Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-153-2016.pdf
PDF · 213.28 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/153/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky: K.. V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X/C, F., zastúpená advokátkou JUDr. Evou Hrinkovou, so sídlom Hečkova 18, Bratislava, a otca: Y.. K.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. L. XX, T., zastúpený spoločnosťou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa Q. F. , nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
II. Maloleté dieťa bude v starostlivosti matky od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 17.00 hod. do stredy párneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod.
III. Maloleté dieťa bude v starostlivosti otca od stredy párneho kalendárneho týždňa od 17.00 hod. do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod.
IV. Počas letných prázdnin v mesiaci august bude maloleté dieťa v starostlivosti otca každý kalendárny rok od 01.08. od 17.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. a v starostlivosti matky od 15.08. od 17.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod.
V. Počas Vianočných sviatkov a prázdnin bude maloleté dieťa v starostlivosti matky v párnom kalendárnom roku od 22.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a od 02.01. od 12.00 hod. do 07.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod. a v starostlivosti otca bude maloleté dieťa od 25.12. od 12.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 12.00 hod.
VI. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa v pracovnom týždni je miesto predškolského zariadenia dieťaťa, v ostatných prípadoch je to miesto bydliska toho rodiča ktorému končí osobná starostlivosť o dieťa.
VII. Obaja rodičia sú povinní maloleté dieťa v určenom čase riadne pripraviť a s potrebnými dokladmi odovzdať druhému rodičovi.
VIII. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IX. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. F., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 160,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
X. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
XI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 30.10.2015, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 28.06.2016 sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a nariadenia neodkladného opatrenia. Vo veci samej matka žiada zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, určenie, že ona bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, s tým, že súd schváli rodičovskú dohodu, na základe ktorej bude otec povinný prispievať na výživu maloletej sumou 450,- eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou podľa dohody s matkou, pričom maloletú si prevezme a v stanovenom čase odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka bude mať výhradné právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.
2. Matka odôvodnila návrh tým, že s otcom maloletej nie sú manželmi, ich vzťah začal v novembri 2013. Zo vzťahu sa im 30.01.2015 narodilo spoločné dieťa, maloletá Q.. Po jej narodení sa medzi ňou a otcom maloletej Q. začali objavovať nezhody, ktoré vyústili až do ukončenia ich vzťahu a jej odsťahovania sa spolu s dcérou z rodinného domu otca v T. do jej bytu v F.. Nezhody medzi nimi sa okrem partnerských nezhôd týkali aj rôznych názorov na starostlivosť o dcéru a prehnaného záujmu otca o bezdôvodné sledovanie jej zdravotného stavu. Otec sa chce s dcérou stretávať, mal a má o ňu záujem. Pracuje v Rakúsku, kde dennodenne počas celého týždňa dochádza. Ráno odchádza približne o 5.30 hod. a prichádza približne o 18.00 hod. Toho času dcéru ešte stále kojí, keďže má iba 9 mesiacov. Nemá záujem brániť otcovi stretávať sa s dcérou, po ich vzájomnom dohovore. Je pre ňu prvoradá spokojnosť dcéry, jej zdravý a spokojný vývoj, pričom si je vedomá nenahraditeľnosti otca v jej živote. S otcom sa snažila dohodnúť mimosúdne. Hoci vzal na vedomie jej snahu o odsťahovanie a prejavil ochotu platiť výživné, zároveň uviedol, že nemá právo odísť s ich dcérou zo spoločnej domácnosti, že je to nezákonné a navrhol jej, aby odišla len ona. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s prehlásením pobytu maloletej na adresu jej bytu v Bratislave.
3. Otec doručil dňa 03.12.2015 na Okresný súd T. svoje vyjadrenie k návrhu matky, v ktorom uviedol, že došlo k dohode rodičov vo veci výkonu starostlivosti o maloleté dieťa. Navrhol súdu schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a on bude oprávnený stretávať sa s dcérou v párnom týždni od stredy od 18.00 hod do piatku do 18.00 hod. a v nepárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a súčasne bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 450,- eur mesačne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že od narodenia maloletej sa aktívne podieľa na starostlivosti o ňu, takmer pol roka ostal sám na rodičovskej dovolenke, pretože chcel byť v prvých dňoch a mesiacoch jej života neustále s ňou. Vie ju nakŕmiť, okúpať aj uspať. Pripravuje jej plnohodnotné príkrmy. Matke pomáhal riešiť jej problémy s laktáciou, z práce sa ponáhľal, aby prevzal starostlivosť o maloletú a večerné kúpanie a ukladanie na spánok robili obaja rodičia spoločne. Nesúhlasil s tvrdením matky, že z práce sa vracal až okolo 18.00 hod. a taktiež s tvrdením, že jeho starostlivosť o zdravotný stav maloletej bola prehnaná. Najradšej by sa podieľal na starostlivosti o dcéru v rovnakom rozsahu ako matka. Do budúcna bude určite chcieť zverenie dcéry do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. So svojim zamestnávateľom sa dohodol, že za účelom starostlivosti o dcéru má od novembra 2015 každý druhý piatok voľno, kedy sa bude môcť celý deň venovať dcére. Okrem toho má možnosť jeden deň v týždni pracovať z domu, ktorý chce využívať, aby bol s dcérou. Maloletá žije v domácnosti s matkou, on sa podieľa na starostlivosti o dcéru prvé dva týždne v mesiaci v párnom týždni od štvrtka od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod. a v nepárnom týždni od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Druhé dva týždne v mesiaci v párnom týždni od stredy od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod. a v nepárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Tento model má fungovať prvý mesiac starostlivosti na skúšku. Od ďalšieho mesiaca, by mal vykonávať starostlivosť o maloletú v párnom týždni od stredy od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod. a v nepárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Už v tom čase otec uviedol, že je zrejmé, že maloletá dobre zvláda aj dve po sebe idúce noci u neho a preto navrhuje, aby súd určil jeho styk s maloletou v párnom týždni od stredy od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod. a v nepárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Tento rozsah považuje za minimum času, vďaka ktorému nestratí so svojou dcérou kontakt a dúfa, že ich vzťah sa pravidelným odlúčením nezhorší. Verí, že aj matka chápe ich dohodu ako minimálny rámec jeho starostlivosti o maloletú a preto mu umožňuje navštevovať dcéru aspoň na pár hodín aj v priebehu týždňa v jej bydlisku. S matkou dospeli aj k dohode ohľadom výšky výživného, keď sa dohodli na sume 450,- eur mesačne počnúc novembrom 2015, t.j. od kedy nežijú v spoločnej domácnosti. Prvé výživné za mesiac november 2015 zaplatil dňa 01.12.2015. S návrhom matky, aby iba ona výlučne zastupovala maloletú a spravovala jej majetok otec nesúhlasil, nakoľko takáto úprava by bola v rozpore s rodičovskými právami, ktoré vyplývajú obom rodičom priamo zo zákona.
4. Matka sa podaním doručeným súdu dňa 24.03.2016 vyjadrila, že od jej odchodu zo spoločnej domácnosti s otcom maloletej dochádza medzi nimi takmer dennodenne k stretu názorov ohľadom starostlivosti o dcéru. Otec si presadzuje svoje vlastné názory, nepripúšťa jej odlišný názor, neustále ju poučuje, čo je pre maloletú najlepšie. To sa týka napr. stravovania, upratovania domácnosti matky, sledovania zdravotného stavu maloletej, napr. otec jej meria teplotu aj viac krát za deň aj keď nejaví známky žiadnej choroby. Zisťoval, čo znamená drobný malý biely pásik na jej nechte, zisťoval, či je neobvyklé, keď maloletá nemala počas dňa stolicu a pod. Od nej žiadal, aby dcére nedovoľovala stavať sa na nohy a chodiť s držaním ruky, lebo je ešte malá a slabá a niečo sa jej môže stať. Zakázal jej výlet na Donovaly v spoločnosti rovnako starých detí a ich rodičov, s odôvodením, že dcéra je ešte malá a pred dvoma týždňami mala hnačku, pričom keď žili rodičia spolu, boli s ňou ako so 6 mesačnou na dovolenke v Poprade alebo inokedy na predĺženom víkende v Labe. Otec neadekvátne reagoval, keď mu oznámila, že dcéra bude chodiť na kurz pohybových aktivít v Bratislave, pričom jej povedal, že ona nemá chodiť s dcérou na kurz pohybových aktivít, keď už s ňou chodí na kurz anglického jazyka. Trval na tom, že maloletá bude navštevovať rovnaký kurz pohybových aktivít ale v Pezinku, a to iba preto, že podľa otca je potrebné, aby si vybudovala vzťah k mestu Pezinok. Správanie otca je pre ňu neúnosné, obťažuje ju to. Otec vyjadruje nespokojnosť, keď nie je doma a on chce navštíviť dcéru, alebo keď mu nezdvihne telefón alebo neodpíše na e-mail. Nerešpektuje jej súkromný život, režim maloletej a neustále sa domáha stretnutia s dcérou, nerešpektuje, že ona má s ňou svoj vlastný program. Matka uviedla, že nebránila styku otca s maloletou, snažila sa vyhovieť jeho požiadavkám, aby si na otca zvykla, je však presvedčená, že jeho snaha o stretnutia s maloletou je účelová, lebo sa v konaní snaží byť tzv. ideálnym otcom. Usúdila tak na základe toho, že otec si z každého stretnutia a každej návštevy nad dohodnutý rámec vedie dokumentáciu, aj keď sa zastaví len na pol hodinu, zapisuje si presný čas stretnutí, vedie si evidenciu, kedy má maloletú v starostlivosti. Fotí sa s dcérou s popisom ich spoločnej činnosti, a od nej požaduje e-mailom potvrdenie o jeho návštevách alebo o tom, na čom sa dohodli, resp. s čím ona nesúhlasila. Takéto potvrdenia požaduje aj od opatrovateľky maloletej, ktorá sa o ňu počas doby, čo je ona v práci, stará. Otec nesúhlasí, aby sa maloletá stretávala s rodičmi z jej strany, ani aby ju navštevovali, resp. aby s ňou strávili čas bez jej prítomnosti. Nesúhlasí s tým, aby maloletej kupovala veci ona, chce jej ich kupovať on, ale z peňazí, ktoré jej posiela ako výživné pre dcéru. Pokladá za dôležité vytvoriť pre dcéru stabilné prostredie a denný režim. Trvá na tom, že keď má byť maloletá počas dňa s opatrovateľkou, má to byť stabilne v jej domácnosti a nie časť týždňa u nej a časť týždňa u otca, a to aj napriek tomu, že ten pracuje z domu, pretože vie byť nervózny z pracovných činností a z minimálnych náznakov chorôb dcéry a pod. Rozhodnutie o tom, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude ona, nie je obmedzením práv otca, ale len rozhodnutím praktickým pre bežný život, nakoľko k dohode rodičov ohľadom bežných vecí maloletej nevie dôjsť.
5. Otec sa podaním doručeným súdu dňa 09.05.2016 vyjadril, že medzičasom prišiel o zamestnanie a ponúkal matke, že pôjde na rodičovskú dovolenku a zabezpečoval by celodennú starostlivosť o maloletú namiesto opatrovateľky v čase, keď bude matka v práci. Matka to zamietla a uviedla mu, že ak by chcel maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti a poberať rodičovský príspevok, platila by mu na ňu výživné len 100,- eur mesačne, nakoľko viac nemusí. Napriek tomu, že bol istý čas bez práce, naďalej prispieval matke na výživu maloletej sumou 450,- eur mesačne, ktorú čerpal z úspor. Chcel, pokiaľ súd nerozhodne inak, pokračovať v dohode, ktorú medzi sebou s matkou mali, s tým, že sa s ňou dohodne na rozšírení styku. Matka nesúhlasila s rozšírením styku, dokonca mu oznámila, že taký široký styk nebude potrebný, lebo maloletá je už staršia a nehrozí, že by si ho už nepamätala. Mal za to, že styk s dcérou sa bude s jej rastúcim vekom rozširovať, chcel sa s matkou dohodnúť. Matka však robí kroky, ktoré obmedzujú realizáciu jeho rodičovských práv, napr. tým, že sa odvolala voči rozhodnutiu súdu, ktorým bol jej návrh na nariadenie v tom čase predbežného opatrenia zamietnutý, a to aj napriek tomu, že medzi nimi existovala dohoda o výživnom a jeho styku s dcérou, ktorá sa realizovala. Dosiahla tak rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré ho oprávňuje stretávať sa s dcérou každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtku od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod. S vyjadrením matky zo dňa 24.03.2016 nesúhlasí. Matka popísala ich komunikáciu za problematickú a jeho prístup za obťažujúci. On však e-mailovú komunikáciu s matkou považuje za konštruktívnu, teda aby sa o veciach ohľadom maloletej dohodli a predišlo sa tak nezhodám. Tak isto jeho návštevy dcéry u matky mu neprišli pre ňu obmedzujúce, nakoľko ich navrhla ona sama ako kompenzáciu toho, že maloletá žije väčšinu času v jej domácnosti. Otec uviedol, že rešpektuje program a aktivity matky, ako aj jej právo na súkromie, preto sa vždy vopred snaží s ňou na všetkom dohodnúť. Sám matke oznámil, že takýto systém návštev považuje za nevhodný a radšej by čas s dcérou trávil v Pezinku, v súvislosti s čím jej navrhol, aby u neho maloletá trávila o jeden deň naviac, matka to odmietla. Otec tvrdí, že je to práve matka, ktorá vo veciach starostlivosti o maloletú neustupuje a neprispôsobuje sa. Boli dohodnutí, že maloletá bude navštevovať dva krúžky, anglický jazyk v Bratislave a pohybový krúžok v Pezinku. Matka však svojvoľne zrušila pohybový krúžok v Pezinku a prihlásila maloletú na pohybový krúžok v Bratislave, na čo on nereagoval pozitívne, ale prispôsobil sa a navštevuje s maloletou pohybový krúžok v Bratislave. Je toho názoru, že skutočnosť, že oni ako rodičia už nie sú partnermi, by na dcéru mala mať čo najmenší dosah. Do odsťahovania matky zo spoločnej domácnosti sa podieľal na starostlivosti o maloletú v rovnakom rozsahu ako matka, nakoľko bol dokonca prvých 5 mesiacov života maloletej na rodičovskej dovolenke. Jeho predbežne určený styk rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave považuje za obmedzujúci a v rozpore so záujmom maloletej, nakoľko nezodpovedá jeho reálnemu výkonu starostlivosti o maloletú, ktorý realizoval od odsťahovania sa matky z ich spoločnej domácnosti. Nepredpokladá, že by matka súhlasila s rozšírením styku a striedavou osobnou starostlivosťou, navrhuje súdu aby maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Má vytvorené všetky potrebné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletú. Jeho bydlisko je vzdialené od bydliska matky asi 20 minút cesty autom. Prevzatie a odovzdávanie dieťaťa prebieha bezproblémovo a rodičov nezaťažuje po časovej ani finančnej stránke. Už teraz vykonáva starostlivosť o maloletú samostatne a to aj v jej nízkom veku, vie sa o ňu postarať a má záujem vykonávať túto starostlivosť v dlhších časových intervaloch. Má nové zamestnanie, ktoré mu umožňuje pracovať z domu a starať sa o maloletú aj počas pracovnej doby cez viacero opakujúcich sa pracovných prestávok. Nakoľko starostlivosť o maloletú v čase pracovnej doby matky zabezpečuje opatrovateľka, nevidí dôvod, aby pomoc opatrovateľky nemohol využívať aj on. Obidvaja rodičia majú teda vytvorené vhodné podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloletú, chcú sa o ňu starať a starostlivosť oboch rodičov považuje v súlade so záujmom maloletej. S matkou pravidelne e-mailovo komunikuje a každý deň si volajú o 19.30 hod. za účelom, aby bola maloletá v kontakte každý deň s oboma rodičmi a aby si mohli poskytnúť potrebné informácie. Na základe uvedených skutočností navrhol súdu zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s tým, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatka od 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do štvrtka do 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa a od nedele od 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do utorka do 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa. On bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od štvrtka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa a od utorka od 18.00 hod. do piatka do 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa. Svoj príjem otec vyčíslil na sumu 2.800,- eur mesačne v hrubom s predpokladaným navýšením na sumu 3.000,- eur mesačne. Príjem matky podľa informácií otca predstavuje cca 3.450,- eur mesačne v hrubom, okrem toho poberá aj rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Vzhľadom na to navrhol otec aby na maloletú matke prispieval výživným vo výške 100,- eur mesačne. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej budú mať obidvaja rodičia.
6. Matka sa podaním doručeným súdu dňa 21.11.2016 vyjadrila, že s návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasí. Uviedla, že jej kroky, ktoré považuje otec za zamedzujúce mu uzavrieť s ňou dohodu sú absurdné. Odvolanie voči zamietnutiu jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia podala z opatrnosti, vzhľadom na krátky čas na uzavretie rodičovskej dohody a zistenia spôsobu fungovania styku otca s maloletou, čo sa ukázalo, vzhľadom na postoj otca, ako prezieravé. Otec totižto podľa matky nemal záujem rešpektovať rodičovskú dohodu, len rozhodnutie súdu. Účelovo sa neustále domáhal stretávania s maloletou nad dohodnutý rámec s odvolávaním sa na jeho rodičovské práva, takto vynútenými návštevami ju nútil, aby ho vpúšťala do svojej domácnosti a akceptovala jeho prítomnosť vo večerných hodinách, lebo vtedy to vyhovovalo jemu. Po rozhodnutí Krajského súdu sa situácia viac menej upokojila, nakoľko otec rešpektoval rozhodnutie súdu. Nie je pravdou tvrdenie otca, že sa musel vyrovnať s tým, že ona spolu s maloletou od neho odišla. Otec nechápe, že po rozchode rodičov jednoducho nie je možné viesť taký život a tráviť čas s dieťaťom, ktoré žije v domácnosti jedného z rodičov, ako tomu bolo keď všetci bývali v spoločnej domácnosti. Nie je pravdou, že by otec bol prvých 5 mesiacov života maloletej na rodičovskej dovolenke. Bol 5 mesiacov doma, avšak preto, lebo bol nezamestnaný a v tomto čase si robil cez internet online kurz, nad ktorým strávil denne 10 až 11 hodín. Potom si chodil zabehať. Za celé toto obdobie bol s maloletou na prechádzke iba jeden krát. Dcéra žije v tom čase už takmer rok v jej domácnosti, je zdravá, spokojná, šťastná a nepozoruje, že by bol jej súdom určený styk s otcom v rozpore s jej záujmom, na čo sa odvoláva otec vo svojom návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Aj sám otec uviedol, že matka mu v stretávaní s maloletou nebráni a stretáva sa s ňou aj nad dohodnutý rámec, preto je pre ňu prekvapením, že viac či menej fungujúci spôsob stretávania, chce otec meniť na striedavú osobnú starostlivosť s návrhom na zníženie výživného. Ide mu len o to, aby mal rovnaký nárok na maloleté dieťa ako matka. Otec taktiež zásadne trvá na tom, aby dieťa nechodilo v piatok do jaslí, ale aby bolo s jedným z rodičov doma. Z praktického hľadiska by to však ročne predstavovalo asi 26 dní dovolenky pre každého z nich len na piatky, avšak nárok na zotavenie oboch je 25 dní, pričom každý z nich chce čerpať aj inú dovolenku. Podľa nej by malo byť riešenie súdu čo najviac v záujme maloletého dieťaťa. Motív otca vzhľadom na jeho návrh na zníženie výživného vidí v tom, aby jej neplatil výživné v dohodnutej výške, hoci vie, že maloletá navštevuje súkromné jasle ako aj viacero krúžkov. Argumentácia otca, že sa o maloletú môže postarať, nakoľko pracuje z domu, je podľa nej mätúca, lebo keď pracuje nemôže sa venovať dieťaťu a naopak, navyše maloletá začala navštevovať jasle, čo je v jej veku potrebné a žiaduce, aby bola v kolektíve detí. Otec ju v poslednom období informoval, že urobil prvé kolo výberu opatrovateľky, pre prípad, že bude maloletá v striedavej starostlivosti. Urobil tak samostatne, bez jej vedomia napriek tomu, že on jej zakázal akékoľvek samostatné rozhodovanie o maloletej. Dieťa vzhľadom na jeho nízky vek potrebuje mať stabilné zázemie a pocit domova, jasné bydlisko, a to má v súčasnosti v plnej miere zabezpečené u nej, aj preto je toho názoru, že je praktické, aby maloletú zastupovala a spravovala jej majetok ona. Návrh otca navrhuje zamietnuť a navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle jej návrhu tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtku od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod. s tým, že si otec v určených termínoch maloletú vyzdvihne v mieste jej bydliska a ona si po ukončení styku maloletú prevezme v mieste bydliska otca. Matka upravila návrh výživného, kedy navrhla určiť vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške 250,- eur mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci. Rodinné prídavky na maloletú bude poberať ona, trvalý pobyt bude mať maloletá určený podľa jej bydliska. Výdavky na maloleté dieťa v roku 2016 matka vyčíslila na 325,-eur poplatok za jasle + 3 ,-eura strava na deň, poistka 250,- eur mesačne, sporenie 35,- eur mesačne, krúžok angličtiny 40,- eur mesačne, platenie hypotéky 340,- eur.
7. Otec sa podaním doručeným súdu dňa 13.06.2017 vyjadril, že s matkou sa situáciu snažil riešiť mimosúdne, nakoľko však nemá možnosť ako ju na mediáciu primäť, má za to, že by bolo vhodné, aby ich súd zaviazal na absolvovanie mediácie za účelom uzavretia rodičovskej dohody. Je prekvapený, že matka sa čuduje tomu, že chce zmeniť spôsob jeho stretávania s dcérou, keď vo všetkých predošlých vyjadreniach informoval o tom, že má záujem o rozšírený styk. Má za to, že maloletá trávi už pomerne rovnako času s ním ako s matkou, vynímajúc čas keď reálne nie je ani s jedným z rodičov, nakoľko je v jasliach, resp. predtým s opatrovateľkou. Takýto stav by chcel zastabilizovať a teda zosúladiť faktický stav s tým právnym, nakoľko má odôvodnenú obavu, že matka mu už nebude chcieť umožňovať stretávať sa s dcérou aj nad rámec nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko takýto rozsah navrhuje určiť aj vo veci samej. Potvrdzuje to aj jej správanie, keď už podmieňuje jeho styk s maloletou nad rozsah neodkladného opatrenia rôznymi podmienkami, napr. že mu ju už nedá, ak s ňou nepôjde na výlet. Podľa grafu, ktorý súdu doložil maloletá trávi väčšinu dňa od 08.00 hod. do 18.00 hod. s opatrovateľkou alebo v jasliach v pomere 47.87 %, s matkou v pomere 27.09 % a s otcom v pomere 25.04 %. Samotná matka uznala, že bol počas prvých 5 mesiacov života maloletej doma, keďže iba jeden z rodičov mohol poberať rodičovský príspevok. Otec nebol na rodičovskej dovolenke oficiálne, ale šlo o jeho dobrovoľné rozhodnutie podieľať sa na starostlivosti o maloletú a preto toto obdobie nazýva rodičovskou dovolenkou. V tomto období sa naučil maloletú kúpať, prebaliť a nakŕmiť. Na starostlivosti o ňu sa podieľal až do jej 10 mesiacov, keď sa s ňou matka odsťahovala. Online kurz, ktorý si v tom čase robil, mu nezabral toľko času ako uviedla matka. Okrem toho upozornil, že matka v čase materskej dovolenky, pokračovala vo výkone pracovnej činnosti. Jeho styk upravený neodkladným opatrením považuje za nedostatočný, realizuje sa aj tak aj nad stanovený rozsah. V prípade, že má matka pracovné povinnosti, stará sa o maloletú nepretržite aj 4 po sebe nasledujúce dni. Vzhľadom k školeniu matky bol s maloletou 17 necelých dní (6 hodín a viac) v mesiaci máj 2017. Preberanie maloletej medzi rodičmi ako aj z jaslí považuje za takmer bezproblémové. Jasle, záujmové krúžky, veci pre maloletú, vybrali obaja s matkou spolu, obaja komunikujú s pedagogickými pracovníčkami, informujú druhého rodiča. Komunikujú spolu aj vo veciach týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o maloletú. Vzhľadom na to sú podľa otca obaja spôsobilí zabezpečovať o ňu osobnú starostlivosť a majú o ňu záujem. Práve úroveň komunikácie medzi rodičmi považuje za predpoklad fungovania striedavej starostlivosti. Obaja majú zabezpečené vhodné prostredie pre maloletú vo svojich domácnostiach. Snaží sa zabezpečovať aj rozvoj dcérinej osobnosti, logického myslenia, pohybových aktivít, rozvoj jemnej motoriky, lingvistických schopností, čo potvrdzuje podľa neho aj posudok z jaslí. Dcéra sa uňho liečila v prípade choroby, viackrát s ňou navštívil lekárku, a je to práve on, ktorý veľakrát poukazuje na potrebu lekárskej prehliadky. Trvá na tom, aby maloletá v piatky nenavštevovala jasle z dôvodu jej nízkeho veku, kedy podľa neho by mala tráviť plnohodnotne viac času s rodičmi. K tomuto dospel potom, čo matka trvala na tom, aby v prípade, že chce byť s dcérou počas týždňa, si zobral dovolenku na celý deň a nezabezpečoval starostlivosť o maloletú v spolupráci s opatrovateľkou. Nemyslí si, že neporozumel rozchodu partnerov, tak ako uviedla matka, podľa neho práve matka neporozumela, že napriek rozchodu, zostávajú obaja rovnako rodičmi maloletej a malo by zostať zachované a rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo dieťaťa na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvoma rodičmi. Nesúhlasil s návrhom matky, aby len ona zastupovala maloletú a spravovala jej majetok s odôvodnením, že u nej má zabezpečený domov a bývanie ako aj dennodennú starostlivosť, nakoľko toto isté ma zabezpečené aj u neho. V čase, keď je maloletá v jeho starostlivosti by bolo preňho nepraktické, keby ju nemohol zastupovať v bežných veciach, napr. u lekára. Má odôvodnenú obavu, že v prípade, ak by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, mohlo by dôjsť k narušeniu jeho vzťahu s dcérou. Spozoroval u dcéry prejavy možnej manipulácie zo strany matky, keď sa v jeho prítomnosti viac krát vyjadrila, že sa volá Q. L., nie F., pričom podľa neho ide o naučenú frázu. Okrem toho v jeho prítomnosti viac krát povedala, že tatík je iba ujo, pokakaný ujo alebo tatík je mäkký. Keďže to hovorí so smiechom pri hre, je podľa neho zrejmé, že tomu nerozumie, ale má to osvojené. Matka uprednostňuje starostlivosť svojich rodinných príslušníkov o maloletú pred jeho osobnou starostlivosťou aj napriek tomu, že jej dáva do pozornosti, že sa o ňu chce postarať. Odmieta akékoľvek náznaky matky, že jeho motívom na navrhovanie striedavej osobnej starostlivosti je jeho nevôľa platiť výživné. Aktuálne prispieva po ich vzájomnej dohode na dcéru sumou 250,- eur mesačne, čo je aj v súlade s návrhom matky, je však podľa neho logické, že keď bude maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti a bude o ňu zabezpečovať starostlivosť vo väčšom rozsahu ako aktuálne, odrazí sa to aj na výške výživného. Pri striedavej starostlivosti by mal každý rodič hradiť bežné náklady, ktoré mu vzniknú v čase výkonu starostlivosti o maloletú a na spoločných nákladoch sa podieľať na polovicu. Otec tak doplnil svoj návrh tak, že súdu navrhuje maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatka od 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do štvrtka do 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa a od nedele od 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do utorka do 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa a on bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od štvrtka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa a od utorka od 18.00 hod. do piatka do 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa. Otec žiadal, aby súd rovnomerne upravil aj starostlivosť o dieťa počas prázdnin a sviatkov. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú mať obidvaja rodičia. Otec bude povinný počas trvania striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, ktorú bude zasielať vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky. Rodinné prídavky na maloletú bude poberať matka. Daňový bonus na maloletú si bude uplatňovať otec. Trvalý pobyt maloletej bude na adrese X. L. XX, XXX XX T.. V prípade, že by mal súd a kolízny opatrovník za to, že je pre maloletú vhodnejší výkon striedavej starostlivosti na týždennej báze, súhlasí so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že k striedaniu maloletej by dochádzalo v nedeľu o 18.00 hod. V prípade takejto striedavej osobnej starostlivosti žiada výživné neurčiť.
8. Matka sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.09.2017 vyjadrila, že s tvrdením otca o pomere opatrovania maloletej nesúhlasí. Styk otca s maloletou je upravený tak, že každý párny týždeň je vykonávaný u otca maloletej od štvrtka 18.00 hod. do piatka 18.00 hod., t.j. 24 hodín (1 deň) a v nepárny týždeň od piatka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., t.j. 48 hodín (2 dni). Od pondelka do štvrtka navštevuje maloletá jasle a to do 17.00 hod. Otec predložil súdu graf znázorňujúci čas, ktorý trávi s maloletou, tento však obsahuje chybné údaje. Keďže maloletá navštevuje jasle, je potrebné graficky rozdeliť piatok, sobotu a nedeľu, ktoré majú rodičia rozdelené v rovnakom podiele, t.j. na ? - 1. týždeň má maloletú v starostlivosti otec v piatok a matka v sobotu a nedeľu, 2. týždeň má maloletú v starostlivosti matka v piatok a otec v sobotu a nedeľu. Oproti tomu, čo uviedol vo svojom vyjadrení otec, tak vzniká rozdiel vo výške ?, ktorý je spôsobený iba počtom dní v mesiaci a tým, ako v danom mesiaci pripadne víkend. Pomer týchto dní je rovnaký, v prípade, ak je maloletá častejšie u otca, je to údajne len preto, že v daných dňoch maloletú u seba nemohol mať a tieto dni si teda nahrádza. Otec maloletej taktiež uvádza, že jeho styk s maloletou sa neuskutočnil takmer celý mesiac z dôvodu jeho ochorenia a liečenia pľúcnych chlamýdií. Uvedenému však predchádzala situácia, kedy si otec po maloletú v určený piatok o 18.00 hod. prišiel a odviedol ju do Pezinka. Po príchode do Pezinka okolo 19.00 hod. ju telefonicky kontaktoval, či by maloletú mohol priviesť späť a či by nemohla zostať u nej, nakoľko on má diagnostikované pľúcne ochorenie, s čím súhlasila. Zdôraznila, že otec nebol práceneschopný, nemal lekárom zakázaný styk s ľuďmi a ani žiadne iné obmedzenia. V tomto čase riadne pracoval. Uvedenú situáciu zneužíva vo svoj prospech keď tvrdí, že maloletú nechcel nakaziť. Matka tiež uviedla, že otec zámerne počíta vo svojich grafoch 6 a viac hodín starostlivosti o maloletú, pretože tým počíta starostlivosť napr. od štvrtka 18.00 hod. ako jeden deň (do 24.00 hod. je to od 18.00 hod. presne 6 hodín) do piatka 18.00 hod. ako druhý deň. V skutočnosti je to však 24 hodín, t.j. maloletá je u otca jeden deň nie dva dni. Zároveň otec počíta za jeho dni aj dni, kedy bol iba na návšteve za maloletou v jej domácnosti. Podľa matky maloletá trávi väčšinu času v jasliach, asi 4/7 času dieťaťa od 08.00 hod. do 18.00 hod., t.j. 57 %, pričom otec uviedol 48 %. Piatok, sobota a nedeľa sú v rovnakom pomere, teda otec aj matka cca po 21,5 %. Neodkladným opatrením nie je upravená starostlivosť rodičov o maloletú počas prázdnin a voľných dní, otcovi však umožňuje stretávanie s dcérou, takže aj preto následne otec trávi s maloletou v celkovom súčte viac dní. Za obdobie siedmych mesiacov v roku 2017 bola maloletá z dôvodu jej pracovných ciest a iných povinností u otca sedem nocí a z dôvodu na strane otca bola u nej dve noci. Na služobné cesty v trvaní týždňa chodí otec, nie ona, ako sa snaží otec maloletej naznačiť. Otec jej vyčíta, že maloletú dá občas do jaslí aj v piatok, hoci sám tak robí, keď mu to vyhovuje, napr. z dôvodu školenia alebo práce. Okrem starostlivosti upravenej neodkladným opatrením sa rodičia dohodli na tom, že otec si vo štvrtky maloletú preberie priamo z jaslí o 17.00 hod. a nie o 18.00 hod. od matky. Otec opätovne toto zneužil vo svojom grafe, v časti trávenie väčšiny dňa s maloletou od 08.00 hod. do 18.00 hod. V skutočnosti je maloletá v jasliach od 08.00 hod. do 17.00 hod., ale podľa grafu strávila celý deň od 17.00 hod. do 18.00 hod. s otcom. Takýto výpočet používa otec aj v prípade, keď si maloletú berie na 1 - 2 hodiny priamo z jaslí a o 19.00 hod. jej ju odovzdá. S tzv. jeho starostlivosťou a teóriami, kedy sa má a nemá podať liek na zníženie teploty a kedy sa majú dať studené zábaly a sprcha to natoľko prehnal, že pri trochu zvýšenej teplote maloletú osprchoval v studenej vode, z čoho bola v šoku, celá sa triasla, nevedela rozprávať. Až keď prišla ona, dieťa ukľudnila, po chvíli podala liek na zníženie teploty, pričom teplota jej o chvíľu klesla. Otec jej meria teplotu každých 10 minúť a to teplomerom v zadočku, čím je dieťa značne vystresované, plačlivé a mrzuté. Otec navrhuje, aby rodičia spoločne rozhodovali o každej činnosti a veci týkajúcej sa maloletej a nielen o dôležitých a podstatných záležitostiach, ako výber škôlky a školy, ale o každom krúžku, výlete do knižnice alebo do divadla, o tom, či jej môže bez jeho vedomia ostrihať vlasy, kúpiť plavky, hračku a pod. Je ochotná pristúpiť na kompromisy, avšak práve otec si presadzuje len svoje návrhy, z ktorých nechce upustiť. Otec pôvodne platil na dcéru výživné v sume 450,- eur mesačne, kým sa o ňu starala opatrovateľka, neskôr 250,- eur mesačne po jej nástupe do jaslí. Opakovane od nej požadoval, aby mu preplácala veci, ktoré maloletej kúpil, avšak si ich ponechal vo svojej domácnosti. Následne jej uviedol, že jej vkus mu nevyhovuje a že oblečenie a obuv bude dcére kupovať sám, ale tieto veci mu má preplácať. Po dôkladnom posúdení požaduje zvýšenie výživného oproti jej pôvodnému návrhu a to najmä z dôvodu, že príjem otca je vyšší ako jej uviedol, jej náklady na domácnosť sú cca 1.200,- eur mesačne, otec jej v čase keď bol nezamestnaný ( začiatkom roka 2016) oznámil, že keďže nemá žiaden príjem, nepošle jej výživné za február 2016, tak isto aj v lete 2015 si od nej požičal 300,- eur. Nebol ochotný platiť výživné s odôvodnením, že keď nemá prácu, má maloletú živiť ona, zbavuje sa majetku, aby mu súd nevymeral výživné, zbavil sa rodinného domu ako aj podielu na trojizbovom byte v Poprade. K návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí z dôvodu, že maloletá je vo veľmi nízkom veku, kedy je dieťa citovo viazané na ňu oveľa viac ako na ostatných členov rodiny. V tomto veku sa nemôže samostatne vyjadriť, či by jej sťahovanie vyhovovalo alebo nie. Základnou otázkou súdu by malo byť zodpovedanie otázky, ktoré riešenie je čo najviac v záujme dieťaťa a zároveň ustálenie si dôvodu/motívu, ktorý vedie rodiča k jeho postoju k otázke striedavej starostlivosti. Na základe doterajšieho vzťahu rodičov je zrejmé, že otcovi nejde o maloletú ale o to vytrestať ju, určiť, že on je rovnakým rodičom ako ona, hoci uvedené postavenie mu Zákon o rodine priznáva. Prečo inak by nástojil na úprave striedavej starostlivosti, keď na to nemá žiaden logický dôvod, keď stretávanie sa s maloletou je zavedené a fungujúce a nie je ani malý náznak problémov, ktoré by bolo treba vyriešiť prostredníctvom súdu. Dcéru mu odovzdáva, nebráni mu v styku a striedavou starostlivosťou by neboli lepšie zabezpečené jej potreby. Otec nemá uspôsobený osobný a pracovný život tak, aby do jeho domácnosti vstúpilo na pravidelnú dlhú dobu maloleté dieťa, nemá zavedenú prácu tak, aby sa mohol maloletej venovať. Matka navrhuje návrh otca zamietnuť a rozhodnúť v zmysle jej návrhu s tým, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 720,- eur mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
9. Matka sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.02.2018 vyjadrila, že dňa 06.11.2017 sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom si obidvaja rodičia dohodli základný rámec rozsahu starostlivosti o dieťa, ktorý následne na základe e-mailovej komunikácie uzavreli k spokojnosti oboch strán, pričom matka súhlasila s rozšírením styku otca s maloletou, nesúhlasila však s jej zverením do striedavej osobnej starostlivosti. Ako dôvody svojho nesúhlasu uviedla predovšetkým neschopnosť otca dohodnúť sa na dennodenných praktických záležitostiach potrebných na bežné fungovanie (napr. pri odsúhlasení a prihlasovaní maloletej na voľnočasové aktivity/krúžky, oprávnenia na trávenie času so starými rodičmi z matkinej strany, výberu jej oblečenia a pod.). S rozšírením styku otca s maloletou teda súhlasí, pokiaľ bude maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, s čím nesúhlasil otec.
10. Otec sa podaním doručeným súdu dňa 06.06.2018 vyjadril, že poukazuje na svoj návrh na nariadenie neodkladného zo dňa 16.03.2018, vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/38/2018 a na priložené dôkazy v tomto konaní. Argumenty matky proti striedavej osobnej starostlivosti neobstoja. Vek maloletej už nie je taký nízky, maloletá má viac ako tri roky, čo je zo strany odborníkov a rozhodovacej praxe súdu akceptovateľným vekom pre striedavú osobnú starostlivosť. Maloletá bola taktiež od narodenia vychovávaná oboma rodičmi, ktorí sa striedali v starostlivosti. Od rozdelenia spoločnej domácnosti rodičov, je o maloletú vykonávaná starostlivosť pravidelne v dvoch oddelených domácnostiach, ktoré sú obe prispôsobené na výkon tejto starostlivosti. Maloletá je dlhodobo zvyknutá na striedanie a nenastala by pre ňu žiadna zmena. Matka poukazuje na potrebu jedného domova pre dieťa, avšak je to matka, ktorá ju vždy keď sa dá, presúva mimo jej bydliska a trávi čas u svojich rodičov. Maloletá má k obom rodičom vytvorené citové väzby, práve kvôli starostlivosti oboch rodičov od jej narodenia. Starostlivosť nebola nikdy primárne vykonávaná matkou. Taktiež od troch rokov maloletej ustupuje jej primárna väzba na matku a potreba druhého rodiča ide naopak do popredia. Okrem toho sa matke ponúkol, že by zostal s dcérou na rodičovskej dovolenke, čo ona odmietla. S matkou sa vedia dohodnúť na spoločne strávenom čase s maloletou, opätovne sa tento rok spolu zúčastnia jej vystúpenia na MDD. Spolu sa zúčastnili na jej logopedickom vyšetrení. Prípadné konflikty riešia tak, aby pri nich maloletá nebola, väčšinou sú v e-mailovej komunikácii. Na adresu matky neuvádza žiadne negatívne informácie pred maloletou, aj keď má pochybnosti o tom, či je to tak aj na strane matky. S matkou sa však vedia dohodnúť v podstatných aj bežných veciach dieťaťa (krúžky, záujmové aktivity, výber škôlky, zdravie, dovolenky, rozvoj maloletej). Konflikty sú spôsobené z dôvodu redukcie jeho starostlivosti o maloletú konaním matky a skutočnosti, že matka naňho nenazerá ako na rovnocenného partnera vo výchove a starostlivosti o maloletú. Stalo sa, že mu matka umožnila byť s maloletou aj nad rámec neodkladného opatrenia, ktorým sa riadi. Matka neuviedla žiadne také dôvody, ktoré by bránili zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a pre ktoré by bola jej výlučná osobná starostlivosť v lepšom záujme maloletej. Naďalej žiada o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nakoľko sa s matkou už aj fakticky striedali v starostlivosti o maloletú. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou z dôvodu, že sa s ním nedá dohodnúť na dennodenných praktických náležitostiach potrebných na bežné fungovanie, nie je pravda. S matkou sa vedia dohodnúť na výbere krúžkov a voľnočasových aktivitách maloletej, tak isto aj jeho a matkine aktivity s maloletou sú totožné, nakoľko obaja vedú maloletú k pohybovým (plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie a iné) a vzdelávacím aktivitám (kreslenie, čítanie a iné). Nepopiera právo na styk starých rodičov z matkinej strany s maloletou, rovnako aj on má záujem o to, aby takéto právo mala v rovnakom rozsahu aj stará mama maloletej z jeho strany. Má však výhrady voči tomu, aby matka uprednostňovala starostlivosť svojich rodičov pred jeho, v prípade, keď sa o maloletú nemôže starať. V prípade striedavej starostlivosti by každý z rodičov oblečenie zabezpečoval úplne samostatne a na nákladnejších sezónnych veciach by sa pomerne podieľali. Matka neuviedla a nepreukázala také dôvody, ktoré by spochybňovali jeho schopnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletú a ktoré by racionálne vylučovali jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletá sa začala zajakávať v novembri 2017, čo sa matka snažila viazať na rozsah jeho starostlivosti o maloletú tým, že logopedičke tvrdila, že tento problém ustal po tom, čo začala dcéru dávať otcovi menej (podľa neodkladného opatrenia). Tvrdenia matky však nemajú oporu v skutočnom stave, keďže on sa staral o maloletú vždy viac, ako určuje neodkladné opatrenie a jej problém pretrváva aj naďalej po tom, čo matka trvala na dodržiavaní neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že matkou deklarované príjmy nie sú v súlade s predloženými dôkazmi ako aj jej skutočne dosahovaným príjmom, keď deklarovala svoj príjem vo výške cca 2.400,- eur, z potvrdenia o príjmoch od mája 2016 do apríla 2017 však vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem matky bol vo výške 2.730,- eur. Matka okrem toho poberá aj prídavok na dieťa a uplatňuje si aj daňový bonus na dieťa. Do januára 2018 jej bol vyplácaný aj príspevok na starostlivosť o maloleté dieťa. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že je vlastníkom výlučne bytu v Pezinku, ktorého vlastníctvo preukázal a uviedol aj príjmy z prenájmu tejto nehnuteľnosti. Okrem toho má spoluvlastnícky podiel ? na garáži v Poprade a spoluvlastnícky podiel ? na chate vo Vyšných Ružbachoch. K Rodinnému domu v Pezinku a spoluvlastníckemu podielu na byte v Poprade otec uviedol, že nešlo o zbavovanie sa majetku za účelom zníženia jeho majetkových pomerov. Predmetné nehnuteľnosti boli naňho prevedené bezodplatne jeho matkou, požiadala ho však o ich vrátenie, a tak ich prepísal bezodplatne späť na ňu. Rovnako sa zachovala aj jeho sestra. Matka maloletej je výlučnou vlastníčkou 3 izbového bytu v Bratislave s garážou a pivnicou, pričom hodnotu danej nehnuteľnosti otec odhaduje na cca 200.000,- eur. K nákladom dokladovaných matkou na maloletú otec uviedol, že im nezodpovedá matkou požadovaná výška výživného. Táto suma nezodpovedá podľa otca ani rozsahu starostlivosti matky o maloletú ani porovnaniu možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov. Matka nepodložila svoje náklady relevantnými dôkazmi a okrem toho započítala ako náklady maloletej napríklad aj jej náklad na hypotéku, náklad na upratovačku, polovicu výberov z bankomatu, polovicu nákupov do domácnosti. K hradeniu nákladov maloletej počas starostlivosti o ňu otec uviedol, že každý z rodičov dlhodobo s ohľadom na rozsah starostlivosti, ktorú vykonáva, hradí maloletej všetky náklady v súvislosti s výkonom starostlivosti o ňu. Rovnako ako matka aj on realizuje úhradu nákladov na maloletú, ktoré mu vznikajú v čase starostlivosti o ňu. V oblasti úhrady bežných potrieb maloletej fungujú oddelene, pričom prispieva matke na základe ich dohody sumou 250,- eur mesačne, kde sú zohľadnené náklady vo vzťahu k tretím osobám (krúžky, škôlka, aj oblečenie, ktoré neskôr začal kupovať samostatne). Maloletá by mala nastúpiť od septembra 2018 do štátnej škôlky, čím sa znížia náklady o sumu za jasle.
11. Otec sa podaním doručeným súdu dňa 11.10.2018 vyjadril, že maloletá na základe dohody rodičov od septembra 2018 nastúpila do štátnej škôlky na T. G. U. F. a tým došlo k výraznej zmene nákladov na jej strane v porovnaní s nákladmi na platenie súkromnej škôlky. Aktuálne náklady na škôlku maloletej predstavujú sumu 67,96 eur mesačne, ktorá sa skladá zo školného 23,40 eur, stravného 37,06 eur a príspevku škôlke 7,50 eur. Náklady na návštevu súkromnej škôlky Z. predstavovali sumu nad 400,- eur mesačne, spolu s krúžkami maloletej sumu nad 500,- eur mesačne. Maloletá aktuálne popri škôlke navštevuje len tanečný krúžok. Otec opätovne uviedol, že s matkou spolu vedia komunikovať, nakoľko sa dohodli na škôlke, krúžkoch, rozdelení letných prázdnin, kedy strávil s maloletou nepretržite dva krát po 15 dní. Dohodli sa aj na zabezpečení logopedickej starostlivosti maloletej (jej zajakávanie je už takmer úplne odstránené), na telefonickom kontakte druhého rodiča s dcérou počas výkonu osobnej starostlivosti o maloletú jedným z rodičov, na nahradení starostlivosti pri služobnej ceste matky. Má za to, že komunikácia medzi rodičmi je zväčša bezproblémová, opätovne však pred termínom pojednávania sa ich komunikácia zhoršila, a podľa otca by žiadne konflikty nemuseli byť, keby matka v konaní nepoukazovala na problémy v komunikácii. Od septembra 2018 mu matka opätovne umožňuje styk s maloletou len v súlade s nariadeným neodkladným opatrením. Matka údajne ako dôvod nerozširovania styku uviedla súdne konanie, aby nemohol preukázať, že je s dcérou vo väčšom rozsahu.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, uznesením Okresného súdu v Pezinku č.k. 12P/333/2015-18 zo dňa 30.11.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/114/2016-151 zo dňa 01.04.2016, potvrdeniami o príjme matky, otca, nákladmi na maloleté dieťa, šetreniami kolízneho opatrovníka, mailovou komunikáciou rodičov, s obsahom spisu 11P/38/2018 ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Uznesením Okresného súdu v Pezinku č. k. 12P/333/2015-28 zo dňa 30.11.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/114/2016-151 zo dňa 01.04.2016, právoplatným dňa 25.04.2016, súd upravil styk otca s maloletou Q. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtku od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod. s tým, že otec si v určených termínoch vyzdvihne maloletú v mieste bydliska matky a matka po ukončení styku si maloletú prevezme v mieste bydliska otca. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať.
14. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/38/2018-62 zo dňa 16.04.2018 súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s dcérou na každý párny týždeň od stredy od 17.00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 17.00 hod. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2018.
15. Matka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu, ktorým žiada dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Hoci spočiatku navrhovala určiť výživné vo výške 450,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, v priebehu konania návrh upravila a žiadala výživné 720,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti s otcom maloletej nežije od novembra 2015. Styk otca s dcérou sa realizuje podľa neodkladného opatrenia s tým, že na sviatkoch sa vedeli doteraz dohodnúť. Otec sa snaží poukazovať na to koľko času trávi s dcérou, do času stráveného s dcérou si započítava aj deň, kedy si dieťa prevezme o 18.00 hod. a potom z toho vychádza, že strávi s dcérou rovnako veľa času ako ona. Počas konania matka uvádzala, že styk otca s Q. sa realizoval v zmysle neodkladného opatrenia, to znamená v párnom týždni ju mal 1 deň a v nepárnom týždni 2 dni. Výživné otec platí pravidelne, v súčasnosti vo výške 250,- eur. Nesúhlasí s tým, ako sa otec každý deň domáha toho, že chce dcéru vidieť na pol hodinu. Chcel ju mať na 2 hodinky v stredu alebo štvrtok. Keby si ju pýtal v tieto dni na noc, nedala by mu ju, nakoľko má pocit, že ide iba o jeho štatistiku a zápis do grafu. Hoci otec uvádza, že o dieťa sa starajú cudzí ľudia (pani učiteľka zo škôlky), toto sa stalo raz a bolo to iba na 3 hodiny. Otec ju neakceptuje ako rodiča. Dieťaťu, keď malo ísť na tanečnú povedal, že sa mu tanečná nepáči a dobrá je tanečná v Pezinku. Dieťaťu znepríjemnil celý krúžok, kam už nechcelo naďalej ani chodiť. Viackrát dieťa manipuloval, napr. po návšteve jej priateľa, s ktorým bolo dieťa asi jednu hodinu, prišlo dieťa od otca s tým, že bradatí ujovia sú zlí, pričom jej partner má bradu. Dcére musela potom všetko vysvetľovať, že to nie je tak. Styk otca s dcérou pôvodne navrhla ponechať tak ako je upravený v zmysle neodkladného opatrenia, v priebehu konania matka uviedla, že sa snažili s otcom o dohodu. Ona ustúpila v rozsahu stretávania sa otca s dcérou tak, že dieťa by bolo v starostlivosti otca od stredy párneho týždňa od 17.00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 17.00 hod. Otec však nesúhlasil zo zverením dieťaťa do jej starostlivosti. Preto k podpisu dohody nedošlo. Absolútne nesúhlasí so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti s ohľadom na vek dieťaťa a tiež výchovné pôsobenie otca. Základným predpokladom pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie sú len bytové podmienky, ale skutočnosť, že striedavou osobnou starostlivosťou majú byť zabezpečené lepšie podmienky starostlivosti o dieťa. Predpokladom je tiež dobrá komunikácia rodičov, v tomto prípade vznikajú dohody len v dôsledku jej ústupkov. Vzhľadom na vek maloletej nie je podľa nej vhodná striedavá osobná starostlivosť. Dieťa potrebuje mať pocit domova a bydliska. Jej potreby sú teraz zabezpečené a dieťa je spokojné. Nie je treba na tom nič meniť. Nie je pravda, že je dobrá komunikácia medzi rodičmi, otec sa dovtedy domáha svojho, až kým ona nepovolí. Nesúhlasí s výchovnými metódami otca, neustálym meraním teploty, sledovaním stravy, stolice a autoritatívnym dirigovaním. Otec je nátlakový a detinský. Chce, aby Q. bola v jej osobnej starostlivosti, bude tak mať kľudnejšie a stabilnejšie prostredie. Týždňové striedanie nie je dobré pre jej psychiku. Otec prehnane reaguje na požiadavky, vypisuje do škôlky. Je paranoidný, čo sa týka chorôb. Nevie si prirodzene zariadiť život. Chce, aby dcéra k nemu išla s dobrým pocitom, na pár dní, aby aj on bol uvoľnený a bez stresu sa jej mohol venovať. Keď spolu žili bol to pre ňu psychický teror a nechce, aby toto zažívala aj Q.. V prípade, ak by súd uvažoval o striedavej osobnej starostlivosti, navrhla znalecké dokazovanie a psychologické posúdenie dieťaťa. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí z dôvodu, že s otcom je ťažká bežná komunikácia, nedá sa s ním dohovoriť o bežných veciach. Vo veľa veciach je detinský. Mal napr. problém, keď ona zapísala dieťa na angličtinu. Vadilo mu, že na hárok papiera napísala meno dieťaťa ona a nie on. So všetkým má problém, pohneval jej susedov. Pre praktický život je neúnosné dohadovať všetky maličkosti s otcom. Ak by bolo dieťa zverené do jej starostlivosti, tento problém by odpadol. V časti úpravy styku otca s dcérou cez prázdniny a sviatky, matka súhlasila s návrhom otca, doposiaľ sa v tejto otázke vedeli vždy dohodnúť. Matka navrhla, aby bol v júli ponechaný styk otca tak ako v bežný rok, v auguste by bol otec s dcérou od 01.08. od 17.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. Navrhla upraviť aj styk cez Vianoce. Na tomto sa s otcom dohodli tak, že dieťa by bolo v párnom kalendárnom roku u nej od 22.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a od 02.01. od 17.00 hod. do 07.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod. V nepárnom kalendárnom roku by sa s otcom vymenili. K svojim majetkovým pomerom matka uviedla, že pracuje ako finančná riaditeľka a prokuristka firmy T.. Jej čistý mesačný príjem je cca. 2.300,- eur. Je vlastníčkou 3-izbového bytu na V. X/C a garážového státia. Nie je spoločníčkou ani konateľkou žiadnej obchodnej spoločnosti. V priebehu konania dospeli s otcom k zhode, že ich príjmy a majetkové pomery sú v zásade porovnateľné. Mesačné náklady vyčíslila na cca. 1.200,- eur, v čom je zahrnutá aj suma za jasličky vo výške 400,- eur mesačne, strava a oblečenie okolo 120,- eur. Q. navštevuje angličtinu, kde platí 60,- eur na 10 týždňov, ako aj krúžok šikovných rúk kde je obdobný poplatok. Dieťa je zdravé. Navštevuje len nefrológiu 1x ročne na kontrolu a 1x ročne kardiológiu, s čím nie sú zvýšené náklady. Od septembra 2018 dieťa navštevuje štátnu materskú škôlku, kde mesačne platí 120,- eur (50,- eur krúžok - tanečná, 40,- eur strava v škôlke, 23,- eur pravidelný mesačný poplatok v škôlke, 40,- eur ZRPŠ na pol roka, 10,- eur mesačne sú poplatky za iné aktivity v škôlke). V súčasnosti tieto poplatky hradí ona. Dieťa je zdravé. Nemá zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť.
16. Otec v konaní pred súdom uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Žiada zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Má za to, že má rovnaké podmienky na výchovu maloletej ako matka. Nie je pravda, že styk s dcérou sa realizoval výlučne podľa neodkladného opatrenia. Od novembra 2015 do júna 2017 sa starostlivosť o Q. z jeho strany realizovala vo vyššej miere ako to bolo určené neodkladným opatrením, k zmene došlo od súdneho pojednávania. Od toho času matka striktne trvá na dodržiavaní časov určených podľa neodkladného opatrenia. V júli 2017 okrem úpravy určenej neodkladným opatrením bol s Q. na dovolenke na Orave a to od stredy do nedele. V júli 2017 mala kiahne, kedy z menšej časti zabezpečoval starostlivosť aj on. V auguste 2017 sa styk realizoval tak, ako uviedla matka. So svojou dcérou chce byť čo najviac. Slušným spôsobom matku vždy prosí o nejaký deň na viac, nie vždy mu je vyhovené. Nepáči sa mu, keď matka využíva starostlivosť cudzích ľudí, hoci by mohol túto starostlivosť zabezpečiť on. Matka neuviedla, že chodieva na niekoľkodňové služobné cesty, kedy zabezpečuje starostlivosť o dcéru on. O dcéru sa vie kompletne postarať a striedavá starostlivosť je aj v jej záujme. So zverením dieťaťa do starostlivosti matky nesúhlasí z dôvodu, že by sa tým izolovali jeho možnosti podieľať sa na výchove dcéry. Bol by vyčlenený z výchovy dcéry čo je proti záujmu Hanky. V starostlivosti o dcéru v ničom nepochybil. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečí rovnocennú starostlivosť oboch rodičov a matka si nebude môcť mocensky uplatňovať svoju silu. Dieťaťu vždy hovorí, že má dvoch rodičov, ktorí ho majú radi. Nie je pravdou, že dieťa manipuluje. Má za to, že sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť a to buď v pomere 6 ku 8 alebo v týždňových intervaloch. Ak by to bolo v pomere 6 ku 8, prispieval by na dcéru výživným 100,- eur, resp. vzhľadom na približne rovnaký príjem rodičov, by súd výživné neurčil. Pri striedavej osobnej starostlivosti bude mať Q. u starých rodičov (rodičovský dom) lepšie podmienky, je to málo frekventovaná ulica. Môže sa tam bicyklovať, je blízko prírody, je tam les. Má tam svojich kamarátov, chcel by s ňou byť častejšie, chodiť plávať. Myslí si, že tak isto potrebuje mužský vzor. Chce, aby mala rovnomerný styk s oboma rodičmi a aby sa ustálili ich vzájomné vzťahy. Doterajšia starostlivosť o dcéru vychádzala vždy z potrieb matky, v prípade, že jej vyhovovalo, aby dieťa odviezol na krúžok alebo sa postaral, keď išla na služobnú cestu, vždy jej vyhovel. To, že sa dieťaťu nepáčil krúžok tanečnej, za to nemôže. Sama prejavila názor, on ju k ničomu neviedol. Je pravdou, že nesúhlasil so zverejňovaním fotiek škôlkou cez facebook, bolo to však v záujme a na ochranu dieťaťa. Dieťa nemanipuloval ani pokiaľ ide o partnera matky. Dcéra mu hovorila o nejakom ujovi, čo jej doniesol poníka. Pričom mu povedala, že jej matka zakázala, aby mu o tom hovorila. Nevedel, že matka má partnera. Tvrdenia matky sú subjektívne, vôbec nie je nervózny. S dcérou sa veľa smejú a nie sú na nej žiadne stopy nátlaku a teroru, tak ako to opisuje matka. Treba brať ohľad na záujmy maloletého dieťaťa a právo na rovnoprávny kontakt dieťaťa s oboma rodičmi. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že pracuje ako softvérový inžinier v spoločnosti X. L..C..I.. Jeho mesačný príjem je 2.100,- eur netto, plus príjem z prenájmu 300,- eur. Žije v rodinnom dome v susedstve jeho matky. Je vlastníkom dvojizbového bytu v Pezinku, garáže - spoluvlastnícky podiel ?, chaty v Ružbachoch (podiel ? ) a je vlastníkom motorového vozidla zn. Peugeot 206, r. v. 2008. Je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti X. L..C..I.., kde spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť a v dohľadnej dobe bude zrušená. Má za to, že matka nezdokladovala náklady vo výške 1.200,- eur. V priebehu konania sa s matkou zhodli, že ich príjmy a majetkové pomery sú v zásade porovnateľné. V priebehu konania sa jeho majetkové pomery zmenili, nakoľko v septembri 2018 dostal výpoveď a to z organizačných dôvodov, výpovedná doba uplynie v novembri 2018. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru mu bude vyplatené dvojmesačné odstupné. V práci by chcel pokračovať podnikaním v spoločnosti s.r.o.. V priebehu konania otec súhlasil s rozsahom starostlivosti, ktorý uviedla matka, t.j. od stredy párneho týždňa od 17.00 hod. do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod. Súhlasil s vyjadrením matky, že dieťa si budú preberať v čase pracovného týždňa v predškolskom zariadení. Je pre neho nepochopiteľné, že matka žiada výživné vo výške 720,- eur, keď sa dohodli na výške 250,- eur. Počas letných prázdnin navrhol rovnaký režim v júli aj v auguste, t.j. prvých 15 dní by bolo dieťa s ním a druhých 15 dní s matkou. Počas Vianoc navrhol len upraviť hodinu odovzdávania dieťaťa zo 17.00 hod. na 12.00 hod. dňa 02.01., z dôvodu rodinnej oslavy. V mailovej komunikácii matka s touto zmenou súhlasila. Hoci takáto dohoda o rozsahu jeho starostlivosti bola už v decembri 2017, matka mu tento rozsah starostlivosti neumožnila, fungujú na základe neodkladného opatrenia, občas sa s matkou dohodli nad rámec neodkladného opatrenia.
17. Kolízny opatrovník sa v konaní pred súdom vyjadril, že je potrebné medzi rodičmi zlepšiť komunikáciu, možno by tomu práve pomohla striedavá osobná starostlivosť, kedy by matka nebola atakovaná prílišnou aktivitou otca a vedela si zariadiť svoj program. Vzhľadom na to, že dieťa je útleho veku, bol skôr naklonený k zvereniu matke avšak uviedol, že stojí za uváženie, či nie je na mieste nariadiť znalecké dokazovanie. Za situácie, kedy súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, navrhol zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec aj doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o dieťa, neboli zistené žiadne nedostatky. Otec by sa s dieťaťom stretával od stredy párneho týždňa od 17.00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 17.00 hod. Výšku výživného ponechal na uváženie súdu.
18. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 21.06.2017 a zo dňa 27.09.2017 vyplýva, že Úrad práce vykonal šetrenie u matky a otca, kde nezistil žiadne nedostatky, obaja rodičia majú vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. V rámci šetrenia vykonaného v domácnosti otca dňa 27.09.2017, otec pri šetrení uviedol, že s matkou maloletej Q. v spoločnej domácnosti nežijú od novembra 2015. Po jej narodení ostal 5 mesiacov a matka 7 mesiacov v domácnosti, potom obaja nastúpili do práce a od septembra 2015 do augusta 2016 počas dňa zabezpečovala o maloletú starostlivosť opatrovateľka, následne začala maloletá navštevovať jasle. Neodkladným opatrením má upravený styk s dcérou, na základe dohody sa s dcérou stretával aj viac. Stretáva sa ňou cca 12 - 17 dní za mesiac. Sviatky si údajne vedia podeliť tak, aby bola maloletá s matkou a následne aj s ním. Matke navrhoval, aby nezáväzne absolvovali aspoň raz za mesiac nejaký spoločný výlet, aby dcéra videla rodičov spolu. Matka takýto návrh zamietla. Veľmi by chcel striedavú osobnú starostlivosť a to vzhľadom na vek maloletej v intervale 3 dní s ním a 4 dni s matkou. Otec uviedol, že matke prispieva na výživu maloletej 250,- eur, kým mala zabezpečenú opatrovateľku prispieval 450,- eur. Pracuje vo firme X., L..C..I.., ako konzultant, s priemerným mesačným prímom cca 2.200,- eur. Pracuje prevažne z domu a má flexibilný pracovný čas, ktorý si vie prispôsobiť tak, aby dokázal zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Matka pracuje vo firme T., L..C..I.. na riadiacej pozícii s priemerným mesačným prímom podľa otca cca 2.900,- eur. Poberá taktiež rodičovský príspevok, daňový bonus a prídavky na dieťa. Otec uviedol, že spolu s matkou spoločne komunikujú, telefonujú si a informujú sa o maloletej. Väčšinou je ich komunikácia harmonická, ak nastali nejaké nezhody, otec ju kontaktoval písomne. Písomný kontakt matka brala ako obťažovanie. V prípade choroby dcéry vedia spolupracovať. Keď mala maloletá horúčku, ktorú nevedel znížiť, matka bez problémov prišla do jeho domácnosti a pomohla mu. Ako záľuby maloletej otec uviedol kreslenie, domino, loptové hry, plávanie a bicyklovanie.
19. Z mailovej komunikácie oboch rodičov doloženej do spisu sp. zn. 11P/38/2018 vyplýva, že obaja rodičia súhlasili, že maloletá Q. bude v starostlivosti matky od pondelka nepárneho týždňa od 17.00 hod. do stredy párneho týždňa do 17.00 hod. a v starostlivosti otca od stredy párneho týždňa od 17.00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 17.00 hod.
20. Podľa správy ošetrujúcej lekárky Y.. U. zo dňa 11.04.2017 je maloletá Q. zdravá, toho času navštevuje detské jasle, v prípade ochorenia dieťaťa rodičia prichádzajú na vyšetrenie včas, buď obaja alebo striedavo matka alebo otec. Starostlivosť o dieťa je dobrá.
21. Podľa daňového priznania matky ako fyzickej osoby za rok 2015 predstavoval úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 30.913,97 eur ( základ dane predstavoval 27.196,70 eur). Z potvrdenia o príjme matky v spoločnosti T. L..C..I.. súd zistil, že za obdobie od augusta 2015 do júla 2016 predstavoval priemerný čistý mesačný príjem matky sumu 2.886,12 eur, pričom matka bola do 13.08.2015 na materskej dovolenke. Príjem matky v spoločnosti T., L..C..I.. za obdobie od mája 2016 do apríla 2017 predstavoval sumu 2.730,59 eur netto mesačne, za obdobie od mája 2017 do apríla 2018 predstavoval priemerný čistý mesačný príjem matky sumu 2.711,33 eur a za obdobie od mája 2018 do augusta 2018 predstavoval priemerný čistý mesačný príjem matky 2.515,96 eur,
22. Mesačné náklady na dieťa matka vyčíslila vo výške 1.025,73 eur ( hypotéka na byt 170,21 eur, škôlka + strava 381,- eur, krúžky 50,- eur, nájomné 52,11 eur, nájomné garáž 6,27 eur, upratovanie 50,- eur, poistenie domácnosti 4,25 eur, oblečenie 72,- eur, drogéria, lieky 30,- eur, dovolenky cca. 130,- eur, logopedička 1,17 eur, lieky, vitamíny 10,- eur, RTVS 2,32 eur, kurz Nevýchova 16,67 eur, hračky 10,- eur, ikea skrinky na hračky 13,10 eur, daň z nehnuteľnosti 3,21 eur.
23. Podľa daňového priznania otca ako fyzickej osoby za rok 2015 predstavoval úhrn príjmov otca od všetkých zamestnávateľov 30.074,98 eur ( základ dane predstavoval 24.924,98 eur). Priemerný čistý mesačný príjem otca v spoločnosti L. E. Z. v roku 2015 predstavoval sumu 1.752,50 eur a priemerný čistý mesačný príjem otca z prenájmu bytu za rok 2016 a 2015 sumu 264,- eur.
24. Podľa daňového priznania otca ako fyzickej osoby za rok 2016 predstavoval úhrn príjmov otca od všetkých zamestnávateľov 33.469,44 eur (základ dane predstavoval 28.815,24 eur). V januári 2016 bol príjem otca v L. Z. vo výške 2.927,- eur, od marca do júna v roku 2016 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem v spoločnosti X. vo výške 2.077,80 eur a priemerný čistý mesačný príjem otca z prenájmu bytu za obdobie od mája 2016 do marca 2017 vo výške 299,70 eur.
25. Z potvrdenia o príjme otca v spoločnosti X. L..C..I.., za obdobie od mája 2016 do apríla 2017 predstavoval priemerný čistý mesačný príjem otca sumu 2.150,79 eur, od apríla 2017 do marca 2018 predstavoval priemerný čistý mesačný príjem otca sumu 2.310,98 eur, za obdobie od septembra 2017 do augusta 2018 bol jeho príjem cca. 2.350,- eur netto. Za obdobie od apríla 2017 do augusta 2018 mal otec čistý mesačný príjem z prenájmu bytu vo výške 354,- eur.
26. Mesačné náklady otec vyčíslil na 657,80 eur ( plyn 73,- eur, elektrina 35,- eur, voda 13,38 eur, internet a telefón 31,78 eur, SIPO 4,64 eur, splátka dlhu 500,- eur), mesačné náklady na prevádzku nehnuteľnosti ( dane, odpad, poistky, revízie) na sumu 61,13 eur svoje osobné náklady vyčíslil na 905,51 eur.
27. Podľa otcom doložených listov vlastníctva otec je výlučným vlastníkom 2 - izbového bytu v Pezinku, garáže v Poprade ( spoluvlastnícky podiel ?), chaty vo Vyšných Ružbachoch ( podiel ? ). Je vlastníkom motorového vozidla Peugeot 206.
28. Podľa otcom doložených bankových výpisov zaplatil výživné na maloletú dcéru dňa 30.11.2015 vo výške 450,- eur, 01.01.2016 - 450,- eur, 01.02.2016 - 450,- eur, 29.02.2016 -450,- eur, 02.04.2016 - 450,- eur, 06.05.2016- 450,- eur, 05.06.2016 - 450,- eur, 04.07.2016 - 450,- eur, 01.08.2016 - 420,- eur, 05.09.2016 - 450,- eur, 03.10.2016 - 310,- eur, 02.11.2016 - 250,- eur, 05.12.2016 - 250,- eur, 04.01.2017
- 250,- eur, 06.02.2017 - 250,- eur, 06.03.2017- 250,- eur, 06.04.2017- 250,- eur, 04.05.2017- 250,- eur. Od júna 2017 do času rozhodnutia prispieval na dcéru výživným vo výške 250,- eur.
29. Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
30. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
32. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
33. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
34. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
35. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
37. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
39. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
40. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
41. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
42. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
43. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
44. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
45. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q., bola medzi rodičmi sporná otázka zverenia maloletého dieťaťa. Kým matka navrhovala zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, otec sa domáhal zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa je žije striedavo s každým z rodičov v určitom časovom intervale. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju rodičia dokážu zvládnuť, výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom maloletého dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa. V prípade, ak sú rodičia zvyknutí spolupracovať nevytvára sa predpoklad, že budú vzniknutú situáciu zneužívať na zničenie vzťahu k druhému rodičovi obmedzením styku. V priebehu konania sa rodičia dohodli na rozsahu osobnej starostlivosti, nevedeli sa dohodnúť len na tom či pri tomto rozsahu starostlivosti bude dieťa zverené do starostlivosti matky alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na rozsah rodičmi dohodnutej starostlivosti o maloleté dieťa mal súd za to, že tento spĺňa kritéria striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá v zásade nemusí znamenať vykonávanie starostlivosti v rovnakom pomere, t.j. 7 dní jeden rodič, 7 dní druhý rodič. V tomto prípade je pomer výkonu osobnej starostlivosti rodičov o maloletú 5 dní starostlivosti otca ku 9 dňom v starostlivosti matky, kedy rozdielnu dĺžku starostlivosti každého rodičov súd zohľadnil pri určení výšky výživného. Argumenty matky, ktoré v konaní uviedla, prečo nie je možné zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti súd nepovažoval za dôvodné. Matka namietala nevhodnosť zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti pre jeho nízky vek. Skutočnosť, že je maloleté dieťa vo veku cca. 4 rokov, ešte sama o sebe neznamená, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov pre dieťa nie je vhodné. Argument matky v tomto prípade neobstojí. Maloletá Q. má v čase rozhodovania súdu čoskoro 4 roky, ide o dieťa v ktorého živote je otec prítomný od narodenia. Bol denno - denne prítomný pri všetkých činnostiach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa až do času cca. 9-10 mesiacov dieťaťa, kedy sa matka bez súhlasu otca odsťahovala aj spolu s dcérou zo spoločnej domácnosti z Pezinka do Bratislavy. Nemožno v tomto prípade hovoriť o žiadnom z rodičov ako primárnej vzťahovej osobe, ktorá by neustále zabezpečovala starostlivosť o dieťa v jeho rannom vývoji t.j. od jeho narodenia až do troch rokov veku dieťaťa. Maloleté dieťa, ktoré bolo od útleho veku (cca od 10 mesiacov) zvyknuté na zabezpečovanie starostlivosti prostredníctvom tretej osoby (opatrovateľky), neskôr od cca. 1,5 roka na pobyt v jasličkách, je dostatočne veľké aj na to, aby starostlivosť oňho zabezpečoval aj vlastný otec. Počas celého konania sa otec o dieťa zaujíma, o dcéru sa stará, domáha sa stretávania s dcérou, ktoré mu je matkou umožnené podľa nariadeného neodkladného opatrenia, v niektorých prípadoch aj nad jeho rámec. Druhý argument matky proti striedavej osobnej starostlivosti, že zverenie maloletej do jej výlučnej starostlivosti by zjednodušilo bežný život a nemusela by sa s otcom dohadovať na maličkostiach nie je po právnej stránke vôbec relevantný. Bez ohľadom na to, či je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výrok o zastupovaní dieťa a spravovaní jeho majetku je rovnaký. Bez ohľadu na zverenie dieťaťa obaja rodičia zostávajú zákonnými zástupcami dieťaťa a platí, že na všetkých podstatných náležitostiach týkajúcich sa dieťaťa sa musia dohodnúť, v prípade bežných záležitostí koná každý z rodičov samostatne. Matke by teda neodpadla povinnosť komunikácie s otcom ani v prípade, že by maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Zverením do výlučnej osobnej starostlivosti by ani jeden z rodičov nezískal o nič viac práv vo vzťahu k rozhodovaniu o dieťati, ako mu boli priznané týmto rozhodnutím. V konaní bolo preukázané, že obaja rodičia majú vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. Subjektívny názor matky na povahu otca, jeho nervozitu, nepraktickosť, nemôže byť dôvodom pre ktorý by mal byť jeho kontakt s dieťaťom obmedzený, zvlášť ak v konaní nebola nijak spochybnená jeho riadna starostlivosť o dieťa. Všetky spomínané prejavy nedosahujú takú mieru, aby to otca diskvalifikovalo ako rodiča oprávneného sa podieľať na výchove v dostatočnej miere a vytesnilo ho do úlohy víkendového otca. Pre oboch rodičov je maloletá Q. ich jediným dieťaťom, obaja rodičia majú dieťa radi, riadne sa o neho starajú a zabezpečujú všetky jeho potreby. Aj keď je otec v niektorých situáciách prehnane starostlivý, rovnako ako matka to s dieťaťom myslí dobre, napriek tomu, že má iné prejavy a spôsoby. Práve rozhodnutím o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti získava každý z rodičov svoje vlastné pole pôsobnosti, kedy môže dôjsť k upokojeniu situácie. So všetkými bežnými záležitosti nemusí otec obťažovať matku a v čase svojej starostlivosti si ich bude riešiť samostatne a rovnako je povinný ponechať rovnaké pole pôsobnosti pre matku v čase jej starostlivosti. O podstatných záležitostiach sa musia rodičia tak ako to robili doposiaľ dohodnúť (spoločne vybrali dieťaťu krúžky, predškolské zariadenie, riešia logopedickú starostlivosť). Q. matka v konaní navrhla vykonať znalecké dokazovanie, za situácie kedy si rodičia vedeli upraviť rozsah starostlivosti cez bežný rok ako aj prázdniny, súd s princípom hospodárnosti a rýchlosti konania vykonanie dôkazu nevzhliadol za dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že obaja rodičia majú morálne a osobnostné predpoklady postarať sa maloleté dieťa. Obaja rodičia spolu riadne komunikujú, v čase keď je dieťa u jedného z nich umožňujú dieťaťu telefonický kontakt s druhým rodičom. V uvedenom konaní mal súd za to, že je v záujme maloletého dieťaťa zachovať, pestovať a budovať si citové väzby k obom rodičom, ktorí sú pre neho prirodzenou autoritou a zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v takom rozsahu na ktorom sa dohodli obaja rodičia. V časti úpravy starostlivosti rodičov o maloleté dieťa v čase trvania Vianočných sviatkov sa obaja rodičia vedeli dohodnúť. Starostlivosť o maloleté dieťa súd rovnomerne rozdelil medzi oboch rodičov tak ako to zhodne navrhli. V časti úpravy starostlivosti počas letných prázdnin boli medzi návrhmi rodičov menšie rozdiely, kým otec požadoval úpravu starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch počas oboch mesiacov, matka vzhľadom na veľmi dlhý časový úsek navrhovala dvojtýždenný interval len v mesiaci august. Súd upravil rozsah starostlivosti tak ako to navrhla matka. V mesiaci júl, kedy dieťa navštevuje predškolské zariadenie ponechal starostlivosť tak ako je v bežnom roku a v mesiaci august rozdelil starostlivosť rodičov rovnomerne na dvojtýždňové obdobie tak, aby každý z rodičov mohol ísť s dieťaťom v období prázdnin na dovolenku.
45. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov. Spornou medzi rodičmi bola výška výživného, kedy matka viackrát v priebehu konania menila výšku výživného, ktoré žiada určiť. V návrhu žiadala určiť výživné 450,- eur počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, neskôr to bola suma 250,- eur a posledný návrh matky bol vo výške 720,- eur. Z vykonaného dokazovania ako aj zo zhodného tvrdenia oboch rodičov vyplýva, že majetkové pomery rodičov sú porovnateľné. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby takmer 4-ročného dieťaťa, určil výživné v sume 160,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť otec k rukám matky. Keďže rozhodnutím vo veci samej súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (v pomere 5:9 v prospech matky), pri porovnateľných majetkových pomeroch oboch rodičov výživné vo výške 160,- eur, predstavuje sumu 100,- eur ako výživné pri nerovnomernej striedavej starostlivosti oboch rodičov a suma 60,- eur predstavuje polovicu nákladov na škôlku a záujmové krúžky maloletej Q., ktoré v súčasnosti hradí matka. Ostatné náklady na maloleté dieťa počas výkonu svojej osobnej starostlivosti hradí každý z rodičov samostatne (bývanie, strava a ostatné bežné veci pre dieťa). V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
46. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa súd rozhodol tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach teda môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.
47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.