Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Co-396-2017.pdf
PDF · 170.04 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/396/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: V. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. č. XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, Komenského 3, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom 831 04 Bratislava - Nové Mesto, Vajnorská 100/A, ako právny nástupca pôvodného žalovaného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, IČO 50 361 368, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 11Csp/169/2016 - 179 zo dňa 27.06.2017, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 11Csp/169/2016- 199 zo dňa 05.09.2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 11Csp/169/2016 - 179 zo dňa 27. 06. 2017, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 11Csp/169/2016 - 199 zo dňa 05. 09. 2017 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. určil, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 20.02.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným, výrokom II. rozsudku súd vzájomnú žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách prvoinštančného konania keď vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že dňa 04. 06. 2008 uzatvorila žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného (E. Y. a.s.) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.659,75 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 48,16 eur, splatných ku 17.temu dňu v tom - ktorom kalendárnom mesiaci, pričom splatnosť úveru bola rozdelená na 60 mesačných splátok. Ďalej podľa zmluvy vyplýva, že predmetom dojednania zmluvných strán bola dohoda o výške úrokovej sadzby na úrovni 24 % ročne, priemernej RPMN vo výške 64,79 % a výške RPMN 28,81 %. Zmluva udáva celkovú výšku nákladov 1.229,72 eur. Súd ďalej z obsahu úverovej zmluvy konštatoval, že súčasťou obsahu zmluvy (časť 3, bod 5) je prehlásenie zmluvných strán o tom, že uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky právneho predchodcu žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si nesplnila svoje zmluvné povinnosti a neuhrádzala dohodnuté splátky riadne ani včas, pristúpil právny predchodca žalobcu k vyhláseniu predčasnej splatnosti všetkých splátok úveru ku dňu 17.05.2011. Zároveň právny predchodca žalovaného vyzval žalobkyňu dňa 17.05.2011, aby z dôvodu podstatného porušenia zmluvy
a obchodných podmienok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradila predchodcovi žalobcu sumu 1.178,39 eur, pozostávajúcu z dlžnej istiny (1.072,54 eur), splatného úroku (83,90 eur) a poplatky za upomienky (21,86 eur) a to v dodatočnej lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Súd mal preukázané, že výzva bola žalobkyni doručená dňa 23.05.2011 do vlastných rúk a lehota na dodatočné splnenie dlhu uplynula dňa 02.06.2011. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcu doručil dňa 21. 11. 2012 žalobu na Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava a uplatnil si nárok na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 1.072,54 eur, úroku vo výške 24 % ročne zo žalovanej istiny počnúc od 02. 08. 2012 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy istiny počnúc od dňa 02.08.2012 až do zaplatenia, bežných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 61,46 eur sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania za obdobie nasledujúce po započítaní poslednej úhrady do dňa 01. 08. 2012 vo výške 372,28 eur a náhrady zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 10. 09. 2013, pričom rozhodcovský súd založil svoju právomoc konať a rozhodnúť spor na základe ustanovenia uvedeného v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok. Pôvodný žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn.IK-C/0613/0019 zo dňa 10.09.2013, pričom Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 5Er/279/2015 - 32 zo dňa 28.07.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2016. Dôvodom neudelenia poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bol rozpor exekučného titulom so zákonom z dôvodu neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej dojednaní neplatnej rozhodcovskej doložky a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Okresný súd Veľký Krtíš následne uznesením č. k. 5Er/279/2015 - 60 zo dňa 03.05.2016 exekučné konanie zastavil. Ďalej súd prvej inštancie ako ďalšiu zásadnú skutočnosť z hľadiska rozhodovania konštatoval, že žalobkyni bola pôvodným žalobcom predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy a Dohoda o splátkovom kalendári, ktoré boli datované dňa 20.02.2015 a ktoré žalobkyňa podpísala. Podľa čl. 1 bod 1 Dohody o zrážkach zo mzdy strany sa dohodli na zabezpečení pohľadávky žalobcu podľa článku II Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 20.02.2015. Žalovaná v bode 2 dohody vyhlásila, že je si vedomá právnych dôsledkov uzatvorenia dohody s tým, že riadne a včas bude uhrádzať splátky dlhu v zmysle dohody o splátkovom kalendári. Ďalej z tohto ustanovenia vyplýva oprávnenie žalovaného (veriteľa) predložiť dohodu o zrážkach platiteľovi mzdy na vykonanie zrážky. V bode 3 článku I Dohody o zrážkach zo mzdy je vyhlásenie žalobkyne, ktorým potvrdila, že dohoda nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok s tým, že má možnosť dohodu odmietnuť. Podľa Dohody o splátkovom kalendári, ktorú uzatvorili sporné strany dňa 20.02.2015, vyplýva, že žalobkyňa ako dlžníčka uviedla, že jej dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX ku dňu 20.02.2015 je vo výške 2456,95 eur. V článku II bodu 1. Dohody o splátkovom kalendári sa žalobkyňa zaviazala uhradiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach, pričom splatnosť splátok je rozpísaná v obsahu dohody, počnúc splatnosťou 1. splátky dňa 28. 03.2015 vo výške 60 eur a splatnosť všetkých ostatných splátok bola dohodnutá k 28. dňu v tom - ktorom kalendárnom mesiaci. Splatnosť poslednej splátky bola stanovená na deň 28.05.2019 vo výške 25,27 eur. V bode 3 článok II Dohody o splátkach je zahrnuté dojednanie, ktorým žalobkyňa (dlžník) výslovne určila, že akékoľvek plnenie sa započítava najprv na príslušenstvo a následne na istinu. V bode 4, článok II Dohody o splátkach žalobkyňa zobrala na vedomie, že v prípade omeškania, čo aj len s jednou splátkou dlhu je žalovaný ako veriteľ oprávnený podať návrh na exekúciu. V odôvodnení rozsudku súd ďalej konštatoval, že dňa 21.04.2017 žalovaný na pojednávaní predložil vzájomnú žalobu, ktorou si uplatnil právo na zaplatenie sumy 1.072,54 eur istiny s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.06.2008 bola uzatvorená medzi stranami sporu úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur a došlo k jeho čerpaniu dňa 04.06.2008. Žalobkyňa (dlžník) sa dostala do omeškania s plnením úveru, preto právny predchodca žalovaného pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyňa má povinnosť zaplatiť žalovanému istinu a príslušenstvo pohľadávky vrátane dlžných poplatkov. Po konštatovaní uvedených zásadných skutočností potom následne súd prvej inštancie sa v rozsudku vysporiadal predovšetkým s danosťou a existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne v zmysle petitu žaloby. Súd uviedol, že po pripustení zmeny petitu žaloby sa predmetom sporu stal žalobný návrh, ktorým žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 20.02.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným. Z formulácie žalobného petitu je zrejmé, že sa jedná o určovaciu žalobu a podstatou žaloby je žiadosť o určenie, že tu nie je právo žalovaného požadovať plnenie realizáciou zrážok na základe dohody o zrážkach a dohody o splátkach zo dňa 20.02.2015 (negatívny určovací petit). Civilný sporový poriadok od 01.07.2016 diferencuje, či sa jedná o žalobu určovaciu v zmysle
toho, či tu právo je alebo nie je, alebo ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti. Ustanovenie novej procesnej úpravy rozlišuje klasickú určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP a žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. S poukazom na aktuálnu právnu úpravu súd podanú žalobu vyhodnotil ako procesne prípustný nástroj právnej ochrany porušených, resp. ohrozených práv žalobkyne. Žalobný návrh súd podradil pod ustanovenie § 137 písm. c) CSP, pretože ide o žalobu o určenie „práva“. Procesnou podmienkou žalovateľnosti bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, ak takýto záujem nevyplýva z osobitného predpisu. Súd mal za to, že týmto osobitným predpisom v danom prípade je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže domáhať ochrany svojho práva na súde voči porušovateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 5; veta prvá. Naliehavosť požiadavky na navrhovanom určení zároveň je daná tým, že dohodu o zrážkach žalovaný môže kedykoľvek predložiť zamestnávateľovi žalobkyne na realizáciu zrážok z príjmu a uspokojovanie svoje pohľadávky. Súd sa ďalej zaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby, avšak z následného odôvodenia rozsudku je zrejmé, že zameral pozornosť na skúmanie platnosti základného zmluvného vzťahu - úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2008. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná odplata v podobe dohodnutých úrokov za poskytnutie úveru celkom zjavne vybočuje z rámca úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné aj z hľadiska dobrých mravov. Výška úrokovej sadzby viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebiteľské úvery poskytované bankami v čase uzatvorenia zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, resp. v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka úverovú zmluvu v časti dojednania o úrokoch prevyšujúcich obvyklú úrokovú mieru vyhlásil za neplatnú. Nebola tým dodržaná náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a súd uviedol, že zmluva má vady aj v ostatných obsahových náležitostiach, pretože neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, uvádza nesprávny údaj o priemernej RPMN v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i), k) a udáva aj nesprávnu výšku RPMN 28,81 %. Uvedené nedostatky spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Súd v ďalšom odôvodnení rozsudku uviedol, že vzhľadom na to, že zákon ako podmienku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy požaduje označenie zabezpečenej pohľadávky a jej výšku, táto podmienka z dôvodu vád hlavného záväzku nebola splnená. Pohľadávka a jej výška, ktorú dohoda zabezpečuje, sú vyjadrené neurčito. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečená pohľadávka musí byť určená presne a úplne konkretizovaná, pretože inak dlžník nemôže prejaviť svoju vôľu dostatočne vážnym a určitým spôsobom uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom toho konkrétneho spôsobu zabezpečenia. Z čl. I, bod 1 Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že dohoda bola uzatvorená za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky žalovaného (veriteľa) podľa článku II Dohody o splátkovom kalendári. Dohoda o splátkovom kalendári v čl. II (na ktorú dohoda o zrážkach odkazuje) v tomto ustanovení však neoznačuje žiadnu konkrétnu pohľadávku, ale ponúka rozpis mesačných splátok, ktoré žalobkyňa mala poukázať v prospech účtu žalovaného. Vzhľadom na obsah čl. I Dohody o splátkovom kalendári možno usudzovať, že ide o zabezpečenie pohľadávky existujúcej ku dňu 20.02.2015 vo výške 2.456,95 eur a súvisiacej s uzatvorenou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2008. Takéto označenie zabezpečenej pohľadávky a jej výšky súd považoval za neurčité, pretože nie je jasné, či sa zabezpečenie nevzťahuje alebo vzťahuje len na istinu úveru, čo pri vyššie spomenutých vadách úverovej zmluvy by bolo v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), pretože by išlo o zabezpečenie aj neexistujúcej pohľadávky a taktiež o neplatnosť dohody z dôvodu bezúročnosti úveru. Ďalej obsah dohody o zrážkach zo mzdy svedčí, že v súlade so zákonom nie sú vyjadrené ani ďalšie náležitosti ako sú výška dohodnutých zrážok a označenie platiteľa mzdy. Súd uviedol, že z hľadiska určitosti právneho úkonu nepostačuje určenie výšky zrážok odkazom na Nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. V dohode musí byť uvedené presne v akej výške sa majú zrážky zo mzdy vykonávať, taktiež v dohode o zrážkach musí byť nezameniteľne označený aj platiteľ mzdy dlžníka. Presná identifikácia platiteľa mzdy je podstatná z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky zo mzdy realizuje oprávnene. Súd potom uviedol, že keďže uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.02.2015 nespĺňa a preto logicky ani vôľa žalobkyne zabezpečiť splnenie záväzku žalovaného týmto spôsobom nemohla byť mienená vážne. Ďalej súd konštatoval, že ak predmetom zabezpečenia podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.02.2015 mal byť záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2008 a úverová zmluva má povahu spotrebiteľského záväzku, obsah dohody o zrážkach zo mzdy musí reflektovať aj ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v tom, že jeho súčasťou je poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia dohody a o možnosti dohodu odmietnuť. Súd potom konštatoval, že ani tieto náležitosti dohody neboli dodržané. Aj keď dohoda o zrážkach bola uzatvorená formou osobitnej listiny, no z výsluchu žalobkyne, ktorý súd realizoval na pojednávaní dňa 21
