Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/192/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. I. XXX/XX, U. - D., korešpondenčná adresa: N. XXX, XXX XX W., štátny občan SR, o zaplatenie 2.865,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 41Csp/192/2017-142 zo dňa 12.02.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.019,02 Eur do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 20.01.2014 uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému osobný účet a bola mu vydaná platobná karta s denným limitom 1.000 Eur. V zmluve bolo obsiahnuté ustanovenie, podľa ktorého za poskytovanie produktov/služieb je žalobca oprávnený zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka. Žalovaný - majiteľ účtu vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom, obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy, príslušných zmlúv a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaný sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a dlh nevyrovnal. Žalobca uzatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Žalovaný podľa špecifikácie žalovanej sumy a výpisu z účtu vykonal 54 kreditných transakcií v celkovej výške 26.289,35 Eur a debet v počte 350 transakcií vo výške 29.154,59 Eur. Žalobca žalovanému preukázateľne poskytol skutočne sumu 27.308,37 Eur (14.011 platby cez portál POS + 7.170 výbery z bankomatu + 2.060 výbery z bankomatov inej banky + 1.870 výbery v hotovosti + 1.129,47 ako odchádzajúce platby + 24 úverová transakcia + 1.043,86 z bezhotovostného prevodu UVEX) a žalovaný žalobcovi skutočne uhradil sumu 26.289,35 Eur. Suma debetných transakcií vo výške 1.846,22 Eur pozostávala z poplatkov a úrokov. Mal za to, že medzi sporovými stranami ide o občianskoprávny vzťah spotrebiteľského charakteru, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSU). Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi nárok len vo výške 1.019,02 Eur ako skutočne

poskytnutú istinu nevrátenú žalovaným, t.j. rozdiel medzi poskytnutou sumou a sumou uhradenou (27.308,37 Eur - 26.289,35 Eur).

3. Žalobu pozostávajúcu z poplatkov 384,60 Eur a úrokov vo výške 1.461,62 Eur zamietol, nakoľko tieto si strany sporu nedohodli priamo v zmluve. Nie je možné ich dohodnúť iba vo vedľajších dokumentoch. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Taktiež sadzobník poplatok nemá charakter individuálneho zmluvného dokumentu, je interným dokumentom žalobcu, obsahuje jednostranne dodávateľom stanovený výpočet poplatkov. Úrok vo výške 28% ročne nebol dojednaný priamo v zmluve. Táto výška bola stanovená jednostranne len zo strany žalobcu v dokumente „úrokové sadzby produktov“, pričom nebolo preukázané, že žalovaný by mohol ovplyvniť ich obsah. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 10Co/93/2017-119 zo dňa 28.09.2017. Naviac sa jedná o zrejmú neprimeranosť poplatkov k poskytovaným službám, keď napríklad poplatok za upozornenie - debet je vo výške 15 Eur za jedno upozornenie, poplatok za výzvu - debet 30 Eur/1 výzva, či poplatok za vedenie exekúcie 5 Eur. Takéto poplatky nemôžu byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so spracovaním upozornení, či výziev, ktoré sú aj tak zväčša generované automaticky prostredníctvom elektronických prostriedkov.

4. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , i keď žalovaný bol v konaní úspešnou stranou, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a v konečnom dôsledku mu ani trovy konania nevznikli.

5. V zákonom stanovenej lehote proti výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá a výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s argumentmi súdu prvej inštancie ohľadne toho, že poplatky a úroky si strany sporu nedohodli, a že úrok 28% nebol dojednaný priamo v zmluve. Poukázal na § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách, v zmysle ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 tohto zákona sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. Podľa § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. Teda zákon o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. ZoSU neustanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente a uvedené potvrdil aj rozsudok súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová). K poplatkom za upomienky a výzvu uvádza, že predstavujú skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré jej vznikli v súvislosti s omeškaním dlžníka, najmä za vyhotovenie a zaslanie upomienky a výzvy, náklady spojené so zasielaním informácií do spoločného úverového registra, sledovaním ďalšieho správania dlžníka a podobne. Poplatok za upomienku predstavuje aj službu klientovi. Upomienka, výzva a cena za ňu je v zmluve vyjadrená jasne, zrozumiteľne a určito, a teda nemožno konštatovať, že tieto poplatky sú neprimerané. Teda nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu. Poukázal na § 2 písm. f/ ZoSU, ako aj na body 3.4, 3.8, 3.12 všeobecných obchodných podmienok upravujúcich nepovolené prečerpanie bežného účtu. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako , tak aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na jeho webovom sídle a pobočkách je splnená povinnosť citovaného ustanovenia a zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z vývesky úrokových sadzieb, časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28%“ a v spojení s ustanoveniami ZoSU (§ 2 písm. f/ a § 18). Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací podľa § 34 po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

9. Žalovaný je spotrebiteľ, ktorému právny poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí veriteľ/dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky upravujú špeciálne predpisy, akými sú napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník.

10. Žalobca argumentoval skutočnosťou, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade nijako žalovaná obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohla. VOP majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, kedy, kde a akým spôsobom sa žalovaný mohol dozvedieť o úrokovej sadzbe 28% ročne, nakoľko takto požadovaný úrok nie je v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným uvedený.

11. Pokiaľ ide o odkaz na sadzobník poplatkov, ktorý nebol individuálne dojednaný a poukaz na rozhodnutie súdneho dvora C-42/2015 je potrebné konštatovať, že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitostí tejto zmluvy. Tu je potrebné poukázať na to, že ZoSU § 9 ods. 2 presne špecifikuje podstatné náležitostí zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitostí musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitostí zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

12. Z daného hľadiska je irelevantná úprava týkajúca sa vo všeobecnosti platobných služieb, na ktorú poukazuje odvolateľ. Ide tu o vyjadrenie zásady prednosti špeciálneho právneho predpisu (o spotrebiteľských úveroch) pred všeobecným právnym predpisom (o platobných službách).

13. K odvolacej námietke, že Zákon o platobných službách neustanovuje povinnosť individuálne dojednať poplatky, odvolací súd poukazuje na to, že uvedený zákon nepredstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva, ktorá by vylučovala aplikáciu spotrebiteľskej ochrany (na ktorej je založená požiadavka individuálneho dojednania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré nepochybne poplatky i úroky patria). Navyše Zákon o platobných službách sa nedotýka zmluvného úroku.

14. Na doplnenie a v súvislosti so zdôraznením správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje, že zmluvná podmienka s rovnakým obsahom, na základe ktorej si žalobca v preskúmavanej veci uplatňoval svoj nárok na zaplatenie 28%-ného úroku z nezaplatenej istiny - nepovoleného prečerpania, už bola rozsudkom Okresného súdu Košice zo dňa 29. novembra 2013, č.k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6Co/91/2014 zo dňa 24. marca 2015 vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Tento rozsudok je pre žalobcu záväzný, a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich (§ 53a Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 298 ods. 1 (predtým § 153 ods. 3 O.s.p.), podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná, je ustanovením procesnej povahy, ktoré v záujme ochrany spotrebiteľov (článok 98 Charty základných práv EÚ) má vzhľadom na obsiahnutie zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku záväznú povahu a dodávateľ

na to musí v spotrebiteľských vzťahoch prihliadať. Zmyslom a cieľom tohto procesného ustanovenia je dosiahnuť stav, že keď už raz súdy právoplatne rozhodli a dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky používanej príslušným dodávateľom, aby sa už dodávateľ nepokúšal opätovne o plnenie z takejto klauzuly uplatňovať ďalšie nároky. Význam vyslovenia konkrétnej neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vo výroku rozsudku nie je totiž iba v tom, aby dodávateľa „donútil“ k náprave tohto stavu, ale aj v preventívnom pôsobení na ďalších dodávateľov, ktorí by mienili rovnaké alebo obdobné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách použiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/242/2013).

15. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, ako aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvej inštancie uviedol na jednej strane, že žalovaný mal vo veci úspech, avšak prepočtom úspechu žalobcu a žalovaného mal žalovaný vo veci iba čiastočný úspech, a to v rozsahu 28,86% (žalobca úspech v istine 1.019,02 Eur, čo predstavuje 35,57% z celkovej uplatňovanej sumy, žalovaný úspech v istine 1.846,22 Eur, čo predstavuje 64,43% zo žalovanej istiny). Avšak nakoniec správne konštatoval, že žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú.

16. O nároku na náhradu odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi, hoci mal plný úspech v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018).

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430