Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/240/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. M. S., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, B. C. Č.C., Š. S. R. K., L. R. XXX/X, X., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom J. XX, V. a otca, J. M. S., Š. S. X., L. F. Ú.V.. X-X/XX, XXXX L., H., zastúpeného splnomocneným zástupcom A.. H.. E.Á. L., L. C.. P. XX/X, J., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na neurčenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

I. Maloletý H. M. S. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého H. M. S. sumou 75,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Otec dieťaťa m á p r á v o stretávať sa s maloletým H. M. druhý víkend v každom mesiaci vždy v sobotu od 13.00 hod do 16.00 hod po dobu troch mesiacov a naďalej vždy druhý víkend v každom mesiaci v sobotu od 11.00 hod do 18.00 hod.

IV. Za účelom realizácie styku s a rodičia s maloletým dieťaťom s t r e t n ú v Trenčíne v Obchodnom centre Laugaricio pri vchode do obchodného centra.

V. Styk bude realizovaný za prítomnosti matky.

VI. Návrh matky na neurčenie výživného a na zákaz styku otca s maloletým H. M. s a z a m i e t a .

VII. Štátu s a právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec dieťaťa svojím návrhom zo dňa 04.12.2015 žiadal, aby súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ďalej aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 75,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a upravil jeho styk s maloletým synom tak, že bude oprávnený stretávať sa s ním každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod do 13.00 hod v nedeľu. Vo svojom návrhu uviedol, že maloletý pochádza z priateľského vzťahu svojich rodičov a hoci

mali v pláne sa zosobášiť, matka dieťaťa na poslednú chvíľu svoje rozhodnutie zmenila. Ďalej uviedol, že približne tri mesiace pred narodením syna sa spoločne presťahovali z Bratislavy do Budapešti, pričom v oboch mestách žili v spoločnej domácnosti, ktorej náklady v plnej výške hradil on sám. Po narodení syna sa matka približne po troch týždňoch odsťahovala späť na Slovensko, a to bez toho, aby on o tom vedel. Následne spolu tri mesiace nekomunikovali. Niekedy v mesiaci august 2014 s ním matka začala komunikovať a posielať mu fotky maloletého, na čo on okamžite začal prejavovať o maloletého záujem a počas víkendov ho začal navštevovať. Podľa svojich schopností aj prispieval na jeho výživu vo výške 50,- Eur mesačne. V tomto období sa rodičia maloletého opäť zblížili a navzájom sa navštevovali. Matka prejavila túžbu po druhom dieťati, čo však otec odmietol, pretože už má štyri deti v domovskej krajine. Po jeho odmietnutí mu matka začala sťažovať prístup k synovi. So synom sa mu tak nepodarilo stretávať ani za pomoci polície, ktorú privolával. Otec má za to, že jeho syn potrebuje oboch rodičov, a aj on má svoje rodičovské práva. V Maďarsku sa otec zdržiava na základe prechodného povolenia na pobyt, pričom sa snaží získať povolenie na trvalý pobyt. Celý jeho pobyt v EÚ je financovaný z prostriedkov jeho rodiny. V Nigérii má štyri maloleté deti. 2. Keďže otec dieťaťa je cudzí štátny občan, jedná sa v danej veci o vec s cudzím, medzinárodným prvkom a preto súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie v tejto veci. Právomoc tunajšieho súdu na konanie v časti zverenia maloletého dieťaťa a úpravy styku je daná v zmysle článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2202/2003 o súdnej právomoci a uznaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Rozhodným právom v časti zverenia maloletého dieťaťa a úpravy styku je slovenské právo, a to podľa § 24 odsek 1, veta prvá zákona číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom, podľa ktorého vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Právomoc tunajšieho súdu na konanie v časti vyživovacej povinnosti je daná v zmysle článku 3 písmeno b) Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa ktorého v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. Teda maloletého dieťaťa. Rozhodným právom v časti vyživovacej povinnosti je slovenské právo, a to podľa článku 3 odsek 1 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (Haagsky protokol z 23.11.2007), podľa ktorého pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Teda maloletého dieťaťa. 3. Matka dieťaťa s návrhom otca v časti zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti súhlasila, nesúhlasila s určením výživného ani s úpravou styku. Naopak protinávrhom žiadala, aby súd neurčil žiadnu vyživovaciu povinnosť zo strany otca k maloletému a tiež, aby otcovi bol zakázaný akýkoľvek styk s maloletým synom. Vo svojom návrhu uviedla, že tvrdenia otca v jeho návrhu sú nepravdivé. S otcom dieťaťa sa zoznámila prostredníctvom sociálnej siete, pričom už v tom čase ju zavádzal a klamal, keď sa prezentoval pod iným menom a tvrdil jej, že je vážený exportér a zaoberá sa predajom áut do Afriky. Tiež sa prezentoval ako slobodný a bez záväzkov. Začali sa stretávať osobne, následne otehotnela. Najskôr žili spolu v Bratislave, kde sa otec zdržiaval iba niekoľko hodín do mesiaca. Neskôr v marci 2014 sa presťahovali do Budapešti, kde sa prejavila pravá tvár otca dieťaťa. Z jeho strany sa začalo psychické a fyzické týranie, matka prejavila podozrenie, že otec obchodoval s drogami. Otec ju niekoľkokrát fyzicky napadol, čo bolo aj dôvodom jej predčasného pôrodu. Viackrát u otca videla nejaké tabletky, pravdepodobne drogy. U otca sa striedali časté zmeny nálad spojené s agresivitou, majetníctvom a psychickým terorom voči matke. Nútil matku k tomu, aby prestala kojiť, toto jej zakazoval, zakazoval tiež používať cumlík, nútil ju k obriezke syna. Otec sa často zdržiaval mimo Budapešti a ju nechával bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Následne došlo k ďalšej hádke a fyzickému útoku, matke sa podarilo spolu s maloletým ujsť z bytu a za pomoci domovníka privolať políciu. Následne sa matka s maloletým vrátila na Slovensko. Matka ďalej popísala viaceré fyzické útoky zo strany otca dieťaťa voči jej osobe, napríklad 02.05.2014 v čase jej tehotenstva, 05.06.2014 z dôvodu, že napriek jeho zákazu kojila syna, či 30.04.2015. Ďalej matka poukázala na to, že ich vzťah bol zo strany otca absolútne účelový s cieľom akýmkoľvek spôsobom si zabezpečiť rezidenciu na pobyt v Európe. Uvedené potvrdil aj otec, ktorý mal uviesť, že maloletého splodil iba za týmto účelom. Syna prirovnal ku zvieraťu z dôvodu, že nemá vykonanú obriezku. Otec podľa matky aj naďalej vykonáva nelegálnu činnosť, ktorú však nevie špecifikovať. Ďalej poukázala na to, že maloletý otca vôbec nepozná. Tiež matka vyjadrila obavy, že má strach, že by otec maloletého uniesol, pretože v tomto smere sa jej otec viackrát vyhrážal. Tiež sa jej písomne vyhrážal, že príde o zrak a maloletého už neuvidí.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o dávkach vyplácaných matke s prílohami, vyjadrenie kolízneho opatrovníka k návrhu, vyjadrenie a návrh matky dieťaťa, správu kolízneho opatrovníka, zrušenie plnomocenstva, záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci, rodný list maloletého dieťaťa, prepúšťaciu správu, fotografie matky - 23 listov, výpis z komunikácie na sociálnej sieti - 11 listov, uznesenie č. k. 31P/240/2015-111, správu z poradensko-psychologického procesu, zaslanie dokladov otcom, rodný list maloletého, lekársku správu o zdravotnom stave otca, sobášny list otca, doklady western union - 38x, prílohovú obálku, vyjadrenie matky dieťaťa, sprievodný list k predbežnej správe, správu ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, správu Sociálnej poisťovne, ako aj obsah opatrovanského spisu spisovej značky 31P/240/2015. 5. Takto bolo súdom zistené, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Rodičia dieťaťa nežijú od júna 2014 v spoločnej domácnosti. 6. Otec dieťaťa je rozvedený. Má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti: M., X.. XX.XX.XXXX, M., X.. XX.XX.XXXX, M., X.. XX.XX.XXXX C. C., X.. XX.XX.XXXX, tieto deti sa nachádzajú v Nigérii. Otec žije v Maďarsku. Otec podnikal v oblasti vývozu automobilov do Afriky a s náhradnými dielmi. Toto podnikanie skončil, pretože všetky peniaze dával matke. V súčasnosti otec pracuje v P. M. Y. L. na základe zmluvy, pracuje v kuchyni. Dostáva kreditnú kartu, na základe ktorej môže stroviť 100,- Eur mesačne. Ešte dostáva sprepitné dvakrát 50,- Eur za mesiac. A poberá plat vo výške 400,- Eur, takže jeho celkový mesačný príjem je 600,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Tvrdenia matky o jeho iných nelegálnych príjmoch, sú iba vykresľovaním otca v negatívnom svetle. Otec sám inicioval toto konanie, sám chce prispievať na výživu maloletého. Otec uviedol, že podaným návrhom sa iba domáha svojich práv, aby mu bol umožnený prístup k synovi, ktorý mu správaním matky je zamedzovaný. Súdne konanie je jediný spôsob, keďže dohoda s matkou nie je možná. S matkou sa každý deň snažil dohodnúť na stretnutí so synom. Matka sa ho pýtala, prečo sa oženil, on bol ochotný urobiť všetko pre ich vzťah a preto, aby matka bola šťastná, prisľúbil jej aj to, že sa rozvedie, ale chce čas. V súčasnosti otec na výživu maloletého neprispieva, pretože matka povedala, že nechce. Otec maloletého videl naposledy vo februári 2015. V Budapešti otec býva v prenajatom jednoizbovom byte, kde za prenájom platí 370,- Eur mesačne. Nemá zvýšené výdavky, zamestnávateľ mu hradí aj poistné. Súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Je ochotný platiť výživné vo výške 75,- Eur mesačne. Otec, k obvineniu z násilia páchaného na matke, uviedol, že je to podvod, podľa pozadia na fotkách, toto nie je fotené v ich byte v Maďarsku. Boh vie, že matke nikdy nepovedal, že syna unesie do Nigérie. K incidentu, kedy domovník privolal do ich bytu v Maďarsku políciu, uviedol, že matke sa sníval sen, že maloletý je s ním v Nigérii, to ju vystrašilo, uvedené bolo asi pod vplyvom zážitkov, ktoré matka zažila s predošlým partnerom, ktorý sa ju údajne pokúšal upáliť v aute. Otec poprel užívanie drog s tým, že sa nebráni vykonaniu krvných testov na preukázanie tejto skutočnosti. Poukázal na to, že matku finančne podporoval, zakupoval potraviny, či platil výdavky na bývanie, keď žili v spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že on nikdy matku nenapadol, to ona mu raz dala pri hádke facku. Ďalej poukázal na to, že matkou prezentované fakty o tom, že je závislý na drogách, že je násilník, že sa nestará o svojich blízkych, nepodporuje svoju rodinu, sú založené na jednostranných tvrdeniach matky. Fotky založené do spisu, údajne preukazujúce fyzické násilie, nepreukazujú nič, nie je z nich možné odvodiť, miesto, čas, pôvod ani útočníka. Naopak, fotky, ktoré súdu predložil on, preukazujú láskyplný vzťah medzi otcom a maloletým v čase, keď mal k nemu prístup. Otec ďalej poukázal na to, že nebol obvinený, obžalovaný ani odsúdený. Čo sa týka komunikácie na sociálnej sieti, ide o dvojstrannú komunikáciu medzi matkou a otcom, ktorých vzťahy sú narušené a obsah konverzácie preto vyplýva z tejto skutočnosti. Otec uviedol, že by súhlasil aj s úpravou styku druhý víkend v mesiaci, v sobotu od 11.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky. Otec poukázal na nedôveryhodnosť svedkyne - jeho bývalej manželky z dôvodu, že táto o svojich tvrdeniach nemá žiadne doklady, nemá právne vzdelanie a nevie riadne špecifikovať dôvod jej výsluchu na polícii. Z výpovede tejto svedkyne nie je zrejmé, v akej konkrétnej trestnej veci vypovedala. Otec ďalej poukázal na to, že počas konzultácii na úrade práce mu bol zamedzovaný jeho prístup k synovi, matka maloletému neumožnila sa ani len pozrieť na otca, zabraňovala akémukoľvek kontaktu. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zistiť citové väzby otca a dieťaťa. Preto sa prikláňajú k vykonaniu znaleckého dokazovania. Poukázal na to, že žiadne z tvrdení matky ohľadne užívania drog otcom dieťaťa a jeho hľadania políciou, sa nepotvrdilo. Dôkazom toho je jeho prítomnosť na súdnom pojednávaní a preto ide iba o očierňovanie jeho osoby zo strany matky. 7. Matka dieťaťa dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo s A. C. C.. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému X. C., narodenému XX.XX.XXXX. O maloletého X. sa stará jej manžel, ktorý nepracuje. Matka pracuje ako inžinierka kvality v obchodnej spoločnosti X. R. X. G., kde dosahuje priemerný čistý zárobok vo výške 1.410,- Eur mesačne. Tiež poberá rodinný prídavok na každé z maloletých detí

vo výške 23,68 Eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur mesačne. S manželom a deťmi žijú v dvojizbovom byte, ktorý patrí jej matke a jej matka býva v byte matky detí, na ktorý si zobrala hypotéku. Náklady na bývanie má vo výške 220,- Eur mesačne. Za TV a internet platí 31,51 Eur mesačne. Stravné hradí vo výške 600,- Eur pre celú rodinu mesačne, ošatenie 200,- Eur, hygiena 60,- Eur, lieky a lekárske ošetrenia 60,- Eur. Matka vlastní auto Fiat Punto Grande, rok výroby 2009, na pohonné hmoty platí 40,- Eur mesačne. Spláca hypotekárny úver 125,- Eur mesačne. Poukázala na to, že otec sa jej viackrát vyhrážal a preto sa bojí o svoju rodinu. Jej manžel sa vzorne stará aj o maloletého H. a maloletý ho nazýva otec. Matka súhlasila so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti, neželela si, aby jej otec platil výživné, s úpravou styku nesúhlasila, trvala na zákaze styku otca s maloletým. Dôvodom jej nesúhlasu je skutočnosť, že bola fyzicky aj psychicky týraná otcom dieťaťa, a to aj počas jej tehotenstva. Naposledy sa otec so synom videl v auguste 2015. Matka ďalej poukázala na to, že dňa 30.04.2015 otec na ňu a na maloletého zaútočil v Maďarsku, a to preto, že chránila syna. Otec mal návštevu, maloletý bol nepokojný a nemohol zaspať. Otec uviedol, že sa nebude prispôsobovať decku, a on je muž a teda ona a syn sa musia prispôsobovať jemu. Vtedy dostala tupé nárazy do hlavy, na kolenách musela priznávať, že je hlúpa a že je žena. Otec vyzeral vtedy ako zdrogovaný. Užívanie drog otcom môže dosvedčiť jeho manželka. Matka uviedla, že pri fyzickom napadnutí nebola žiadna iná osoba, ale fyzické útoky potvrdzuje jej komunikácia s otcom na sociálnej sieti. Z uvedeného dôvodu privolala, prostredníctvom domovníka, políciu raz dňa 05.06.2014, kedy sa otec aj vyhrážal, že jej syna unesie. Písomný záznam od polície o tomto incidente matka nemá. Matka tiež poukázala na jej komunikáciu s otcom na sociálnej sieti, v ktorej otec uvádza, že maloletý je len zviera, pretože nemá obriezku, že mu nezáleží na vzťahu so synom, potrebuje ho iba na získanie rezidencie na pobyt v Európe, že maloletého zavlečie do svojej krajiny a matka ho nikdy viac neuvidí, maloletý ho nezaujíma, pretože otec má svoju rodinu. V súčasnosti maloletý vyrastá v kruhu milujúcej rodiny. Z uvedených dôvodov má matka za to, že je v záujme maloletého, aby bol zakázaný styk s jeho otcom. Navyše otec vo svojom návrhu uvádza nepravdu, že je nezamestnaný, pretože matke zasielal fotky, z ktorých bolo zrejmé, aký luxusný život vedie, stavia hotel, má luxusné vozidlo. Tiež podľa jej názoru otec obchoduje s drogami. Trestné oznámenie na otca dieťaťa z dôvodu brachiálnych a verbálnych útokov nepodala. Lekára pri prvom napadnutí v Maďarsku navštívila a vtedy privolala aj políciu. Matka opätovne poukazovala na to, že z otca dieťaťa má strach. Otec sa jej opakovane vyhrážal. Matka odmietla súdu predložiť svoj sobášny list z dôvodu ochrany osobných údajov, pretože má obavu, že keby sa otec dozvedel údaje o jej manželovi, mohol by ho ohrozovať. Ďalej matka žiadala, aby súd vykonal dôkaz dopytom na políciu v Budapešti za účelom zistenia, či je vedené trestné stíhanie otca, resp. či je vydaný trestný rozkaz na otca. Ku konzultáciám na úrade práce matka uviedla, že k prieťahom v tomto smere došlo najmä z dôvodov na strane otca, ktorý sa niekoľkokrát bez udania dôvodu a ospravedlnenia nedostavil. Ohradila sa voči tvrdeniu otca, že maloletému zakazovala pozrieť sa na otca. Strach v maloletom vyvolal otcov dominantný a agresívny prístup. Skutočnosť, že otec je hľadaný políciou dokazuje webová stránka maďarskej polície, kde je zverejnená fotka otca dieťaťa spolu s dôvodom, pre ktorý je políciou hľadaný. V súčasnosti už jeho fotka na tejto webovej stránke zverejnená nie je. Otec mal byť stíhaný za pranie špinavých peňazí, pričom bol hľadaný odo dňa 24.03.2017. Navyše matka s vlastnej iniciatívy sa rozhodla otca informovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, ale jej pokus o komunikáciu skončil zasa vyhrážaním zo strany otca dieťaťa. Citovala konkrétne vyjadrenie otca: „Ani súd ma nezastaví. Mám veľa spôsobov, ako sa s ním stretnúť. Budem ťa sledovať, pokiaľ budeš na tejto zemi“. Obavy matky sú tak opodstatnené. 8. Maloletý H. má 4 roky a navštevuje materskú školu za poplatok 50,- Eur mesačne. Za voľnočasové aktivity mu matka hradí 120,- Eur. 9. Kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby sa maloletý stretával s otcom raz mesačne za prítomnosti matky na verejnom priestranstve na začiatok v trvaní troch hodín, a to minimálne na tri mesiace. Následne by časové rozpätie styku bolo od 11.00 hod do 18.00 hod. Stretávať by sa mohli v obchodnom centre Laugaricio, kde sú detské ihriská. Pričom matka z dôvodu obáv môže na tieto stretnutia chodiť aj s manželom a druhým synom. 10. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/240/2015-111 zo dňa 09.05.2017 uložil rodičom, aby sa spolu s maloletým dieťaťom zúčastnili odborných konzultácií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, referáte poradensko-psychologických služieb, za účelom zistenia citových väzieb maloletého dieťaťa na otca s poukazom na návrh na úpravu styku. Zo správy z poradensko-psychologického procesu mal súd za preukázané, že vzhľadom na vek dieťaťa konzultácie prebiehali za prítomnosti matky dieťaťa. Spolupráca s rodinou bola náročná. Termíny konzultácií boli niekoľkokrát presúvané z viacerých dôvodov na stranách účastníkov konania. Dohodnúť termín vyhovujúci všetkým účastníkom bolo zložité. Podarilo sa zrealizovať iba tri konzultácie (dňa 02.10.2017, 09.07.2018 a 24.04.2018,

z toho dve bez prítomnosti otca, aj napriek tomu, že tento vopred svoju účasť potvrdil a jednu za prítomnosti všetkých dotknutých. Maloletý počas konzultácie na otca nijako špecificky nereagoval, pohľadom mu skôr uhýbal a túlil sa k matke tak, aby bol k otcovi chrbtom. Z celkového hľadiska pôsobil pokojne, počas konzultácie sa väčšinou usmieval. Pri realizácii konzultácií v tak veľkých časových odstupoch nie je možné zachovať kontinuitu poradensko-psychologického procesu a majú za to, že dochádza iba k zbytočnému predlžovaniu súdneho konania. S ohľadnom na uvedené rodičom navrhli súdnoznalecké dokazovanie. Postoj otca neuvádzajú, pretože poslednej konzultácie sa nezúčastnil a nezbavil ich povinnosti mlčať v zmysle zákona. Záverom správy sa uvádza, že vzhľadom k veľkým časovým odstupom medzi jednotlivými konzultáciami nie je možné za takýchto podmienok v dostatočnej miere preskúmať všetky relevantné skutočnosti a tak dospieť k jednoznačným záverom z poradensko- psychologického procesu. Odporúčajú preto súdnoznalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie, ponechávajú však na rozhodnutí súdu ako v danej veci rozhodne. Matka so znaleckým dokazovaním súhlasila. 11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov O. H. O.Ő., C. J. C. F. Č.. Svedkyňa O. H. O. uviedla, že je bývala manželka otca dieťaťa. Ďalej uviedla, že bývalý manžel jej veľakrát povedal, že matku dieťaťa bil. Svedkyňa mu povedala, že či je pyšný na to, že bije ženu, on sa len smial. Nestalo sa to len raz. O synovi sa vyjadril, že ho nepotrebuje. A potom, že ho chce zobrať, pretože má zlú matku. Svedkyňa uviedla, že je tiež matka, tak nemôže pomáhať niekomu, kto chce zobrať dieťa od matky. Ďalej svedkyňa uviedla, že rodina otca dieťaťa jej raz napísala, že otec obchoduje s drogami so ženou, ktorá žije vo Viedni a uviedla jej meno. Pokiaľ ide o účet, ten otvorila pre otca dieťaťa vo viere, že je to pre jeho podnikanie. Potom na účet prišli veľké peniaze, polícia účet zablokovala a otec povedal, že o ničom nevie, že to sú jej peniaze. Otca hľadala budapeštianska polícia. Aj v súčasnosti je otec dieťaťa hľadaný políciou. Svedkyňa bola asi pred dvoma týždňami vo veci bankového účtu vypovedať na polícii. Ďalej uviedla, že nikdy so svojím manželom (otcom dieťaťa) nebola šťastná a nikdy spolu nežili. Hneď ako sa zobrali, na druhý deň odišiel do Viedne a potom ho nevidela mesiac alebo dva. Sú právoplatne rozvedení. Sesternica otca dieťaťa jej napísala, že otec chce maloletého zobrať do Afriky. 12. Svedkyňa C. J. uviedla, že je priateľkou matky dieťaťa a svedkyňa pozná oboch účastníkov konania. Svedkyňa potvrdila, že po odchode matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti v roku 2014 išla s matkou dieťaťa do Budapešti po jej osobné veci. Nemohli sa do ich bytu dozvoniť, keď neskôr otec otvoril, byt bol zatemnený, zatiahnuté závesy, otec nevedel súvisle rozprávať. Otec vtedy odmietol návrh matky na jeho stretávanie sa so synom, pourážal matku aj jej rodinu, že nebude žiť na Slovensku. Svedkyňa potvrdila, že po návrate matky z Maďarska, videla na jej tele modriny, podliatiny, bola vo veľmi zlom psychickom stave. Bola to úplne iná osoba. Nevedela sa však vyjadriť, kde matka k týmto podliatinám prišla. Poukázala aj na to, že otec dieťaťa sa venuje okultným vedám, pretože v ich byte boli divným spôsobom rituálne uložené obrúčky, sviečky a kríž. Podľa jej názoru otec sledoval matku, pretože vždy keď opustila byt, vzápätí jej telefonoval kam ide, čo robí. Matka dieťaťa jej čítala rôzne správy, v ktorých sa jej otec vyhrážal, urážal ju, vulgárne ju ponižoval. Ďalej uviedla, že nie je odborníčka na etnológiu. 13. Svedkyňa F. Č. uviedla, že matka dieťaťa je jej dcéra a otec dieťaťa je otcom jej vnuka. Svedkyňa bola zúčastnená pri stretnutiach otca s maloletým dieťaťom. Podľa jej vyjadrenia otec násilnícky chytil kočiar, hneď fotil. On je ako herec, lásku prejavoval silou. Maloletý plakal, zľakol sa, bol maličký. Pri ďalšej návšteve otec hneď skočil na maloletého, prsty mu zabáral do tela, mačkal ho, malý bol fialový, on s ním triasol, maloletý plakal a pomočil sa. Ako keby dostával kŕče. Na tele svojej dcéry pred jej pôrodom videla hematóm, ktorý dcéra skrývala púdrom. Poslala ju umyť a jasne bolo vidieť, že bola dobitá. Kryla otca a tvrdila, že sa udrela o roh poličky. K týraniu sa priznala až po jej odsťahovaní sa z Budapešti. Po príchode z pôrodnice jej otec nepomáhal, nestaral sa. Dcéra jej povedala, ako ju otec dieťaťa stĺkol a čo robil s maloletým. Zbil ju aj po pôrode, keď boli u nich jeho návštevy a malý plakal, čo jeho návštevy rušilo, robil cirkus, triasol s malým, že nech je ticho. Keď chcela v noci kojiť, ju zbil, napádal ju. Navyše otec sa pri stretnutiach so synom venoval mobilnému telefónu a nie synovi. Otec sa bez príčiny začal smiať, hádzať sa na kolená. Svedkyňa má tiež vedomosť, že otec užíval drogy, pretože, keď bol čistý, písal pekné SMS-ky, keď prišla polnoc, bolo to hrozné, písal veľmi vulgárne SMS-ky. Otec mal pri stretnutiach vždy okuliare, matke pri stretnutí stlačil ruku. Otec nikdy nemal skutočný záujem o maloletého, išlo mu iba o to odfotiť sa a ísť preč. Svedkyňa uviedla, že nebola svedkom toho ako otec bil matku, ale bola svedkom toho, ako sa správal povýšene, že on je pánom, pri podaní tašky s jedlom pre maloletého jej stláčal ruku. Na políciu týranie matky dieťaťa svedkyňa neoznámila s odôvodnením, že žili v Maďarsku a nechcela sa do nich miešať. 14. Na tunajšom súde pod spisovou značkou 23Pc/10/2017 prebiehalo konanie o návrhu matky na zapretie otcovstva k maloletému H.. Uvedené konanie bolo, z dôvodu späťvzatia návrhu matkou dieťaťa, uznesením č. k. 23Pc/10/2017-10 zo dňa 20.10.2017 zastavené.

15. Podľa 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane. 16. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 17. Podľa § 25 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 18. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 19. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Otec dieťaťa svojím návrhom žiadal, aby súd upravil rodičovské práva k maloletému dieťaťu, aby súd zveril dieťa matke, jemu určil výživné a upravil styk. Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletým a neurčil výživné. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že výchovné prostredie medzi rodičmi u maloletého dieťaťa sporné nebolo. Otec ako aj sám kolízny opatrovník

súhlasili so zverením dieťaťa matke, tak ako to navrhoval otec. Preukázané bolo, že matka sa veľmi dobre stará o dieťa. Na túto starostlivosť má vytvorené všetky podmienky. Súd preto za použitia § 36 Zákona o rodine zveril maloletého za súhlasu otca, na návrh otca ako aj kolízneho opatrovníka matke. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, súd osobitným spôsobom nepreukazoval osobné a majetkové pomery otca, nakoľko matka svojím návrhom žiadala výživné neurčiť, čo je podľa platného Zákona o rodine, s poukazom na § 62 ods. 3, právne neprípustné. Matka teda nechcela určiť žiadne výživné, súd je však toho názoru, že v záujme dieťaťa bude, keď bude otec platiť výživné v ním navrhovanej výške, pretože dieťa má právo na to, aby dostávalo od svojho otca tieto peniaze a týmto spôsobom sa otec podieľal na jeho starostlivosti, pretože platiť výživné je prvoradá povinnosť každého rodiča. Pokiaľ ide o návrh matky na neurčenie výživného, neexistuje podľa nášho platného právneho poriadku a Zákona o rodine, aby výživné rodič neplatil, a preto aj z vyššieuvedených dôvodov súd návrh matky v časti neurčenia vyživovacej povinnosti zamietol. 23. Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, kde sa okrem iného uvádza, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má takýto rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená aj článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto článku vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. 24. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého z rodičov na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom, je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Súd je teda povinný skúmať a rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav, vyvolávaný zámerným spôsobom rodičom, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. 25. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, v konaní bolo preukázané, že otec nevidel maloletého od roku 2015, videl ho až na konzultáciách na referáte. Je teda nesporné, že dieťa si od otca odvyklo, že nemá k nemu vytvorený citový vzťah a že tento treba postupne budovať. V tomto konaní bolo vykonané dokazovanie, okrem iného aj svedeckými výpoveďami, pričom nebola preukázaná žiadna trestná činnosť otca a to, že by žil otec nemorálnym spôsobom a že by reálne mohol ublížiť dieťaťu. Obaja rodičia žiadali nariadenie súdnoznaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí. Súd tento dôkaz nepovažoval za účelný a hospodárny a to vzhľadom k tomu, že otec sa s maloletým synom nevidel dlhšiu dobu, a nebolo by tak reálne možné za tejto situácie zistiť, aký vzťah majú otec a maloletý syn. Súd preto upravil styk jedenkrát do mesiaca, najskôr na tri hodiny, neskôr od 11.00 hod do 18.00 hod. S poukazom na to, že dieťa nemá citové väzby na otca, súd upravil styk za prítomnosti matky, aby táto mohla verifikovať starostlivosť otca o syna a byť dieťaťu na blízku, keby malo zo stretnutia stres a aby sa ubezpečila a odbúrala stres z obáv, že otec jej dieťa zoberie. Styk súd upravil na verejnom priestranstve, kde budú ostatní ľudia a nevylúčil stretávanie ďalších príbuzných zo strany matky pri styku. Súd samozrejme neberie na ľahkú váhu obavy matky zo správania sa otca dieťaťa, ale za použitia § 25 Zákona o rodine nemal súd inú možnosť, ako zamietnuť návrh matky na zákaz styku, nakoľko nenašiel tak vážny dôvod, aby takýmto spôsobom zasiahol do rodičovských práv otca tým spôsobom, že mu zakáže styk s vlastným dieťaťom. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že ak počas realizácie takto určeného styku sa preukáže, že je týmto stykom ohrozovaný záujem maloletého dieťaťa, nič nebude

brániť matke, aby sa na súd obrátila s návrhom na obmedzenie alebo zákaz takéhoto styku. Ale za súčasnej situácie, kedy sa styk otca so synom vôbec nerealizuje, nie je možné posúdiť, aby vplyv tieto stretnutia budú mať na maloletého a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 26. O náhrade trov konania štátu rozhodoval súd s poukazom na § 155 Civilného sporového poriadku s tým, že trovy, ktoré sú spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. 27. O trovách účastníkov konania rozhodoval súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (v troch vyhotoveniach). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 .

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 .

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 .

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).