Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/420/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, ako členov senátu, v spore žalobcu: Prima Banka, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: M. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. X. D. XXX/XX, XXX XX N. E., o zaplatenie 5.582,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10Csp/234/2016 - 82 zo dňa 23. 08. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10Csp/234/2016 - 82 zo dňa 23. 08. 2017 v napadnutom treťom výroku, ktorým súd povolil žalovanej splácať istinu s príslušenstvom a trovy konania v mesačných splátkach po 170,- Eur p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 5.582,30 Eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 205,- Eur, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 1,59 Eur, nezaplatenými poplatkami na poistnom vo výške 4,80 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 5.582,30 Eur od 29. 11. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatených úrokov 205,- Eur od 29. 11. 2016 do zaplatenia. Druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Tretím výrokom povolil súd žalovanej splácať istinu s príslušenstvom a trovy konania v mesačných splátkach po 170,- Eur mesačne, vždy k poslednému dňu v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, pod stratou výhody splátok. Okresný súd po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 10. 08. 2015 Zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 6.000,- Eur. Zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa. Súd zistil, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, jej náležitosti sú v súlade s ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná uznala dlh čo do dôvodu a aj výšky, táto teda sporná nebola. Súd považoval žalobu za dôvodnú aj v časti vyčísleného úroku z úveru a úroku z omeškania do zosplatnenia spolu s dlžným poistným. Preukázané tiež bolo, že aj po zosplatnení úveru bola žalovaná v omeškaní s peňažným dlhom, a preto súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny a neuhradených úrokov odo dňa nasledujúceho po zosplatnení. Ďalej súd považoval za preukázané, že žalovaná sa aktívne snaží situáciu riešiť, zamestnala sa spolu s manželom v C.. Navrhovanú sumu, ktorú samotná žalovaná považovala za takú, ktorú je schopná splácať, považoval za nedostatočnú a dospel k záveru, že vzhľadom na zistenia je v možnostiach žalovanej splácať sumu po 170,- Eur mesačne, čím by mal byť dlh splatený do troch rokov, čo súd považoval za lehotu primeranú. Súd vysvetlil, že mal na pamäti, že celú situáciu si spôsobila samotná žalovaná, avšak nemohol opomenúť jej rodinnú situáciu,

najmä to, že sa stará o školopovinné dieťa a o T. S. dcéru. Nevyhovenie žiadosti žalovanej (splácať dlh v splátkach) by súd považoval za rozporné s dobrými mravmi, zároveň však súd určil, že v prípade, ak žalovaná nebude dobrovoľne plniť určené splátky, už v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky v určenom termíne stratí výhody splátok a splatným sa stáva celý dlh. Pokiaľ žalobca uviedol, že takýmto rozhodnutím súd motivuje dlžníkov k neplneniu povinností, súd uviedol, že úver žalovanej poskytol žalobca sám a dobrovoľne, a to, že neodhadol platobnú schopnosť dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Úlohou súdu nie je represia voči dlžníkom, ale spravodlivá ochrana práv účastníkov konania s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne vo výroku, ktorým bolo umožnené žalovanej splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. S priznanou možnosťou splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vyjadril nesúhlas, uviedol, že žalovaná síce do troch rokov priznanými splátkami splatí istinu, nesplatí však aj príslušenstvo pohľadávky. Znamená to, že svoju pohľadávku bude mať žalobca splatenú za neprimerane dlhý čas. Poukázal na ustanovenie § 160 ods. 1 OSP, resp. § 232 ods. 2 CSP, podľa ktorého lehota na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne trojdňová. Len vzhľadom na existenciu osobitných okolností prípadu možno určiť dlhšiu lehotu. To však vyžaduje presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd musí prihliadať aj na to, či by uložením takejto dlhšej lehoty na plnenie nebolo v riešenej veci pre žalobcu príliš ťaživé. Musí teda prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu. poukázal na dve rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré sú súladné s týmto jeho právnym záverom. To znamená, že súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprel samotný účel súdneho konania, rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Domnieva sa, že tu existuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. h/ CSP, a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáha sa zmeny rozsudku v napadnutom výroku tak, že žalovaná bude zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáha náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny a náležite odôvodnený s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5. Odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľa v tom, že v zmysle procesného poriadku patrí zásadne paričná lehota v dĺžke troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ súd zvolí dlhšiu lehotu, musí skúmať, aby to bolo dôvodné, teda musí prihliadať ako na pomery žalovaného, tak aj na záujem žalobcu. Rovnako súhlasí s tým, že rozhodnutie v tomto smere musí byť náležite odôvodnené a vychádzať zo zisteného skutkového stavu.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie aj v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie a zistené skutočnosti aj správne vyhodnotil (§ 191 .

7. Odvolací súd zistil, že žalovaná vo svojich písomných podaniach nenamietala voči nároku, ktorý uplatnil voči nej žalobca, uvádzala, že predmetnú sumu nedokáže naraz vyplatiť. Zároveň vyjadrila ochotu zaplatiť dlžnú sumu v splátkach. Vysvetlila, že dlh jej vznikol stratou zamestnania a nakoľko sa jej opätovne podarilo zamestnať (od 02. 01. 2017), je v jej možnostiach tento dlh po splátkach uhradiť. Uviedla tiež, že jej príjem je vo výške 360,- Eur, manžel dosahuje príjem vo výške 276,30 Eur okrem toho, že má aj ďalšie úvery, ktoré spláca v splátkach celkom vo výške 311,74 Eur. Má jednu školopovinnú dcéru, ktorá študuje na K. T.E. v F.. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 01. 12. 2016 vyplýva, že manžel žalovanej je poberateľom invalidného dôchodku vo výške od 01. 01. 2017 276,30 Eur (došlo k zvýšeniu o 4,- Eur mesačne). Ďalej predložila žalovaná dôkazy na tvrdenie, že je povinná platiť ďalšie úvery (zmluvu o spotrebiteľskom úvere od Home Credit Slovakia zo dňa 24. 04.

2015, zo dňa 29. 05. 2014, zo dňa 16. 11. 2015, zmluvu o úvere uzavretú s S. K. K. s dobou trvania do 15. 05. 2044). Následne súd vytýčil pojednávanie v tejto veci, pojednávania sa zúčastnila iba žalovaná, žalobca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla okrem iného dôvody, pre ktoré si brala pôžičky, pričom bola nútená zobrať si pôžičku aj od spoločnosti Pohotovosť za účelom vyplatiť splátky predchádzajúcich úverov. Uviedla tiež, že zmenili svoju sociálnu situáciu, keď spolu s manželom odišli bývať do C., aby zarobili. Uviedla a zároveň preukázala, že sa zamestnala vo firme S. H., čo dokladovala pracovnou zmluvou zo dňa 13. 07. 2017, konkrétne sa zamestnala v E. a od septembra si našla aj ďalšiu prácu ako V.. Manžel, ktorý má dôchodok 270,- Eur mesačne, si v C. tiež našiel prácu v V. firmy, kde zarobí na hodinu 5,- Eur. Poukázala na výdavky - 300,- Eur za zmeškané nájomné, v C. platia ubytovanie vo výške 270,- Eur mesačne + cestovné na električku. Uviedla, že tiež vo N. E. platia plyn a elektrinu a splácajú tri úvery spoločnosti Home Credit Slovakia a dva úvery od spoločnosti Pohotovosť po 50,- Eur, spolu 250,- Eur, K. K. 168,- Eur mesačne. Je dlžná zaplatiť 540,- Eur ako odvody za dobu, keď pracovala v Q.. Má školopovinnú XX-ročnú dcéru, ktorá je študentkou K. T.E., tiež majú druhú XX-ročnú dcéru, ktorá je T. S. a počas týždňa sa o ňu stará matka žalovanej. Samotná žalovaná uviedla, že dlh uznáva a chce ho splatiť v splátkach po 150,- Eur mesačne s tým, že pokiaľ dcéra skončí strednú školu, by vládala splácať aj viac.

8. Vzhľadom na uvedený takto zistený skutkový stav odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa v tom, že by v tomto prípade neexistovali osobitné okolnosti prípadu, pre ktoré je možné určiť dlhšiu lehotu na plnenie, resp. že by súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil v tomto smere svoje rozhodnutie. Z dôvodov napadnutého rozsudku, konkrétne z odseku 19 je zrejmé, že súd prvej inštancie dostatočne, jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých skutočností vychádzal pri svojom závere, že v možnostiach žalovanej je splácať sumu 170,- Eur mesačne. Aj keď možno súhlasí si žalobcom, že vzhľadom na priznaný úrok z omeškania bude žalovaná plniť v lehote dlhšej ako súdom uvádzané tri roky, nemožno vzhľadom na postavenie žalobcu súhlasiť s tým, že by takto určená lehota na plnenie bola voči žalobcovi zjavne nespravodlivá, prípadne že by mu tým mohla byť spôsobená závažnejšia ujma. Aj keď nespochybňuje odvolací súd (rovnako ako aj súd prvej inštancie) tú skutočnosť, že do tejto situácie sa žalovaná dostala svojím nepremysleným konaním, nemožno z toho vyvodiť, že by súd nemal na jej súčasnú osobnú, finančnú, majetkovú a sociálnu situáciu prihliadnuť. Pokiaľ súd uviedol, z akých dôvodov pristúpil k uloženiu povinnosti v splátkach, odvolací súd s dôvodmi, ktoré v napadnutom rozsudku uviedol súd prvej inštancie, súhlasí a rozhodnutie v tomto smere považuje za správne a náležite odôvodnené. Naviac, pokiaľ žalovaná nebude plniť rozsudok dobrovoľne tak, ako jej to uložil súd prvej inštancie, zdôrazňuje odvolací súd aj to, že okresný súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neplnenia uloženej povinnosti.

9. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené sumarizuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku - v časti umožnenia plniť dlh v splátkach po 170,- Eur mesačne s klauzulou straty výhody splátok - považuje za vecne správny a správne odôvodnený, preto ho s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

10. Úspešnej sporovej strane - žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní jej žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli, pretože k podanému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .