Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/285/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: JUDr. Ingrid Kovalčuková, správca konkurznej podstaty úpadcu: CK FENÍCIA s.r.o., so sídlom Mlynská 27, Košice, IČO: 36 698 598, zastúpená AK JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínova 23, Košice, IČO: 47 232 439, proti žalovanému: H.. Q. D., nar. X. X. XXXX, bytom O. XX, S., zastúpenému advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Rosná 5, Košice, o zaplatenie 1.875,06 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. júna 2017 č.k. 25C/107/2013-247 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky zamietol.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky zamietnutá.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 15. júna 2017 č.k. 25C/107/2013-247 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.875,06 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 20. októbra 2012 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 17.9.2012, č.k. 30K/3/2012-139 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27, Košice, IČO: 36698598 a za správcu podstaty ustanovil JUDr.Ingrid Kovalčukovú. Od roku 2006 žalovaný bol jediným konateľom spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. Košice.

3. Na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.5.2012 CK FENÍCIA s.r.o. vyplatila Q. D. sumu 1.875,06 € (výdavkový doklad č.40/1) titulom cestovného za máj/2012.

4. Preukázané a nesporné bolo aj to, že dňa 1.5.2012 žalovaný H..D. vyhotovil cestovný príkaz č.XXXXXX, podľa ktorého začiatok cesty uskutočnil 2.5.2012 z Košíc - sídlisko Ťahanovce, miestom rokovania bola Bratislava, Paralia Katerini - Grécko, Kiten - Bulharsko a koniec cesty bol datovaný dňom 1.6.2012. Služobnú cestu uskutočnil motorovým vozidlom G..Y. Q., Š. S. XXX P. s priemernou spotrebou 7,40l/100km, cena PHM 1,549 €. Cestovný príkaz sa týkal výdavkového pokladničného dokladu č.40/1

s účtovanou náhradou vo výške 1.875,06 €, podľa poznámky malo ísť o náhradu za použitie vozidla 0,183 Eur/km.

5. Z vyúčtovania pracovnej cesty (čl.63 spisu) vyplýva, že dňa 2.5.2012 mal žalovaný odjazd z Košíc - sídliska Ťahanovce o 4.00 hod., použitým dopravným prostriedkom bol automobil, počet najazdených kilometrov 450, pričom príjazd do Bratislavy bol o 8.50 hod. V totožný deň 2.5.2012 podľa tohto vyúčtovania odjazd z Bratislavy sa uskutočnil o 17.50 hod., príjazd Košice - sídlisko Ťahanovce o 23.00 hod.; rovnako táto cesta bola absolvovaná automobilom pri totožnom počte kilometrov 450, za ktorú cestu žalovaný vyúčtoval 267,87 €.

6. Dňa 9.5.2012 žalovaný odchádzal z Košíc - Ťahanoviec o 3.00 hod. automobilom do Grécka, kde je príjazd stanovený o 22.30 hod., pri počte kilometrov 1400; dňa 12.5.2012 odchádzal z Grécka o 6.30 hod., a 13.5.2012 príjazd do Košíc - sídlisko Ťahanovce o 1.30 hod.. Túto cestu absolvoval rovnako automobilom pri totožnom počte kilometrov 1400, za ktorú cestu si vyúčtoval 833,36 €.

7. Dňa 29.5.2012 žalovaný odchádzal z Košíc - sídliska Ťahanovce o 3.30 hod. s tým, že príjazd do Bulharska bol vykázaný o 23.30 hod.. Cestu absolvoval automobilom pri počte kilometrov 1300. Odjazd z Bulharska sa uskutočnil 31.5.2012 o 7.30 hod., a do Košíc - sídlisko Ťahanovce došiel 1.6.2012 o 3.50 hod.. Túto cestu absolvoval rovnako automobilom pri počte kilometrov 1300, za ktorú účtoval 773,83 €.

8. Písomnou výzvou zo dňa 4.10.2012 správkyňa konkurznej podstaty odporovala právnym úkonom úpadcu, medzi ktorými bol aj pokladničný doklad č. V-0040/1 zo dňa 31.5.2012 na čiastku 1.875,06 €, v ktorej žalovaného vyzvala na vyjadrenie, či správcom uplatnené právo uznáva. V prípade uznania ho správkyňa vyzvala, aby v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy vydal do konkurznej podstaty sumu 8.913,71 €, alebo v tej istej lehote dohodol so správcom primeranú zábezpeku na úhradu tohto záväzku. Výzva bola žalovanému doručená dňa 16.10.2012.

9. Žalovaný prípisom zo dňa 18.10.2012 oznámil správkyni, že ňou uplatnené nároky na vrátenie finančnej hotovosti týkajúce sa vyplatených cestovných nákladov neuznáva, keďže boli splnené všetky zákonom požadované podmienky.

10. Správkyňa predložila súdu úradný záznam zo dňa 1.10.2012, ktorým dňom o 16:00 hod. sa dostavil do jej kancelárie žalovaný, ktorý predložil listiny podľa prílohy, ktorú sám spracoval. Predložil aj fotokópiu peňažnej poukážky preukazujúcej úhradu poplatku na odmenu predbežného správcu vo výške 1.659,70 € uhradenú 19.6.2012 v hotovosti z pokladne úpadcu, ktorý výdavok nebol v účtovníctve úpadcu zaevidovaný. Zároveň podľa tohto úradného záznamu H.. D. vyhlásil, že k tomuto dňu nemal vedomosť o tom, aby disponoval inými listinami týkajúcimi sa spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o..

11. Žalobkyňa predložila evidenciu jázd (čl.65) za obdobie od 1.5.2012 do 1.6.2012, z ktorej je zrejmé, že žalovaný mal cestu do Bratislavy absolvovať 2.5.2012, cestu do Grécka v dňoch od 9.5.2012 od 3.00 hod. do 13.5.2012 1.30 hod., a cestu do Bulharska od 29.5.2012 od 3.30 hod. do 1.6.2012 do 3.50 hod.. Cestovný príkaz, vyúčtovanie pracovnej cesty, ako aj evidenciu jázd mal žalovaný zaúčtované v účtovných dokladoch.

12. Predložila súdu aj listinné doklady preukazujúce skutočnosť, že žalovaný nemohol absolvovať služobnú cestu tak, ako ju vyúčtoval, lebo v rozhodnom období nebol mimo Košíc. V dňoch 29.5.2012, 30.5.2012 a 31.5.2012 fyzicky preberal od klientov objednávky, ktoré v skutočnosti potvrdil vlastnoručným podpisom. Predložila potvrdenia objednávok zo dňa 28.5.2012, č.6013/2012, potvrdenie objednávky č.6017/2012 zo dňa 29.5.2012, potvrdenie objednávky č.6018/2012 zo dňa 31.5.2012 a z rovnakého dňa potvrdenie objednávky č.6019/2012 (čl.59 až 62 spisu). Podľa žalobkyne uvedené potvrdenia museli byť vystavené v totožný deň ako boli vydané, keďže platby boli od klientov prijaté v cestovnej kancelárii v rovnakom čase. Okrem toho predložila aj príjmové doklady (čl.58 spisu) zo dňa 29.5.2012 - číslo 17, 18, 19, na ktorých listinných dokladoch žalovaný potvrdil tento deň, u rôznych klientov prijatie finančných súm a to 758,60€, 489,10 €, a 200 € vybral zo slovenskej sporiteľne. Predložila aj listinné doklady slovenskej sporiteľne zo dňa 29.5.2012 o 8.49 hod., podľa ktorého žalovaný v uvedený deň osobne vybral 200 €, dňa 1.6.2012 o 9.12 hod. osobne vybral 1.500 € (čl.56, 57 spisu).

13. Podľa dokladu z čl.55 žalovaný dňa 29.5.2012 vyplatil finančnú čiastku 166,40 € za opravu auta spoločnosti H+H s.r.o. Košice, Lesnícka č.3; žalobkyňa predložila aj výdavkový doklad preukazujúci uhradenie uvedenej čiastky v tento deň v hotovosti (čl.54 spisu).

14. Po citácii § 57 ods. 1,2,3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 7/2005 Z.z.“), § 60 ods. 1,2,3 zákona č. 7/2005 Z.z., § 63 ods. 1,2 zákona č. 7/2005 Z.z., § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 517 ods. 1,2 a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaný H.. Q. D. dňa 31.5.2012 vyúčtoval titulom cestovného za mesiac máj 2012 sumu 1.875,06 € ako konateľ cestovnej kancelárie FENÍCIA s.r.o., na ktorú bol uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 17.9.2012 vyhlásený konkurz. Žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty odporovala právnemu úkonu, vyplateniu cestovných náhrad konateľovi na základe pokladničného dokladu č. V-0040/1 zo dňa 31.5.2012 vo výške 1.875,06 €, t.j. v lehote ustanovenej v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. i v lehote ustanovenej v § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z..

15. Žalobkyňa namietala (skutočné) vykonanie pracovných ciest vyúčtované pracovným príkazom č.201205 zo dňa 1.5.2012. Niekoľkokrát žalovaného vyzývala na predloženie všetkých dokladov úpadcu, ktorými disponuje, naposledy po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu výzvou zo dňa 26.9.2012, ktorá skutočnosť je zrejmá z obsahu úradného záznamu zo dňa 1.10.2012. Tento deň sa žalovaný dostavil do kancelárie správcu, predložil listiny týkajúce sa úpadcu, a súčasne vyhlásil, že nemá vedomosť o tom, že by disponoval inými listinami, týkajúcimi sa spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o.. Dňa 4.10.2012 správkyňa úpadcu písomne žalovanému oznámila, že odporuje právnym úkonom úpadcu, ktorým boli žalovanému vyplatené z pokladne úpadcu cestovné náklady uskutočnené okrem iného aj výdavkovým pokladničným dokladom č.V-0040/1 zo dňa 31.5.2012 v čiastke 1.875,06 €, a zároveň ho vyzvala, aby celkovú sumu vo výške 8.913,71 € vydal do konkurznej podstaty. Podľa oznámenia žalovaného zo dňa 18.10.2012, ten uplatnený nárok neuznal.

16. Žalovaný tvrdil, že vykonal pracovné cesty tak ako ich vyúčtoval v príkaze (čl.63 spisu), a to do Bratislavy dňa 2.5.2012, do Grécka od 9.5.2012 do 13.5.2012 a do Bulharska v dňoch od 29.5.2012 do 1.6.2012. Vykonanie služobnej cesty do Bratislavy dňa 2.5.2012 dokladoval potvrdením zo dňa 30.3.2015, ktorý doklad predložil v originály (čl.240 spisu).

17. Pri tomto listinnom doklade, ceste do Bratislavy dňa 2.5.2012 žalobkyňa vyslovila názor, že tento doklad bol účelovo, dodatočne vyprodukovaný, lebo podľa účtovných dokladov zistila, že žalovaný mal v mesiaci apríl 2012 uzavretú zmluvu ohľadom leteniek so spoločnosťou Globtour na rok 2012 tak, ako to bolo aj v predchádzajúcich rokoch, a preto tvrdenie žalovaného, že v uvedený mesiac, t.j. 2.5.2012 dohadoval sezónu ohľadom leteckej dopravy už na rok 2013, v tomto smere tento listinný doklad nemá racionálny základ. K tejto pracovnej ceste predložila súdu vyjadrenie spoločnosti Hydrotour zo dňa 28.3.2017 (čl.238 spisu), keď uvedenú cestovnú kanceláriu dotazovala vo veci vydaných potvrdení žiadateľa H..D. zo dňa 29.5.2014 a 30.3.2015. Cestovná kancelária Hydrotour potvrdila zhodu s potvrdeniami vydanými ich spoločnosťou v uvedené dni. Na základe mailovej komunikácie uvedená cestovná kancelária dňa 3.4.2017 doplnila svoje stanovisko a poskytla jej súčinnosť, o čom svedčí výzva zo dňa 3.4.2017 (čl.239), z obsahu ktorej vyplýva, že v súvislosti s dožiadaním žalobkyne o doplnenie vyjadrenia a o uvedenie konkrétnych okolností, za akých došlo k vydaniu uvedených potvrdení, cestovná kancelária Hydrotour uviedla, že tieto potvrdenia boli vydané na žiadosť menovaného (žalovaného) bez bližšej špecifikácie účelu ich použitia. Cestovná kancelária poukázala na korektné obchodné vzťahy so zástupcami CK FENÍCIA a vzhľadom na dlhšie časové obdobie medzi realizovanými rokovaniami a vydanými potvrdeniami boli deklarované dátumy, potvrdzované v dobrej viere, že odzrkadľujú faktické dátumy realizovaných stretnutí so zástupcami cestovnej kancelárie FENÍCIA, ktoré prebehli v tomto období bez oficiálneho písomného výstupu potvrdeného rokujúcimi stranami. Podľa žalobkyne pri tejto pracovnej ceste je podstatné práve doplnenie stanoviska cestovnej kancelárie Hydrotour a to, že dátum údajného rokovania bol žalovaným nadiktovaný s tým, že ho cestovná kancelária len v dobrej viere potvrdila. Žalovaný trval na stanovisku, že uvedená pracovná cesta sa uskutočnila.

