Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/272/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, o zaplatenie 111, 73 € s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778 ( pôvodne vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 28. februára 2013, č.k. 11C 244/2012-40

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o nepriznaní trov konania vedľajšieho účastníka tak, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov (vrátane vedľajšieho účastníka, ktorým bolo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) nemá právo na ich náhradu. 2. Pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa a odoprel súdnu ochranu nároku žalobcu. 3. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalovaný mal v konaní úspech, ale náhradu trov konania nežiadal, preto mu trovy konania prisúdené neboli. 4. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania súd nepriznal, lebo podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Poukázal na to, že podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. mal možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, potom musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. Preto súd konštatoval, že nebola zistená účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia aj napriek vznesenej námietke premlčania, keďže žalovaný sa v tomto konaní bránil bez akéhokoľvek poučenia zo strany vedľajšieho účastníka. Nejednalo sa vôbec o zložitý spor a takýchto sporov sú stovky, pričom vyjadrenia a námietky právneho zástupcu sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach, a preto súd ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 5. Proti výroku rozsudku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že mu prizná náhradu trov celého konania. V prvom rade vytkol, že z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, podľa akého zákonného ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol, preto je rozhodnutie

nepreskúmateľné. Vyjadril názor, že s argumentáciou okresného súdu o neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka sa judikatúra súdov Slovenskej republiky už vysporiadala, kde poukázal napr. na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 13 Co 193/2012 a v tejto súvislosti dal do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09. Zároveň poukázal na mnohé rozhodnutia Krajského súdu Košice, kde bola riešená otázka účelnosti trov vedľajšieho účastníka, ako aj na rozhodnutia iných krajských súdov Slovenskej republiky. Zároveň si odvolateľ vyčíslil aj trovy odvolacieho konania. 6. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Vyjadril názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, kde tiež poukázal na niektoré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. 7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je dôvodné. 9. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podalo odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 4.6.2013, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 10. Odvolací súd prejednával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 1.7.2016. 11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení právne účinky odvolania podaného Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zostávajú zachované, odvolací súd preto prejednal toto odvolanie prípustné podľa Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase jeho podania (prípustnosť odvolania súd posudzoval podľa O.s.p. v zmysle ust. § 470 ods. 1 a skúmal (ne)správnosť aplikácie O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v prejednávanej veci. 14. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 , ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 . 15. Rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, nebol odvolaním žiadnej zo strán sporu, ani vedľajšieho účastníka napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Rovnako nebol napadnutý ani výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, t.j. nebol predmetom odvolacieho prieskumu. 16. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. 17. Aj keď to súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol, z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda sa riadil zásadou úspechu vo veci. Toto ustanovenie súd prvej inštancie aplikoval správne, avšak nesprávne ho na daný prípad interpretoval. 18. V prejednávanej veci vedľajším účastníkom na strane žalovaného bola právnická osoba (združenie), ktorej predmetom činnosti bola aj ochrana práv spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30. júna 2016). 19. Aj postavenie vedľajšieho účastníka bolo charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami, ako sú práva a povinnosti účastníka, na strane ktorého v konaní vystupoval. Právo na náhradu trov konania a povinnosť nahradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, v prípade úspechu (pomerného úspechu) účastníka, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval, vedľajší účastník má právo na ich náhradu, ale rovnako aj v prípade neúspechu (pomerného neúspechu) ním podporovaného účastníka musí znášať povinnosť náhrady trov konania úspešnej procesnej protistrane, prípadne musí znášať to, že súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1,2 O.s.p.).

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania (ako aj povinnosť nahradiť trovy konania) sa odvíja od úspechu účastníka, na podporu ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval.

21. Vedľajší účastník v predmetom konaní podporoval žalovaného ktorý mal plný úspech vo veci, a preto vedľajší účastník má právo na náhradu svojich účelných trov v rovnakom rozsahu, ako sám žalovaný.

22. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

23. Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí pri aplikácii vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené stranami v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

24. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď strana sporu má právo na náhradu trov konania, pretože mala plný úspech, každý úkon alebo platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu a skutočnosti, ktoré zostali medzi stranami sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, aj keď vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť advokátom, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia mu nemožno priznať, ak jeho právny zástupca nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.

26. Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t. j. trov nevyhnutných na účelné bránenie práva účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanom spore žalovaného), a to s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p..

27. Odvolací súd preto skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v konaní pred súdom prvej inštancie boli účelne vynaložené.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, pretože vychádzal z nesprávnej úvahy, že trovy konania občianskeho združenia nemožno v danom prípade považovať za účelne vynaložené.

29. Odvolateľ dôvodne poukázal na to, že súdna prax sa už vysporiadala s otázkou účelnosti trov vedľajšieho účastníka, zastúpeného v konaní advokátom. Odvolací súd tu v zhode s ustálenou súdnou praxou poukazuje na to, že združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania, vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 142 ods. 1 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom. 30. Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. §

146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

31. Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovaného), a to s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p..

32. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

33. Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a pod. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

34. V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, mal oprávnenie vyplývajúce mu zo zákona (O.s.p.) vystupovať v konaní a nemusel pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník pomáhal v konaní hlavnému účastníkovi a podporoval ho poskytovaním pomoci. Robil tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiloval dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho právnych pomeroch.

35. Z obsahu spisu je zrejmé, že podaním doručeným súdu dňa 20.9.2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa a požiadalo o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Potom, ako mu bol návrh doručený, vedľajší účastník doručil súdu dňa 11.2.2013 (č.l. 34 a nasl.) písomné vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania, poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky a zároveň si vyčíslil trovy konania.

36. Ďalej je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný sa písomne k podanej žalobe nevyjadril, avšak zúčastnil sa osobne na pojednávaní konanom dňa 28.2.2013, na ktorom bol vypočutý ako účastník konania. Vo svojej výpovedi potvrdil uzatvorenie zmluvy so spoločnosťou Quatro, avšak nevedel uviesť žiadne podrobnosti (bližšie si nepamätal obsah uzatvorenej zmluvy) a po nahliadnutí do listiny- dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku poprel, že by takýto dokument podpísal. Žiadal zamietnuť žalobu, pretože podpis na dohode o uznaní dlhu nie je jeho.

37. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol, pretože prihliadol na námietku premlčania vznesenú združením na ochranu spotrebiteľa ako vedľajším účastníkom na strane spotrebiteľa a zároveň zohľadnil tvrdenie žalovaného, že nepodpísal dohodu o uznaní záväzku.

38. Z hľadiska posúdenia účelnosti trov konania vynaložených vedľajším účastníkom odvolací súd považuje za právne významnú tú skutočnosť, že žaloba uplatňovaná proti spotrebiteľovi bola právoplatne zamietnutá pre premlčanie, na ktoré, ako na oslabenie nároku žalobcu voči žalovanému (spotrebiteľovi), prihliadol súd prvej inštancie na základe námietky vznesenej v konaní iba zo strany vedľajšieho

účastníka. Z obsahu spisu vyplýva, že námietku premlčania nevzniesol žalovaný, ktorý síce v konaní neostal nečinný (bol aktívny), avšak namietal iba iné skutočnosti (nepodpísanie dohody o uznaní dlhu), ktoré by bez toho, aby bola vznesená námietka premlčania, nepostačovali na zamietnutie žaloby.

39. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nemal súd, ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, povinnosť prihliadať na oslabenie nároku (v dôsledku premlčania) z úradnej povinnosti, t.j. aj bez návrhu (takúto povinnosť mal stanovenú v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa až od 1.5.2014).

40. Z uvedeného je zrejmé, že bez námietky vznesenej zo strany vedľajšieho účastníka by súd na premlčanie neprihliadal a nerozhodol by z tohto dôvodu o zamietnutí žaloby.

41. Za tejto situácie bezpochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech žalovaného vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovaného a poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaného. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné, tak ako to vyhodnotil súd prvej inštancie.

42. Argumenty vznesené združením boli súdom prvej inštancie zohľadnené pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalujúcej strany a vďaka nim bola žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a združením vec nesprávne právne posúdil, keď interpretoval ust. § 142 ods.1 OSP na daný prípad tak, že vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom, ako účelne vynaložených

43. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že združenie, aj keď v konaní pred súdom prvej inštancie vystupovalo ako vedľajší účastník, toto svoje právne postavenie stratilo účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. a v odvolacom konaní sa rozhoduje o jeho práve na náhradu trov konania voči žalobcovi, kde má postavenie účastníka (odvolacieho) konania.

44. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1. júla 2016 upravuje inštitút intervenienta v § 81 a nasl. CSP, pričom intervenientom môže byť iba ten, kto má právny záujem na výsledku konania, pričom splnenie tejto povinnosti sa vzťahuje aj na právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

45. S prihliadnutím na vyššie uvedené združenie v čase rozhodovania odvolacieho súdu nemá postavenie intervenienta podľa Civilného sporového poriadku a jeho práva preto nemožno posudzovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na intervenienta. Ako už bolo uvedené vyššie, v odvolacom konaní je účastníkom odvolacieho konania, keďže sa rozhoduje o jeho právach, a vzhľadom na neexistenciu výslovnej úpravy náhrady trov takéhoto subjektu (odlišného od strán sporu, ktorý zároveň nie je intervenientom, a ani osobou zúčastnenou na konaní), odvolací súd s poukazom na Čl. 4 ods. 1 Základných princípov posudzoval otázku nároku na náhradu trov konania tohto subjektu aj podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 251 CSP.

46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods.2 . 47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 v spojení s ust. § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa bolo v odvolacom konaní úspešné, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Aj o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .