Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu I. C., trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32, 040 18 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. júla 2017 č: XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím pod č: XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX dňa 18.07.2017 žalovaný ako odvolací orgán príslušný na konanie podľa § 4 ods. 3 písm. s) zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov odvolanie fyzickej osoby I. C., bytom E. XXXX/XX, XXX XX G., smerujúce proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zn. XXXXXXX/XXXX zo dňa 16.08.2016 zamietol a rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 16.08.2016 zn. XXXXXXX/XXXX potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal žalovaný na to, že z predloženého spisového materiálu bolo odvolacím orgánom zistené, že fyzická osoba I. C., bytom E. XXXX/XX, XXX XX G., ako deklarant v colnom konaní podal dňa 25.07.2014 na Colnom úrade Prešov písomné colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru: osobný automobil C. J. ML-XXX, rok XXXX, farba: strieborná metalíza, E.: XJGBBXXEXXAXXXXXX, G. XXXX XX XX a osobné zvršky podľa predloženého zoznamu do colného režimu voľný obeh. Zároveň účastník konania navrhol v písomnom colnom vyhlásení oslobodenie dovezeného tovaru od dovozného cla v zmysle čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16.11.2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie č. 1186/2009“) a od dane z pridanej hodnoty pri dovoze v zmysle § 48 ods. 2 písm. c) zákona z dôvodu, že ide o osobný majetok dovážaný fyzickou osobou sťahujúcou sa z bydliska v tretej krajine (USA) na colné územie Spoločenstva (Slovensko). Prílohou colného vyhlásenia boli doklady osvedčujúce splnenie podmienok pre oslobodenie tovaru v zmysle čl. 3 až 6 nariadenia č. 1186/2009.

3. Colný úrad po preskúmaní predložených dokladov predmetné colné vyhlásenie prijal a rozhodnutím dňa 25.07.2014 prepustil dovezený tovar do navrhovaného colného režimu voľný obeh, pričom v súlade s návrhom účastníka konania uvedeným v písomnom colnom vyhlásení tovaru priznal oslobodenie od dovezeného cla a dane z pridanej hodnoty pri dovoze. Následne Colný úrad Prešov vykonal dňa 04.07.2015 u účastníka konania kontrolu plnenia povinností, ktoré mu vyplývali v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 1186/2009 z prepustenia tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla. Kontrolou technického preukazu k predmetnému vozidlu bolo zistené, že motorové vozidlo bolo prvýkrát v Slovenskej republike evidované dňa 15.06.2015 s prideleným ev.č. D. a ako vlastník vozidla a držiteľ osvedčenia je uvedený E., trvale bytom M.. Na základe uvedených skutočností Colný úrad Prešov zistil, že zo strany účastníka konania nebola dodržaná povinnosť ustanovená v čl. 8 ods. 1 Nariadenia a v zmysle čl. 3 Nariadenia, keďže predmetné vozidlo bolo prevedené na inú osobu. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k vzniku colného dlhu podľa čl. 204 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov účinného v čase vzniku colného dlhu. Vo veci vymerania colného dlhu vydal Colný úrad Prešov rozhodnutie zo dňa 11.08.2015, ktoré bolo napadnuté odvolaním účastníka konania a v odvolacom konaní bolo rozhodnutím FR SR z 22.03.2016 zrušené a vec bola vrátená Colnému úradu Prešov na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie bolo nesprávne určenie colnej hodnoty predmetného vozidla a nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia colného úradu v tejto veci.

4. Colný úrad Prešov po opätovnom prejednaní vydal nové rozhodnutie dňa 16.08.2016, ktorým po zápise do účtovnej evidencie dodatočne vymeral podľa čl. XXX a čl. XXX ods. 3 a 4 Colného kódexu Únie sumu colného dlhu v celkovej výške 1 892,42 Eur pozostávajúcu zo sumy cla vo výške 591,38 Eur a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 1 301,04 Eur a oznámil túto dlžnú sumu dovozného cla účastníkovi konania ako povinnému dlžníkovi v zmysle čl. 102 ods. 3 Colného kódexu Únie. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na to, z čoho colný dlh podľa prvostupňového rozhodnutia vznikol. Proti rozhodnutiu colného úradu zo dňa 16.08.2016 podal účastník konania odvolanie, v ktorom namietal, že predmetné vozidlo bolo a je výlučne v jeho vlastníctve a pán E. D., ktorý je uvedený v technickom preukaze ako vlastník, je uvedený len z dôvodu, že ako príbuzný pomáhal pri vybavovaní záležitostí a formalít týkajúcich sa schválenia a prihlásenia vozidla do evidencie motorových vozidiel. Ďalej účastník konania uviedol, že predmetné vozidlo je v súčasnosti prepísané na jeho dcéru. Z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu bude vozidlo dcéra využívať predovšetkým za účelom dovozu účastníka konania a jeho manželky k lekárom. Takisto namietal účastník konania, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť k porušeniu podmienok, keď vybaví formálne náležitosti týkajúce sa prihlásenia vozidla do evidencie motorových vozidiel hoci aj na inú osobu. Namietal tiež, že od roku 1996 žil v USA a vzhľadom na jeho vek a dlhodobý pobyt sa nevyzná v colných a daňových predpisoch SR.

5. Odvolací orgán v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, poukázal na to, že podmienky oslobodenia osobného majetku dovážaného fyzickými osobami vzťahujúcimi sa z bydliska v tretej krajine na colné územie Spoločenstva od dovozného cla sú ustanovené v čl. 3 až 11 Nariadenia č. 1186/2009. Priznanie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 48 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané na oslobodenie od dovozného cla v zmysle uvedeného nariadenia. Okrem podmienok, ktoré musia byť splnené pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty pri dovoze je v čl. 8 ods. 1 Nariadenia ustanovená aj povinnosť vyplývajúca z prepustenia tovaru do režimu voľný obeh s priznaním oslobodenia od dovozného cla. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia nesmie byť osobný majetok, ktorý bol oslobodený od dovozného cla pred uplynutím 12tich mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia požičaný, daný do zálohy, ponechaný do nájmu, alebo prevedený, či už za odplatu alebo bezplatne bez predchádzajúceho oznámenia príslušným orgánom. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade pred uplynutím stanovenej lehoty došlo k zápisu predmetného vozidla do evidencie motorových vozidiel, pričom ako vlastník vozidla a držiteľ osvedčenia o evidencii bola uvedená iná osoba, ako účastník konania, ktorému bol predmetný tovar prepustený do režimu voľný obeh s priznaným oslobodením od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty pri dovoze. Finančné riaditeľstvo SR sa stotožnilo s názorom colného úradu, že konaním spôsobom došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v čl. 8 Nariadenia č. 1186/2009. Prevedenie v zmysle ustanovenia čl. 8 ods. 1 Nariadenia nie je obmedzené len na prevod vlastníckeho práva, ale zahŕňa aj prevod držby. Keďže v technickom preukaze k predmetnému vozidlu je ako držiteľ vozidla

uvedená iná osoba a to pán E. D., je zrejmé, že zo strany účastníka konania došlo minimálne k prevodu držby predmetného motorového vozidla na inú osobu. Odvolací orgán z uvedeného dôvodu nesúhlasil s tvrdením účastníka konania v odvolaním, že ide len o formálnu, alebo administratívnu záležitosť a zastáva názor, že zápis pána E. D. ako držiteľa vozidla v technickom preukaze je riadnym a dostatočným preukázaním prevodu vlastníctva a držby k predmetnému vozidlu z účastníka konania na túto osobu. Ako ďalej vyplýva z ustanovenia čl. 8 ods. 1 Nariadenia, prevedenie tovaru na inú osobu pred uplynutím stanovenej 12 mesačnej lehoty je podmienené predchádzajúcim oznámením príslušnému orgánu. Táto povinnosť nebola zo strany účastníka konania dodržaná, keďže k prevodu vlastníctva a držby predmetného tovaru na inú osobu došlo bez toho, aby pred vykonaním samotného prevedenia túto skutočnosť riadne oznámil príslušnému colnému úradu. Nesplnením uvedených povinností sú spojené právne následky ustanovené v čl. 8 ods. 2 Nariadenia č. 1186/2009.

6. Námietky účastníka konania, že v lehote ustanovenej v čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 1186/2009 bol výlučným vlastníkom predmetného vozidla a z jeho strany nedošlo k prevodu vlastníckeho práva sú v danom prípade irelevantné, keďže nemajú oporu vo vykonávanom dokazovaní. Vyššie v rozhodnutí odvolací orgán uviedol, že porušením podmienok oslobodenia od dovozného cla v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 1186/2009 je aj prevod držby predmetného tovaru. Dôvody zápisu pána E. D. ako vlastníka - držiteľa vozidla v technickom preukaze a účel používania predmetného vozidla sú pre posúdenie porušenia povinnosti ustanovené v čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 1186/2009 irelevantné, keďže uvedené okolnosti nepredstavujú zákonné dôvody, na základe ktorých by bolo možné liberovať porušenia uvedených povinností. V čl. 8 ods. 1 Nariadenia je ustanovený jediný liberačný dôvod a to je predchádzajúce oznámenie príslušnému colnému úradu. K tvrdeniu účastníka konania, že nemal vedomosť o porušení uvedenej povinnosti a nepoznal colné a daňové predpisy SR odvolací orgán uviedol, že uvedená povinnosť bola ustanovená záväzným právnym predpisom EÚ, ktorý bol uvedený v Úradnom vestníku Európskej únie. Podľa § 1 zákona č. 416/2004 Z.z. v Úradnom vestníku EÚ právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty EÚ uverejnené v Úradnom vestníku EÚ, alebo v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev sú v súlade s medzinárodnými zmluvami účinné na území SR. Prezumpcia znalosti Všeobecne záväzných právnych predpisov EÚ je ustanovená v § 2 uvedeného zákona, podľa ktorého o všetkom čo bolo v Úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; Domnienka o znalosti uverejnených právnych záväzných aktov Európskeho spoločenstva a EÚ je nevyvrátiteľná. Odvolací orgán v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že písomné colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty pri dovoze podával práve účastník konania. Účastník konania v predmetnom colnom vyhlásení navrhol priznanie oslobodenia predmetného tovaru a zmysle čl. 3 Nariadenia č. 1186/2009, takže je dôvodný záver, že mal vedomosť o podmienkach priznania, oslobodenia a povinnostiach vyplývajúcich za prepustenia tovaru do tohto režimu. FR SR zároveň uviedlo, že ustanovenie čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 1186/2009 nepredstavuje obmedzenie, ani potláčanie vlastníckeho práva. Účastník ako vlastník predmetného motorového vozidla mohol plne užívať predmet vlastníctva a uplatňovať vlastníckeho právo k vozidlu, avšak pred jeho prevedením na inú osobu pred uplynutím zákonnej 12 mesačnej lehoty v zmysle uvedeného ustanovenia mal zákonnú povinnosť oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu.

7. Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k právnemu názoru, že v predmetnom prípade účastník konania v rozpore s čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 1186/2009 previedol vlastníctvo a držbu tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla pred uplynutím ustanovenej lehoty bez predchádzajúceho oznámenia príslušnému colnému úradu. Právnym následkom uvedenej skutočnosti v zmysle čl. 8 ods. 2 Nariadenia č. 1186/2009 je povinnosť zaplatiť príslušné dovozné clo. Colný dlh v danom prípade vznikol v zmysle čl. 204 ods. 1 písm. a) Colného kódexu účinného v čase vzniku colného dlhu, neplnením jednej z povinností vyplývajúcej z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený. Colný dlh v zmysle čl. 204 ods. 2 Colného kódexu účinného v čase vzniku colného dlhu vzniká v okamihu, keď prestane byť plnená povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká. V danom prípade teda vznikol colný dlh prevedením vlastníctva a držby predmetného vozidla na inú osobu. Pred uplynutím zákonom ustanovenej lehoty bez predchádzajúceho oznámenia príslušnému colnému úradu a to dňom prevedenia vozidla dňa 15.06.2015. Účastník konania je povinný dlžníkom v súlade s čl. 204 ods. 3 Colného kódexu účinného v čase vzniku colného dlhu ako osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z použitia colného režimu, do ktorého bol predmetný tovar prepustený.

V závere rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že účastníkovi konania ako deklarantovi v colnom konaní bol predmetný tovar prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením do dovozného cla a účastník konania je v zmysle čl. 199 ods. 1 Nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov účinného v čase prepustenia tovaru do colného režimu a vzniku colného dlhu, zodpovedný aj za splnenie všetkých povinností súvisiacich s umiestnením tovaru do navrhovaného režimu. Colný úrad bol povinný preto sumu dovozného cla vymerať v súlade s čl. 104 ods. 1 v spojení s čl. 105 ods. 3 a 4 Colného kódexu únie oznámiť dlžnú sumu colného dlhu účastníkovi konania ako povinnému dlžníkovi.

II.

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca poukazom na rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 16.08.2016 a zároveň odvolanie žalobcu zamietol, pričom colný úrad podľa žalobcu v skôr vydanom rozhodnutí z 11.08.2015 nesprávne určil colnú hodnotu predmetného vozidla a nedostatočne zdôvodnil rozhodnutie colného úradu v tejto veci. Podľa žalobcu v rozhodnutí žalovaného tento absolútne nekonkretizoval a neuviedol aká komunikácia medzi colným úradom a žalobcom predchádzala vydaniu rozhodnutia, či písomná, ústna, osobná atď. a preto považuje žalobca toto odôvodnenie za nepreskúmateľné, nejasné, neurčité a zmätočné.

9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje bližšie označenie jeho osoby, ako dátum narodenia, resp. rodného čísla, pričom argumentoval ďalším rozhodnutím Colného úradu Prešov pod inou značkou zo dňa 13.07.2017, ktorým bola odložená colná exekúcie voči daňovému subjektu, kde je uvedené aj žalobcove rodné číslo. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je postihnuté absolútnou neplatnosťou, pretože podľa Občianskeho zákonníka § 39, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade podľa žalobcu je celkom zjavné, že v tej istej veci a proti tomu istému účastníkovi správneho konania postupujú správne orgány nerovnakým spôsobom, keď celkom zjavne je v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený dátum narodenia, ani jeho rodné číslo a pritom bol v rozhodnutí na ktoré poukázal zo dňa 13.07.2017 je uvedené aj rodného číslo. Žalobca sa v súvislosti s týmito skutočnosťami dovoláva touto cestou aj absolútnej neplatnosti právneho úkonu a to rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.07.2017.

10. Ďalej žalobca poukázal na to, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu mu bol určený dlh vo výške 1 892,42 Eur a on fyzická osoba podal dňa 25.07.2014 ako deklarant v colnom konaní na Colnom úrade Prešov písomné colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru, osobného motorového automobilu C. ML-XXX, rok XXXX, farba: strieborná metalíza, E.: XJGBBXXEXXAXXXXXX, G. XXXX XX XX a osobných zvrškov do colného režimu voľný obeh. Žalobca ďalej dôvodil tým, že nebol dostatočným spôsobom poučený správnym orgánom o následkoch a to s poukazom na čl. 8 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady č. 1186/2009 zo 16.11.2009 a teda mu nebolo dostatočným spôsobom vysvetlené, že v zmysle uvedeného čl. 8 ods. 1 nesmie s osobným majetkom a tam uvedeným spôsobom nakladať bez predchádzajúceho oznámenia príslušným orgánom. Navyše uvedené nariadenie v čl. 8 ods. 1 hovorí o orgánoch v množnom čísle, teda uvedené ustanovenie je nejednoznačné. Poukázal pritom žalobca na to, že vzhľadom na jeho vek a jeho zdravotný stav a zdravotné problémy bude potrebné zaoberať sa aj otázkou, či bol schopný dostatočne pochopiť celé konanie pred Colným úradom Prešov. Vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu okrem iného uviedol, že osobný automobil C.s nikdy reálne neopustil jeho dispozíciu s výnimkou času, kedy bolo potrebné vozidlo pristaviť k administratívnym úkonom na K Osobné motorové vozidlo bolo v jeho garáži, lebo nemohlo byť používané na cestných komunikáciách, lebo nebolo prihlásené na území SR a nemalo evidenčné číslo. Žalobca zdôraznil, že dôvodom, že bolo uvedenému vozidlu pridelené ev. č. D.-XXX-J. a ako vlastník a držiteľ osvedčenia bol uvedený E. D., nar. XX.XX.XXXX, bola jediná skutočnosť, že sa zhoršil zdravotný stav žalobcu, ako aj zdravotný stav jeho manželky. Keďže uvedené vozidlo od júla 2014 stálo v jeho garáži a nevedel ho prihlásiť a registrovať na území SR, poprosil o to vyššie uvedeného príbuzného E. D.. Žalobca dôvodil ďalej tým, že nevie akým spôsobom bol preukázaný prevod uvedeného vozidla pred uplynutím 12tich mesiacoch v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia. Podľa žalobcu sa nachádza snáď v predmetnom spise písomný doklad o tom, že on uvedené vozidlo previedol na E. D. s jeho podpisom

a dátumom prevodu. Navrhol, aby žalobca predložil listinu, na základe ktorej preukáže svoje tvrdenie o tom, že on uvedené vozidlo previedol (žalobca myslí asi žalovaného). Uvedené vozidlo je toho času evidované na jeho dcéru, ktorá ho využíva na prevoz žalobcu a jeho manželky ku lekárom, pretože sa im rapídne zhoršil zdravotný stav. Ďalej uviedol, že osoba E. D. nebol v konaní vypočutý a teda vydané rozhodnutie správneho orgánu v prvom stupni, ako aj druhom stupni sú postihnuté vadou a to nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nevykonaním všetkých dôkazov na spravodlivé rozhodnutie vo veci.

11. Žalobca ďalej poukázal na to, že pokiaľ podal dňa 25.07.2014 na Colnom úrade Prešov colné vyhlásenie v danom období malo uvedené vozidlo 7 rokov, avšak nevedel, či správny orgán v čase vydania napadnutého rozhodnutia a to 18.07.2017 bral pri stanovení výšky colného dlhu skutočnosť, že uvedené vozidlo má už 10 rokov a či výška cla a DPH bola stanovená správne. Považuje preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu za príklad tvrdeného a neobjektívneho aplikovania právnych noriem v praxi, kedy neexistujú reálne dôkazy na to, aby mohol správny orgán aplikovať ustanovenie čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady, pričom uvedený čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady okrem iného uvádza, že pred uplynutím 12tich mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu nesmie byť osobný majetok, ktorý bol oslobodený od dovozného cla požičaný, daný do zálohy, ponechaný do nájmu alebo prevedený, či už za odplatu, alebo bez odplatne bez predchádzajúceho oznámenia príslušným orgánom. Podľa žalobcu nikde v čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady nie je uvedené, že čo znamená colný výraz prvýkrát evidované, o ktorý oprel správny orgán svoje rozhodnutie o vymeraní colného dlhu. Takýto výraz uvedený článok neobsahuje a keďže je to kogentné ustanovenie nie je zrejmé, ako dospel správny orgán k tomu, že došlo k údajnému prevodu uvedeného osobného majetku zo strany žalobcu. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Prešov za nepreskúmateľné, nejasné a aj zmätočné. Žalobca v závere žaloby uviedol, že žiada konajúci súd, aby vyzval žalovaného na vyjadrenie, prečo nepostupoval v zmysle zákona, na základe akých konkrétnych dôkazov rozhodol, prečo nebol v konaní vypočutý E. D., prečo správny orgán podrobnejšie nezisťoval skutočný zdravotný stav žalobcu, jeho manželky a prečo neposúdil uvedenú vec individuálne s poukazom na možné zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v prvom stupni. Žalobca chcel uviesť, že po zrušení prvotného rozhodnutia Colného úradu Prešov sa dostavil do ich sídla spolu s E. D., ktorý chcel vypovedať v uvedenom konaní, no nebolo mu umožnené, čím takisto boli porušené jeho práva na spravodlivý proces a nebol objektívne zistený skutkový stav veci. Na základe uvedeného navrhol vydať rozsudok, ktorým súd zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.07.2017 a vec vráti žalovanému n a ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

II.

12. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 23.11.2017, v ktorom poukázal na skutkové a právne dôvody uvádzané v rozhodnutí a navrhol krajskému súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

III.

13. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).

14. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia príslušných zákonných noriem, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a rozhodol na nariadenom pojednávaní s poukazom na tú skutočnosť, že vypočul právneho zástupcu žalobcu, ako aj poverenú zástupkyňu žalovaného a vo veci samej rozhodol.

19. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutí colných orgánov ako aj obsahu žaloby predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo dňa 16.08.2016 vydaného pod č. XXXXXXX/XXXX podľa čl. 29 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 952/2013 z 09.10.2013 a podľa § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. Colného zákona v spojení s § 47 Správneho poriadku rozhodol vo veci vymerania dlhu a vyrubenia dane z pridanej hodnoty žalobcovi, ktorým colný úrad po zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 104 a čl. 105 ods. 3 a 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov oznámil podľa čl. 102 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex únie v znení neskorších predpisov a doplnkov dlžníkovi fyzickej osobe I. C., E. XXXX/XX, G., r.č. XX XX XX/XXX sumu dovozného cla zodpovedajúcu colnému dlhu vo výške 591, 38 Eur. Ďalej vo výroku rozhodnutia Colný úrad Prešov zároveň aplikujúc ustanovenie § 21 ods. 1 písm. g) a § 21 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase vzniku daňovej povinnosti vyrubil fyzickej osobe: I. C., E. XXXX/XX, XXX XX G., r.č. XX XX XX/XXX daň z pridanej hodnoty vo výške 1 301,04 Eur. Vyššie uvedený colný dlh ako uviedol prvostupňový správny orgán vznikol podľa čl. 204 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, ktorý bol platný v čase vzniku colného dlhu a ktorý korešponduje s čl. 79 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov v nadväznosti na čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16.11.2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla, t. j. nedodržaním podmienky na priznanie oslobodenia od cla a to na základe colného vyhlásenia č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.07.2XX4, v ktorom je v ods. 8 ako príjemca a v ods. 14 ako deklarant uvedený I. C., E. XXXX/XX, XXX 01 G., r.č. XX XX XX/XXX a ktorým bol tovar (osobný automobil C. J. ML-XXX, rok XXXX, farba: strieborná metalíza, E.: XJGBBXXEXXAXXXXXX, G. 99XX XX XX a osobné zvršky) prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla a dane z pridanej hodnoty (kód režimu XXXX/XXX). Ďalej vo výroku uvedeného rozhodnutia popisuje prvostupňový správny orgán celý postup od dovezenia uvedeného tovaru až po následné vypočítanie sumy, ktorú je dlžník - žalobca povinný zaplatiť.

20. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol ako odvolací orgán, pričom sa riadil príslušnými ustanoveniami zákona č. 199/2004 Z.z. colného zákona, zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ako aj príslušných nariadení Európskeho parlamentu a Rady platné v uvedenom režime.

21. V zmysle čl. 104 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 952/2013 z 09.10.2013 vyplýva, že colné orgány uvedené v článku 101 zapisujú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, určenú v súlade s uvedeným článkom, do ich účtovnej evidencie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

22. Podľa čl. 105 ods. 3 uvedeného nariadenia, ak colný dlh vznikol za iných okolností ako sú uvedené v odseku 1, suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť sa zapíše do účtovnej evidencie do 14 dní odo dňa, keď môžu colné orgány určiť sumu daného dovozného alebo vývozného cla a vydať rozhodnutie.

23. Podľa čl. 105 ods. 4 uvedeného nariadenia, ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, nezapísala v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 lebo sa určila a zapísala do účtovnej evidencie v sume nižšej ako je suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, odsek 3 sa uplatňuje aj na sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybranie.

24. Podľa čl. 102 ods. 3 uvedeného nariadenia, ak sa odsek 2 neuplatňuje, colné orgán zoznámia dlžníkovi colný dlh, keď z ich strany bude možné určiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá

sa má zaplatiť a keď budú môcť vydať rozhodnutie. Ak by však oznámenie colného dlhu ovplyvnilo vyšetrovanie trestného činu, colné orgány môžu toto oznámenie odložiť do času, keď už vyšetrovanie trestných činov neovplyvní.

25. Podľa čl. 204 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva vyplýva, že colný dlh pri dovoze vzniká neplnením jednej z povinností vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento prepustený.

26. Podľa čl. 79 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 952/2013 Z.z. z 09.10.2013 vyplýva, že pri tovare, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká colný dlh pri dovoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok: nedodržaním podmienky vzťahujúcej sa na prepustenie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, do colného režimu alebo nedodržaním podmienky na priznanie oslobodenia od cla alebo zníženie sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru.

27. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 z 16.11.2009, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla, pred uplynutím 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu nesmie byť osobný majetok, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, požičaný, daný do zálohy, prenechaný do nájmu alebo prevedený, či už za odplatu, alebo bezplatne bez predchádzajúceho oznámenia príslušným orgánom.

28. V zmysle čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 Z.z. z 16.11.2009 vyplýva, že pokiaľ články 4 až 11 neustanovujú inak, osobný majetok dovážaný fyzickými osobami sťahujúcimi sa z bydliska v tretej krajine na colné územie Spoločenstva je oslobodený od dovozného cla.

29. Podľa čl. 11 uvedeného nariadenia vyplýva, že príslušné orgány môžu udeliť výnimku z článku 4 písm. a) a b), čl. 6 písm. c) a d) a čl. 8, ak sa dotknutá osoba musí vysťahovať z tretej krajiny na colné územie Spoločenstva v dôsledku výnimočných politických okolností.

30. Podľa § 48 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších zmien a doplnkov, tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla podľa osobitného predpisu, je oslobodený od dane, ak ide o osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z tretieho štátu na územie Európskej únie.

31. Podľa § 21 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na § 21 ods. 2 citovaného zákona, v čase vzniku daňovej povinnosti, kde je uvedené, že daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru, t. j. dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

32. Základ, výpočet a sadzba dane z pridanej hodnoty pri dovezenom tovaru boli v danej veci určené podľa § 24, § 26 a § 27 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Ako vyplýva z čl. 204 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva platný v čase vzniku colného dlhu, ktorý korešponduje s čl. 79 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie, podľa ktorého „colný dlh vzniká v okamihu, keď prestane byť plnená povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká“, t. j. dňom 15.06.2015, kedy bol tovar prevedený na inú osobu.

33. V zmysle čl. 85 ods. 1 Colného kódexu únie, suma dovozného alebo vývozného cla sa určuje na základe pravidiel pre výpočet cla, ktoré sa vzťahovali na daný tovar v čase, keď colný dlh vznikol s ohľadom na tento tovar.

34. Podľa ustanovenia čl. 87 ods. 1 Colného kódexu Únie, colný dlh vzniká na mieste, kde bolo podané colné vyhlásenie. V iných prípadoch je miestom vzniku colného dlhu miesto, kde dôjde ku skutočnosti, dôsledkom ktorej vzniká colný dlh. ak nie je možné toto miesto určiť, colný dlh vzniká na mieste, kde colné orgány dospeli k záveru, že tovar je v situácii, v ktorej vznikol colný dlh. Miestom vzniku colného dlhu vymeraného pri colnom vyhlásení č. XXXXXXXXXXXXX je Pobočka Colného úradu Prešov

- nácestné stredisko.

35. Podľa čl. 56 ods. 1 Colného kódexu Únie, dovozné a vývozné clo, ktoré sa má zaplatiť je založené na Spoločnom colnom sadzobníku.

36. Podľa čl. 69 Colného kódexu Únie, na účely uplatňovania Spoločného colného sadzobníka a nesadzobných opatrení ustanovených právnymi predpismi Únie, ktoré upravujú osobitné oblasti týkajúce sa obchodovania s tovarom, sa colná hodnota tovaru určuje v súlade s čl. 70 až 74. (Uvedené čl. colného kódexu Únie korešpondujú s článkami 29 až 36 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva platnými v čase vzniku colného dlhu).

37. V zmysle čl. 29 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva „colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená, alebo sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz colného územia spoločenstva podľa potreby upravená podľa čl. 32 a 33.“

38. V zmysle ods. 1 čl. 30 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva „ Ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa čl. 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami:

- dohody o vykonaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode,

- článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode,

- ustanovení tejto kapitoly.

39. Colný úrad Prešov neurčil hodnotu ani v zmysle ods. 2 čl. 30 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, nakoľko pri colnom konaní absentovali údaje v prevodnej hodnote rovnakého, podobného tovaru a hodnote založenej na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v spoločenstve v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú s predávajúcim v spojení. Colný úrad Prešov nedisponoval ani údajmi o hodnote založenej na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva na colnom území Únie v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v spojení s predávajúcim. Colný úrad Prešov neurčil colnú hodnotu ani ako vypočítanú hodnotu, ktorá pozostáva z:

- ceny alebo hodnoty materiálu výroby ako aj iného spracovania alebo prepracovania, ktoré sú vynaložené pri výrobe dovážaného tovaru.

- sumy týkajúce sa zisku a všeobecné výdavky, ktoré zodpovedajú týmto sumám a ktoré výrobcovia v krajinách vývozu zahrňujú do predaja tovaru rovnakej povahy alebo rovnakého druhu ako tovar, pri ktorom sa určuje jeho hodnota a ktoré sú určené k vývozu do spoločenstva,

- ceny alebo hodnoty všetkých položiek uvedených v článku 32 ods. 1 písm. e), nakoľko mu neboli známe údaje, na základe ktorých by sa dala takto colná hodnota dovážaného tovaru.

40. V zmysle čl. 8 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009; „každá pôžička takého majetku, jeho danie do zálohy, prenechanie do nájmu, alebo prevod pred uplynutím lehoty uvedenej v ods. 1 má za následok platbu príslušného dovozného cla z majetku, ktorého sa to týka, podľa sadzby platnej v deň takejto pôžičky, dania do zálohy, prenechania do nájmu, alebo prevode na základe druhu majetku a jeho colnej hodnoty určenej alebo prijatej príslušnými orgánmi k tomuto dňu.“

41. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí správnych orgánov mal súd za bezpochyby preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu príslušného ustanovenia čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16.11.2009, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla v znení neskorších zmien a doplnkov a porušeniu ustanovenia § 48 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V dôsledku uvedeného porušenia čl. 8 ods. 1 Nariadenia došlo žalobcom v dôsledku tejto skutočnosti ku vzniku colného dlhu podľa č. 204 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva.

42. Správny súd reagoval na žalobné námietky uvedené žalobcom v žalobe, ktorý v žalobe v prvom rade namieta, že žalovaný absolútne nekonkretizoval, aká komunikácia medzi colným úradom a žalobcom predchádzala vydaniu rozhodnutia, či písomná, ústna, osobne, atď. a preto považuje odôvodnenie

rozhodnutia žalovaného za nepreskúmateľné, nejasné, neurčité a aj zmätočné. K tejto námietke správny súd poukazuje na to, že Colný úrad Prešov potom, čo vykonal dňa 04.07.2015 u žalobcu ako účastníka správneho konania kontrolu plnenia povinností vyplývajúcu mu v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 1186/2009 z prepustenia tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla reagoval na uvedenú skutočnosť a oznámil zistené skutočnosti žalobcovi ako účastníkovi konania písomným oznámením.

43. Žalobca ako účastník správneho konania bol oboznámený dňa 06.07.2015, kedy bol o 09:15 hod. vypočutý za účelom spísania zápisnice o poskytnutí informácií v priestoroch pobočky Colného úradu Prešov. O tomto bola spísaná zápisnica o poskytnutí informácie ev.č. XXXXXXX/XXXX, ktorú osobne podpísal žalobca I.V. C. a pri zápisnici bolo uvedené, že bol prítomný aj pán E. D., M. XX/XXX, D. P.. Z uvedenej zápisnice o poskytnutí informácií vyplýva, že zo strany Colného úradu bola položená otázka na žalobcu, že dňa 04.07.2015 colníci vykonali kontrolu plnenia podmienok v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 1186/2009 zo dňa 16.11.2009, pričom z údajov uvedených v technickom preukaze je zrejmé, že osobné motorové vozidlo C. J. bolo prvýkrát evidované dňa 15.06.2015 s prideleným evidenčným číslom D.-XXX-J. a vlastníkom vozidla je E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, D. P. zapísaný ako vlastník vozidla. Žalobca na uvedenú otázku odpovedal, že dôvodom, že vlastníkom vozidla uvedený v technickom preukaze je pán E. D., že mu pomáha ako príbuzný vybavovať všetky náležitosti a formality týkajúce sa schválenia a prihlásenia vozidla do evidencie motorových vozidiel. Vozidlo je výlučne stále v jeho vlastníctve (vo vlastníctve žalobcu). Kontrola bola vykonaná 04.07.2015, ktorá zistila, že vozidlo bolo odparkované v garáži jeho dcéry v G.. Hlavným dôvodom, prečo vozidlo je napísané na pána E. D. je len čisto z administratívneho hľadiska a nie z dôvodu vlastníctva. Žalobca taktiež uviedol, že budúci mesiac, t. j. v auguste 2015 plánuje na vozidlo prepísať na jeho dcéru z dôvodu jeho zdravotného stavu, pretože ho jeho zdravotný stav obmedzuje, nedovoľuje mu viesť motorové vozidlo a tak dcéra uvedené vozidlo bude užívať hlavne na odvoz jeho osoby, ako aj manželky k lekárom. Na záver uviedol, že nevedel, že ak dá formálne vybaviť náležitosti ohľadom prihlásenia vozidla na ŠPZ hoci aj na inú osobu, mohlo by dôjsť k porušeniu nejakých podmienok nakoľko je vozidlo v jeho výlučnom vlastníctve a nikdy neplánoval ho predať, ale naopak chcel ho darovať dcére z dôvodov, ako už vyššie uviedol. Čo sa týka uvedenej námietky v žalobe, že nepopísal prvostupňový správny orgán - žalovaný akým spôsobom bola vedená komunikácia medzi colným úradom a žalobcom, ktorá predchádzala vydaniu rozhodnutia, uvedená zápisnica o podaní ústnej informácie z júla 2015 je dôkazom toho, že medzi žalobcom a colným úradom bola vedená písomná komunikácia, ako aj ústna komunikácia, ktorá bola zaprotokolovaná ako zápisnica o podaní informácii. Preto uvedenú žalobnú námietku považuje súd za nedôvodnú.

44. Žalobca pokiaľ poukázal na skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí absentuje bližšie označenie jeho osoby s dátum narodenia resp. rodným číslom, pričom poukázal na to, že rozhodnutie colného úradu pod inou značkou zo dňa 13.07.2017, ktorým bola odložená colná exekúcia obsahuje rodné číslo. Správny súd namieta uvedené skutočnosti, nakoľko z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo vydané dňa 16.08.2XX6 pod číslom XXXXXXX/XXXX bezpochyby vyplýva, že žalobca bol v tomto rozhodnutí označený ako fyzická osoba I. C., E. XXXX/XX, XXX 01 G., r.č. XX XX XX/XXX ako dlžník bol vo výroku uvedeného rozhodnutia zo dňa 16.08.2016 presne identifikovaný. Čo sa týka tohto označenia a evidencie fyzickej osoby ako dlžníka s presným dátumom narodenia, ako aj s rodným číslom, uvedená skutočnosť už v rozhodnutí žalovaného nemusela byť uvádzaná, nakoľko FR SR ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní odvolanie fyzickej osoby I. C. zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu tak, ako bolo písomne vydané zo dňa 16.08.2016 pod č. XXXXXXX/XXXX potvrdil. Žalobnú námietku v tom zmysle, že nebola osoba žalobcu presne označená v rozhodnutiach tak Colného úradu Prešov, ako aj následne v rozhodnutí žalovaného nevyhodnotil správny súd ako dôvodnú a považuje túto za irelevantnú.

45. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia žalovaného a námietky žalobcu, že toto rozhodnutie je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa Občianskeho zákonníka t. j. podľa ustanovenia § 39 správny súd zdôrazňuje, že uvedené správne konanie je vedené podľa Správneho poriadku, ktorým sa správne orgány počas celého konania riadili. Občiansky zákonník v správnom súdnictve nemá svoje opodstatnenie a teda ani žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v danom konaní nemôže

namietať absolútnu neplatnosť, pretože ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku a nie Občianskeho zákonníka. V súvislosti s podanou námietkou správny súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú a považuje ju za bezpredmetnú v konaní pred správnym súdom.

46. Žalobca ako fyzická osoba pokiaľ podal ako deklarant v colnom konaní na Colnom úrade v Prešove písomné colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru dňa 25.07.2014 podľa príslušného ustanovenia čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 1186/2009 musel si byť vedomý a znalý uvedeného nariadenia, v zmysle ktorého podmienky oslobodenia osobného majetku dovážaného fyzickými osobami sťahujúcimi sa z bydliska tretej krajiny na colné územie spoločenstva od dovozného cla vyplývajú v celom jeho znení, teda aj článku 8. Samotné vyhlásenie podľa článku 3 a 11 Nariadenia, ktoré urobil žalobca ako deklarant dňa 25.07.2014 o prepustení dovezeného tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh, pričom v súlade s týmto návrhom žalobcu priznal následne Colný úrad Prešov oslobodenie od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru, (ktorým bolo osobné motorové vozidlo, ako aj ostatný tovar), ktorý žalobca previezol z USA. Colný úrad Prešov konal na základe Colného vyhlásenia predloženého žalobcom, ktoré prijal a následne rozhodnutím vydaným v colnom konaní zo dňa 25.07.2014 uvedený dovezený tovar prepustil do navrhovaného colného režimu voľný obeh. Po zistení porušení článku 8 ods. 1, 2 Nariadenia žalobcom bolo vydané rozhodnutie, ktoré bolo FR SR zrušené, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V súlade s príslušnými ustanoveniami uvedených právnych noriem následne Colný úrad Prešov postupoval a vypočítal presne podľa príslušných ustanovení Nariadení Európskeho parlamentu a Rady sumu colného dlhu, ako aj výšku DPH, ktorú žalobca bol povinný potom, ako nesplnil podmienky uvedené v čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16.11.2009 pre oslobodenie od cla v znení neskorších predpisov a od dane z pridanej hodnoty pri dovoze v zmysle § 48 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty štátu uhradiť.

47. Ak žalobca v žalobe argumentoval tým, že nebol dostatočným spôsobom poučený správnym orgánom o následkoch a to s poukazom na čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia Rady ES č. 1186/2009 zo 16.11.2009 a teda mu nebolo dostatočným spôsobom vysvetlené, že v zmysle uvedeného čl. 8 ods. 1 nesmie s osobným majetkom a tak uvedeným spôsobom nakladať, navyše uvedené nariadenie podľa žalobcu hovorí o orgánoch v množnom čísle, teda uvedené ustanovenie je podľa žalobcu nejednoznačné, k tejto námietke správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca predložil ako deklarant v colnom konaní dňa 25.07.2014 písomné colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru, odôvodnil uvedené colné vyhlásenie s poukazom na čl. 3 Nariadenia č. 1186/2009 zo 16.11.2009, tzn. že bol plne oboznámený s uvedeným nariadením a pokiaľ mal preštudovaný čl. 3, kde je uvedené, že pokiaľ čl. 4 a 11 neustanovujú inak, osobný majetok dovážaný fyzickými osobami sťahujúcimi sa z bydliska v tretej krajine na colné územie Spoločenstva, je oslobodený od dovozného cla, správny súd predpokladá, že ak študoval čl. 4 až 11, medzi ktorými sa nachádza aj čl. 8 ods. 1 a 2, tak si bol plne vedomý toho, že pokiaľ bolo uvedené v čl. 8 ods. 1 „že pred uplynutím 12tich mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu nesmie byť osobný majetok, ktorým bol oslobodený od dovozného cla, požičaný, daný do zálohy, ponechaný do nájmu alebo prevedený či už za odplatu, alebo bezplatne, bez predchádzajúceho oznámenia príslušným orgánom“ musel podľa uvedeného článku aj konať. Následne jeho argumentácia, resp. námietky v tom zmysle, že nebol dostatočným spôsobom poučený správnym orgánom právne neobstoja, pretože už z uvedeného colného vyhlásenia z 25.07.2014 bolo bezpochyby preukázané, že s obsahom uvedeného Nariadenia č. 1186/2009 je žalobca oboznámený ako colný deklarant, pretože podľa tohto nariadenia podával písomné colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru, ktorý si doviezol z USA (v zmysle čl. 3 Nariadenia). Argumentmi, ktorými žalobca dôvodí v žalobe podľa správneho súdu nepreukázal, že o uvedenom Nariadení Európskej Rady nebol oboznámený, uvedené nariadenie mu nebolo známe, nakoľko podľa tohto ako už súd vyššie uviedol, postupoval. Ani uvedenú žalobnú námietku správny súd neakceptoval.

48. Vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu okrem iného uviedol, že nikdy reálne osobné motorové vozidlo C. jeho dispozíciu neopustilo s výnimkou času, kedy bolo vozidlo potrebné pristaviť k administratívnym úkonom na D1 a bol prihlásený na území SR. Uvedená argumentácia je neprijateľná správnym súdom, nakoľko jasne z technického preukazu, ktorý bol dňa 04.07.2015 predmetom kontroly zamestnancov colného úradu vyplýva, že dňa 15.06.2015 bolo predmetnému vozidlu pridelené ev. č.. a ako vlastník a držiteľ osvedčenia bol uvedený E. D., nar. XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť bola preukázaním toho, že iná osoba je držiteľom, resp. vlastníkom uvedeného motorového vozidla C. J. ML-XXX a nie žalobca,

ako to deklaroval v jednotlivých bodoch žaloby, pričom tak v odvolaní, ako aj v žalobe tieto skutočnosti ničím nepodložil. Pokiaľ by v technickom preukaze nebolo zaevidované meno inej osoby, ako žalobcu, t. j. E. D., nebolo by došlo k porušeniu čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16.11.2009 tak ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol žalobca zaviazaný ako dlžník na úhradu tak colného dlhu, ako aj dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 1 892,42 Eur.

49. Čo sa týka žalobnej námietky výšky colného dlhu, resp. dani z pridanej hodnoty podľa príslušného výpočtu uvedeného Colným úradom Prešov v jeho prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 16.08.2016 pod č. XXXXXXX/XXXX je správny súd toho názoru, že uvedená suma tak colného dlhu, ako aj DPH bola vypočítaná v súlade so zákonom a prvostupňový správny orgán uvedené skutočnosti preukázal príslušnými paragrafmi tak jednotlivých nariadení ako aj zákona č. 199/2004 Z.z. Colného zákona, ako aj zákona č. 222/2004 zákona o DPH.

50. Ohľadom nevypočutia osoby E. D. správny súd nepovažoval potrebu vypočutia za nevyhnutné, resp. potrebné, čo sa týka správneho konania, pretože uvedený technický preukaz bol dostatočným dôkazom toho, aby bolo v predmetnej veci začaté správne konanie ohľadom colného dlhu a zaplatenia DPH žalobcom, ako dlžníkom z dôvodu porušenia ustanovenia § 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 1186/2009 zo 16.11.2009.

51. Námietku aplikácie ustanovenia čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 1186/2009 zo 16.11.2009, ktorou sa zaoberal žalobca v závere žaloby, správny súd vyhodnotil poukazom na to, že obsah ustanovenia čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 1186/2009 zo 16.11.2009 je presný a z uvedeného ustanovenia článku nie je možné polemizovať ohľadom toho, či išlo o prvú evidenciu, alebo či išlo o prevod, alebo zmenu vlastníctva, alebo o zmenu osobného vlastníctva. Alebo či zo strany žalobcu bol daný súhlas, alebo nebol daný súhlas, alebo bola alebo nebola urobená dohoda ohľadom prevodu vlastníckeho práva, či osobného práva žalobcu na uvedené osobné motorové vozidlo. Tieto skutočnosti nemali na konečný efekt, ktorý bol jednoznačne dôkaz a to zapísanie držiteľa osobného motorového vozidla v technickom preukaze E. D., nar. XX.XX.XXXX. Túto skutočnosť mali správne orgány bezpochyby preukázanú a na základe uvedenej skutočnosti následne postupovali v súlade so zákonom, ako aj s príslušnými článkami nariadení. Správny súd poukazuje na to, že správne orgány sa v colnom konaní riadili v zmysle zákona 199/2004 Z.z., z ktorého vyplýva aj konanie, ktorého účelom je rozhodnúť či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie SR prepúšťa do navrhovaného režimu, alebo sa mu pridelí iné navrhované colné schválenie určenia alebo použitia. Colné konanie je návrhovým konaním a začína sa podaním colného vyhlásenia s návrhom na prepustenie tovaru do niektorého z colných režimov, alebo pridelenia schváleného určenia. V predmetnom konaní žalobca ako deklarant sám predložil Colnému úradu Prešov na colné vyhlásenie so všetkými potrebnými dokladmi, pričom v colnom vyhlásení navrhol priznanie oslobodenia dovezeného tovaru od dovozného cla v zmysle ustanovenia čl. 3 Nariadenia č. 1186/2009, čím si uplatnil oslobodenie od cla pri dovoze osobného majetku fyzických osôb vzťahujúcich sa z bydliska v tretej krajine do spoločenstva. Týmto vlastne sám žalobca deklaroval podmienky, za akých je možné uplatniť toto oslobodenie a ktoré sú ustanovené v čl. 3 až 11 Nariadenia Rady ES č. 1186/2009 zo 16.11.2009, v zmysle ktorého aj správne orgány následne postupovali.

52. V neposlednej miere sa zaoberal správny súd aj námietkou žalobcu, že vzhľadom na jeho vek, jeho zdravotný stav a jeho zdravotné problémy bolo potrebné, aby sa správne orgány zaoberali otázkou, či bol schopný dostatočne pochopiť celé konanie pred Colným úradom v Prešove. K tejto námietke správny súd len v krátkosti uvádza, že pokiaľ žalobca po 18tich rokoch bol schopný prísť na územie SR a deklarovať dovezený tovar, ako aj svoj osobný majetok formou colného vyhlásenia, bol dostatočne zdatný, aby následne porozumel celému konaniu pred colným úradom a následne znášal uvedený postih v prípade, že nedodržal podmienky stanovené v čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 1186/2009 zo 16.11.2009, podľa ktorého on sám začal uvedené colné konanie colným vyhlásením. Nebolo úlohou správnych orgánov v colnom konaní preskúmavať zdravotný stav či už žalobcu, jeho manželky. Nebolo ich úlohou ani skúmanie podmienok následného užívania osobného motorového vozidla. Základom skutočností, pre ktoré začalo uvedené správne konanie pred Colným úradom v Prešove bolo opomenutie splnenia si povinnosti zo strany žalobcu - nahlásenia na príslušný colný úrad tú skutočnosť, že žalobcove osobné motorové vozilo bolo zaevidované v technickom preukaze na inú osobu, než na žalobcu ako vlastníka.

53. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že vozidlo nikdy reálne neopustilo jeho dispozíciu s výnimkou času, kedy bolo potrebné pristaviť ho administratívnym úkonom, bol automobil v jeho garáži, nemohol byť používaný na cestných komunikáciách, dôvodom, že bol ako vlastník a držiteľ osvedčenia predmetného vozidla pri jeho prepise uvedený pán E. D., bolo zhoršenie zdravotného stavu, ako aj zhoršenie zdravotného stavu manželky správny súd k týmto námietkam uvádza, že dôvody zápisu na osobu E. D. ako držiteľa a vlastníka vozidla v technickom preukaze a účel používania predmetného vozidla sú dve diametrálne posúdenia a porušenie povinnosti žalobcu v tomto prípade, ktoré bezpochyby z ustanovenia čl. 8 ods. 1 vyplývalo, je toto tvrdenie žalobcu bezdôvodné a irelevantné, pretože uvedené okolnosti nie sú zákonnými dôvodmi, na základe ktorých by bolo možné liberovať porušenia uvedených povinností vyplývajúcich z čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 1186/2009 zo 16.11.2009. Pokiaľ žalobca podal colné vyhlásenie na prepustenie vozidla do colného režimu voľný obeh dňa 25.07.2014 a údaje v technickom preukaze zo dňa 15.06.2015 boli dôkazom iného stavu, ako bol uvedený dňa 25.07.2014, išlo o prevedenie osobného motorového vozidla na inú fyzickú osobu skôr, ako uplynula lehota 12tich mesiacov, ktorá bola ustanovená v čl. 8 ods. 1 uvedeného nariadenia. Teda pokiaľ žalobca nedodržal uvedenú podmienku, ktorá bola ustanovená na tovar prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením, správne orgány postupovali správne a v súlade so zákonom a s Nariadením Rady ES č. 1186/2009 zo 16.11.2009, keď začali colné konanie voči žalobcovi ako dlžníkovi colného dlhu a dlhu na DPH. Pokiaľ žalobca považuje napadnuté rozhodnutia správnych orgánov za príklad tvrdého a neobjektívneho aplikovania právnych noriem v praxi, keď neexistujú reálne dôkazy na aplikáciu ustanovenia čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 1186/2009 zo 16.11.2009 správny súd zdôraznil, že v prvom rade dôkazom toho, že došlo k porušeniu podmienok oslobodenia tovaru od dovozného cla ustanovených v čl. 8 ods. 1 bolo konanie žalobcu a to, že k prevodu osobného majetku zo strany žalobcu na inú osobu došlo bol dôkaz a to technický preukaz č. G., v ktorom bola zapísaná ako osoba - držiteľ osobného motorového vozidla E. D., nie žalobca. Preto správny súd aj uvedenú žalobnú námietku považuje za nedôvodnú.

54. Pokiaľ žalobca žiadal správny súd, aby vyzval žalovaného na vyjadrenie, prečo nepostupoval v zmysle zákona, na základe akých konkrétnych dôkazov rozhodol, prečo nebola v konaní vypočutá osoba E., prečo podrobnejšie nezisťoval skutočný zdravotný stav žalobcu a jeho manželky, podľa správneho súdu na uvedené skutočnosti odpovedal jednak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach, pričom v odôvodnení správne a náležite zistili skutkový stav, z ktorého dospeli k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili, pričom uvedené rozhodnutia sú preskúmateľné, pretože obsahujú dostatočné dôvody, ktoré boli presne popísané, na základe ktorých správne orgány v danom konaní rozhodli.

55. Správny súd potom, čo doručil žalobu, k tejto sa písomným stanoviskom vyjadril žalovaný, pričom vo vyjadrení reagoval aj na žalobné dôvody, ktoré žalobca uvádzal v žalobe. Správny súd v konaní so žalobcom rozhodoval najskôr o návrhu na odklad vykonateľnosti, ktorý podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a uznesením zo dňa 15.12.2017 pod sp. zn. 2S/34/2017 - 32 rozhodol tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Zároveň správny súd v rámci konania rozhodoval aj o oslobodení žalobcu od súdneho poplatku na základe návrhu právneho zástupcu zo dňa 06.04.2018. Po posúdení podmienok pre oslobodenie, uznesením zo dňa 22.06.2018 pod sp. zn. 2S/34/2017-48 rozhodol správny súd o nepriznaní žalobcovi oslobodenia od súdnych poplatkov, pretože na oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku neboli dôvody.

56. Podľa názoru správneho súdu boli rozhodnutia správnych orgánov dostatočne zdôvodnené, na základe vykonaného dokazovania a pri rozhodovaní správne orgány postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami tak Colného zákona, ako aj Zákona o dani z pridanej hodnoty, ako aj Nariadení Rady EÚ, na ktoré súd vyššie poukázal.

57. Na základe uvedených skutočností preto súd s poukazom na ustanovenie § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože vychádzal zo správnosti vykonaného dokazovania, ako aj s rozhodnutí colných úradov.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v konaní nebol úspešný a s dôrazom na

ustanovenie § 168 S.s.p. žalovanému na základe toho, že neboli splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení náhradu trov konania nepriznal.

59. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.