18. Pracovnú cestu do Grécka v dňoch od 9.5.2012 do 13.5.2012 žalovaný preukázal správou o svedeckom výsluchu svedka Q., ktorý potvrdil, že v roku 2012 žalovaný prišiel do Grécka päť krát, prvý krát do februári, posledný krát v máji, pričom, konkrétny dátum vo svojej výpovedi neuviedol. Žalobkyňa predložila súdu listinný doklad, potvrdenie uvedeného svedka ako zástupcu spoločnosti VASCO DA

GAMA (čl.223 spisu), keď na otázky potvrdil, že v roku 2012 sa s pánom D. osobne stretol dvakrát pri služobných cestách a to v dňoch od 6.2.2012 do 9.2.2012 a od 21.2.2012 do 25.2.2012, kedy autom cestoval do jednotlivých letovísk na obhliadku ubytovacích zariadení. Žalobkyňa predložila súdu aj listinné doklady, zápisnicu z pojednávania vo veci 17C/15/2013 (čl.212 spisu), z obsahu ktorej zápisnice a výpovede žalovaného je zrejmé, že s uvedeným svedkom sa poznajú, spolupracovali 12 - 13 rokov a potvrdenie mu svedok vydal na základe telefonického kontaktu. Podľa vyjadrenia žalovaného daný svedok by mu napísal a podpísal čokoľvek, čo by mu nadiktoval.

19. Nakoniec pracovnú cestu do Bulharska v dňoch od 29.5.2012 do 1.6.2012 žalovaný preukázal zápisnicou č.462 svedčiacou o výsluchu svedka S., ktorý bol vypočutý Okresným súdom mesta Pomorie dňa 27.11.2015, a ktorý mal potvrdiť, že posledné stretnutie sa uskutočnilo počas mája, a bolo dvojdňové, ale na konkrétny dátum si nespomenul. Pri tejto pracovnej ceste žalobkyňa predložila potvrdenie uvedeného svedka Z Bulharska zo dňa 20.5.2014 (čl.233), z obsahu ktorého je zrejmé, že v roku 2012 sa osobne stretol dvakrát s H.. D. pri služobných cestách v dňoch od 6.1.2012 do 7.1.2012 a v dňoch 19.1.2012 do 21.1.2012. Podľa vyjadrenia zo dňa 30.3.2015 (čl.234) opakovane potvrdil, že H.. D. v dňoch 30.5. až 31.5.2012 bol na pracovnej ceste v Bulharsku za účelom obhliadky ubytovacích zariadení na Slnečnom pobreží pre rok 2013. Pri tejto pracovnej ceste zase svedok Q. v zápisnici z výsluchu potvrdil, že pán D. zaplatil sumu 950 €, táto úhrada bola vykonaná osobne a to dňa 31.5.2012. Uvedená úhrada bola vykonaná v hotovosti (čl.214 spisu), a tak žalovaný mal byť v Grécku. Takéto potvrdenie osobne vydal 20.3.2014 (čl.216 spisu). Pokiaľ teda mal byť v dňoch 29.5.2012 až 1.6.2012 žalovaný v Bulharsku, nemohol osobne vykonať úhradu finančnej hotovosti 950 € dňa 31.5.2012 v Grécku obchodnému partnerovi VASCO DA GAMA.

20. Súd vyhodnotil prostriedky procesného útoku žalobkyne, ako aj procesnej obrany žalovaného jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, a dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vykonanie pracovných ciest vyúčtovaných v cestovnom príkaze. Treba prisvedčiť žalobkyni, že o žiadnej z údajných pracovných ciest žalovaný nepredložil a neexistuje objektívny dôkaz, z ktorého by bolo možné usudzovať, že deklarované miesta v rozhodnej dobe skutočne navštívil. Žalovaný nepredložil doklad o tankovaní pohonných hmôt, napriek tomu, že vyúčtovaná suma 1.875,06 € podľa jeho tvrdenia predstavuje náklady spojené s cestou, nepredložil doklady o zaplatení diaľničných poplatkov, parkovného, stravy, ubytovania, fotodokumentáciu navštevovaných miest a podobne. A to nehovoriac o tom, že v dňoch kedy mal žalovaný absolvovať služobnú cestu do Bulharska, osobne realizoval finančné transakcie v peňažnom ústave v Slovenskej sporiteľni, a.s. pobočka Košice - listinné doklady čl.56, 57 zo dňa 29.5.2012 a 1.6.2012, fyzicky preberal od klientov objednávky, ktoré potvrdil vlastnoručným podpisom, o čom svedčia objednávky zo dňa 28.5.2012, 29.5.2012, 31.5.2012, nehovoriac o vyplatení finančnej čiastky 166,40 € za opravu motorového vozidla spoločnosti H a H s.r.o. dňa 29.5.2012, či prevzatie finančných čiastok od klientov, o čom svedčia príjmové pokladničné doklady 17 až 19 z čl.58. Pri hodnotení dôkazov sa súd stotožňuje s vyjadrením žalobkyne a to, že žalovaný počas konania skutočne dodatočne produkoval listinné dôkazy, ktoré boli vyhotovené v závislosti od vývoja dokazovania na súde prvej inštancie v tom, ktorom konaní, o čom svedčia listinné dôkazy potvrdzujúce protichodné tvrdenia, či už pri služobnej ceste do Grécka a Bulharska.

21. S poukazom na vyššie uvedené súd mal za preukázané, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty účinne odporovala právnemu úkonu a to vyplateniu cestovných náhrad vo výške 1.875,06 €, z ktorého dôvodu súd na základe zisteného skutkového stavu, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

22. Žalovaný sa so zaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania dňa 20. októbra 2012, lebo bol vyzvaný na vrátenie cestovného výzvou zo dňa 4. októbra 2012, ktorá mu bola doručená dňa 16. októbra 2012. Vo výzve bola lehota na plnenie 3 dní. Uplynutím trojdňovej lehoty sa stala pohľadávka splatnou dňom 19. októbra 2012 a do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúcim dňom, t.j. 20. októbra 2012. Výška úroku z omeškania bola reprezentovaná 8,75 %. Pretože žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % od 31. mája 2012 do zaplatenia, bola žaloba v časti úroku z omeškania v prevyšujúcej časti nad 8,75 % od 31. mája 2012 do zaplatenia zamietnutá.

23. Výrok o trovách založil súd prvej inštancie na ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Priznal žalobkyni ako úspešnej strane náhradu trov konania v plnej výške, lebo bol neúspešný len v nepatrnej časti, t.j. ohľadom príslušenstva pohľadávky.

24. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nevykonal vyúčtované služobné cesty. Žalovaný v konaní preukázal

- vyjadrením generálneho riaditeľa spoločnosti Hydrotour, cestovná kancelária, a.s., že sa osobne stretol so žalovaným dňa 2. mája 2012 v Bratislave,

- vyjadrením svedka S. (uskutočneným pred dožiadaným súdom), v ktorom potvrdil stretnutie so žalovaným v termínoch uvedených v cestovných príkazoch v Bulharsku,

- vyjadrením svedka Q., (uskutočneným pred dožiadaným súdom), v ktorom potvrdil, že sa stretol so žalovaným v Grécku v máji 2012, za akým účelom sa zúčastnil služobných ciest v Bratislave, v Grécku a v Bulharsku a že jednal sa konkrétnymi osobami. Žalovaný počas konania uviedol, a jeho vyjadrenie potvrdila aj svedkyňa B. V. v konaní vedenom pod sp. zn. 40C/92/2013 na Okresnom súde Košice I, ktorá vypracovala cestovné príkazy a vyhotovila vyúčtovanie, že pracovné cesty boli vyúčtované až po ich vykonaní, a tak presný čas odchodu z Košíc a príchodu do miesta určenia, resp. návratu nemusel na hodinu presne korešpondovať s časom uvedeným na cestovných príkazoch, korešpondoval však s číselným uvedením dní v cestovnom príkaze. Preto žalovaný v deň odchodu do Bulharska dňa 29. mája 2012 bol v Slovenskej sporiteľni, a.s., a vykonal tam bankové operácie, výber peňazí za účelom vyplatenia ceny opravy motorového vozidla pre spoločnosť H+H s.r.o., a tiež tak urobil aj dňa 1. júna 2012, keďže sa v ten deň sa vracal z Bulharska v skorých ranných hodinách. Žalovaný nepopieral prevzatie finančnej hotovosti od obchodného partnera Q. vo výške 950 € dňa 31. mája 2012 v Grécku, počas pracovnej cesty do Bulharska.

25. Ak aj súd odôvodňoval spochybnenie vykonaných služobných ciest do Bulharska a Grécka, vykonaním iných úkonov na území Slovenskej republiky v tom istom čase, vôbec sa nezaoberal pracovnou cestou do Bratislavy, ktorá bola uskutočnená dňa 2. mája 2012, a žalobkyňa vykonanie tejto služobnej cesty nespochybnila relevantným spôsobom. Generálny riaditeľ spoločnosti Hydrotour, cestovná kancelária, a.s. vo svojom vyjadrení uviedol, že sa dňa 2. mája 2012 stretol so žalovaným v Bratislave a čo bolo účelom pracovného stretnutie.

26. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením súdu o tom, že počas konania produkoval dôkazy podľa toho, ako sa súdny spor vyvíjal, a to preto, lebo žalovaný po doručení žaloby nevedel, čo je predmetom sporu, a v samotnej žalobe absentovali dátumy vykonaných ciest a cestovné príkazy, na ktoré sa žalobkyňa odvolávala.

27. Za pochopiteľné považoval, že žalovaný ako jediný konateľ úpadcu a jediný spoločník úpadcu nežiadal od svojich obchodných partnerov, aby mu pre prípad budúcich (možných) súdnych sporov vyhotovovali zápisnice z rokovaní, ktoré sa uskutočnili. Preto žalovaný postupne oslovoval svojich obchodných partnerov, aby mu potvrdili ním tvrdené skutočnosti.

28. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 7.9.2017.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobu proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

31. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. októbra 2018 o 10.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 16. októbra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

32. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (do 30.6.2016 z ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

34. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192, § 193 a § 205 (do 30.6.2016 z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.).

35. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

36. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 ods. 1, 2 a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil.

38. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

39. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné :

40. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom vyhovenia žalobe bol záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že vykonal pracovnú cestu do Bratislavy dňa 2. mája 2012, do Grécka od 9. mája 2012 do 13. mája 2012 a do Bulharska v dňoch od 29. mája 2012 do 1. júna 2012.

41. Uvedený záver súdu prvej inštancie vychádza z výkladu ustanovenia upravujúceho dôkaznú povinnosť strán sporu, podľa ktorého, ak strana sporu poprie pravosť údajov na listine predloženej protistranou na preukázanie skutočností na jej prospech, prechádza na túto stranu sporu dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať svoje tvrdenia, že údaje v listine sú pravdivé a opodstatnené.

42. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

43. Civilný sporový poriadok obsahuje ustanovenia ohľadom dôkaznej povinnosti strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústi do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

44. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila, a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

45. V spore o preplatenie cestovných náhrad má žalobkyňa bremeno tvrdenia, že žalovaný služobné cesty neuskutočnil (v stanovenom termíne), a naopak, žalovaný, ak chcel byť úspešný, musel nielen tvrdiť, že služobné cesty uskutočnil, ale na svoje tvrdenia mal ponúknuť aj dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami sporu v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán sporu. Zvyčajne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

46. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobkyne nemožno požadovať, aby preukazovala, že žalovaný neuskutočnil a nevykonal služobné cesty v stanovených termínoch v Bratislave, v Grécku, v Bulharsku.

47. Na žalovanom bolo, aby nielen tvrdil, ale aj preukázal, že v dňoch uvedených v cestovnom príkaze, ktorý sa nachádza na č.l. 64 spisu a vo vyúčtovaní pracovnej cesty, ktoré sa nachádza na č.l. 63 spisu) absolvoval služobnú cestu v Bratislave dňa 2. mája 2012, v Grécku od 9. mája 2012 do 13. mája 2012 a v Bulharsku v dňoch od 29. mája 2012 do 1. júna 2012.

48. Neopodstatnené je tvrdenie žalovaného v odvolaní, že ak aj konajúci súd odôvodňoval spochybnenie vykonaných služobných ciest do Bulharska aj Grécka, vykonaním iných úkonov na území Slovenskej republiky, v tom istom čase, že sa vôbec nezaoberal pracovnou cestou do Bratislavy, ktorá sa uskutočnila dňa 2.mája 2012. Totiž v bode 47 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je podrobne rozvedený dôvod, prečo listinný dôkaz žalovaného ohľadom cesty do Bratislavy bol vyhodnotený ako dodatočne vyprodukovaný žalovaným. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie cestovnej kancelárie Hydrotour k vydaným potvrdeniam (žiadateľa) žalovaného zo dňa 29.mája 2014 a 30.marca 2015. Cestovná kancelária Hydrotour dňa 3.apríla 2017 doplnila svoje stanovisko a uviedla, za akých okolností došlo k vydaniu uvedených potvrdení. Cestovná kancelária uviedla, že tieto potvrdenia boli vydané na žiadosť žalovaného bez bližšej špecifikácie, účelu ich použitia. Zároveň cestovná kancelária poukázal na korektné obchodné vzťahy so zástupcom cestovnej kancelárie FENÍCIA vzhľadom na dlhšie časové obdobie medzi realizovanými rokovaniami a vydanými potvrdeniami boli deklarované dátumy potvrdzované v dobrej viere, že odzrkadľujú fakticky dátumy realizovaných stretnutí so zástupcami cestovnej kancelárie FENÍCIA. Podľa doplňujúceho stanoviska cestovnej kancelária Hydrotour dátum údajného rokovania bol žalovaným nadiktovaný s tým, že ho cestovná kancelária Hydrotour len v dobrej viere potvrdila.

49. Pokiaľ ide o pracovnú cestu žalovaného do Grécka v dňoch od 9.mája 2012 do 13.mája 2012 žalovaný ju preukazoval správou o svedeckom výsluchu svedka Q., ktorý potvrdil, že v roku 2012

žalovaný prišiel do Grécka 5-krát, prvý krát vo februári a posledný krát v máji, pričom konkrétny dátum vo svojej výpovedi neuviedol. Žalobkyňa počas konania predložila listinný doklad - potvrdenie uvedeného svedka ako zástupcu spoločnosti VASCO DA GAMA, ktorý sa nachádza na č.l. 223 spisu, keď na otázky odpovedal, že v roku 2012 sa s pánom H.. D. osobne stretol 2-krát pri služobných cestách a to od 6.2.2012 do 9.2.2012 a od 21.2.2012 do 25.2.2012. Počas konania na súde prvej inštancie boli predložené aj ďalšie listinné dôkazy a to zápisnica z pojednávania sp.zn. 17C/15/2013, ktorá sa nachádza na č.l. 212 spisu, a z ktorej je zrejmé, že žalovaný sa s uvedeným svedkom poznajú už 12-13 rokov, a potvrdenie mu svedok vydal na základe telefonického kontaktu. Podľa vyjadrenia žalovaného daný svedok by mu napísal a podpísal čokoľvek, čo by mu nadiktoval.

50. Pokiaľ ide o pracovnú cestu do Bulharska v dňoch od 29.mája 2012 do 1.júna 2012, žalovaný preukazoval zápisnicou č. 462 svedčiacou o výsluchu svedka S., ktorý bol vypočutý Okresným súdom mesta Pomorie dňa 27.novembra 2015 a ktorý potvrdil, že posledné stretnutie sa uskutočnilo počas mája, bolo dvojdňové, ale konkrétny dátum si už nepamätal. Žalobkyňa počas konania predložila potvrdenie uvedeného svedka zo dňa 20. mája 2014, ktoré sa nachádza na č.l. 233, a z ktorého je zrejmé, že v roku 2012 sa osobne 2-krát stretol s H.. D. pri služobných cestách v dňoch od 6. januára 2012 do 7. januára 2012 a v dňoch od 19. januára 2012 do 21. januára 2012. Podľa ďalšieho vyjadrenia zo dňa 30.marca 2015 svedok opakovane tvrdil, že H.. D. v dňoch od 30.mája 2012 do 31.mája 2012 bol na pracovnej ceste v Bulharsku, za účelom obhliadky ubytovacích zariadení na Slnečnom pobreží pre rok 2013. Pri tejto pracovnej ceste ale svedok Q. v zápisnici o výsluchu potvrdil, že H.. D. zaplatil sumu 950 € a táto úhrada bola vykonaná osobne dňa 31. mája 2012 v Grécku; teda v tom čase mal byť žalovaný v Grécku. Pokiaľ žalovaný mal byť od 29. mája 2012 do 1. júna 2012 v Bulharsku, nemohol osobne vykonať úhradu finančnej hotovosti 950 € dňa 31. mája 2012 v Grécku obchodnému partnerovi VASCO DA GAMA.

51. K tomu je treba zdôrazniť, že v dňoch, keď mal žalovaný absolvovať služobnú cestu v Bulharsku osobne realizoval finančné transakcie v peňažnom ústave v Slovenskej sporiteľni, a.s. pobočka Košice, o čom svedčia doklady na č.l. 56-57 zo dňa 29. mája 2012 a 1. júna 2012, a fyzicky preberal od klientov objednávky, ktoré potvrdil vlastnoručným podpisom, o čom svedčia objednávky zo dňa 28. mája 2012, 29. mája 2012 a 31. mája 2012. Taktiež žalovaný vyplatil aj finančnú sumu 166,40 € za opravu motorového vozidla spoločnosti H a H s.r.o. dňa 29.mája 2012, a preberal finančné čiastky od klientov, o čom svedčia príjmové doklady 17 až 19 (na č.l. 58 spisu)

52. Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil prostriedky procesného útoku žalobkyne ako aj procesnej obrany žalovaného jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vykonanie pracovných ciest vyúčtovaných v cestovnom príkaze.

53. Odvolací súd konštatuje, že aj v tomto spore žalovaný počas konania dodatočne produkoval listinné „dôkazy“, ktoré boli vyhotovované v závislosti od vývoja dokazovania na súde prvej inštancie, čo sám žalovaný aj priznal vo svojej výpovedi, že písomné potvrdenie od VASCO DA GAMA bolo vyhotovené až dodatočne, pričom podklady k vyhotoveniu boli žalovaným konateľovi VASCO DA GAMA nadiktované v telefonickom rozhovore.

54. Treba zdôrazniť, že o žiadnej z údajných služobných, resp. pracovných ciest v predmetnom konaní neexistuje žiaden objektívny dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že označené miesta žalovaný v rozhodnej dobe skutočne navštívil, t.j., aby predložil doklad o tankovaní pohonných hmôt, zaplatení diaľničných poplatkov, parkovného, stravy, ubytovania a fotodokumentácie z navštívených miest a ubytovacích zariadení a pod..

55. Žalovaný svoje tvrdenia o absolvovaní služobných ciest v Bratislave, Grécku a Bulharsku nepreukázal relevantnými dôkazmi, a preto správne súd prvej inštancie rozhodol, keď žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.875,06 € s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 20.októbra 2012 do zaplatenia. Predmetom konania nebola odporovateľnosť právnych úkonov, ani neúčinnosť právnych úkonov, a tak úvahy žalovaného v podaní z 23.2.2018 sú právne irelevantné, lebo nemajú súvis s predmetnou vecou.

56. Tak, ako už bolo vyššie konštatované súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti príslušenstva. Žalovaný podal odvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, a pretože v tomto výroku bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, bol žalovaný v tejto časti úspešný a tak nie je oprávnený na podanie odvolania voči tomuto výroku. Z tohto dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanému proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti príslušenstva zamietnutá odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP.

57. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný. Žalovaný úspešný nebol a tak je povinný nahradiť plnú náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .