pôžičke uzatvorili všetci traja žalovaní, preto pristúpil k uloženiu povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalovanými v 1. až 3. rade v zmysle žalobného petitu. Správne je i konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobný nárok bol uplatnený v zákonnej premlčacej lehote.

17. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaných v 1. a 3. rade nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovaným v 1. až 3. rade, vzhľadom na plnú úspešnosť žalobcu v odvolacom konaní. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .