Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5Cb/18/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci žalobcu: PM, s.r.o., so sídlom Hrabiny 1057, Tisovec, IČO: 31 721 974, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom Revúca, Nám. slobody č. 2 proti žalovanému: Slovenské magnezitové závody, a.s., so sídlom Jelšava, Teplá Voda č. 671, IČO: 31 685 340, právne zastúpeného doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, Csc., advokátom so sídlom Bratislava, Kýčerského č. 5, o zaplatenie 42 136,31 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 582,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 13.05.2006 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaného v rozsahu 88 %.

IV. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 94 %.

V. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 6 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2006 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 42 136,31 € spolu s úrokom z omeškania z istiny vo výške 6 % ročne od 13.05.2006 do zaplatenia, ako aj povinnosti nahradiť mu účelne vynaložené náklady na zhotovenie znaleckého posudku vo výške 1 106,51 € a trovy konania. Istinu žiadal uhradiť titulom škody na jeho rastlinnej a živočíšnej výrobe, ktorá je v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného a ktorá vznikla v dôsledku imisií produkovaných žalovaným a znečistenia pôdy dlhodobým usádzaním magnezitových imisií produkovaných žalovaným v pôde obhospodarovanej žalobcom. Výška škody bola vyčíslená znalcom z odboru ochrany životného prostredia, čistoty ovzdušia a čistoty vôd na sumu 42 136,31 € (1 269 398,60 Sk). Zároveň je ním preukázaná aj príčinná súvislosť medzi škodou spôsobenou žalobcovi a prevádzkovou činnosťou žalovaného. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu spôsobenej škody a zaslal mu faktúru vyčíslenú v zmysle citovaného znaleckého posudku, túto však žalovaný neakceptoval a vrátil. Spolu so žalobou predložil faktúru č. 1013382 zo dňa 28.04.2006 splatnú dňa 12.05.2006, ktorou žalovanému vyčíslil vzniknutú škodu, list žalovaného zo dňa 05.05.2006, ktorým mu vrátil predmetnú faktúru z dôvodu, že nesúhlasí s majetkovou ujmou, ako aj znalecký posudok č. 1/2006 vypracovaný prof. Ing. Konštantínom Holobradým CSc., o vplyve magnezitových imisií a ich reziduí na poľnohospodárstvo PM, s.r.o., Tisovec v r. 2005.

2. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobe rozporoval nárok žalobcu z dôvodu, že pozemky, na ktorých žalobca realizuje svoju poľnohospodársku výrobu nadobudol v období, kedy pôda už

bola kontaminovaná v dôsledku prevádzkovaných činností v regióne v 60-tych až 70-tych rokoch a preto žalobca musel, resp. mal vedieť, že nebude mať vlastnosti, ktoré by ju predurčovali na bezchybnú intenzívnu poľnohospodársku prevádzku. Najneskôr od r. 2000 je spoľahlivo preukázané, že žalobca vedel, že predchádzajúca priemyselná činnosť v regióne mohla mať vplyv na kvalitu pôdy a poľnohospodársku produkciu a rovnako vedel, aké je zloženie pôdy v danej oblasti, resp. aké prvky boli a čiastočné sú emitované prevádzkovou činnosťou žalovaného. Napriek tejto vedomosti realizoval svoju podnikateľskú činnosť spôsobom, ktorý opomína tieto skutočnosti a ktorý tak nevyhnutne bude viesť aj v ďalšom období k dosahovaniu nižšieho objemu poľnohospodárskej produkcie a (zrejme) aj k uplatňovaniu ďalších nárokov v dôsledku spôsobenej škody. Takýmto konaním žalobcu dochádza k porušeniu generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a táto skutočnosť má vzhľadom na § 441 vplyv na posúdenie miery spoluzodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá mu potenciálne vznikla. Uviedol, že škoda na poľnohospodárskej produkcii, ktorej sa žalobca domáha a ktorá spočíva v nižšom výnose poľnohospodárskej rastlinnej produkcie v dôsledku škodnej udalosti (pôsobenie prevádzky žalovaného), má povahu ušlého zisku. Ušlý zisk možno definovať ako ujmu spočívajúcu v nerozmnožení majetku poškodeného, hoci sa toto rozmnoženie pri pravidelnom behu vecí dalo objektívne očakávať. S prihliadnutím na vedomosť žalobcu o možných vplyvoch predchádzajúcej prevádzky žalovaného na súčasnú poľnohospodársku produkciu možno vyvodiť záver o tom, že v danom prípade nemožno priznať ušlý zisk, nakoľko pri pravidelnom behu vecí, vopred si uvedomujúc dané zloženie pôdy, nebolo možné objektívne očakávať, že dôjde k rozmnoženiu majetku žalobcu v rozsahu, v akom by došlo v prostredí, v ktorom na produkciu žalobcu nepôsobia chemické prvky spojené s prevádzkovou činnosťou žalovaného. Žalobca sa podľa žalovaného teda domáha náhrady ušlého zisku, o ktorom už na začiatku r. 2005 mohol a mal vedieť, že ho nie je možné objektívne dosiahnuť. Podľa žalovaného takýto výkon práva nepožíva ochranu podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenú škodu a možno ho označiť za šikanózny.

3. K časti uplatneného nároku spočívajúceho vo viacnákladoch žalovaný uviedol, že viacnáklady nemožno subsumovať pod pojem škoda, pretože žalobca žiada náhradu výdavkov, ktoré vynakladá na to, aby dosiahol vyšší výnos svojej poľnohospodárskej produkcie. Podľa žalovaného je výška tzv. viacnákladov priamo závislá od produkčných cieľov žalobcu - čím vyššie ciele, tým vyššia suma viacnákladov.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.12.2013, ktorým žalobu zamietol. Urobil tak z dôvodu, že žalobcovi škoda nevznikla. Škoda, ktorú si žalobca v konaní uplatnil má povahu ušlého zisku, pritom škodu vyčíslenú súdom ustanoveným znalcom na poľnohospodárskej produkcii žalobcu, súd za ušlý zisk žalobcu nepovažoval z dôvodu, že žalobca začal svoju podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe už v priemyselnou činnosťou žalovaného zmenenom prostredí. Na začiatku vykonávania poľnohospodárskej výroby žalobcu teda existovali určité podmienky, bola daná určitá situácia, z ktorej žalobca musel a mal vychádzať a mal ju zohľadniť pri svojom podnikateľskom zámere. Keďže žalobca mienil podnikať práve v poľnohospodárskej výrobe, mal pred jej začatím zohľadniť stav životného prostredia v danom regióne, kvalitu poľnohospodárskych pôd, ostatné podmienky (zrážky, ročné teploty, existenciu a smerovanie vetra a pod.), ale v neposlednom rade aj skutočnosť, že v danom regióne dlhodobo vykonávali a ďalej vykonávajú priemyselnú výrobu dva magnezitové závody. S ohľadom na znalosť daných podmienok musel žalobca potom orientovať svoje predstavy o reálne dosiahnuteľných výnosoch z poľnohospodárskej výroby a teda aj o reálne dosiahnuteľnom zisku z podnikateľskej činnosti. Súd ustálil, že len zisk očakávaný pri pravidelnom behu vecí, s ohľadom na všetky okolnosti, podmienky a pomery existujúce aj v čase začatia výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu možno označiť za zisk, ktorý bolo možné očakávať dôvodne. Preto, ak žalobca očakával, že zo svojej poľnohospodárskej výroby na skúmanom území dosiahne taký zisk, ktorý by dosiahol v prostredí nezmenenom priemyselnou činnosťou žalobcu, hoci takéto prostredie už neexistovalo ani na začiatku jeho podnikateľskej činnosti, nejedná sa z jeho strany o zisk očakávaný dôvodne.

