Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/268/2016

Potvrdené rozhodnutím 15Cob/52/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo, Hlavné námestie 6, 940 49 Nové Zámky, IČO: 00 168 882, zastúpený: JUDr. Miloš Zahorák, advokát, Ul. 1. mája 16, 941 01 Bánov, proti žalovanému: CBA Slovakia, a. s., Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, zastúpený: JUDr. Ing. Daniela Trajteľová, advokátka, Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 5Cb/268/2016 - 205 zo dňa 23. 10. 2018, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/268/2016 - 205 zo dňa 23. 10. 2018 p o t v r d z u j e. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo, Hlavné námestie č. 6, 940 49 Nové Zámky, IČO: 00168882, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Miloš Zahorák, ul.1.mája č. 16, 941 01 Bánov, proti žalovanému: CBA Slovakia, a.s., Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36620319 v konaní zast. JUDr. Ing. Daniela Trajteľová, advokát, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, o vypratanie nehnuteľnosti sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nebytový priestor nachádzajúci sa v obci V. v nákupnom stredisku súp. č. XXXX postavené na parc. Č.. XXX/X a sklad súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXX/XX, k.ú. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K., katastrálny odbor, na LV č. XXXX do 10 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi p r i z n á v a plnú výšku náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca návrhom zo dňa 10.10.2016 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému vyprataniu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci V. v nákupnom stredisku súp. č. XXXX postavené na parc. č. XXX/X a sklad súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXX/XX, k.ú. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K., katastrálny odbor, na LV č. XXXX a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou E. D., B..T..Y.. K. dňa XX.X.XXXX je vlastníkom nehnuteľností - nákupného strediska, súpisné č. XXXX, postavené na parc. č. XXX/X a skladu súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/XX, ako aj pozemkov - C-KN parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2095 m2 a E. parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 118 m2, nachádzajúcich sa v obci a katastrálnom území V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K., Katastrálny odbor, na LV č. XXXX. Žalovaný užíva nebytový priestor nachádzajúci sa v nákupnom stredisku na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzí ním a pôvodným vlastníkom spoločnosťou E. D.. B..T..Y.. dňa 8.9.2009 s účinnosťou od 1.10.2009 na dobu 10 rokov. Z článku 4. zmluvy o nájme žalobca zistil, že nebytový priestor bol žalovanému daný do užívania na účel prevádzkovania maloobchodu s potravinami. Po reálnom prevzatí kúpených nehnuteľností v mesiaci jún 2016 od predávajúceho spoločnosti E. D., B..T..Y.. žalobca zistil, že žalovaný porušuje podmienky dohodnuté v Zmluve o nájme, keď prenajatý nebytový priestor užíva v rozpore s účelom dohodnutým v Zmluve o nájme, podľa ktorej je oprávnený na užívanie prenajatých nebytových priestorov výlučne na predaj potravín, ale nájomca ho využíva v rozpore so zmluvou aj na predaj drogériového tovaru, pracích práškov, papiernického tovaru, krmiva pre zvieratá, cigariet a iných tovarov dennej potreby. V zmysle uvedeného prenajatý nebytový priestor užíva na iný účel, ktorý v Zmluve o nájme nebol dohodnutý a to na prevádzkovanie maloobchodu so zmiešaným tovarom a nie maloobchodu s potravinami. Z uvedeného dôvodu preto žalobca v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 116/ l 990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení Výpoveďou zmluvy o nájme nebytových

priestorov zo dňa 20.6.2016, Zmluvu o nájme v plnom rozsahu vypovedali. Výpoveď bola doručená žalovanému dňa 24.6.2016, čo potvrdil aj vo svojom vyjadrení zo dňa 27.6.2016 právny zástupca žalovaného JUDr. Daniel Šintaj, advokát, Banská Bystrica. Pretože podľa článku 12 Zmluvy o nájme bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá výpovedná doba v trvaní tri mesiace, pričom táto začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane, začala táto plynúť dňa 1. 7.2016 a skončila dňa 30.9.2016. Vo výpovedi bol žalovaný vyzvaný, aby nebytový priestor ku dňu skončenia nájmu vypratal a odovzdal ho žalobcovi v zmysle Zmluvy o nájme. Žalovaný reagoval na výpoveď žalobcu listom právneho zástupcu JUDr. Daniela Šintaja zo dňa 27.6.2016, v ktorom tento uviedol, že výpoveď žalobcu je neplatná a odmietol vypratanie priestoru žalovaným ku dňu skončenia nájmu.

2. Žalovaný na doručený návrh žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca vstúpil ako nový vlastník do nájomného vzťahu so žalovaným ohľadom vyššie uvedených nebytových priestorov, ktorého právny rámec je daný Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.9.2009, uzatvorenou žalovaným ešte s pôvodným vlastníkom E. D., B..T..Y.. žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný porušuje ustanovenia Zmluvy o nájme a to tým, že užíva nebytové priestory na iný účel, ako bolo v zmluve dohodnuté a je tu teda daný výpovedný dôvod podľa § 9 ods. 2 písmeno a/ zákona č. 116/1990 Zb., pričom žalovanému doručil výpoveď z nájmu z uvedeného dôvodu dňa 24.6.2016, teda nájom zanikol uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 30.9.2016. Týmto namietame, žeby žalovaný porušoval ustanovenie čl. 4 Zmluvy o nájme zo dňa 14.9.2009 a teda týmto zároveň namietame platnosť výpovede doručenej žalovanému dňa 24.6.2016. Podľa čl. 4 Zmluvy o nájme účel nájmu je definovaný ako prenajatie priestoru za účelom prevádzkovania maloobchodu s potravinami, pričom žalovaný, aj v zmysle uvedeného rozhodnutia, v daných nebytových priestoroch maloobchod s potravinami aj prevádzkuje. Žalovaný neprevádzkuje v daných priestoroch inú prevádzku ako maloobchod s potravinami. Má za to, že podanie výpovede je vyslovene účelové, nakoľko aj subjekty v rámci reťazca COOP predajní a podľa neho aj žalobca sú prevádzkovateľmi maloobchodných predajní potravín, v rámci ktorých predávajú spolu s potravinami aj iný tzv. doplnkový tovar, pričom v nájomných zmluvách ako účel nájmu majú definovaný účel predajňa potravín. Má za to, že asi ani neexistujú predajne potravín, kde by sa predával ako tovar vyslovene tovar potravinársky, bez tzv. doplnkového tovaru. O to viac predajne potravín s doplnkovým tovarom sú priam nevyhnutné v obciach za účelom dostatočného zásobovania obyvateľstva. Žalovaný užíva nebytový priestor v plnom rozsahu v súlade s rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v K., č. RH XXXX/XX zo dna 14.10.2009, podľa ktorého sortimentom predajne potravín CBA v V., nám B. XXXX/XX budú: originálne balené poživatiny, ktoré si nevyžadujú chladenie vrátane alkoholických a nealkoholických nápojov, tabakové výrobky, drogéria, mlieko a mliečne výrobky, pekárenské a balené mäsové výrobky, mrazené výrobky, slepačie vajcia, zelenina a doplnkový tovar nepotravinárskeho charakteru. Pritom je zrejmé, že napriek predaju tohto doplnkového tovaru daná prevádzka je povolená ako predajňa potravín. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu.

3. K podanému vyjadreniu písomne sa vyjadril i žalobca, ktorý uviedol, že sa pridržiava tvrdení uvedených v žalobe zo dňa 3.10.2016, ako aj v ostatných vyjadreniach zaslaných žalovanému pred podaním žaloby. Žalobca trvá na tom, že žalovaný porušuje podmienky dohodnuté v Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.9.2009 keď prenajatý nebytový priestor užíva v rozpore s dohodnutým účelom nájmu nielen na predaj potravín, ale aj na predaj drogériového tovaru, pracích práškov, papiernického tovaru, krmiva pre zvieratá, cigariet a iných tovarov dennej potreby. Prenajatý nebytový priestor tým užíva na iný účel ako bol dohodnutý v článku 4 Zmluvy o nájme a to nie na prevádzkovanie maloobchodu s potravinami, ale na prevádzkovanie maloobchodu so zmiešaným tovarom. Zo strany žalovaného ide o konanie, ktoré je v rozpore s účelom nájmu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1991 Zb., pretože nedodržiava sortiment tovaru na ktorého predaj mu bol nebytový priestor prenajatý. Okrem hore uvedených dôvodov žalobca namieta aj absolútnu neplatnosť Zmluvy o nájme, ktorá je predmetom tohto sporu a to z dôvodu jej neurčitosti a nejasnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide aj o samotný predmet nájmu (žalobca tým namieta nielen účel nájmu, ale aj predmet nájmu). Dôvodom vznesenej námietky neplatnosti Zmluvy o nájme je nejasný predmet nájmu, pre ktorý je v článku l Zmluvy konštatované, že prenajímateľ je vlastníkom nebytových priestorov. Ako bolo už vyššie uvedené podľa ustanovenia § 3 ods.3 zákona 116/90 Zb. musí zmluva o nájme obsahovať okrem iných náležitosti popri výške nájomného, splatnosti aj spôsob platenia nájomného. Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona v prípade, že zmluva neobsahuje uvedenú náležitosť je absolútne neplatná. Ako vyplýva zo Zmluvy o nájme a to článku 7., kde je upravená výška a splatnosť nájomného neobsahuje uvedený

článok a ani iný článok Zmluvy o nájme ustanovenie o spôsobe platenia nájomného, či už v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom. Z uvedeného dôvodu namieta žalobca absolútnu neplatnosť Zmluvy o nájme aj z tohto dôvodu.

4. K podanému vyjadreniu písomne sa vyjadril i žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca vznáša ďalšiu neuveriteľnú úvahu, že v zmluve sa má dohodnúť účel tak, že sa mal uviesť sortiment tovaru, ktorý sa bude v predajni predávať resp. mal označiť predajňu ako predajňu so zmiešaným tovarom. Nie je zrejmé, odkiaľ žalobca dospel k pojmu a výkladu pojmu predajne so zmiešaným tovarom, pre toto konanie je to však irelevantné. Žalovaný má v prenajatom priestore umiestnený maloobchod s potravinami, čo vyplýva aj z rozhodnutia RÚVZ č. RH XXXX/XX, na umiestnenie maloobchodnej predajne s potravinami. Určený účel nájmu v čl. 4 zmluvy, teda žalovaný neporušuje dojednaný účel nájmu. Žalovaný najnovšie vo svojom vyjadrení tvrdí, že zmluva o nájme nebytových priestorov je absolútne neplatná. Treba povedať, že toto najnovšie konštatovanie jasne deklaruje účelovú snahu akokoľvek ukončiť nájomný vzťah so žalovaným, ktorý ho s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností pred rokmi riadne uzatvoril. Nie je zrejmé, prečo potom žalobca podával zo zmluvy výpoveď, ak má byť táto zmluva neplatná. Podľa neho predmet nájmu je uvedený neurčito a nezrozumiteľné. Má za to, že s prihliadnutím na čl. I., II. a III. je zrejmé, že predmetom nájmu sú nebytové priestory Nákupného strediska s.č, XXXX, na prízemí o rozlohe 800 m2. Okrem toho prílohou zmluvy bol aj pôdorys prenajatých priestorov. Má za to, že predmet nájmu je určitý a zrozumiteľný a zodpovedá vôli strán, ktoré zmluvu uzatvárali. Čo sa týka údajnej absencie náležitostí zmluvy a to spôsobu platenia nájomného, má za to, že už v pôvodnej zmluve v čl. 7 je dohodnuté, že nájomné sa platí v peniazoch /2.300.-eur + 19% DPH 437 spolu 2.737.- eur/. Pričom je dohodnuté, že nájomné je splatné mesačne vopred do 5. dňa každého predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, teda v zmluve je vymedzený aj spôsob platenia nájomného na rok 2009 spolu s pôdorysom prenajatých priestorov, z ktorého vyplýva aj číslo účtu. Na ktorý sa nájomné bude platiť. Má za to, že zmluva je platná a obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Okrem toho k zmluve boli následne prijaté dodatky, dodatok č. 1, 2, 3 a 4, z ktorých rovnako vyplýva spôsob platenia nájomného. Zákon výslovne neuvádza, čo sa má považovať za spôsob platenia, výklad tohto pojmu treba teda vykladať extenzívne a v súlade s právnou istotou účastníkov.

5.Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 4.4.2017. Právni zástupcovia strán konania ústneho pojednávania sa osobne zúčastnili. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiavam písomne podaného žalobného návrhu v spojitosti s písomným vyjadrením a po vykonanom dokazovaní navrhujem tomuto návrhu vyhovieť. Poukazuje na to, že žalovaný užíva nebytový priestor v rozpore s účelom nájmu, nakoľko v predmetných priestoroch vykonáva i činnosť, ktorá je v rozpore s účelom nájmu. Konkrétne sa jedná o predaj drogistického tovaru, pracích práškov, cigariet a iných tovarov dennej spotreby. V ďalšej časti poukázal na zmluvu z obsahu ktorej vyplýva, že je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko predmet zmluvy je neurčitý, zmluva je v niektorých častiach zmätočná a samotnú prílohu k nájomnej zmluve považuje za právne irelevantnú, nakoľko nepatrí k dodatku ku hlavnej zmluve. Žalobca od pôvodného vlastníka nadobudol nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy a pri odovzdaní dokladov vzťahujúcich sa na predmet nájmu právny predchodca žalobcu odovzdal žalobcovi zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.9.2009 s uistením, že sa jedná o zmluvu, ktorá zakladá nájomný pomer medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Nevie sa vyjadriť k otázke, kto koncipoval návrh zmluvy pred jej podpisom. Skôr zastáva názor, že to bol žalovaný a nie právny predchodca žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného však poukazuje na §3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. v zmysle ktorého strany konania pred podpisom sa majú oboznámiť s jej obsahom, teda v predmetnom prípade je záväzné písomné vyhotovenie zmluvy podpísané oboma stranami. K predloženej listine - splátkový kalendár, zastával názor, že predmetná listina nedopĺňa uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov jednak z dôvodu, že hlavná zmluva neodkazuje na predmetnú listinu a listina ako taká nemá náležitosti, ktoré by mohli tvoriť súčasť resp. doplnenie nájomnej zmluvy. K predloženým dodatkom č. 1 - 4 zastával názor, že uvedené dodatky nemohli následne doplniť pôvodnú zmluvu, nakoľko pôvodná nájomná zmluva ako absolútne neplatný právny úkon je ničotný, neexistujúci právny úkon a preto jeho následné dopĺňanie možné nie je. Samotné články 1 - 4 zmluvy sa navzájom odporujú, preto v tejto časti je zmluva neurčitá, čo samo spôsobuje tiež neplatnosť zmluvy. Žalobca zastáva názor, že platná nájomná zmluva medzi strana i konania je zo dňa 8.9.2009, teda skôr uzatvorená a to z nasledovných dôvodov: Právny vzťah medzi stranami konania titulom nájmu nebytových priestorov založila prvá (skoršia) zmluva zo dňa 8.9.2009. Táto zmluva nebola ukončená, zrušená zákonným spôsobom tak ako to rieši Zákon 116/90 Zb. teda následne uzatvorená nájomná zmluva zo dňa 14.9.2009

nezakladá právny vzťah medzi stranami konania, nakoľko v čase jej uzatvorenia už bol právny vzťah medzi stranami konania, tým pádom ani následné dodatky prípadná príloha nemohli doplniť neskôr uzatvorenú zmluvu, nakoľko na základe tejto zmluvy sa nezakladal právny vzťah medzi stranami konania. Právny vzťah medzi stranami konania titulom nájmu bol založený na základe zmluvy zo dňa 8.9.2009. Právny zástupca žalovaného na ústnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia v spojitosti s písomnými vyjadreniami a po vykonanom dokazovaní navrhuje tento návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy dňa 14.9.2009, ak došlo k uzatvoreniu skoršej zmluvy, čo predkladá žalobca žalovaný má za to, že pôvodná zmluva bol nahradená touto zmluvou. Podporne poukazuje na to, že všetky dodatky v počte 1 - 4 boli tiež uzatvorené k nájomnej zmluve zo dňa 14.9.2009. K žalobným dôvodom žalobcu v prvom rade nedodržanie účelu zmluvy: Žalovaný má za to, že svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy neporušil a neporušuje, vykonáva maloobchodnú činnosť- predaj potravín v súlade s rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Namietnuté veci tvoriace sortiment predaja žalovaným treba považovať za doplnkový tovar, ktorého predaj nenarušuje a neprieči sa účelom zmluvy. Tu poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu pripravil podklad uzatvorenej nájomnej zmluvy, teda samotnú formuláciu článkov týkajúcich sa predmetu a účelu nájmu koncipoval právny predchodca žalobcu - v súčasnosti žalobca, preto pri výklade týchto ustanovení treba vychádzať z dobrej vôle žalovaného. V ďalšej časti dôvodov žalobného nároku a to absolútnej neplatnosti zmluvy týkajúce sa nedostatkov náležitostí zmluvy poukazuje na samotnú zmluvu ako i na splátkový kalendár z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný žalobcovi plnil na číslo jeho účtu za mesiac október až november v zmluve dohodnutej výške. Má tiež za to, že i prípadné nedostatky boli následne odstránené uzatvorenými dodatkami 1 - 4 teda zastáva názor, že uzatvorená zmluva nie je v rozpore so zákonom z dôvodu absencie spôsobu platenia nájomného. Naďalej tvrdí, že zmluvu vypracoval právny predchodca žalobcu. Pri uzatvorení zmluvy medzi zmluvnými stranami nebolo sporné čo tvorí predmet a účel nájmu existovala zhoda vôle v časti týkajúcej sa predmetu, nakoľko práve v tom čase prebiehala rekonštrukcia nebytového priestoru, práve pre účely žalovaného na podklade nájomnej zmluvy. V ďalšej časti týkajúcej sa náležitostí nájomnej zmluvy poukazuje na základné znenie zákona 116/90 Zb., ktorý zákon v súčasnosti nemožno striktne vykladať a pridržiavať sa jednotlivých ustanovení, najmä týkajúcich sa spôsobu platenia nájomného. V tejto časti je predmetný zákon rozhodnutiami súdu prekonaný. Poukazuje na dodatok č.3 k uzatvorenej nájomnej zmluve zo dňa 28.1.2011, ktorým dodatkom boli odstránené i prípadné nedostatky zmluvy v časti predmetu nájmu a v časti spôsobu platenia nájomného. Aj v prípade, ak by zmluvný vzťah vznikol na základe zmluvy o nájme zo dňa 8.9.2009 uzatvorenú následnú zmluvu zo dňa 14.9.2009 treba považovať za zmenu, prípadne dodatok k pôvodnej zmluve, nakoľko zmluvné strany na jeho obsahu sa písomne dohodli. Tým pádom i následné dodatky 1- 4 sú platnými dodatkami ku zmenenej nájomnej zmluve.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4.4.2017, ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Na základe podaného odvolania žalovaného odvolací súd uznesením sp. zn. 15Cob/127/2017 zo dňa 28. februára 2018 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v konaní boli predložené dve nájomné zmluvy (z 08.09.2009 a 14.09.2009), ktoré boli po obsahovej stránke totožné a súd skúmal ich platnosť, resp. záväznosť. Dospel pritom k záveru, že záväzkový vzťah medzi stranami založila iba nájomná zmluva zo dňa 08.09.2009, nakoľko následnou zmluvou jej strany predchádzajúcu zmluvu nezrušili. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu zo dňa 08.09.2009 ako absolútne neplatnú pre absenciu jej podstatnej náležitosti upravenej v § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., a to spôsobu platenia nájomného, ktorý v článku 7 tejto zmluvy výslovne upravený nebol. S týmto právnym názorom sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie sa však po tom, ako neplatnosť tohto právneho úkonu predbežne ustálil, nijako sa nevysporiadal s otázkou platnosti ďalšej nájomnej zmluvy zo dňa 14.09.2009 v znení jej dodatkov č. 1 až 4, predmetom ktorej bola tá istá nehnuteľnosť, ktorú žalobca žiadal vypratať. Keďže bez predbežného právneho posúdenia platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 14.09.2009 nemožno definitívne ustáliť, či žaloba o vypratanie nehnuteľnosti je dôvodná, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 23.10.2018 , na ktorom žalobca zotrval na dôvodoch svojho návrhu. Uviedol ďalej, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného týkajúceho sa použitia právneho predpisu namiesto 116/1990 Z.z., nakoľko z § 1 cit. zákona vyplýva predmet právnej úpravy a podľa kolaudačného rozhodnutia, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku predmetné nehnuteľnosti stavebnotechnického charakteru sú určené nie na bývanie, ale sú spôsobilé na prevádzku. V časti

prednesu PZ žalovanej, že by dodatok č. 3 mohol konvalidovať pôvodnú zmluvu zastáva názor, že v predmetnom prípade absolútne neplatný právny úkon pôsobí od začiatku, a nie je možné zhojiť následnými právnymi úkonmi túto neplatnosť a dodatok č. 3 sa týkal nájomnej zmluvy zo dňa 14.9.2009. V ďalšej časti zastáva názor, že v prípade, ak žalovaný mieni rozšíriť sortiment o ďalšie produkty je to vedené pod iným označením na živnostenskom úrade (predaj potravín a predaj zmiešaného tovaru) a v predmetnom prípade došlo k porušeniu účelu zmluvy dojednaného v pôvodnej nájomnej zmluve. K výpovedi svedka uviedol, že pri osobnom stretnutí s bývalým majiteľom p. E. menovaný ho ubezpečil, že predmetnú nájomnú zmluvu predkladal žalovaný, teda CBA Slovensko s.r.o.. Uvedené tvrdenie má aj logiku, nakoľko aj sám žalobcu v prípade uzatvárania nájomných zmlúv na priestory vo vlastníctve občanov sám predkladal nájomné zmluvy, nakoľko bežní občania neovládajú podstatné náležitosti nájomným zmlúv ako i zákonné náležitosti. K samotnej námietke PZ žalovaného týkajúce sa označenia predmetu sporu za nie nebytové priestory poukazuje jednak na príslušný list vlastníctva z ktorého vyplýva, že predmetom nájmu je sklad a nákupné stredisko a v samotnej nájomnej zmluve ako i v dodatkoch sám žalovaný použil termín o predmete nájmu ako o nebytovom priestore. Túto námietku ani doterajší PZ v konaní nepredniesol a v následných dodatkoch k nájomným zmluvám sám žalovaný používa pojem nebytový priestor. V závere poukázal na § 1 zákona 116/90 Z.z. kde zákonodarca pod pojmom nebytové priestory chápe všetky iné než bytové priestory slúžiace na bývanie. Predmetnú skutočnosť žalobca v konaní preukázal a zastáva názor, že predpis používaný na posúdenie predmetného vzťahu je zákon č. 116/90 Z.z. Žalovaný na ústnom pojednávaní uviedol, že považuje návrh žalobcu za nedôvodný z nasledovných dôvodov: V prvom rade namieta vôbec aplikáciu zák. č. 116/90 Z.z. spočívajúci v tom, že predmetný záväzkový vzťah mal byť posúdený podľa príslušných ust. Obč. zák. z dôvodu, že predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov nie sú označené nehnuteľnosti ako nebytové priestory, výslovne sa jedná o nákupné stredisko s príslušným súpisným číslom a sklad tiež so súpisným číslom. Z vyššie uvedeného nevyplýva splnenie podmienok použitie zák. č. 116/90 Z.z. teda, že by sa malo jednať o nebytový priestor , nakoľko takéto vymedzenie nevyplýva ani z príslušného LV. Z vyššie uvedených dôvodov je teda na mieste použiť príslušné ust. Obč. Zák. V ďalšej časti žalobca poukazuje na uzatvorené dodatky, najmä č. 3, ktorý dodatok už obsahuje všetky náležitosti § 3 zák. č. 116/90 Z.z., teda aj spôsob zaplatenia nájomného. Je za úvahu, či predmetným dodatkom nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, teda či predmetný dodatok môže pôsobiť ako nájomná zmluva, resp. či predmetným dodatkom nedošlo k zhojeniu nedostatku pôvodnej zmluvy. V treťom rade namieta výpovedný dôvod žalobcu tvoriaci právny nárok na vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko zastáva názor, že žalovaný neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy a nepoužíval predmet nájmu v rozpore s jeho živnostenským oprávneným a účelom nájmu, nakoľko je bežnou praxou v predmetnej oblasti, keď predajca potravín v rámci svojho sortimentu predáva aj iný tovar, a ktorá skutočnosť vyplýva i z predmetnej obchodnej činnosti. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, poukazuje na kolaudačné rozhodnutia , z obsahu ktorých nevyplýva, že by sa jednalo o nebytový priestor, nakoľko predmetný pojem v rozhodnutia absentuje a predkladá výpis z LV č. 2617, kde tiež nie sú nehnuteľnosti označené ako nebytové priestory, ale ako sklad a nákupné stredisko. Súd vo veci vypočul svedka T. K., ktorý uviedol, že osobne konal za žalovaného (v tom čase ešte CBA Slovakia s.r.o.) ako jeho konateľ a všetky nájomné zmluvy podpisoval on. Fyzicky bol v predmetných priestoroch v V., jedná sa o bývalú budovu Jednoty, poschodová budova s viacerými poschodiami. Žalovaný začal užívať prízemie a skladové priestory. Osobne stretol aj s p. E.. Žalovaný začal nehnuteľnosť používať na predmet svojho podnikania. Je pravdou, že v rámci tejto činnosti ako i všetky ostatné potravinárske siete predávajú aj iné súvisiace tovary, napr. baterky a iné, ale hlavným predmetom činnosti je predaj potravín. Zo strany pôvodného vlastníka nedošlo k vykonaniu kontroly, či nájomca užíva predmet nájmu v súlade s účelom nájmu zmluvy. Nepamätá si či v čase uzatvorenia zmluvy, ako i následne, bolo predložené kolaudačné rozhodnutie, viem toľko, že z LV vyplývalo, že sa jedná o nebytové priestory, nakoľko sú tam vedené iba budovy a sklad. Návrh zmluvy na uzatvorenie nájomnej zmluvy predložil terajší vlastník, žalovaný akceptoval jeho návrh. Samotné dodatky už boli vyhotovené žalovaným, dôkazom čoho je obsahová odlišnosť týchto dodatkov od pôvodnej nájomnej zmluvy. Je pravdou, že sa vyhotovili a podpísali dve zmluvy s totožným obsahom (8.9.2009 a 14.9.2009). Predmetnú skutočnosť odôvodnil s najväčšou pravdepodobnou tým, že v tom čase žalovaný uzatváral množstvo nájomným zmlúv a mohlo dôjsť k administratívnemu pochybeniu tým, že jedna zmluva sa podpísala na mieste v V. a druhá mohla byť doručená poštou a obidve zmluvy sa založili do dokladov spoločnosti. Jedná sa o zmluvy s totožným obsahom a toto je jediná logická argumentácia, prečo došlo k duplicitnému podpísaniu zmlúv. Žalovaný svoje dodatky už vyhotovoval k neskoršej nájomnej zmluve (14.9.2009). Vzhľadom k osobnej prehliadke je toho názoru, že predmetná budova slúžila k účelu poskytovaných služieb a obchodu, nevidel, že by tam boli vytvorené bytové priestory. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi: zmluva č.l. X-X- zo dňa 8.9.2009, LV č.l. 8, výpoveď č.l. 9 - 10, doručenie výpovede č.l. 11, vyjadrenie k výpovedi žalobkyne č.l. 12 - 13, doručenie výpovede č.l. 29 - 30, rozhodnutie č.l. 31

- 32, zmluvy o nájme č.l. 33- 432, snímka č.l. 36, reklamný materiál č.l. 46 - 57, konečné stanovisko k výpovedi č.l. 58 - 59, doručenka č.l. 60 - 61, vyjadrenie k výzve čl. 62, podací lístok č.l. 63 - 64, nájomná zmluva zo dňa 14.9.2009 č.l. 75 - 76, splátkový kalendár č.l. 77, technický náčrt č.l. 67, dodatok č. 1č.l. 78, dodatok č. 2 č.l. 79, dodatok č. 3 č.l. 80, dodatok č. 4 č.l. 81, rozsudok KS č.l. 82 - 83, uznesenie 15Cob/127/2017 na čl. 121-127, výpis z LV XXXX zo dňa 26.7.2018 a kolaudačné rozhodnutia č. XXX/ XXXX-PP-X a XXX/XXXX-PP-X.. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

8. Žalobca na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou E. D., s.r.o. K. dňa 20.4.2016 je vlastníkom nehnuteľností - nákupného strediska, súpisné č. XXXX, postavené na parc. č. XXX/X a skladu súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/XX, ako aj pozemkov - C-KN parcely č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2 a CKN parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 118 m2, nachádzajúcich sa v obci a katastrálnom území V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K., Katastrálny odbor, na LV č. XXXX. Žalovaný užíva nebytový priestor pozostávajúci z nákupného strediska - prízemie o výmere 800 m2 nachádzajúci sa v nákupnom stredisku na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi ním a pôvodným vlastníkom spoločnosťou E. D.. s.r.o. dňa 8.9.2009 s účinnosťou od 1.10.2009 na dobu 10 rokov. Medzi pôvodným vlastníkom spoločnosťou E. D.. s.r.o. a žalovaným došlo k uzavretiu i ďalšej zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 14.9.2009. Pravdepodobne (podľa vyjadrenie svedka - bývalého konateľa žalovaného ) k podpísaniu nájomných zmlúv duplicitne došlo dôsledkom administratívneho pochybenia, nakoľko sú obsahovo totožné. V nájomných zmluvách (zo dňa 8.9.2009 a 14.9.2009 ) zmluvné strany v článku 7 nedohodli spôsob platenia nájomného. Ku zmluve o nájme nebytových priestorov dňa 14.9.2009 boli následne uzatvorené dodatky pod č. 1 až 4 v dňoch 17.5.2010, 1.8.2010, 28.1.2011, 12.3.2012. Článok 7. nájomnej zmluvy bol zmenený (doplnený) v časti o spôsobe platenia nájomného a to bezhotovostným prevodom, až dodatkom č.3. zo dňa 28.1.2011. Nakoľko žalovaný prenajatý nebytový priestor užíval na iný účel, ktorý v Zmluve o nájme nebol dohodnutý a to na prevádzkovanie maloobchodu so zmiešaným tovarom a nie maloobchodu s potravinami, žalobca v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 116/ l 990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení výpoveďou zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.6.2016 zmluvu o nájme vypovedali. Výpoveď bola doručená žalovanému dňa 24.6.2016. Žalovaný v podaní na výpoveď z nájmu predniesol nesúhlas s výpoveďou, a súčasne predmet nájmu nevypratal.

9. Podľa §663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

10. Podľa § 1 zák.č. 116/1990 Zb Tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;

11. podľa § 3 zák.č. 116/1990 Zb (1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4) (4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

12. Podľa § 9 zák.č. 116/1990 Zb (1) Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. (2) Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;

b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom; c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas; d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok; e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať; f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor; g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa; h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd; i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

(3) Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.

13. Podľa § 14 zák.č. 116/1990 Zb Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká a) zánikom predmetu nájmu; b) smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme; c) zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu na vypratanie nebytového priestoru je dôvodný aj keď z iného dôvodu ako po uplynutí výpovednej lehoty po doručení výpovede. V prvom rade súd skúmal záväzkový vzťah medzi stranami konania, čo založila nájomná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaný. Bolo potrebné ustáliť , či predmetný záväzkový vzťah sa má posúdiť podľa Občianskeho zákonníka (všeobecného predpisu) alebo podľa zákona č. 116/1990 Zb o nájme nebytových priestorov. Na posúdenie tejto otázky súd vychádzal jednak z predmetu zmluvy ako i z listín (kolaudačných rozhodnutí vydaných na povolenie užívania stavby a z listu vlastníctva č. XXXX). Z vyššie uvedených listín súd mal za preukázané , že predmetom nájmu sú nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie, čím sú splnené podmienky použitia špeciálnej právnej úpravy zákona č. 116/1990 Zb. Nakoľko boli predložené dve nájomné zmluvy (8.9.2009 a 14.9.2009), ktoré síce po obsahovej stránke boli totožné, súd skúmal ich platnosť resp. záväznosť pre posúdenie prejednávanej veci. Nakoľko nájomný pomer sa zakladá nájomnou zmluvou , ktorá má všetky zákonom predpokladané náležitosti a k jeho zániku (zrušeniu) môže dôjsť iba zákonným spôsobom (čo v predmetnom prípade strany nevykonali), súd vyhodnotil, že záväzkový vzťah medzi stranami založili obe nájomná zmluvy zo dňa 8.9.2009 a 14.9.2009, nakoľko následnou zmluvou nezrušili strany predchádzajúcu zmluvu podľa § 570 Občianskeho zákonníka (nevyplýva to z obsahu zmluvy) a ani iným zákonným spôsobom k zrušeniu pôvodnej zmluvy (§ 9 a § 14 zák.č. 116/1990 Zb.) nedošlo. Následne súd skúmal platnosť oboch nájomných zmlúv (8.9.2009 a 14.9.2009) ako otázku predbežnú „ Otázku platnosti nájomnej zmluvy a s ňou súvisiacimi právnymi úkonmi, teda aj prípadnej výpovede, dohody o skončení, a pod. musí riešiť súd v konaní o vyprataní nebytových priestorov ako otázku predbežnú ( R 28/2004)“. V článku 7. Nájomnej zmluvy zo dňa 8.9.2009 ( obdobne ako aj v nájomnej zmluve zo dňa 14.9.2009) strany dojednali : „ Nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi mesačné nájomné vo výške 2.300.- eur+ 19% DPH 437.- eur, spolu 2.737.- eur. Nájomné je splatné mesačne vopred do 5.dňa každého predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.“ Z takto vymedzeného článku 7. zmluvy vyplýva, že strany nepostupovali podľa § 3 ods.3 zákona č. 116/1990 Zb., a nedohodli

všetky podstatné náležitosti zmluvy t.j. predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera, nakoľko neurčili spôsob platenia nájomného. Z dôvodu absencie zákonom určenej podstatnej náležitosti zmluvy o nájme (určenie spôsobu platenia nájomného) sú nájomné zmluvy zo dňa 8.9.2009 a 14.9.2009 neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu rozporu so zákonom. Zákon výslovne vyžaduje nielen výšku a splatnosť nájomného, ale aj dohodu o spôsobe jeho platenia (mesačne, štvrťročne, ročne), forma - na základe faktúry alebo bez nej, či sa tak má stať na účet prenajímateľa, alebo iným spôsobom. Nepostačuje len dohoda o splatnosti‚ mesačne vopred do 5.dňa každého predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ust. § 40a Občianskeho zákonníka ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície či konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes). R 30/1978 (Zo súdnej praxe) Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Z takto neplatnej zmluvy potom nemožno dať ani výpoveď. Poukazujúc na vyššie uvedenú zákonnú zásadu, ani následné dodatky (pod č. 1. až 4.) k nájomnej zmluve nemohli konvalidovať jej absolútnu neplatnosť ani v prípade, keď dodatkom č.3 strany už čl.7 doplnili aj o spôsob platenia nájomného. V ďalšej časti súd skúmal i listinu „ splátkový kalendár na rok 2009 „ podpísaný iba zástupcom nájomcu, žalovaného. Predmetný právny úkon je jednostranný, vzhľadom na podpísanie iba jednou zo zmluvných strán a súčasne z jeho obsahu nevyplýva, že by sa malo týkať nájomnej zmluvy medzi stranami konania. V prípade, ak právny úkon sa týka doplnenia resp. zmeny dvojstranného právneho úkonu (zmluvy), je potrebné ho riadne špecifikovať tak, aby mal všetky zákonom predpísané náležitosti platného právneho úkonu spôsobilého privodiť zmenu pôvodného záväzku. V predmetnom prípade sporná listina nemá náležitosti spôsobilé na doplnenie resp. zmenu nájomnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a v neposlednom rade z dôvodu chýbajúcej sa prejavenej vôle druhej zmluvnej strany (nepodpísanie prenajímateľom). Súd ďalej skúmal, či zmluvné strany dodatkami pod č. 1 až 4. k nájomnej zmluve zo dňa 14.9.2009 ( neplatnej ) nemohli založiť novú nájomnú zmluvu o nájme nebytového priestoru. Vychádzajúc z obsahu predmetných listín ( dodatkov) sa dá konštatovať, že predmetné právne úkony ( podľa vôle zmluvných strán ) sa vzťahovali na už uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa 14.9.2009. Odhliadnuc od tejto skutočnosti ani ich obsahová stránka nespĺňa zákonné podstatné náležitosti platnej zmluvy o nájme nebytových priestorov ustanovujúc v § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. V uvedených dodatkoch zmluvné strany nedohodli predmet a účel nájmu a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Zákon absenciu predmetných zákonných podstatných náležitostí sankcionuje neplatnosťou v § 3 ods.4 zákona č. 116/1990 Zb Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Poukazujúc na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že obe zmluvy o nájme nebytového priestoru (8.9.2009 a 14.9.2009) sú absolútne neplatné. Ich konvalidácia dodatkami z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nebytového priestoru možné nie je a dodatky nespĺňajú zákonné podstatné náležitosti platnej zmluvy o nájme nebytového priestoru. Nakoľko žalovaný predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užíva bez právneho dôvodu, súd uložil povinnosť žalovanému vypratať nehnuteľnosti.

16.Podľa § 255 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.

17.Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.