Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033 proti žalovanému: P. T., A.. XX.XX.XXXX, W. T.. I. XXXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 1 702,62 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1350 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1350 eur od 10.8.2015 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 58 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.03.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 702,62 eur spolu so zmluvnou pokutou 0,04 % denne a úrokom z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 1 702,62 eur od 10.08.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,00 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 702,62 eur do zaplatenia. Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,21 eur a trov konania a to všetko titulom nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 24.03.2015.

2. Právna zástupkyňa žalobcu nebola na pojednávaní prítomná, svoju neúčasť ospravedlnila, súhlasila konať a rozhodnúť v jej neprítomnosti a na podanej žalobe trvala. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd v zmysle § 180 konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní

4. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500107891 zo dňa 24.03.2015, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta, oznámenie o zosplatnení zo dňa 14.07.2015, oznámením žalobcu o schválení úveru

zo dňa 24.03.2015, písomným vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 03.05.2018, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

5. Žalobca ako právnická osoba uzatvoril podľa vyjadrenia samotného žalobcu a ním predložených listinných dôkazov so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 24.03.2015 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 1 500,00 eur (takáto suma je uvedená v samotnej zmluve), avšak reálne žalobca poskytol v zmysle karty klienta sumu vo výške 1 350,00 eur. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 94,59 eur, počet splátok 18, RPMN za úver 34,24 %, ročnú úrokovú sadzbu 17,73 %, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) v sume 1 852,62 eur a priemernú RPMN za úver 34,42 %.

6. Z obsahu oznámenia žalobcu o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.03.2015 súd zistil, že predmetné oznámenie je podpísané len žalobcom a sú v ňom okrem iného uvedené aj údaje ako dátum splatnosti prvej splátky: 01.05.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 01.10.2016.

7. Súd mal ďalej z obsahu výpisu z účtu žalobcu zo dňa 24.03.2015 preukázané, že dňa 24.03.2015 bola žalovanému jednorázovo reálne vyplatená suma 1 350,00 eur (a nie 1 500 eur ako je uvedené v zmluve). Z obsahu karty klienta doloženej žalobcom mal súd preukázané, že žalovaný neuhradil žiadnu splátku.

8. Podľa vyjadrenia žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1 a do okamžitej splatnosti úveru zaplatil celkovo 0 eur. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky č. 1 o viac ako tri mesiace, žalobca si podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil právo na okamžitú splatnosť úveru.

9. Žalobca v Oznámení o zosplatnení zo dňa 14.07.2015 uviedol, že suma omeškaných splátok je spolu 283,77 eur. Ďalej uviedol, že ak sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, tak sa stanú splatnými všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

10. Žalobca sa domáha zaplatenia aj zmluvnej pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 0,04 % denne a to zo sumy 1 702,62 eur od 10.08.2015 do zaplatenia. Taktiež žiada uhradiť úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne a pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie dosiahnu spolu výšku poskytnutého úveru 1 500,00 eur, tak od nasledujúceho dňa žiadal len úrok z omeškania 5,05 % ročne. V súvislosti so zaslaním „Pokusu o zmier“ žalovanému pred začatím súdneho pojednávania právnym zástupcom žalobcu si uplatnil aj náhradu nákladov z titulu odmeny za právnu službu v celkovej výške 108,65 eur.

11. V článku 8 ods. 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že „V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (14,60 % ročne).

12. Žalovanému bola žaloba doručená oznámením v zmysle § 116 ods. 2 CSP, ku ktorej sa písomne nevyjadril.

13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (ods. 1). Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti (ods. 2).

15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 22. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 23. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 25. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

29. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (24.03.2015), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

30. Ustanovenia zákona č. 126/2010 Z .z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 126/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

31. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1 702,62 eur spolu so zmluvnou pokutou 0,04 % denne a úrokom z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 1 702,62 eur od 10.08.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,00 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 702,62 eur do zaplatenia a nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,21 eur titulom nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 24.03.2015.

32. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že dlžníkovi bol úver poskytnutý jednorázovo a to reálne vo výške 1 350,00 eur a nevyužil tzv. revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu.

33. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom.

34. Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 24.03.2015, na základe ktorej mu preukázateľne podľa výpisu z účtu žalobcu poskytol úver vo výške 1 350,00 eur pri dohodnutej mesačnej splátke vo výške 94,59 eur, v počte 18 splátok. V zmluve bol síce uvedený úverový limit 1 500,00 eur, ale žalobca reálne preukázal len poskytnutie sumy 1 350,00 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu a aj doloženej karty klienta žalovaný neuhradil žiadnu splátku.

35. Žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

36. Na základe uvedeného si súd ustálil, že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o revolvingovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou

úpravou, ktorou je . Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

37. Z obsahu predmetnej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky (v zátvorke, bolo uvedené že je to „vrátane úrokov“). Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Žalovaný preukázateľne neuhradil z reálne poskytnutého úveru žiadnu splátku a to ani po zaslaní mu výzvy na splatenie celého dlhu do 15 dní od podania výzvy na pošte, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve túto sumu vo výške 1 350,00 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 10.08.2015 do zaplatenia. V zvyšnej časti žalovanej istiny súd žalobu zamietol.

38. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty 0,04 % denne a to bez ohľadu na požiadavku, aby bola priznaná s úrokom z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 1 702,62 eur od 10.08.2015 do zaplatenia (ako je to ďalej uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Pri rozhodovaní súd prihliadal na to, že popri sankciách majetkovej povahy ustanovených v Občianskom zákonníku (úroky alebo poplatok z omeškania) sa môže zabezpečenie záväzkov uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona (ako je v tomto prípade úrok z omeškania) sú všeobecnej povahy, k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Pri skúmaní uplatneného nároku na zmluvnú pokutu si súd vychádzajúc z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustálil, že medzi účastníkmi nebola platne dohodnutá zmluvná pokuta, lebo nebola individuálne dohodnutá. Je obsiahnutá v zmluve (bod 8, 8.1) ako súčasť predtlačeného formuláru a bez možnosti dlžníka ako spotrebiteľa ovplyvniť výšku samotnej výšky dennej zmluvnej pokuty. Ustanovenie o zmluvnej pokute považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 medzi neprijateľné podmienky zaviedol aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, (§ 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je len reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení

obsahovalo len demonštratívny výpočet podmienok, ktoré treba považovať za neprijateľné. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá v rámci zmluvy ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka je teda neplatná.

39. Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení nemôžu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute v zmluve používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z27. 6. 2000, Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).

40. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zo dňa 9.11.2015 a v tejto súvislosti uvádza, že výklad Súdneho dvora Európskej únie v uvedenej veci, podľa ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a tak na základe uvedeného je súd toho názoru, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Súd zároveň poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11, podľa ktorých: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ 41. Predmetný rozsudok C-42/15 zo dňa 09.11.2015 poskytol výlučne výklad smernice a to konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h), článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, avšak výklad vnútroštátneho práva poskytujú iba vnútroštátne súdy. Súdny dvor Európskej únie rozsudku C-42/15 v odseku 17 vyslovil, že Smernica je potrebné vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od jej ustanovení a daný záver však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné aplikovať, nakoľko v danom prípade ide o vnútroštátne právo (zákon), ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

42. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje odlišné požiadavky od požiadaviek Smernice. Zákon tak vo svojich ustanoveniach uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" a tak ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje, aby boli v zmluvách vyjadrené splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. K výkladu ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúceho sa rozpisu splátok existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená aj rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

množstvo rozhodnutí okresných a krajských súdov, v zmysle ktorých je potrebné uvedené ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

43. Podľa § 48 ods. 1 CSP, ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.

44. Podľa § 48 ods. 2 CSP, právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa odseku 2, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.

45. Civilný sporový poriadok zaviedol vo svojich ustanovenia rozhodovanie tzv. veľkého senátu, ktorého rozhodovacia činnosť má slúžiť na zjednocovanie právnych názorov v prvom rade vnútri Najvyššieho súdu SR, jeho jednotlivých kolégií a na zabezpečovanie jednotnosti rozhodovania súdov nižších inštancií. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu SR záväzný.

46. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018 okrem iného rozhodol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Ďalej Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

47. Súd sa s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR oboznámil a zastáva názor, že toto rozhodnutie nie je rozhodnutím zjednocovacieho tzv. veľkého senátu, ktoré by sa tak mohlo stať záväzným pre ostatné súdy na nižšom stupni. Na základe uvedeného je preto súd toho názoru, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je pre súdy nižšieho stupňa záväzné a preto pri svojej rozhodovacej činnosti v predmetnom spore vychádzal z platných právnych predpisov účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR neprihliadal, keďže nie je pre neho záväzné.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

52. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a čiastočne úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 58 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 1 702,62 eur, súd mu priznal sumu 1 350,00 eur. Teda úspech žalobcu bol 79 % (1 350 x 100/1 702,62), úspech žalovaného bol 21 % (100 - 79) a čistý úspech žalobcu bol 58 % (79 - 21 = 58 %).

53. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).