Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/63/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaného H. S., na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne 23. októbra 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa obžalovaný H. S., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Z. D. S. XXX, Z. nad S.,

oslobodzuje

spod obžaloby na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom dni mesiaca január 2018 v Skalke nad Váhom, Skalská Nová Ves č. XXX vulgárne nadával svojej sestre L. S. a kričal na ňu „drž hubu, lebo ti prijebem“, pričom v mieste bydliska na adrese Z. nad S., Z. D. S. č. XXX sa opakovane, dlhodobo, takmer každý deň vulgárne vyjadruje na svoju matku W. S. a sestru L. S., agresívne na obe vykrikuje, rozbíja veci, pričom svojej matke najmenej jedenkrát povedal, že ju bude terorizovať do konca jej života, vzhľadom k čomu mala L. S. a W. S. z jeho správania obavu o svoj život a zdravie, nakoľko

skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na tunajšom súde 10.09.2018 na obžalovaného obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku, pričom tento skutok kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b! Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák..

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní súd nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej W. S., svedkyne poškodenej L. S., svedkyne W. N. a oboznámením listinných dôkazov v spise sa nachádzajúcich, menovite znaleckého posudku č. 141/2918 (č.l. 60), znaleckého posudku č. 1/2018 (č.l. 88), výpisu z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 109) a odpisu z registra trestov (č.l. 111).

Obžalovaný pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, uviedol, že sa svedkyniam poškodeným W. S. a L. S. nevyhrážal popisovaným spôsobom. Celé konanie vidí ako účelové, pričom svedkyne poškodené ho chcú dostať z domu. Pokiaľ ide o to, že mal povedať svedkyni

poškodenej L. S. „Drž hubu, lebo ti prijebem!“ a svedkyni poškodenej W. S., že ju bude terorizovať celý život, toto ani nepovedal a matku ani neterorizoval. Nie je každý deň vulgárny, síce svedkyniam nadával, ale v rámci vzájomného osočovania. Poprel, že by v domácnosti rozbíjal veci. Nevyhrážal sa svedkyniam poškodeným ani zabitím, ani ublížením na zdraví. Opätovne zdôraznil, že podľa neho sa jedná a účelové konanie svedkýň poškodených, ktoré si vysvetľuje tým, že ho z domu chcú dostať kvôli vnúčatám svedkyne poškodenej W. S., deťom svedkyne W. N., ktorá má hypotéku a keby sa presťahovala do domu, mala by to ľahšie. Niekoľkokrát v minulosti mu totiž bolo povedané, že pôjde z domu. Alkohol nepožíva, v minulosti požíval marihuanu, a to ešte na strednej škole. Povahou je prchký, povie pravdu do očí, pričom jeho rodina, všetky svedkyne ho odmietajú pre jeho názory, koníčky (ktorými sú bubnovanie, autotuning, hudba), keďže oni majú zväčša odlišné názory. V minulosti, po smrti otca, chcel usporiadať vzťahy ohľadne spoluvlastníctva k domu, vyzval k tomu svedkyne, nikto však o to neprejavil záujem. V súčasnosti si hľadá ubytovanie, momentálne býva u jeho priateľky, chce sa osamostatniť, nechce zostať v predmetnom dome, chce vysporiadať jeho podiel 1/8 na ňom. Je evidovaný na úrade práce, má prísľub zamestnania na pracovnú zmluvu, a to hneď, ako dôjde ku skončeniu tohto konania.

Svedkyňa poškodená W. S., matka obžalovaného, pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, uviedla, že obžalovaný má nevhodný, svojrázny a vulgárny slovník. Voči všetkým svedkyniam používa slovné urážky, niekedy aj každý deň. Pokiaľ ide o to, že jej mal povedať, že ju bude terorizovať celý život, toto jej skutočne povedal, ale hneď potom sa jej ospravedlnil, bolo to možno tri roky dozadu a bola pri tom sama. Nikdy sa jej nevyhrážal smrťou ani ublížením na zdraví a rovnako ju ani nikdy fyzicky nenapadol. Pokiaľ ide o incident, kedy v dôsledku jeho konania mala utrpieť zlomeninu, k tomu uviedla, že bol vtedy vytočený, prudko otvoril dvere, za ktorými ona stála, v čoho dôsledku spadla a ublížila si. Obžalovaný jej však hneď pomohol, má za to, že jej nechcel ublížiť. Pokiaľ ide o to, že mal povedať svedkyni poškodenej L. S. „Drž hubu, lebo ti prijebem!“, bola pri tom prítomná, stalo sa to v januári 2018, pričom oni sa vtedy hádali. Detaily hádky si však nepamätá. Jej však nikdy nič podobné nepovedal a túto vetu teda počula len jedenkrát. K osobe obžalovaného uviedla, že tento sa aj pre banalitu hneď rozčúli, potom je vulgárny a búcha dverami. Obavu však z neho nemá, pozná, aký je. Má za to, že prejednanie tejto veci je pre neho dobré, dobre na neho bude vplývať. Nemá pritom problém, aby v dome aj ďalej býval. Podaním trestného oznámenia pritom sledovala zmenu správania sa obžalovaného, keďže má stres, keď obžalovaný kričí, nerobí jej to dobre. Obžalovaný alkohol nepožíva, pričom od dcér (sestier obžalovaného) počula, že užíva marihuanu. Ona ho však nevidela. S obžalovaným sa už dlhšie ani nezdravia, mala pocit, že o to nestál.

Svedkyňa poškodená L. S., sestra obžalovaného, pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, uviedla, že sa s obžalovaným v januári 2018 hádali, pričom tento mal amok a povedal jej vetu „Drž hubu, lebo ti prijebem!“. Odvtedy sa s ním prestala baviť, vyhýba sa mu, pretože jeho prítomnosť, najmä vtedy, keď má obžalovaný amok, na ňu zle vplýva. Mama sa jej sťažovala, že obžalovaný nadáva a rozbíja veci. Všetci sa mi vyhýbajú. Uviedla, že sa ho bojí, nevie, čoho by bol schopný, pričom odkázal na incident, kedy v dôsledku jeho konania matka utrpela zlomeninu. Obáva sa ďalšieho spolužitia s ním, má strach, že bude nadávať, búchať a kričať. Jej však nikdy fyzicky neublížil, často jej buď priamo, alebo aj poza jej chrbát, adresoval vulgárne nadávky. Obžalovaný podľa nej alkohol nepožíva, fajčí však marihuanu v stodole. Fajčil aj tento rok, cítila to. Spolu však o tom nikdy nekomunikovali. Obžalovaného charakterizovala ako cholerika, ktorý býva slovne agresívny. Trestným oznámením sa snažili vyriešiť vzniknutú situáciu s ním, chceli, aby skončil psychický nátlak, teror z jeho strany. Myslí si, že obžalovaný by jej v amoku mohol ublížiť. V dome nie je stále, študuje denne, čiže sa stáva, že doma nebýva, keďže študuje v inom meste. S obžalovaným však vôbec nekomunikujú.

Svedkyňa W. N., sestra obžalovaného, pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, uviedla, že tiež žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, svedkyňou poškodenou W. S. a svedkyňou poškodenou L. S.. Na adresu obžalovaného uviedla, že tento, keď minul finančné prostriedky, bol vulgárny, čím si zrejme ventiloval jeho frustráciu z nedostatku finančných prostriedkov. Vie o tom, že obžalovaný povedal svedkyni poškodenej L. S. vetu „Drž hubu, lebo ti prijebem!“ a rovnako, že svedkyni poškodenej W. S. povedal, že ju bude terorizovať do konca života, čo však malo byť niekoľko rokov dozadu. Taktiež povedal, že do konca života nebude na dome nič robiť. V iných situáciách sa však vie chovať. Obžalovaný búchava dverami, nadáva na adresu mamy a sestry. Tiež vie o tom, že obžalovaný fajčí marihuanu, pričom jeho amoky pripisuje práve tomu. Vie to preto, lebo v pivnici v šope videla vodné bongo, marihuanu bolo aj cítiť. Vodné bongo videla naposledy v deň incidentu, pričom predtým, ako pre obžalovaného prišli policajti, toto zmizlo. Marihuanu podľa nej fajčí 15

rokov. Obžalovaný naplno počúva tvrdú hudbu - death metal, pričom z tohto dôvodu ho jej syn vola „ujo bubák“. Zopakovala, že obžalovaný je hodne vulgárny non-stop nadáva. Z rozprávania matky a sestry vie, že tieto sa ho boja, nechceli, aby v dome býval. S obžalovaným spolu nekomunikujú. Nevie o tom, že by obžalovaný fyzicky napadol niektorého člena rodiny, incident, pri ktorom došlo k zlomeniu nohy mame, sa však stal. Nemá vedomosť o tom, že by sa obžalovaný poškodeným vyhrážal zabitím alebo ublížením na zdraví. Jej muž pomáha na dome, robil aj spoločne s obžalovaný, spoločne schovávali tento rok brikety. Svojho syna necháva v starostlivosti matky v dome.

Zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatri č. 141/2018 vypracovaného znalcom Centrum duševného zdravia, s.r.o. (č.l. 60) vyplynulo najmä, že obžalovaný v čase spáchania skutku ani v čase vypracovania znaleckého posudku netrpel duševnou poruchou v priamom zmysle slova (psychózou), zistená však u neho bola porucha osobnosti (schizoidná porucha osobnosti), ktorá sa u neho rozvíja od jeho puberty, resp. puberty v disharmonickom rodinnom výchovnom prostredí. Obžalovaný zároveň v čase spáchania skutku vedel plne rozpoznať protiprávnosť jeho konania a toto mohol aj plne ovládať. Nebola tiež u obžalovaného zistená prítomnosť závislosti na alkohole alebo marihuane. Znalec tiež nepovažoval pobyt obžalovaného na slobode za nebezpečný, pretože obžalovaný netrpí duševnou poruchou - poruchou psychotického procesuálneho charakteru a ani psychodiagnosticky nebola u obžalovaného identifikovaná bazálna agresivita a nedoporučoval uložiť ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie.

Zo znaleckého posudku z odboru Psychológia, odvetvia Klinická psychológia dospelých č. 1/2018 vypracovaného znalkyňou PhDr. Magdalénou Krasulovou (č.l. 88) vyplynulo najmä, že svedkyňa poškodená W. S. má vytvorený dostatočne kritický a sebakritický náhľad na vlastnú osobu a vlastné konanie. Nie je u nej prítomné fabulovanie (skreslenie), či výskyt negatívnych, alebo pozitívnych fabulácií v hodnotení seba, či situácie a udalostí vzťahujúcich sa k sebe. Osobnosť svedkyne je bez známok patológie, bez známok paranoidity, emočnej nestability, pulzívnosti, skonu k histérii, anankastickosti, anxiozity (úzkostlivosti), či závislým tendenciám. Svedkyňa vykazuje dostatočnú mieru sebaregulácie a bez známok impulzivity. Sebahodnotenie svedkyne je stabilné, zrelé s adekvátnym obrazom o vlastnej osobe. Nie je narušená schopnosť akceptácie seba ani schopnosť sebaprijatia. Konanie obžalovaného nezanechalo závažné, patologické stopy na psychike svedkyne i keď je z ľudského hľadiska odsúdeniahodné, pričom u svedkyne je prítomný pocit ľútosti. Svedkyňa má dostatočne kritický pohľad, zároveň však aj pre ňu zrozumiteľne, s pochopením a dostatočne chápe súvislosti správania svojho syna (otec ho bil, otec bol tiež agresívny...). Vyjadruje vlastné presvedčenie, že obžalovaného "dobre pozná" a preto nemá z jeho správania strach. Záverom je tiež konštatované, že svedkyňa neprežívala a nepociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie a netrpí syndrómom týranej osoby.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 03.05.2018 (č.l. 109) vyplynulo, že obžalovaný sa v období od 23.10.2014 dopustil celkom dvoch priestupkov menšej závažnosti vybavených blokovými pokutami á 10,- €.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného z 31.08.2018 (č.l. 111) vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Prokurátorka okresnej prokuratúry v rámci záverečnej reči uviedla, že z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný v mesiaci január 2018 adresoval svojej sestre L. S. vyhrážku „Drž hubu, lebo ti prijebem!“ tak, ako sa uvádza v obžalobe a tiež bolo preukázané, že obžalovaný sa v spoločnej domácnosti správa vulgárne voči matke W. S. a sestre L. S., že v tejto domácnosti je krik a tak isto, že v minulosti matke povedal, že ju bude terorizovať do konca života. Svedkyne vypovedali, že spolužitie s obžalovaným je neznesiteľné, a to vzhľadom na prchkú a agresívnu povahu obžalovaného, ktorý ako bežný slovník používa nadávky, ktoré adresuje svojej rodine. Obžalovaný často trpí amokom a práve počas neho nevie zvládať svoje konania, pričom práve z dôvodu amoku. Z výpovedí svedkýň L. S. a W. N. vyplynulo, že matka má z obžalovaného vnútorný stres, zatvára sa pred ním do izby, pričom L. S. po vyhrážke zo strany obžalovaného s ním prestala komunikovať z obavy, že by mohol svoju vyhrážku v amoku naplniť. Preto mala za to, že hrubá neslušnosť, ktorá sa evidentne stala, je vyššej závažnosti a je objektívne spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu o zdravie a život svedkýň poškodených a teda boli naplnené znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Navrhla uložiť podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby za súčasného určenia skúšobnej doby rovnako na dolnej hranici zákonného rozpätia.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že poukazuje na to, že v domácnosti už dlhšie nekomunikujú, výroku sú účelové a vyvodené z domnienok, keďže spolu v domácnosti nekomunikujú ani základným spôsobom, ako je pozdrav. Osobne vie, že na základe domnienok nie je správne niekoho posudzovať. Neslušnosti, ktorých sa dopustil, ho mrzia, tieto však neboli jednostranné a bez príčiny. Na každú hádku totiž treba dve strany. Hádali sa vždy dvaja. Nevie o tom, že by svojej sestre povedal „Drž hubu, lebo ti prijebem!“, nevie prečo by to mal povedať a čo by tým získal. V minulosti ju na vlastných rukách niesol do nemocnice. I keď má správanie, aké má, najväčšia hodnota pre neho je rodina, aj keď tá si ho evidentne neváži. Na margo svojej matky uviedol, že pokiaľ tá povedala, že cíti strach, je to domnienka a klamstvo, pričom jej tvrdenie hneď znegovala tým, že sa jej mal ospravedlniť. Vinný sa necíti.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obžalovanému v obžalobe kládol za vinu, nie je trestným činom, a preto aplikujúc § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil.

Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvotne poukazuje na znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.:

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane iných práv a slobôd, konkrétne záujem na ochrane pred nebezpečným vyhrážaním, ako vyplýva z označenia deviatej hlavy Tr. zák. a pomenovania predmetného trestného činu. Jeho objektívnou stránkou je konanie charakterizované tým, že páchateľ tohto trestného sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Subjekt tohto trestného činu je všeobecný („kto“), tzn., že tohto trestného činu sa môže dopustiť ktokoľvek, kto svojim konaním naplní ďalšie znaky tohto trestného činu, pričom z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje, aby páchateľ tohto trestného činu konal úmyselne (§ 17 Tr. zák.), a to buď vo forme priameho (§ 15 písm. a) Tr. zák.), alebo vo forme nepriameho (§ 15 písm. b) Tr. zák.) úmyslu.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., a teda nejde o daný trestný čin.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný svedkyni poškodenej L. S., svojej sestre, niekedy v mesiaci január 2018 pri vzájomnej hádke adresoval vetu „Drž hubu, lebo ti prijebem!“ a svedkyni poškodenej W. S., svojej matke, niekoľko rokov dozadu povedal, že ju bude terorizovať celý život. I keď obžalovaný toto poprel, uvedené vyplynulo z výsluchov oboch svedkýň poškodených, ako i svedkyne W. N..

V prvom rade je však potrebné si uvedomiť, že nie každá vyhrážka adresovaná inej osobe, napĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže sa musí jednať o vyhrážku smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Ani veta „Drž hubu, lebo ti prijebem!“ a ani veta, že obžalovaný bude matku terorizovať celý život, však nezodpovedajú kvantitatívne vyhrážke smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Z použitia slov „prijebať“ a „terorizovať“ vo vete nemožno podľa názoru súdu v žiadnom prípade bez ďalšieho vyvodiť vôľu spôsobiť následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví (v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák., resp. § 142 ods. 1 Tr. zák.) a už vôbec nie smrti (§ 142 ods. 3 Tr. zák.) a teda ani nie vyhrážky v tomto smere. Tiež v tejto súvislosti súd poukazuje, že zo zhodných výpovedí oboch svedkýň poškodených a svedkyne W. N., vyplynulo, že obžalovaný sa nikdy a nikomu v domácnosti nevyhrážal priamo smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví, čo uviedol i sám obžalovaný v rámci jeho obrany.

Ďalej je tiež potrebné poukázať, že v konaní nebolo dokázané, že by predmetné dve vety vyvolali, resp. boli vôbec spôsobilé vyvolať u svedkýň poškodených akúkoľvek dôvodnú obavu. U svedkyne poškodenej W. S. neexistencia dôvodnej obavy vyplýva z toho, že sama uviedla, že nemá obavu z obžalovaného, pozná, aký je a dokonca nemá problém s tým, aby obžalovaný ďalej býval v dome a tiež z toho, že ak by skutočne mala dôvodnú obavu z vety vyslovenej obžalovaným (že ju bude terorizovať do konca života), nečakala by niekoľko rokov s podaním trestného oznámenia a tiež túto vetu obžalovanému len tak neprepáčila, neuspokojila sa s jeho ospravedlnením. U svedkyne poškodenej L.

S. neexistencia dôvodnej obavy vyplýva z toho, že pokiaľ by z obžalovaného po tom, ako jej povedal vetu „Drž hubu, lebo ti prijebem!“, mala skutočne strach (dôvodnú obavu), ako tvrdila na hlavnom pojednávaní, nebola by schopná ďalej s obžalovaným bývať v jednom dome, vyhýbať sa mu, obchádzať sa s ním a rovnako tiež z toho, že čakala niekoľko mesiacov, kým podala trestné oznámenie. Chýba teda v oboch prípadoch časová súvislosť medzi skutkom obžalovaného a podaním trestného oznámenia, ako predpoklad preukázania existencie dôvodnej obavy, keď je zrejmé, že trestné oznámenie bolo podané s odstupom niekoľkých mesiacov po skutku (vo vzťahu k L. S., keď veta mala byť vyslovená v januári 2018, pričom trestné oznámenie bolo podané až začiatkom mája 2015), alebo dokonca niekoľkých rokov po skutku (vo vzťahu k W. S., keď veta mala byť vyslovená niekoľko rokov dozadu, pričom trestné oznámenie bolo podané až začiatkom mája 2015).

Neexistencia dôvodnej obavy o život a zdravie je ďalej zrejmá z toho, čo svedkyne poškodené uviedli v rámci ich výsluchu na hlavnom pojednávaní, keď svedkyňa poškodená W. S. uviedla, že prejednanie tejto veci je pre obžalovaného dobré, dobre na neho dobudúcna bude vplývať, pričom podaním trestného oznámenia sledovala zmenu správania sa obžalovaného, keďže má stres, keď obžalovaný kričí a svedkyňa poškodená L. S. uviedla, že sa obáva ďalšieho spolužitia s obžalovaným, má strach, že obžalovaný bude nadávať, búchať a kričať, pričom podaním trestného oznámenia sa snažili vyriešiť vzniknutú situáciu s obžalovaným, chceli, aby skončil psychický nátlak, teror z jeho strany. Z uvedeného je zrejmé, že konanie obžalovaného nevyvolalo dôvodnú obavu o život a zdravia, ako predpoklad naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák..

Záverom súd považuje za potrebné dodať, že v konaní bolo vykonanými výsluchmi dokázané, že obžalovaný vulgarizmy voči svojím blízkym používa, resp. používal, a to ako súčasť svojho bežného slovníka, keď bol v „amoku“, ako to zhodne pomenovali tak obe svedkyne poškodené, ako aj svedkyňa W. N.. Uvedené je na jednej strane, z ľudského hľadiska, síce poľutovaniahodné (o to viac, ak obžalovaný sám prezentuje, že najväčšou hodnotou je pre neho rodina), na druhej strane automaticky neznamená naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.. Trestné konanie a prípadný trest, ku ktorému toto konanie smeruje, nie sú a ani nemôžu byť prostriedkom riešenia a nápravy narušených rodinných vzťahov.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd aplikujúc § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.