Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: A. K., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., O. I. XX, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.2.2018 domáhal zaplatenia sumy 3.283,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.1.2018 do zaplatenia titulom bolestného, ďalej zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, t.j. zo sumy 11.856 EUR na sumu 17.784 EUR, ďalej zaplatenia sumy 17.784 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.1.2018 až do zaplatenia titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a napokon zaplatenia sumy 24.000 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 0% ročne od 25.1.2018 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že príslušníci Policajného zboru (ďalej len „PZ“) O..E.Á. A. Q. O..M. U. mu pri vykonávaní zákroku ako voči predvedenej osobe použitím donucovacích prostriedkov nad mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu spôsobili ujmu na zdraví a teda, dopustili sa nesprávneho úradného postupu, za ktorý nesie zodpovednosť štát.

3. Žalovaná namietala absenciu nesprávneho úradného postupu ako jedného zo základných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle Poukázal na výsledok trestného konania (oslobodzujúci) a priebeh trestného konania, z ktorého je zrejmé, že žalobcovi vznikla žalobou uplatnená škoda v priamej príčinnej súvislosti s jeho vlastným správaním, ktoré bolo poznačené vplyvom alkoholu.

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu v Košiciach sp.zn. súd zistil, že súd prvého stupňa rozsudkom č.k.10 T 14/2016 zo dňa 6.9.2017 uznal O.. O. E. A. Q. O.. O. M. U. vinnými, že dňa 11.12.2014 v budove OO PZ Košice - Ťahanovce ako príslušníci PZ pri zákroku voči predvedenej osobe žalobcu, ktorý tam fyzicky napadol iného príslušníka PZ, použili donucovacie prostriedky nad mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu zákroku a žalobcovi spôsobili bezdôvodnú ujmu na zdraví spoločným konaním tak, že ho chytili a jeden z nich za zadnú časť hlavy opakovane ho udieral tvárou o okraj stola alebo lavice alebo iný tvrdý predmet, čím mu spôsobili zranenia a to pomliaždenie očnej gule vpravo s nakrvácaním do prednej očnej komory s poškodením šošovky, roztrhnutie očnej gule vpravo s vysunutím dúhovky navonok a výtokom sklovca pravého oka, malú odreninu v pravom

obočí, pomliaždenie okoloočnicovej oblasti vľavo s okoloočnicovou krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlavnej oblasti s dobou liečenia 84 dní s trvalými následkami - stratou videnia na pravé oko, čím konali v rozpore s ust. o Policajnom zbore a teda, spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť škodu inému alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchali zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , spáchaný formou spolupáchateľstva.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.7 To 126/2017-674 zo dňa 1.3.2018 vyššie citovaný rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvého stupňa nepostupoval správne a dôsledne pri zisťovaní skutkového stavu, pričom sa dopustil aj procesných pochybení . Skutkové zistenia sú preto neúplné a nejasné. Vzhľadom na zložitosť veci a potrebu vykonania ďalších dôkazov smerujúcich k zisteniu, ako sa skutok stal, čo bol zraňujúci predmet a ktorý z obžalovaných, akým spôsobom, či už spoločne alebo samostatne sa mali dopustiť žalovaného zločinu, uložil súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie znaleckým posudkom iného znaleckého ústavu, ako aj vykonaním vyšetrovacieho pokusu.

6. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k.10T 14/2016 zo dňa 25.5.2021 obžalovaných O.. O. E. A. Q. M. U. oslobodil spod obžaloby za vyššie uvedený skutok v celom rozsahu, z dôvodu, že prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2021.

7. Čo sa týka skutočností, pre ktoré prokurátor ustúpil spod obžaloby, tieto sú zrejmé z oznámenia Krajskej prokuratúry Košice sp. zn. -32 adresovaného Ministerstvu vnútra SR zo dňa 18.11.2021.

Prokurátor poukázal na výsledky štvrtého znaleckého posudku - znaleckej organizácie forenzic.sk č. 39 vo veci mechanizmu vzniku zranenia poškodeného, ktorý bol vykonaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.5.2021. V zmysle záverov posudku je pravdepodobnejšou možnosť vzniku poranení oka poškodeného jeho nekoordinovaným pádom a udretím sa o roh lavičky, než opakované údery hlavou držanou inou osobou. Tomuto záveru znaleckého posudku zodpovedajú nielen výpovede obžalovaných, ale aj výpovede svedkov - policajtov, ktorí boli v čase vzniku poranení na mieste spolu s obžalovanými a poškodenými. Všetci prítomní policajti zhodne popreli búchanie hlavou poškodeného o roh stola, prípadne lavičky, pričom závery znaleckej organizácie podporili výpoveď svedkov. Ku vzniku zranenia oka cudzím zavinením svedčila už len výpoveď poškodeného, ktorý však bol v čase vzniku zranení v stave stredne ťažkej opitosti (od 1,781 do 1,981 promile alkoholu v krvi), čo podporuje možnosť jeho nekoordinovaného pádu, nakoľko je tu už závažne postihnutá motorická sféra. Poškodený pritom v priebehu dokazovania viackrát vypovedal, čo sa stalo (prvotne pred lekárkou dokonca uvádza, že zranenia utrpel od policajtov ešte v krčme a potom sa zobudil v nemocnici, neskôr tvrdil, že mu hlavu udierali na policajnej stanici o roh stola, až následne o roh lavičky). Rozhodujúcim dôkazom vo veci bol práve prvý a čiastočne tretí znalecký posudok z odboru zdravotníctva o mechanizme vzniku poranenia poškodeného. Výpoveď poškodeného oslaboval aj znalecký posudok z odboru psychológie, ktorý svedčil o tom, že pamäťové schopnosti poškodeného sú v pásme podpriemeru, až na hranici patológie, s tendenciou ku konfabuláciám v reprodukčnej zložke. Týmto sa zmenila dôkazná situácia do tej miery, že obžaloba sa ocitla v dôkaznej núdzi a inými dôkaznými prostriedkami nebolo možné preukázať vinu obžalovaných.

8. Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

9. Podľa ust. § 3 ods.1 cit.zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa ust. § 9 ods.1 cit.zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

11. Podľa ust. § 9 ods.4 cit.zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

12. Podľa ust. § 17 ods.1 cit.zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa ust. § 17 ods.2 cit.zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

14. Podľa ust. , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

15. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade nesprávneho úradného postupu sú: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

16. Pre záver o zodpovednosti štátu musia byť splnené naraz všetky tri vyššie uvedené predpoklady.

17. Čo sa týka prvého predpokladu pre záver o zodpovednosti štátu, v danej veci žalobca tvrdil, že škoda na zdraví vrátane nemajetkovej ujmy mu boli spôsobené nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného zboru pri vykonávaní ich služobnej činnosti, konkrétne pri zákroku voči žalobcovi ako predvedenej osobe, keď použili donucovacie prostriedky nad mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu zákroku a žalobcovi spôsobili ujmu na zdraví.

18. Základná definícia nesprávneho úradného postupu je obsiahnutá v ust. 9 vyššie citovaného zákona. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Súdna judikatúra vykladá tento pojem ako akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

19. Normatívne vyjadrenie správneho úradného postupu pri vykonávaní služobnej činnosti policajtov má svoj o Policajnom zbore.

20. Podľa ust. o Policajnom zbore, pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd

prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb.

21. Podľa ust. , verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

22. Podľa ust. , odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

23. V konaní nebolo sporné, že voči vyššie uvedeným policajtom bolo začaté trestné stíhanie a podaná obžaloba pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Trestné konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. .

24. Na naplnenie skutkovej podstaty zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa vyžaduje jednak preukázanie výkonu právomoci verejného činiteľa (t.j. aj príslušníka Policajného zboru) spôsobom odporujúcim o Policajnom zbore.

25. Súd v trestnom konaní teda z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty daného zločinu skúmal, či vyššie uvedení príslušníci Policajného zboru (policajti) pri vykonávaní svojej služobnej činnosti - pri zákroku predvedenia žalobcu použili donucovacie prostriedky prekročiac mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou.

26. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že skutková podstata zločinu, z ktorého boli vyššie uvedení policajti obvinení resp. obžalovaní, korešponduje so základnými predpokladmi pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú nesprávny úradný postup a vznik škody v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

27. Vzhľadom k tomu, že uvedené otázky boli predmetom trestného konania a mali zásadný význam pre konanie o náhrade škody voči štátu, súd konanie podľa ust. prerušil až do právoplatného skončenia trestného konania.

28. Ako už súd uviedol vyššie, Okresný súd Košice I rozsudkom č.k.10T 14/2016 zo dňa 25.5.2021 obžalovaných ppor. PZ E. A. Q. M. U. oslobodil spod obžaloby za vyššie uvedený skutok v celom rozsahu, z dôvodu, že prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2021.

29. Je teda nepochybné, že žalobca nepreukázal základný predpoklad pre záver o zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup - a teda nepreukázal skutočnosť, že policajti pri vykonávaní svojej služobnej činnosti, t.j. pri zákroku predvedenia žalobcu použili donucovacie prostriedky prekročiac mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou.

30. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že hoc zavinenie policajtov pre dôkaznú núdzu preukázané nebolo, škoda mu však nepochybne vznikla, súd uvádza, že pre záver o zodpovednosti štátu nepostačuje fakt, že žalobcovi škoda na zdraví v čase tohto zákroku vznikla. Oslobodzujúci rozsudok súdu v trestnom konaní totiž vyvracia resp. spochybňuje tvrdenie žalobcu, že táto škoda na zdraví mu bola spôsobená konaním, za ktoré zodpovedá štát a teda konaním policajtov, použitím donucovacích prostriedkov prekročiac mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou. Súd sa v tomto konaní, vzhľadom na totožnosť skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu s pojmovými znakmi skutkovej podstaty zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa, cítil byť viazaný výsledkom trestného konania.

31. V tejto súvislosti súd poukazuje na priebeh trestného konania, z ktorého je zrejmé, že bol sporným mechanizmus vzniku zranení žalobcu, čo konštatoval aj Krajský súd v Košiciach v uznesení

č.k.7 To 126/2017-674 zo dňa 1.3.2018, ktorým zrušil pôvodne odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd uložil vykonať ďalšie dokazovanie, smerujúce k zisteniu, ako sa skutok stal, čo bol zraňujúci predmet a ktorý z obžalovaných, akým spôsobom, či už spoločne alebo samostatne sa mali dopustiť žalovaného zločinu. Ani ďalšie dôkazy však neumožnili obžalobe bez akýchkoľvek pochybností zotrvať na vine. Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku - znaleckej organizácie forenzic.sk č. 39, pravdepodobnejšou bola možnosť vzniku poranení oka poškodeného jeho nekoordinovaným pádom a udretím sa o roh lavičky, než opakovanými údermi hlavou držanou inou osobou. Ku vzniku zranenia oka cudzím zavinením svedčila už len výpoveď poškodeného, ktorý však bol v čase vzniku zranení v stave stredne ťažkej opitosti (od 1,781 do 1,981 promile alkoholu v krvi), čo podporovalo možnosť jeho nekoordinovaného pádu, pričom výpoveď poškodeného oslaboval aj znalecký posudok z odboru psychológie, ktorý svedčil o tom, že pamäťové schopnosti poškodeného sú v pásme podpriemeru, až na hranici patológie, s tendenciou ku konfabuláciám v reprodukčnej zložke. Z týchto dôvodov sa prokurátor rozhodol ustúpiť od obžaloby.

32. Zhrnúc vyššie uvedené je preto možné konštatovať, že škodu na zdraví si pravdepodobne žalobca zavinil sám. Nepochybne je možné uzavrieť, že za škodu nezodpovedá štát.

33. Súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa ust. (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).