Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/160/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: A. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. XXXX/XX, X., zastúpenej: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 6. 427,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05. decembra 2016, č.k. 9C/299/2012-275, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.427,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 21.07.2012 do zaplatenia, do troch dní. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84%. Štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 8% a proti žalovanému v rozsahu 92%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 6.427,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 6.427,51 eur od 23.03.2011 do zaplatenia, a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 2, § 799 ods. 1, 2,3, § 806 Občianskeho zákonníka a tiež s poukazom na článok XI. bod 14 všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP HAV 08), podľa ktorého ak poistený porušil povinnosti uvedené v ods.1 čl. XIV VPP HAV 08, má poisťovateľ právo odmietnuť poistné plnenie alebo znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť; ako aj na článok XIV. ods.1 písm. f) VPP HAV 08, podľa ktorého okrem povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi má poistník alebo poistený povinnosť bez zbytočného odkladu (najneskôr však do 15 dní od okamihu zistenia škodovej udalosti) poisťovateľovi písomne oznámiť, že škodová udalosť nastala, podať pravdivé vysvetlenie o príčine vzniku, priebehu, rozsahu, následkoch škodovej udalosti, vzniku nároku na poistné plnenie a/alebo jeho výšku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.12.2009 strany uzavreli poistnú zmluvu na poistenie motorových vozidiel, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla B. XXXi, M.: X. XXXBM. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel V. O. XX. Dňa 06.01.2011 bola spôsobená dopravná nehoda prevádzkou motorového vozidla B. XXXi, M.: X.-XXXBM, držiteľom ktorého bola žalobkyňa a vozidlo v čase dopravnej nehody riadil F. B., ktorý nedal na cestnej komunikácii v smere z B. L. V. prednosť v jazde vozidlu X. XXX, M.: K. XXXEE, ktorého držiteľom bol K. O. a vozidlo v čase dopravnej nehody riadil P. X.. Listom zo dňa 04.10.2012 žalovaný žalobkyni oznámil, že predmetnú škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia

poistného plnenia v súlade s ustanoveniami čl. XI. ods. 14 VPP HAV 08 v spojení s článkom XIV. ods. 1 písm. f) VPP HAV 08 a s poukazom na to, že poškodenie vozidiel s ohľadom na deklarovaný priebeh škodovej udalosti je technicky neprijateľné. Vzhľadom na spornú skutočnosť, či deklarovaný priebeh vzniku škodovej udalosti a následné poškodenia motorových vozidiel boli technicky prijateľné, oboznámil sa so znaleckým posudkom č. 69/2012 predloženým žalovaným, vypočul svedkov a nariadil znalecké dokazovanie z odboru cestnej dopravy. Súdom ustanovený znalec Ing. Peter Kováč v znaleckom posudku č. XXX/XXXX uviedol, že k zrážke vozidiel B. XXXi, M.: XXXBM T. X. XXX Q., M.: K. XXXEE mohlo po technickej stránke dôjsť s prihliadnutím k popisovanému priebehu škodovej udalosti. Žalovaný, ktorý nesúhlasil so závermi súdom ustanoveného znalca a zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Gabrielom Belobradom č. XX/XXXX, predložil doplnenie č. 1 tohto znaleckého posudku, v ktorom sa znalec zaoberal možnosťou nehodového deja tak, ako to opísali svedkovia. Na návrh strán nariadil konfrontáciu znalcov v rámci ktorej znalec Ing. Belobrad nasimuloval a premietol viaceré možnosti priebehu škodovej udalosti. Z tohto dôkazu vyplynulo, že ak by motorové vozidlo žalobkyne B. XXXi išlo 45 km/h, tak ako to uviedol svedok F.. B.A. a motorové vozidlo X. išlo rýchlosťou 45 km/h, autá by sa nezrazili. Za predpokladu, že by motorové vozidlo