04.2017 vyplýva, že žalobkyňa sa s obsahom dohody oboznámila len zbežne a v skutočnosti nepoznala účel tohto právneho úkonu a potvrdila ho preto, že mala obavu z exekučného vymáhania dlhu. Nebola dostatočne informovaná a poučená o dôsledkoch uzatvorenia dohody a nemala ani reálnu možnosť dohodu odmietnuť. Z výsluchu žalobkyne podľa názoru súdu vyplýva, že nedisponovala skutočnou vôľou uzatvoriť dohodu o zrážkach, no formulár dohody podpísala, pretože jej boli adresované SMS správy a písomné výzvy na splnenie dlhu zo strany žalovaného, ktorý jej hrozil a v súčasnosti hrozí exekúciou, hoci exekučné konanie bolo právoplatne zastavené z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu. Absentuje tu preto skutočná vôľa žalobkyne uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy a zhoda tejto vôle s jej prejavom pri danom právnom úkone. Súd zdôraznil, že žalobkyňa nebola náležitým spôsobom poučená o všetkých právnych následkoch uzatvorenia dohody, pretože žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Súd poukázal taktiež na to, že právnym následkom uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy v danom prípade je, že takéto zrážky sa mali realizovať z premlčanej pohľadávky žalovaného, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2008. Súčasťou dohody o zrážkach musí byť poučenie, že žalovaný môže realizovať zrážky premlčaného dlhu a v zmysle dohody zrážať jeho splátky platiteľom mzdy. Takéto prehlásenie dohoda neobsahuje, čo je vada právneho úkonu, pre ktorú nemožno právnemu úkonu priznať žiadne právne účinky, pretože je absolútne neplatný. Pokiaľ ide otázku premlčania plnenia (dlhu) z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2008, ktorá bola medzi stranami sporná, súd prvej inštancie uviedol, že termín konečnej splatnosti úveru bol podľa zmluvy o úvere dohodnutý ku dňu 17.06.2013, k predčasnému zosplatneniu úveru došlo ku dňu 17.05.2011, o čom sa žalobkyňa dozvedela dňa 23.05.2011. Žalovaný jej poskytol 10 dní na dodatočné splnenie dlhu. Premlčacia doba začala preto prvýkrát plynúť počnúc od 03.06.2011 a k premlčaniu práva na poskytnutie zmluvného plnenia došlo preto vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe dňom 03.06.2014. Súd sa taktiež vysporiadal s námietkou žalovaného, pokiaľ sa tento domnieval, že od podania žaloby na rozhodcovský súd, t. j. odo dňa 11.06.2013 až do právoplatného skončenia exekučného konania, o ktorom sa dozvedel dňa 10.05.2016, premlčacia doba neplynula. Súd tento názor označil za mylný, pretože premlčacia doba nespočívala. Žalovaný si uplatnil právo na plnenie z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2008 na exekučnom súde z nulitného exekučného titulu, pretože podaním žaloby na rozhodcovský súd si uplatnil právo na orgáne, ktorý nemal právomoc vydať rozhodnutie z dôvodu neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Podanie žaloby na rozhodcovský súd tak nespôsobilo následok uvedený v § 112 OZ, ktoré ustanovenie treba vykladať tak, že účinky spočívania premlčania nastávajú až vtedy, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na orgáne, ktorý má právomoc o tomto práve konať. V danej veci tieto podmienky neboli splnené, preto nedošlo k spočívaniu práva a nastalo jeho premlčanie dňa 03.06.2014. Napriek tomu, že dohoda o zrážkach bola vyhotovená formou osobitnej listiny a do jej obsahu boli zakotvené aj vyhlásenia žalobkyne o dôsledkoch uzatvorenia dohody, súd považoval za zrejmé, že išlo len o formálny prístup spočívajúci v predložení zmluvného formulára, ktorého znenie bolo dopredu pripravené zo strany žalovaného, ktorý žalobkyňa nemala žiadnu možnosť individuálne ovplyvniť. Súd sa stotožnil s tým, že podpísaním formulára žalobkyňa vlastne konala v skutkovom omyle spôsobenom nedostatkom vážnosti jej vôle, ktorá bola ovplyvnená z dôvodu hrozby núteného vymáhania dlhu formou exekúcie. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, vzhľadom na jej výpoveď, ktorá nebola zo strany žalovaného vôbec spochybnená. Súd poukázal na to, že výpoveď žalobkyne je naviac potvrdená písomnými výzvami na uhradenie dlhu, ktoré boli adresované žalobkyni po zastavení exekučného konania vo veci sp. zn. 5Er/279/2015. Súd preto konštatoval, že kumulatívne podmienky uvedené v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neboli splnené a uvedený nedostatok v spojení s ostatnými vadami právneho úkonu spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o splátkach zo dňa 20.02.2015 v zmysle § 39 OZ. Súd taktiež konanie žalovaného vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v úmysle obísť platnú legislatívu na ochranu spotrebiteľa a domôcť sa premlčaného dlhu. Nekalé obchodné praktiky sú pritom zo zákona zakázané, z ktorého dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy taktiež absolútne neplatná. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal aj na to, že dodávateľ nemôže konať v rozpore s dobrými mravmi, a to najmä tým spôsobom, že môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využívať omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Vzhľadom na § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd potom konštatoval, že formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa v danej veci dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Pre záver súdu bolo právne relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktoré sú
neprijateľné. Z týchto dôvodov potom súd určil, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 20.02.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu zo dňa 21.04.2017, súd ju právne posúdil ako nedôvodnú a to vzhľadom na už konštatovanú námietku premlčania práva, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú. K premlčaniu práva došlo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe dňa 03.06.2014, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd (orgán bez právomoci) nespôsobilo spočívanie premlčacej doby. Účinky uvedené v ustanovení § 112 OZ nastanú len vtedy, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na orgáne, ktorý má právomoc o práve konať. Z týchto dôvodov súd vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP v zmysle zásady procesného úspechu. Žalobkyňa bola v spore v plnom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu a súčasne súd uviedol, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal pôvodný žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na znenie ustanovenia § 551 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka a argumentuje, že pokiaľ ide o formálne náležitosti, pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy predpisuje zákon písomnú formu. Písomná dohoda sa uzatvára len medzi veriteľom a dlžníkom, pričom platiteľ mzdy nie je stranou dohody a nemôže jej existenciu žiadnym spôsobom ovplyvniť. V dohode o zrážkach zo mzdy si veriteľ a dlžník môžu dohodnúť výšku zrážok. Z hľadiska ochrany dlžníka zákon vymedzuje, že výška dohodnutých zrážok nesmie byť vyššia, ako by boli jednotlivé splátky pri výkone rozhodnutia. Pokiaľ si strany medzi sebou nedohodnú výšku jednotlivých zrážok zo mzdy, platí, že výška jednotlivých zrážok sa určí podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok. Pôvodný žalovaný tak namietal, že výška zrážok zo mzdy, ktorá má zabezpečovať pohľadávku veriteľa, je vecou vzájomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom, pričom dohodnuté zrážky môžu byť len nižšie ako ustanovuje osobitný predpis. V prípade, že výška zrážky nebola v dohode určená, bude sa postupovať pri výpočte jednotlivých zrážok zo mzdy podľa § 68 až 71 Exekučného poriadku v spojení s Nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov. Predmetné zároveň predstavuje aj zákonné obmedzenie, pretože vyššie zrážky ako podľa týchto osobitných predpisov, nie sú prípustné. Súd vo svojom odôvodnení označenie zabezpečenej pohľadávky a jej výšky považoval za neurčité, pretože podľa jeho názoru nie je jasné, či sa zabezpečenie nevzťahuje alebo vzťahuje len na istinu úveru. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na predmetnú dohodu o splátkovom kalendári a to na čl. I bod. 4, v ktorom sa uvádza: „Pohľadávka ku dňu 20.02.2015 prestavuje celkovo sumu vo výške 2456,95 eur, ktorá je zložená z istiny pohľadávky a z príslušenstva pozostávajúceho z vyčíslených úrokov a nákladov spojených s rozhodcovským konaním a právnym zastúpením“. Táto dohoda o splátkovom kalendári je súčasťou spisového materiálu a nie je jasné, či súd prvej inštancie tejto dohode venoval aj náležitú pozornosť. Pokiaľ ide o samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy, táto je podľa názoru odvolateľa plne v súlade s § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa uzatvorila dohodu o zrážkach zo mzdy plne v súlade s § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa dňa 20.02.2015. Žalobkyňa mohla predmetnú dohodu odmietnuť a to v súlade s bodom 3. predmetnej dohody - Dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje, že pri jej podpisovaní konal slobodne a vážne a že dohoda nebola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a že si bol vedomý možnosti ju odmietnuť. Žalovaný v odvolaní upozornil na fakt, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola zo spoločnosti PRO CÍVITAS s. r. o., odoslaná dňa 20.02.2015 a do spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o. sa vrátila podpísaná až 02.03.2015. Žalobkyňa tak podľa jeho názoru mala dostatok času na to, aby dohodu podpísala alebo ju ako celok odmietla. Žalovaný má tak za nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená individuálne, nebola súčasťou inej spotrebiteľskej zmluvy, ale bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a dlžník bol preukázateľne poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Nie je predsa možné, aby súd poskytol ochranu spotrebiteľovi, ktorý v jeden deň podpíše dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je plne v súlade so zákonom a na druhý deň si to spotrebiteľ rozmyslí jednoducho tvrdiac, že on dohodu o zrážkach zo mzdy vlastne podpísať ani nechcel a vlastne on si svoj dlh voči veriteľovi jednoducho neuhradí. Takáto ochrana nepoctivým spotrebiteľom neznamená nič iné, len motivovanie ďalších spotrebiteľov, ktorým veriteľ poskytol úver v dobrej viere, aby veriteľa žalovali a svoj dlh nesplácali. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie sa v tomto konaní nemal vôbec zaoberať tým, či zmluva o úvere je bezúročná alebo nie. Žalovaný má za to, že súd konal v rozpore s § 216 ods. 1 CSP, pretože súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Tým nie je dotknuté ustanovenia § 216 ods. 2 CSP, nakoľko súd prvej inštancie nevyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa § 298 ods. 1 CSP. Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnych vzťahom, je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začne len na
základe podanej žaloby, pričom žalobca vymedzuje predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, ako aj výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať. V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu alebo nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní nemal vecne zaoberať iným právny vzťahom, iným právom, ani iným plnením, než aké boli uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu a premlčaný nárok, žalovaný opätovne uvádza, že žalobkyňa podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, v dôsledku čoho právny predchodca žalovaného E. Y., a. s. vyhlásila úver za predčasne splatný a to dňa 17.05.2011. O tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela dňa 23.05.2011, o čom svedčí doručenka vlastnoručne podpísaná žalobkyňou. V zmysle predmetnej výzvy na splatenie úveru mala žalobkyňa 10 dňovú lehotu na dobrovoľné splatenie úveru. Premlčacia doba teda prvýkrát začala plynúť od 04.06.2011. Následne právny predchodca žalovaného podal žalobu na rozhodcovský súd pod sp. zn. IK-C/0613/0019, žaloba bola doručená dňa 11.06.2013. Právnemu predchodcovi žalovaného povinnosť podať žalobu na rozhodcovský súd vyplývala z § 93b zákona o bankách. Žalovaný teda vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby od zosplatnenia a dobrovoľnej lehoty na splatenie úveru t. j. od 04.06.2011 do podania žaloby, t.j. do 11.06.2013, len 2 roky a 7 dní. Následne, na podklade rozhodcovského rozsudku prebiehalo exekučné konanie, avšak Okresný súd Veľký Krtíš uznesením pod sp. zn. 5Er/279/2015 exekučné konanie zastavil. O tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel dňa 10.05.2016. Žaloba na Okresný súd Veľký Krtíš bola súdu doručená dňa 18.04.2017 a teda žalovaný vyčerpal zo zákonnej premlčacej doby ďalších 11 mesiacov a 8 dní. Žalovaný preto naďalej má za to, že od podania žaloby na rozhodcovský súd, až do právoplatného skončenia exekučného konania, premlčacia doba neplynula, ale spočívala podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Žalovaný teda vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby spolu 2 roky 11 mesiacov a 15 dní. Odvolateľ na podporu svojho stanoviska citoval z konkrétneho rozhodnutia Okresného súdu Lučenec. V závere odvolania pôvodný žalovaný s poukazom na článok 2 Civilného sporového poriadku zdôraznil princíp právnej istoty a žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie konal jednoznačne v rozpore s princípom právnej istoty, keď vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Okresný súd Veľký Krtíš vydal v troch skutkovo podobných a v právne rovnakých veciach platobné rozkazy (žalovaný uviedol spisové značky týchto konaní) a uviedol, že je nepochopiteľné, že Okresný súd Veľký Krtíš v štyroch takmer identických veciach rozhodne tak, že v troch veciach rozhodne formou platobného rozkazu a v štvrtej (o vzájomnej žalobe), žalobu zamietne. V zmysle vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, potom odvolateľ žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný má právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 20.02.2015 a vzájomnej žalobe vyhovie a zaviaže žalobcu na trovy konania a trovy právneho zastúpenia v prospech žalovaného, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu pôvodného žalovaného nevyjadrila.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd bol povinný sa predovšetkým procesne vysporiadať s neskoršími právnymi skutočnosťami, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a mali vplyv na hmotnoprávnu i procesnú subjektivitu strany - pôvodného žalovaného.
6. Odvolací súd mal z vlastnej rozhodovacej činnosti a taktiež listinne preukázané z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 67934/B vedomosť o tom, že spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, bola vymazaná z Obchodného registra Slovenskej republiky. Dôvodom výmazu bolo zrušenie spoločnosti bez likvidácie formou jej zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom 831 04 Bratislava - Nové Mesto, Vajnorská 100/A, ako právnym nástupcom podľa ustanovenia § 69 ods. 9 a § 218m a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. K zrušeniu spoločnosti a zároveň jej zlúčeniu došlo ku dňu 20.07.2017. Spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra a zanikla dňa 09.08.2017. Pretože pôvodný žalovaný zanikol počas odvolacieho konania skôr, ako
sa toto právoplatne skončilo, rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 64 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP uznesením č. k. 14Co/396/2017-209 zo dňa 13.08.2018 po preukázaní právneho nástupníctva o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom zaniknutej právnickej osoby, ktorá bola dovtedy stranou sporu v procesnom postavení žalovaného. S poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 CSP právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
7. Následne sa odvolací súd zameral na vecný prieskum správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a to v rozsahu podaného odvolania žalovaného. Odvolací súd poznamenáva, že v sporovom konaní je odvolací súd striktne viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku).
8. Žalobkyňa sa žalobou doručenou príslušnému okresnému súdu dňa 08.11.2016 domáhala, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným dňa 20.02.2015, je neplatná a taktiež, aby súd určil neplatnosť aj dohody o splátkovom kalendári, ktorá bola uzatvorená k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobkyňu a pôvodným žalovaným dňa 20.02.2015. Žalobu odôvodnila tým, že v postavení spotrebiteľky uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobkyňou právnym predchodcom žalovaného predčasne zosplatnený. Pôvodný žalovaný, ako postupník pohľadávky z úverovej zmluvy, využil psychický nátlak voči žalobkyni na vymoženie dlhu na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol vydaný v súlade so zákonom, pretože exekúcia vedená na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5Er/289/2015 bola zastavená z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Žalovaný podľa tvrdenia žalobkyne z dôvodu nevymožiteľnosti svojej pohľadávky zneužil inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a žalobkyňa na základe psychického nátlaku na ňu uzatvorila dohodu o zrážkach zo mzdy a o splátkovom kalendári bez toho, aby bola upozornená na premlčanie dlhu z úverovej zmluvy. Žalovaný využil nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore zo zákonom o ochrane spotrebiteľa a nízke právne vedomie žalobkyne, ako spotrebiteľky. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v rozpore s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a preto ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala, že dohoda o zrážkach zo mzdy je taktiež neurčitá, pretože jednoznačne neurčuje, ktorú konkrétnu pohľadávku zabezpečuje. Dohoda o splátkovom kalendári je podmienenou zmluvou v zmysle § 52a ods. 2 OZ, preto je takisto neplatná, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy má podobu štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej obsah žalobkyňa, ako spotrebiteľka, nemala možnosť vopred ovplyvniť. Za daného stavu žalobkyňa ako spotrebiteľka z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície bola slabšou stranou zmluvného vzťahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy a jej jednotlivé ustanovenia sú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné v zmysle ustanovení § 53 a násl. Občianskeho zákonníka. V priebehu konania žalobkyňa na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 21.07.2017 navrhovala pripustiť zmenu petitu pôvodnej žaloby tak, aby súd určil, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 20.02.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným. Súd na danom pojednávaní zmenu petitu žaloby v tomto navrhovanom znení pripustil.
9. Súd vykonal dokazovanie a po jeho vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol. Je potrebné zdôrazniť, že pôvodný žalovaný, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a namietal dôvody a právne posúdenie veci, pokiaľ prvoinštančný súd uviedol, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený v meritórnom výroku rozsudku.
10. Pôvodný žalovaný, ako odvolateľ, v odvolaní predovšetkým namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v danom spore nemal vôbec zaoberať tým, či je zmluva o úvere bezúročná alebo nie, pričom súd konal v rozpore s ustanovením § 216 ods. 1 CSP a nad rámec žalobného petitu. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto odvolacím argumentom pôvodného žalovaného a prisviedča názoru, že súd, pokiaľ mal žalobou vymedzený predmet sporu (po pripustení zmeny žaloby) na určenie, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 20.02.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným, zameral súd svoj prieskum nad rámec vymedzený
žalobným petitom, pokiaľ skúmal obsahové náležitosti pôvodného zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou, ako úverovou dlžníčkou a pôvodným veriteľom - E. Y., a.s. so sídlom v Y. z toho hľadiska, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované osobitnou právnou normou v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2008. Pokiaľ žalobkyňa určovacou žalobou žiadala súd určiť, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej dňa 20.02.2015 medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným
- spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, bolo úlohou súdu zamerať prieskum na skúmanie zákonnosti a platnosti tohto právneho úkonu, ktorého platnosť a teda aj právne následky z neho vyplývajúce (právo požadovať výkon práva z obsahu tohto právneho úkonu vyplývajúceho), bolo v rámci predmetu konania spochybnené. Z hľadiska rozhodovania o predmete sporu nebolo skúmanie obsahových náležitostí základnej zmluvy o úvere právne významné. Odvolací súd však súčasne poznamenáva, že aj napriek tomu, že súd prvej inštancie svoj prieskum extenzívne rozšíril nad rámec žalobného petitu o skúmanie obsahových náležitostí základnej zmluvy o úvere a vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť tejto zmluvy o úvere, z ktorej plnenie bolo spornou dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečené, toto konštatovanie bolo obsiahnuté v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie len nad rámec ďalších vytýkaných vád a nezákonnosti už samotnej dohody o zrážkach zo mzdy a teda, z obsahu rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozsudku je možné konštatovať, že súd prvej inštancie skúmal detailne a vo viacerých smeroch zákonnosť aj samotnej spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Určovací výrok rozsudku, v zmysle ktorého žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 20.02.2015 medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným, je tak v jednotlivých bodoch odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie riadne právne i skutkovo zdôvodnený a súd prvej inštancie právne argumentačne nepostavil svoje rozhodnutie výlučne len na konštatovanom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.
11. Odvolací súd, reagujúc na ďalšie konkrétne odvolacie argumenty odvolateľa, však musí prisvedčiť dôvodnosti aj ďalších dvoch žalovaným uvádzaných odvolacích argumentov a to, pokiaľ súd prvej inštancie vytýkal posudzovanej dohode o zrážkach zo mzdy nedostatok obsahových náležitostí spočívajúcich v tom, že podľa názoru súdu prvej inštancie zákonom požadované náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy sú aj presne uvedená výška dohodnutých zrážok a označenie platiteľa mzdy. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z hľadiska určitosti právneho úkonu nepostačuje určenie výšky zrážok odkazom na Nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. V dohode musí byť uvedené presne v akej výške sa majú zrážky zo mzdy vykonávať, taktiež v dohode o zrážkach musí byť nezameniteľne označený aj platiteľ mzdy dlžníka. Presná identifikácia platiteľa mzdy je podstatná z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky zo mzdy realizuje oprávnene. Súd potom uviedol, že keďže uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.02.2015 nespĺňa a preto logicky ani vôľa žalobkyne zabezpečiť splnenie záväzku žalovaného týmto spôsobom nemohla byť mienená vážne. Takýto záver súdu však nemá oporu v zákonnej úprave.
12. Vychádzajúc z ustanovenia § 551 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
13. Vychádzajúc z dikcie citovaného zákonného ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje, že zákon pokiaľ upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, je pomerne strohý v zákonnej úprave, pričom výslovne požaduje písomnú formou dohody medzi veriteľom a dlžníkom a ustanovuje, že zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie, než by boli pri výkone rozhodnutia. Žiadne ďalšie obligatórne náležitosti zo zákonnej dikcie expressis verbis nevyplývajú, avšak z hľadiska naplnenia požiadavky určitosti každého právneho úkonu je zrejmé, že výška zabezpečenej pohľadávky touto formou by mala z dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplývať a to jasným a nezameniteľným spôsobom a taktiež z charakteru dohody, ako dvojstranného konsenzuálneho právneho úkonu je zrejmé, že obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon však výslovne neustanovuje, že podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy musí nevyhnutne byť aj konkrétna výška zrážok zo mzdy, zákonná dikcia obsahuje len zákonné obmedzenie, v zmysle ktorého dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok
presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1 OZ). Zo zákonného znenia ustanovenia § 551 OZ však nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že pokiaľ by dohoda o zrážka zo mzdy uzatvorená písomne medzi veriteľom a dlžníkom a obsahujúca jednoznačne výšku zabezpečenej pohľadávky súčasne neobsahovala aj konkrétnu výšku dohodnutých zrážok zo mzdy, že by len z tohto dôvodu bola absolútne neplatným právnym úkonom.
14. Taktiež nemožno zo zákonnej dikcie ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že nevyhnutnou súčasťou dohody o zrážkach zo mzdy je aj určenie konkrétneho platiteľa mzdy dlžníka, voči ktorému následne si veriteľ môže svoje právo na zrážky zo mzdy uplatniť. Odvolací súd v tejto súvislosti aj poznamenáva, že takéto dojednanie by v praktickej rovine bežného života spôsobovalo nemalé potiaže práve z dôvodu, ak by dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovala len označenie aktuálneho zamestnávateľa, ako platiteľa mzdy dlžníka v čase spísania dohody o zrážkach zo mzdy, čo by však už nezodpovedalo prípadu, ak by dlžník kedykoľvek neskôr následne zmenil zamestnanie, a teda aj platiteľa mzdy. Odvolací súd sa preto vzhľadom na dikciu zákona a znenie ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na konštatované praktické súvislosti s určením aktuálneho platiteľa mzdy v čase predloženia dohody veriteľom na realizáciu, prikláňa skôr k názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako obligatórnu náležitosť nemusí obsahovať výslovné a konkrétne označenie platiteľa mzdy, voči ktorému by následne mala byť veriteľom predložená na realizáciu. Konštatovanie súdu prvej inštancie o neplatnosti a neurčitosti posudzovanej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu absencie uvedených dvoch náležitostí - neuvedenie konkrétnej výšky zrážok zo mzdy a neoznačenie konkrétneho platiteľa mzdy dlžníčky, by tak bez ďalšieho vzhľadom na zákonnú dikciu ustanovenia 551 Občianskeho zákonníka, neobstálo. S ďalšími odvolacími argumentmi obsiahnutými v odvolaní pôvodného žalovaného však už nie je možné súhlasiť.
15. Odvolací súd sa z hľadiska zákonom požadovaných formálnych a obsahových náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy plne stotožňuje so záverom súdu, že posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy ňou zabezpečenú pohľadávku a jej výšku vyjadruje neurčito, čo je jednoznačne zásadná vada tohto dvojstranného právneho úkonu, pretože má za následok jej neurčitosť v esenciálnej náležitosti tohto právneho úkonu. Odvolací súd zhodne s odôvodnením súdu prvej inštancie poznamenáva, že z článku I bodu 1 dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že dohoda bola uzatvorená za účel zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa podľa článku II. Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 20. 2. 2015. Odvolací súd v súvislosti s takto vymedzeným označením zabezpečenej pohľadávky následne konštatuje, že už samotný odkaz na iný dokument nie je z hľadiska určitosti a konkrétnosti zabezpečenej pohľadávky postačujúci. Navyše z obsahu spomínanej Dohody o splátkovom kalendári uzatvorenej toho istého dňa, ako dohoda o zrážkach zo mzdy, teda dňa 20. 2. 2015, je zrejmé, že v citovanom článku I. v bode 1 Dohody o zrážkach zo mzdy je zrejme mylne uvedený odkaz na článok II. Dohody o splátkovom kalendári, pretože konkretizovaná výška pohľadávky je obsiahnutá v článku I. v bode 4 Dohody o splátkovom kalendári, pričom v článku II. Dohody o splátkovom kalendári sú dátumovo vymedzené a rozpísané jednotlivé mesačné splátky, ktoré sú predmetom dohody o splátkovom kalendári a výška týchto splátok. Odvolací súd sa tak plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že označenie zabezpečenej pohľadávky a jej výšky v spornej dohode o zrážkach zo mzdy je neurčité a nekonkrétne a práve z tohto dôvodu možno prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že takáto dohoda z dôvodu jej neurčitosti a rozporu s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatný právny úkon.
16. Okrem konštatovanej absolútnej neplatnosti posudzovanej Dohody o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neplatnosti pre jej neurčitosť v časti vymedzenia konkrétnej výšky zabezpečovanej pohľadávky, však odvolací súd taktiež prisviedča aj právnemu názoru súdu prvej inštancie, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy by musela byť súladná aj s osobitnou právnou úpravou spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení rozsudku zameral predovšetkým na právne posúdenie vzťahu medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského, ktorého charakter nebol zo strany pôvodného žalovaného ani v odvolacom konaní namietaný a tak ani spochybnený. Odvolací súd ako zásadné konštatuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, na podklade ktorej by mali byť v prospech žalovaného vykonávané zrážky zo mzdy, je obsiahnutá síce na osobitnej listine, avšak táto dohoda má formulárový charakter a bola vopred veriteľom nakoncipovaná a dlžníkovi predkladaná, pričom z jej textu a koncipovania nie je zrejmá možnosť dlžníka, ako spotrebiteľa túto „dohodu“ a jej obsah zmeniť alebo inou formou individuálne ovplyvniť.
Takéto zabezpečenie dlhu nie je na prospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa svojou neznalosťou právnych dôsledkov tohto zabezpečovacieho inštitútu dostáva do znevýhodneného postavenia, pretože veriteľovi je takouto formou umožnené domáhať sa uspokojenia svojho tvrdeného nároku a to aj v nezákonnej výške bez obmedzení a bez náležitej súdnej kontroly, pričom nemožno vylúčiť ani účel obchádzania príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a vyňatie záväzkového vzťahu zo súdneho prieskumu. Možno taktiež súhlasiť so záverom konštatovaným súdom prvej inštancie v dôvodoch rozsudku, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a ustanovenia takejto dohody zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá robí takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou pre rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39 v spojení s ustanovím § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka.
17. Okrem uvedeného, pokiaľ odvolací súd už vyššie konštatoval, že súd prvej inštancie nad rámec žalobou vymedzeného petitu skúmal obsahové náležitosti základnej zmluvy o úvere a vyslovil jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť s poukazom na zákon číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom sa mal správne a prioritne zamerať predovšetkým na skúmanie zákonnosti samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne, s poukazom na spotrebiteľský charakter vzájomného vzťahu medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným, podrobil súdnemu prieskumu dohodu o zrážkach zo mzdy s poukazom na znenie ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
18. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
19. Je síce možné prijať argument, že zákon nezakazuje ako zabezpečovací inštitút aj v spotrebiteľských zmluvách dohodnúť so spotrebiteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, avšak z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú (okrem všeobecného ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka) ešte ďalšie kritériá, ktoré musia byť splnené pre to, aby dohodnuté zabezpečenie uspokojenia pohľadávok formou zrážok zo mzdy spotrebiteľa bolo prípustné, zákonné a platné. Zákonná úprava vyžaduje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy so spotrebiteľom formou osobitnej listiny, súčasne preukázateľne musí byť spotrebiteľ náležite a pre neho zrozumiteľne a pravdivo poučený o právnych následkoch a dôsledkoch jej uzavretia a preukázateľne musel mať možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť bez toho, aby to malo pre neho akýkoľvek negatívny dôsledok.
20. Oboznámením sa s obsahom Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi pôvodným žalovaným a žalobkyňou dňa 20. 02. 2015 z hľadiska jej obsahu a formy, odvolací súd sa plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že je nutné považovať túto dohodu za absolútne neplatnú nielen z dôvodu jej neurčitosti (neuvedenia a nekonkretizovania pohľadávky veriteľa, ktorú mala zabezpečovať), no taktiež pre jej rozpornosť zo zákonnou úpravou § 5a ods. 1 písm. a/ zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je síce pravdou, že v danom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi pôvodným žalovaným a žalobkyňou zo dňa 20. 02. 2015 bola uzatvorená na osobitnej listine, avšak naplnenie aj ostatných zákonných kritérií pre prípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy žalovaný v konaní nepreukázal. Zo samotnej dohody o zrážkach zo mzdy (jej textovej časti) veľmi všeobecným spôsobom síce vyplýva formálne poučenie o následkoch podpisu takejto dohody a právnych dôsledkov pre spotrebiteľa z nej vyplývajúcich, avšak pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd nemal preukázané, či bol žalobca ako spotrebiteľ poučený o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd s poukazom na obsah spisu takýto argument odmieta. Odvolací súd poukazuje na výsluch žalobkyne a to na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 21.04.2017, kedy bola súdom žalobkyňa priamo vypočutá ku kontraktačnému procesu uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Z obsahu výpovede žalobkyne vyplýva: „Dohoda o zrážkach zo mzdy mi bola doručená cestou pošty a bola mi doručená zo strany žalovaného a jeho právnej zástupkyne JUDr. Kubrikovej. Uvedenú dohodu som si ja prelistovala a tým som sa zbežným spôsobom oboznámila s obsahom takejto dohody, následne som dohodu podpísala a zaslala späť“. ... „Ja som postrehla, že sa jedná o dohodu, ktorej predmetom sú zrážky zo mzdy a dohoda o splátkach, ale bližšie som sa s obsahom tohto právneho úkonu nezaoberala,
len som ho podpísala a následne zaslala späť na adresu uvedenú na odoslanie“. .. „K dohode o zrážkach zo mzdy som pristúpila, pretože boli mi adresované SMS správy, prostredníctvom ktorých som bola vyzývaná na uhradenie dlhu z úverovej zmluvy“. Z výpovede žalobkyne tak vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy spolu s dohodou o splátkovom kalendári obdržala prostredníctvom pošty vo formulárovom vyhotovení a to bez náležitého, respektíve akéhokoľvek vysvetlenia a poučenia o tom, čo pre ňu podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy znamená, aké zákonné dôsledky pre ňu ako dlžníka z uvedeného právneho úkonu vyplývajú, bez poučenia o dôsledkoch jej uzavretia a taktiež bez možnosti ju akýmkoľvek spôsobom individuálne ovplyvniť. Naopak, z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že na priamu otázku, či bola žalobkyňa poučená o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy, výslovne uviedla, že poučená nebola a taktiež, že dohodu podpísala, pretože sa zľakla. Už len samotná skutočnosť, že žalobkyni bola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená poštou s konkrétnym obsahom a teda nebola podpísaná pri osobnom jednaní a kontakte s pracovníkom, respektíve kvalifikovaným obchodným zástupcom pôvodného žalovaného, je zrejmé, že nebola ako spotrebiteľka osobitne poučená o jej právach a najmä nebola podrobne a pre ňu dostatočne zrozumiteľne oboznámená s dôsledkami uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd navyše konštatuje, že celkom zjavne spotrebiteľka dohodou o zrážkach zo mzdy v čase jej podpísania zabezpečovala svoj záväzok, ktorý bol už v tom čase v celom rozsahu premlčaný a tak sa navyše vyžadovalo aj osobitné poučenie v tomto smere, ktoré zjavne pôvodný žalovaný spotrebiteľke neposkytol. Okrem tvrdenia žalobkyne, že túto dohodu podpisovala pod psychickým nátlakom pôvodného žalovaného, je tak navyše zásadné aj to, že žalobkyňa dohodou zabezpečila už premlčanú pohľadávku pôvodného žalovaného, o ktorom premlčaní však zjavne nevedela. K tomuto záver odvolací súd opätovne oprávňuje obsah výpovede žalobkyne na danom pojednávaní konanom dňa 21.04.2017, kedy na priamo otázku, či bola žalobkyňa oboznámená so skutočnosťou premlčania dlhu uviedla, že s takouto skutočnosťou oboznámená nebola. Žalovaný tak v konaní nepreukázal (respektíve neprodukoval žiadne dôkazy ktorými by vyvrátil výpoveď žalobkyne), že boli z jeho strany naplnené zákonné predpoklady vyžadované ustanovením § 5a ods. 1 písm. a/ zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pre to, aby dohodu o zrážkach zo mzdy bolo možné považovať za prípustný prostriedok zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Nepreukázal, že spotrebiteľka bola vopred, pravdivo, dostatočne podrobne a zrozumiteľne s ohľadom na predpokladaný stupeň právneho povedomia bežného spotrebiteľa o právnych následkoch a dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy (navyše už premlčaného dlhu) poučená a informovaná a že mala skutočnú, reálnu možnosť odmietnuť ju bez negatívnych následkov pre ňu. Negatívnymi následkami odvolací súd chápe aj neustále a systematické vyvíjanie priameho či nepriameho nátlaku na spotrebiteľku aj formou vyhrážok z exekúcie, v prípade ak doručenú dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpíše a nezašle nazad žalovanému, hoci tento už v tom čase vedel, že exekúcia, ktorou sa vyhrážal žalobkyni, bola súdom vyhlásená v danej veci za neprípustnú, pretože žalovaný nedisponoval spôsobilým exekučným titulom. Takéto konania a postup pôvodného žalovaného je možné hodnotiť ako konanie rozporné s dobrými mravmi a súhlasiť aj s názorom súdu prvej inštancie, že ide o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorý zneužíval nevedomosť spotrebiteľky o nevymožiteľnosti jeho práva vzhľadom na nespôsobilý exekučný titul - rozhodcovský rozsudok a oslabenie jeho práva vzhľadom na jeho premlčanie. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.02.2015 je nutné považovať za absolútne neplatnú a to pre rozpor so zákonom - jednak lex generalis - s ustanoveniami § 37, § 39, § 53 ods. 5 a § 551 Občianskeho zákonníka, ako aj osobitnej právnej normy - § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Bolo potom možné vyhovieť žalobe a určiť, že z absolútne neplatného právneho úkonu žalovaný nemá právo domáhať sa výkonu práva z neplatného práva vyplývajúceho - vykonávať zrážky zo mzdy.
21. Pokiaľ odvolateľ namietal aj správnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd vzájomnú žalobu pôvodného žalovaného zamietol z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania nároku žalovaného, odvolací súd preskúmaním vecnej správnosti tohto meritórneho výroku konštatuje jeho vecnú správnosť. Súd prvej inštancie správne konštatoval počiatok plynutia trojročnej všeobecnej premlčacej doby odo dňa márneho uplynutia dodatočnej lehoty na splnenie dlhu od výzvy pôvodného žalovaného zasielanej žalobkyni dňa 23.05.2011, teda odo dňa 03.06.2011. K premlčaniu nároku pôvodného žalovaného, vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 04.06.2008, tak došlo dňom 03.06.2014. Pôvodný žalovaný si vzájomnú žalobu na súde uplatnil až na pojednávaní dňa 21.04.2017, teda celkom zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Odvolací súd sa taktiež v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie a vyvracia tým aj ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, že v danej veci nedošlo k spočívaniu premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka, pretože právne následky vymienené v tomto zákonnom ustanovení z hľadiska
spočívania plynutia premlčacej doby má len uplatnenie práva na súde, alebo orgáne príslušnom o tomto práve konať (ktorým by mohol byť aj rozhodcovský súd), avšak len za predpokladu, ak by tento orgán mal legitímnu právomoc o nároku konať a o ňom rozhodnúť, čo v danej veci naplnené nebolo. V exekučnom konaní Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 5Er/289/2015 bola exekúcia pôvodného žalovaného, ako oprávneného, vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a tým aj nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý rozsudok vydal. Uplatnenie práva na nepríslušnom orgáne nespôsobuje spočívanie premlčacej doby a preto bol správny aj záver súdu prvej inštancie, ktorý vzájomnú žalobu žalovaného z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčacia zo strany žalobkyne zamietol.
22. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobkyne v spore potom následne aj súd prvej inštancie správne rozhodol o jej nároku na plnú náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
23. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých meritórnych výrokoch, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne neúspešná strana sporu, je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).