X. išlo 30 km/h miesto zrážky by bolo úplne niekde inde a v prípade, že by motorové vozidlo X. išlo rýchlosťou 20 km/h, opätovne by sa vozidlá nezrazili a k zrážke by nedošlo. Uvedenými crash testami a viacerými simuláciami kde sa menila rýchlosť motorového vozidla X., adhézia povrchu 0,5 alebo 0,7, bolo preukázané, že k dopravnej nehode tak ako to opisuje žalobkyňa a účastník nemohlo dôjsť, je technicky neprijateľná a nešlo o náhodnú udalosť. Mal za to, že uvedené závery neboli vyvrátené ani konfrontáciou znalcov. Svedeckú výpoveď J. I. považoval za účelovú, nakoľko ako svedok dopravnej nehody nebol uvedený v policajnej správe, ani v oznámení škody z poistenia motorových vozidiel. Ako svedok sa mal prihlásiť na základe inzerátu v X. Z., napriek tomu, že býva v Z. L. (čo je okres Senec). Svedok si nepamätal kedy čítal inzerát avšak pamätal si mesiac a rok kedy sa stala škodová udalosť. Zároveň svedok jasne uviedol, že dopravná nehoda sa stala v nedeľu, čo nie je pravdou, pretože škodová udalosť sa stala dňa 06.01.2011, čo bol štvrtok. Poukázal na rozpory vo výpovediach žalobkyne a svedka F. B.. Žalobkyňa uviedla, že motorové vozidlo zapožičala pánovi B.A. a ten ho vrátil po mesiaci. Pán F. B. však uviedol, že mal jej motorové vozidlo zapožičané len dva dni. Taktiež žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa o škodovej udalosti dozvedela po mesiaci, kedy jej bolo motorové vozidlo vrátené s tým, že bolo havarované. Avšak pán B. tvrdil, že o škodovej udalosti žalobkyňu informoval hneď na druhý deň ako sa stala. Považoval za pozoruhodné, že žalobkyňa požičala motorové vozidlo zn. B. len nejakému známemu a po oznámení, že je havarované to nijako s vodičom neriešila a dokonca s ním prestala aj komunikovať. Uviedol, že aj tieto výpovede a ich nezrovnalosti naznačujú, že nešlo o náhodnú udalosť. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaný likvidoval poistnú udalosť správne, keď neposkytol žalobkyni poistné plnenie, nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že ku škodovej udalosti nedošlo tak ako to opisovali účastníci predmetnej dopravnej nehody, priebeh škodovej udalosti bol technicky neprijateľný a nešlo o náhodnú udalosť. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalovanému právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe vyhovené v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu prvej inštancie, že prevzatím argumentácie žalovaného dospel k nesprávnym skutkovým záverom o tom, že ku škodovej udalosti nedošlo tak ako ju opisovali účastníci dopravnej nehody, že priebeh škodovej udalosti bol technicky neprijateľný a nešlo o náhodnú udalosť. Mala za to, že v danom prípade preukázateľne došlo k náhodnej udalosti a poistná udalosť je technicky prijateľná a to s poukazom na vykonané dôkazy výpoveďou vodiča p. B., ktorý potvrdil, že náhodným spôsobom došlo ku stretu vozidiel, výpoveďou vodiča poškodeného motorového vozidla (p. X.), ktorý rovnako potvrdil náhodný stret vozidiel, pričom medzi vodičmi nebol preukázaný žiaden vzťah (išlo o úplne neznáme osoby, ktoré sa predtým nikdy nevideli). Ďalej poukázala na skutočnosť, že k dopravnej nehode bola privolaná polícia a bola spísaná policajná správa, že uvedené skutočnosti potvrdil súdom ustanovený znalec Ing. Kováč v znaleckom posudku a že znalec žalovaného Ing. Belobrad rovnako skonštatoval kontakt motorových vozidiel, a teda, že došlo k dopravnej nehode. Zdôraznila, že ide o nárok z havarijného poistenia a teda nebol daný dôvod, prečo by mala uvádzať nepravdivé vysvetlenia. Vytýkala súdu prvej inštancie,

že bez ďalšieho prijal záver znalca žalovaného, že vodič jej motorového vozidla išiel rýchlosťou 45

- 50 km/h, pričom svedok B. ako vodič jej motorového vozidla uviedol, že touto rýchlosťou išiel do kopca, nie je však zrejmé, aká bola jeho rýchlosť v momente zrážky motorových vozidiel, pričom je vysoko pravdepodobné, že vozidlá sa v momente ich vzájomného stretu pohybovali rýchlosťou 28km/ h vozidlo B. a 24 km/h vozidlo X. a v takom prípade by došlo k stretu vozidiel zúčastnených na dopravnej nehode. Súd prvej inštancie prijal záver znalca žalovaného, že vinník dopravnej nehody strhol na šmykľavej vozovke volant najprv doprava a potom doľava, avšak z výpovede vodiča jej motorového vozidla takáto skutočnosť vôbec nevyplýva, a navyše je technicky nemožné, aby na 9,5 m dráhe a na šmykľavom povrchu pri rýchlosti 45 - 50 km/h vodič motorového vozidla dvakrát stihol zmeniť smer pohybu vozidla. Skutočnosti týkajúce sa rozporu, kedy jej vodič B. vrátil motorové vozidlo, prečo mu požičala vozidlo a že následne prestala s ním komunikovať, nemajú žiaden súvis s preukázaním vzniku poistnej udalosti, jej technickou prijateľnosťou ako náhodnej udalosti. Poukázala tiež na to, že znalecký posudok č. XXX/XXXX bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom v súlade s § 206 C.s.p., na rozdiel znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom žalovaným pred účinnosťou C.s.p., ktorý je potrebné považovať len za listinný dôkaz. Zotrvala na tom, že žalovanému podala pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti a jej následkoch, nakoľko korešponduje z výpoveďou vodiča jej motorového vozidla ako aj s ďalšími v priebehu konania vykonanými dôkazmi. Bolo preukázané, že predmetná dopravná nehoda je technicky prijateľné a preukázateľne išlo o náhodnú udalosť. Argumentovala, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ súd prvej inštancie neposúdil vzťah založený poistnou zmluvou v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako vzťah spotrebiteľský a že zmluvná podmienka, obsahom ktorej je dojednanie možnosti nepriznať poistné plnenie v článku XI. ods. 14 všeobecných poistných podmienok havarijného poistenia je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď strohý odkaz v poistnej zmluve na všeobecné poistné podmienky a z nich vyplývajúci ďalší odkaz na výluky z poistenia je stav vyvolávajúci nevyvážené postavenie účastníkov v poistnom vzťahu. Zotrvala na svojej argumentácii, že nepriznanie poistného plnenia v zmysle článku XI. ods. 14 všeobecných poistných podmienok havarijného poistenia je v priamom rozpore s ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto je takéto ustanovenie neplatné. Zdôraznila, že Občiansky zákonník dáva poistiteľovi za splnenia zákonných podmienok len možnosť primerane znížiť poistné plnenie, nie vôbec ho nepriznať. Poukázala na to, že v zmysle § 799 ods. 3 Obč. zák. musia byť splnené obe zákonom stanovené podmienky na to, aby bol poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť, a to, že poistený porušil vedome svoje povinnosti a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenia rozsahu jej následkov. Mala zato, že v danom prípade nebolo zo strany žalovaného preukázané splnenie podmienok na primerané zníženie poistného plnenia. Záverom zdôraznila, že v súlade s § 799 Obč. zák. a článkom XI. ods. 14 VPP HAV 08 oznámila, že nastala poistná udalosť, dala pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, predložila potrebné doklady, ktoré si žalovaný vyžiadal. Skutočnosť, že nastala poistná udalosť bola preukázaná výpoveďou vodiča jej motorového vozidla, vodičom poškodeného motorového vozidla, spísanou policajnou správou o dopravnej nehode a uvedené potvrdil ako súdnom ustanovený znalec, tak aj znalec žalovaného. Namietala tiež nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie a porušenie jej práva na spravodlivý proces. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 C.s.p.) listinnými dokladmi - všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08 - článok IV. bod 1, článok V. bod 1 písm. a), článok XI. bod 14, článok XIV. bod 1 písm. f), článok XXIV. bod 9, záznam dopravnej nehody a záznam o blokovom konaní zo dňa 02.02.2012, faktúra č. 2011/04 zo dňa 07.02.2011, faktúra č. 1-2011 zo dňa 06.01.2011, príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.01.2011, oznámenie škody z poistenia motorových vozidle zo dňa 14.01.2011, záznam o nehode zo dňa 06.01.2011, oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 04.10.2012, znalecký posudok č. 69/2012 zo dňa 05.07.2012 vypracovaný znalcom Ing. Belobradom v znení jeho doplnenia č. 1 zo dňa 25.02.2016, znalecký posudok č. 189/2015 zo dňa 26.11.2015 vypracovaný súdom ustanoveným znalcom Ing. Petrom Kováčom (§ 204 C.s.p.), výsluchom žalobkyne (§ 195 C.s.p.) a svedkov P. X. T. J. I. (§ 196 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 5. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 6. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku

a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 7. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 8. Náhodná udalosť v zmysle § 788 ods. 1 Obč. zák. je budúca, možná neistá udalosť, o ktorej sa vôbec nevie či nastane počas doby poistenia; ide o udalosť určenú poistnými podmienkami, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže v budúcnosti nastať, ale nevedia v čase uzavretia poistnej zmluvy, kedy nastane, resp. či vôbec nastane počas doby trvania poistenia. Náhodnosť tak spočíva v časovej neurčiteľnosti udalosti; poistnou udalosťou preto nemôže byť škoda vzniknutá ako nevyhnutný následok nejakej udalosti. Náhodnou udalosťou preto nie je udalosť, o ktorej sa v čase vzniku poistenia vie, že už nastala ani úmyselne vyvolaná udalosť. 9. Poistná udalosť v zmysle § 797 ods. 2 Obč. zák. je právna skutočnosť, s ktorou je spojený vznik poistiteľa poskytnúť poistné plnenie; pričom táto skutočnosť predpokladá vznik náhodnej udalosti v zmluve bližšie uvedenej (čo je v danom prípade havária), ku ktorej došlo počas trvania poistenia, a vznik škody ako následku tejto náhodnej udalosti (čo je v danom prípade poškodenie motorového vozidla). 10. V prípade poistenia majetku (§ 806 Obč. zák.) musia poistné podmienky stanoviť, ktoré náhodné udalosti, ak z nich vznikne škoda, sa stanú poistnými udalosťami, kedy vznikne poistenému právo na plnenie. Aby vznikla povinnosť poisťovne plniť, musí existovať v poistnej zmluve dojednaný škodlivý následok vyvolaný bližšie označenou udalosťou. V prejednávanej veci je tak v zmysle dojednaného havarijného poistenia (článok IV. ods.1 písm. a/ VPP HAV 08) poistnou udalosťou poškodenie motorového vozidla v dôsledku havárie. Poistenie sa nevzťahuje na škody priamo alebo nepriamo zapríčinené, spôsobené, vzniknuté alebo zväčšené úmyselným konaním poistníka, poisteného, užívateľa vozidla alebo inej osoby na podnet niekoho z nich (článok V. ods.1 písm. a/ VPP HAV 08). 11. Z bodu 9 článku XXIV. VPP HAV 08 vyplýva, že haváriou sa rozumie poškodenie alebo zničenie poisteného vozidla alebo jeho časti náhodnou udalosťou vzniknutou nárazom alebo stretom, pričom náraz je zrážka poisteného vozidla s nepohyblivou prekážkou (napr. stena, stojace auto a pod.) a stret je zrážka poisteného vozidla s pohybujúcim sa objektom (napr. vozidlo, človek, zviera a pod.). 12. V danej veci sa tak dojednanie poistenia vzťahuje na prípad poškodenia majetku - poisteného motorového vozidla, následkom havárie bližšie definovanej poistnými podmienkami. V tomto prípade preto považoval odvolací súd za rozhodujúce, pre posúdenie otázky vzniku poistnej udalosti, zistenie, či došlo k poškodeniu poisteného vozidla v dôsledku takej havárie ako je vymedzená v bode 9 článku XXIV. VPP HAV 08. 13. Svedok P. X. pred odvolacím súdom zotrval na svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie, k priebehu nehody uviedol, že bolo nasnežené, poľadovica, vozidlo B. prichádzalo sprava, on odbočoval doľava, išiel z kopca a do jeho vozidla narazilo vozidlo B., ktorého vodič; po vzájomnom hašterení; uznal vinu. Svedok zavolal políciu, ktorá prišla za hodinu, resp. trištvrte hodinu, autá boli nepojazdné, z jeho auta vpredu vytiekla tekutina (asi z chladiča), autá boli odtiahnuté, vinníka pred nehodou nepoznal, škodu na ním vedenom vozidle uhradila z havarijného poistenia Kooperativa, mal požičané vozidlo od bratranca, nakoľko jeho bolo nepojazdné. Uviedol, že sa zúčastnil rekonštrukcie, ale nepamätal si či to bolo v Generali alebo v Kooperative, bola priamo na mieste, bol prítomný vinník, ukazoval v ktorých miestach sa to stalo, nevedel presne kedy bola rekonštrukcia, mohla byť mesiac po nehode, bolo vtedy nasnežené. K tomu, či bolo viacej rekonštrukcií vzhľadom na záznam znalca o previerke dňa 22.11.2011, uviedol, že bola jedna rekonštrukcia. Potvrdil, že sa zastavilo okoloidúce vozidlo, vodič ktorého sa niečo opýtal vodiča B.. 14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že na druhý deň jej zatelefonoval vinník nehody F.. B., že sa stala dopravná nehoda, nechal odtiahnuť auto, vyplnili papiere pre poisťovňu a po mesiaci, keď bolo opravené si ho vyzdvihla. Vozidlo požičiavala F.. B. keď ju požiadal v rámci pracovného vzťahu. Nepoznala sa s vlastníkom ani s vodičom druhého vozidla. Poistnú udalosť nahlásila, dotazník jej poslali po vyše roku, nezúčastnila sa rekonštrukcie, v tomto smere ju nikto nekontaktoval písomne či telefonicky. Doklady vyplnila po nehode, a preto sa nemohla o nej dozvedieť až po mesiaci. 15. Svedok J. I.O. vo svojej svedeckej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že išiel z B.Í. L. V., v kopci si všimol ako auto pred ním lieta po ceste a nedalo prednosť autu sprava, zastavil sa pri ňom, či nepotrebuje pomoc, sedel v aute, nevystupoval, nevedel uviesť, v akom odstupe išiel

za poisteným vozidlom. Uviedol, že pred nehodou sa nepoznal s F.. B. ani so žalobkyňou. Že hľadajú svedka nehody našiel V. X., pozeral ho, keď hľadal majstrov, čítava aj Trnavsko, odoberal aj senecké noviny (asi Senecko), napísal správu na číslo v inzeráte. Pokiaľ išlo druhé auto, uviedol, že to bolo nejaké kombi. 16. Na žiadosť odvolacieho súdu zástupkyňa žalovaného uviedla, že vykonala jedinú rekonštrukciu, a to dňa 22.11.2011 za prítomnosti znalca, svojho likvidátora a vodiča X.. 17. Odvolací súd upustil od zopakovania dokazovania výsluchom svedka F. B. z dôvodu, že sa mu nepodarilo doručiť predvolanie na jeho poslednú známu adresu, resp. adresu v registri obyvateľov, iná adresa nebola zistená a jeho prítomnosť na pojednávaní nevedela zabezpečiť ani žalobkyňa. 18. Po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu mal odvolací súd za preukázané, že priami účastníci dopravnej nehody F. B. T. P. X. zhodne potvrdili vo svojej svedeckej výpovedi, že došlo ku zrážke motorových vozidiel. Odvolací súd nezistil v ich svedeckých výpovediach žiadne rozpory a nebol zistený ani žiaden taký relevantný vzťah týchto dvoch svedkov, ktorý by spochybňoval hodnovernosť ich výpovedí. Zhodné tvrdenie svedkov o tom, že došlo ku vzájomnému stretu vozidiel, bolo objektivizované záznamom dopravnej nehody zo dňa 02.02.2012 spísaným na mieste nehody privolanou políciou a záznamom o udelení blokovej pokuty vodičovi poisteného vozidla F. B.. Vzájomnú kolíziu vozidiel potvrdil aj svedok J. I. a jeho prítomnosť na mieste nehody potvrdili aj obaja účastníci nehody. Pokiaľ svedok uviedol, že nehoda sa stala v nedeľu, hoci bola vo štvrtok, nezakladá táto skutočnosť dôvod pre spochybňovanie jeho výpovede, pretože v deň nehody 06.01.2011 bol sviatok, teda rovnako ako v nedeľu to bol voľný deň. Svedok J.. I. poprel, že by pred nehodou poznal žalobkyňu alebo vinníka nehody F.. B. a skutočnosť, že svedka účastníci nehody neuviedli v policajnej správe ani v dokladoch pre žalovaného nezakladá účelovosť jeho výpovede, keďže nehoda bola zdokumentovaná privolanou políciou a účastníci sa na zavinení dohodli. Skutočnosť, že svedok býva v okrese Q. nevylučuje, aby čítal Pezinské Noviny. S týmito dôkazmi; preukazujúcimi, že došlo ku stretu vozidiel; korešpondujú aj závery v konaní vypracovaného znaleckého posudku č. XXX/XXXX ako aj žalovaným predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX v znení jeho doplnenia č. 1, keď obaja znalci potvrdili, resp. nevylúčili, vzájomný stret (kontakt) vozidiel. 19. Hodnovernosť ostatných záverov oboch znaleckých posudkov odvolací súd vyhodnotil s ohľadom na zistenie, že žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti dôkladne nezisťoval všetky okolnosti, za ktorých malo dôjsť ku škodovej udalosti a znalecké posudky vychádzajú z čiastkových údajov poskytnutých žalovaným a z výpovedí účastníkov nehody vykonávanej zo značným časovým odstupom. Z týchto dôvodov nie je možné na odborné závery znalcov v ich znaleckých posudkoch, týkajúce sa technickej prijateľnosti vzniku a priebehu škodovej udalosti, prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že k previerke resp. rekonštrukcii, nehody vykonanej znalcom Ing. Belobradom dňa 22.11.2011 nebol prizvaný vinník dopravnej nehody F.. B., nezisťovala sa rýchlosť vozidiel (vodič B. sa vyjadril v dotazníku zo dňa 26.07.2012; teda až po vypracovaní posudku Ing. Belobradom dňa 05.07.2012; k rýchlosti vozidla v čase nehody tak, že rýchlosť bola dodržaná a za hodnoverný nemožno považovať údaj o rýchlosti vozidla uvedený týmto svedkom v jeho výpovedi s odstupom vyše 3 rokov), nezisťovala sa technika jazdy vodičov bezprostredne pred zrážkou (zmena smeru pohybu vozidla - kto z nich a ako strhol volant). Nebolo preukázané, že by žalovaný pristúpil k rekonštrukcii nehody v primeranom časovom odstupe, previerku vykonal až znalec dňa 22.11.2011. Pokiaľ svedok X. v odvolacom konaní uviedol, že sa zúčastnil nejakej rekonštrukcie po mesiaci od nehody, nepovažoval odvolací súd tento jeho časový údaj za dôveryhodný vzhľadom na odstup času ako aj to, že svedok nevedel uviesť v ktorej poisťovni sa vykonávala táto rekonštrukcia, potvrdil však, že bola len jedna rekonštrukcia. Nakoľko sa svedok zúčastnil jednej rekonštrukcie tak to nebolo mesiac po nehode, ale bola to znalcom žalovaného vykonaná rekonštrukcia dňa 22.11.2011. Odvolací súd preto vyhodnotil obidva znalecké posudky ako nedôveryhodné, nakoľko nevychádzajú z úplných, resp. objektívne zistených, okolností za ktorých malo dôjsť ku škodovej udalosti. Uvedené nedostatky sa následne premietli aj do nezrovnalostí znalcov pri interpretovaní vyhotovenej fotodokumentácie, keď znalci sa rozchádzali v názore, či vozidlá na nej zachytené sú v konečnej polohe v jednej rovine (znalec Ing. Belobrad) alebo pod ostrým uhlom (znalec Ing. Kováč), v charaktere povrchu vozovky, či je pokrytý vrstvou ujazdeného, resp. odtrhnutého snehu a aká má byť správne zvolená hodnota súčiniteľa adhézie pneumatík vozidiel s vozovkou (0,70 alebo v rozpätí 0,1-0,5), a rôzne vyhodnocovali fotodokumentáciu aj z hľadiska viditeľnosti vytekania tekutiny z vozidla žalobkyne. 20. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že rozpory v jej výpovedi so svedeckou výpoveďou vodiča jej vozidla F.. B. týkajúce sa okolností zapožičania a vrátenia vozidla a ich vzájomnej komunikácie po škodovej udalosti, nemajú relevantný vplyv na posúdenie vzniku poistnej udalosti. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom prvej

inštancie vôbec neuvádzala, na aký čas zapožičala svedkovi F.. B. vozidlo, uviedla len to, že jej bolo vrátené po jednom mesiaci s tým, že bolo havarované. Rovnako z výpovede žalobkyne pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by sa o škodovej udalosti dozvedela po mesiaci, a takéto zistenie súdu prvej inštancie vylučuje tá skutočnosť, že už dňa 06.01.2011 bola žalobkyňou zaplatená faktúra za odťah vozidla, dňa 14.01.2011 spísala oznámenie o škodovej udalosti, a tieto skutočnosti v konečnom dôsledku potvrdzujú výpoveď svedka F.. B., že žalobkyňu informoval o nehode na druhý deň; čo napokon potvrdila aj žalobkyňa vo svojej výpovedi na odvolacom súde. Rovnako výpoveď žalobkyne o tom, že (už opravené) vozidlo jej bolo vrátené po mesiaci, časovo korešponduje s faktúrou vystavenou jej servisom za opravu dňa 07.02.2011. 21. V konaní nevyšli najavo ani žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať motívu žalobkyne či účastníkov nehody predstierať vznik poistnej udalosti v snahe o neoprávnené získanie poistného plnenia z havarijného poistenia. 22. V danej veci tak odvolací súd dospel k záveru, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť taký záver, že žalobkyňa vedome porušila povinnosť podať pravdivé vysvetlenie o vzniku, priebehu poistnej udalosti a rozsahu jej následkov v oznámení škody z poistenia motorových vozidla zo dňa 14.01.2011, a teda, že by si u žalovaného uplatnila z havarijného poistenia takú škodu na poistenom vozidle, ktorá nebola spôsobená náhodnou udalosťou, resp. bola spôsobená úmyselne vyvolanou udalosťou. Žalovaný preto nepostupoval pri likvidácii škodovej udalosti správne pokiaľ ju odložil bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že nešlo o náhodnú udalosť s odvolaním sa na technickú neprijateľnosť deklarovaného priebehu škodovej udalosti. Na odmietnutie poistného plnenia neboli dané ani dôvody výluky z poistenia podľa článku V. bod 1 písm. a) VPP HAV 08 a taktiež neboli splnené podmienky na zníženie poistného plnenia v zmysle článku XI. bod 14 v spojení s článkom XIV. bod 1 písm. f/ VPP HAV 08 v spojení s § 799 ods. 3 Obč. zák. 23. V rámci šetrenia poistnej udalosti žalobkyňa predložila všetky doklady ktoré mala k dispozícii dňa 17.01.2011 a 07.02.2011. Listom zo dňa 13.04.2011 jej žalovaný oznámil, že v rámci šetrenia škodovej udalosti pristúpil k vypracovaniu znaleckého posudku. Znalecký posudok č. XX/XXXX so záverom, že priebeh nehodového deja tak ako je uvedený v oznámeniach, je po technickej stránke neprijateľný, bol vypracovaný dňa 05.07.2012. Vzhľadom na uvedené závery ukončil žalovaný dňa 4.10.2012 škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že k ukončeniu šetrenia žalovaným došlo vypracovaním znaleckého posudku č. XX/XXXX dňom 05.07.2012. V zmysle § 797 ods. 3 Obč. zák. bol žalovaný povinný plniť v lehote do 15 dní po skončení vyšetrenia, t.j. do 20.07.2012, a preto sa dňom 21.07.2012 dostal do omeškania s plnením a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,75 % ročne. 24. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 6.427,51 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 21.07.2012 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá čo do úroku z omeškania za obdobie od 23.03.2011 do 20.07.2012 ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 25. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobkyni , ktorá mala v konaní čiastočný úspech (čo do istiny a časti príslušenstva) priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 84%. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia istiny 6.427,51 eur a úrokov z omeškania vypočítaných ku dňu vyhlásenia rozsudku 18.09.2018 vo výške 4.337,77 eur, spolu sumy 10.765,28 eur, úspešná bola v časti istiny 6.427,51 eur a úrokov z omeškania vo výške 3.468,43 eur, teda spolu v sume 9.895,94 eur, čo predstavuje 92%-ný úspech, a neúspešná bola v časti úrokov z omeškania vo výške 869,34 eur, čo predstavuje 8%-ný neúspech , a preto konečný úspech žalobkyne v konaní je 84% (úspech v rozsahu 92% - neúspech v rozsahu 8%). Štátu vyplatením znalečného zo štátnych finančných prostriedkov vznikol nárok na náhradu trov podľa pomerného výsledku konania proti žalobkyni v rozsahu 8% a proti žalovanému v rozsahu 92%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).