5. Na základe žalobcom podaného odvolania, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.08.2014, č. k. 43Cob/126/22014 - 469 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Urobil tak z dôvodu: V konaní bola výška škody určovaná znaleckými posudkami (ďalej len . Napriek tomu, že je výška škody určená znalcami rôzna, v oboch znalci zhodne dospeli k záveru, že pôsobením žalovaného za r. 2005 vznikla žalobcovi škoda na rastlinnej výrobe. Z metodiky počítania je zrejmé, že obaja znalci vypočítali výšku ušlého zisku, teda výšku ujmy, ktorú žalobca utrpel v dôsledku emisnej činnosti žalovaného a pre ktorú vinnosť žalobcu na poľnohospodárskej výrobe

nedosahuje takých hodnôt, aké by sa dali očakávať pri pravidelnom behu vecí, nebyť emisnej činnosti žalovaného. Záver prvostupňového súdu, že škoda vyčíslená znalcami predstavuje ekologickú škodu, avšak nepredstavuje zároveň ušlý zisk žalobcu, nemá oporu v znaleckých posudkoch predložených v konaní. Znalcami vypočítaný ušlý zisk nie je možné vnímať ako subjektívnu kategóriu odvodenú od očakávaní žalobcu. Aj za predpokladu, že žalobca začal svoje pôsobenie v oblasti, ktorá už bola v predchádzajúcom období zasiahnutá produkčnou činnosťou žalovaného, nič nemení na tom, že žalovaný vo svojej činnosti každým rokom pokračuje a napriek tomu, že výrazne znížil negatívne zásahy do životného prostredia, naďalej jeho činnosť ovplyvňuje životné prostredie. Skutočnosť, že negatívne vplyvy sú podstatne nižšie než v čase kedy žalobca začal svoje pôsobenie na sledovanom území, sa môže prejaviť v reálnej výške náhrady škody, ktorá bude nižšia než v predchádzajúcich obdobiach. Pokiaľ však činnosť žalovaného naďalej ovplyvňuje okolité životné prostredie, je povinný znášať následky takéhoto pôsobenia. Preto, vzhľadom na znalecký posudok, ktorý potvrdil vznik škody, v dôsledku pôsobenia žalovaného, pričom jej existenciu súd prvého stupňa sám konštatoval so svojom odôvodnení, kedy ju nazval „ekologická škoda“, nie je možné pri právnom posúdení, existenciu takejto škody poprieť a uzavrieť, že ušlý zisk nevznikol. Vzhľadom na skutočnosť, výška škody, ktorú znalci vyčíslili vo svojich znaleckých posudkoch je výrazne rôzna a súd nedisponuje odbornými znalosťami, na základe ktorých by mohol posúdiť správnosť jedného alebo druhého znaleckého posudku mal prvostupňový súd, podľa krajského súdu, v ďalšom konaní nechať vypracovať kontrolný znalecký posudok a na základe jeho záverov vyčísliť finálnu výšku ušlého zisku, ktorý vznikol žalobcovi v roku 2005 v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného.

6. Dokazovanie súd vo veci vykonal znaleckým posudkom č. 1/2012 vypracovaným súdom ustanoveným znalcom doc. Dr. Ing. Ladislavom Ducsayom a listinnými dôkazmi a to najmä žalobcom predloženým znaleckým posudkom č. 1/2006 o vplyve magnezitových imisií a ich reziduí na poľnohospodárstvo PM, s.r.o. Tisovec v r. 2005, vypracovaným prof. Ing. Konštantínom Holobradým, CSc. a ďalšími listinnými dôkazmi, najmä dokumentmi pod názvom „Retrospektívy a perspektívy agro-magnezitových areálov Hnúšťa (Hačava) - Jelšava - Lubeník, Nitra 06.02.1995“, Interakcia živín - seminárna práca, Nakladanie s ťažobnými odpadmi na úložiskách SMZ a.s. Jelšava - Zámer, „Komplexné zhodnotenie aktuálneho stavu senzitívnych území vplyvu magnezitových závodov (Jelšava - Lubeník - Hačava) s dopadom na riešenie pôdoochranných opatrení“ - realizačný výstup výskumnej úlohy Monitoring a hodnotenie vlastnosti pôd SR a potenciálov ich vývoja, Bratislava 2010 a vyjadrením Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. RA-3C 324/2002 z 04.06.2007. Po zrušení a vrátení veci krajským súdom, prvostupňový súd dokazovanie doplnil v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu a dal vo veci vypracovať kontrolný znalecký posudok ad hoc ustanoveným znalcom Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom (ďalej aj NPPC) č. 1/2018. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

7. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplynulo, že žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá bola založená v roku 1996. Predmetom činnosti žalobcu je okrem iného poľnohospodárstvo, ktoré vykonáva (resp. má v predmete podnikania) od začiatku svojho vzniku. Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo v konaní spochybnené mal súd za preukázané, že od roku 2000 žalobca vykonáva poľnohospodársku výrobu v katastrálnych územiach, ktoré boli predmetom uplatneného nároku na náhradu škody.

8. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplynulo, že je akciovou spoločnosťou, ktorá vykonáva priemyselnú výrobu v oblasti ťažby a úpravy rúd na nerastov, výroby a predaja žiaruvzdorných výrobkov v okolí Jelšavy. Z nepochybného tvrdenia žalobcu tiež vyplynulo, že technológia, ktorú žalovaný používa pri výrobe je prašná a je spojená s nepriaznivými dôsledkami na okolité prostredie.

9. Rozsah, v akom činnosť žalovaného nepriaznivo zasiahla do poľnohospodárskej produkcie žalobcu v zmysle vzniknutej ekonomickej škody na jeho poľnohospodárskej produkcii v roku 2005 mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. 1/2012 vypracovaným doc. Ing. Dr. Ladislavom Ducsayom a kontrolným znaleckým posudkom č. 1/2018 vypracovaným Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom. Podľa znaleckých posudkov celková preukázateľná ekonomická škoda, ktorá vznikla žalobcovi na jeho poľnohospodárskej výrobe v roku 2005 v dôsledku znečistenia ovzdušia imisiami žalobcu je 2 582,- €.

10. Znalec doc. Ing. Dr. Ladislav Ducsay pri vypracovaní ZP, pri stanovovaní a výpočte rozsahu škody vychádzal z odborného materiálu pre stanovenie výšky škody - metodiky ÚVTIZ 12/1992 (Nemec a kol., 1992), ktorá bola inovovaná a uplatňuje sa v podobe Kalúz a kol. 2005 a je znaleckou komunitou rešpektovaná.

11. Zo znaleckého posudku vyplynulo, v zmysle použitej metodiky sa škoda na poľnohospodárskej produkcii určovala s ohľadom na množstvo imisií určitých škodlivých látok v ovzduší. Keď súhrnný obsah určitých škodlivých látok dosiahol určité odborníkmi dohodnuté množstvo, zaradilo sa dané územie do určitého stupňa znečistenia. Existujú štyri stupne znečistenia stanovené podľa množstva znečisťujúcich látok v ovzduší. Pokiaľ bolo územie zaradené do niektorého stupňa znečistenia, percentuálne sa znížila úrodnosť jednotlivých druhov plodín a trvalých trávnatých porastov podľa koncentrácií znečisťujúcich látok v tom ktorom stupni znečistenia. Následne sa určila ekonomická škoda na tej ktorej pestovanej plodine s ohľadom na zníženie jej úrody. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že v r. 2005 priemerné hodnoty koncentrácie týchto látok v ovzduší v r. 2005 boli u SO2 6,1 μgr/m3, u NO2 10,6 μgr/m3, u NOx 18,1 μgr/m3a u tuhých častíc PM10 38,9 μgr/m3. Pre zaradenie územia do aspoň I. stupňa znečistenia podľa metodiky ÚVTIZ č. 12/1992 (Nemec a kol., 1992) bola potrebná koncentrácia SO2 minimálne 40 μgr/m3za rok, NOx minimálne 37 μgr/m3za rok a tuhého spádu (TZL) minimálne 150 ton/km2/ rok. S ohľadom na zistenú koncentráciu znečisťujúcich látok v ovzduší v r. 2005, ktorá ani zďaleka nedosahovala uvedenú minimálnu hranicu pre zaradenie do I. stupňa znečistenia, znalec nezaradil skúmané územie ani do jedného stupňa znečistenia. Napriek tomu však škodu na rastlinnej výrobe určil, pretože, ako uviedol v doplnení č. 1 k ZP, samotná skutočnosť, že objem znečisťujúcich látok nedosahuje ani výšku pre zaradenie územia do I. stupňa znečistenia neznamená, že ku škodám nedochádza. Preto znalec percentuálne zníženie úrod pestovaných plodín, ktoré je dané metodikou ÚVTIZ 12/1992 pre I. stupňa znečistenia pomerne upravil podľa množstva skutočnej koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší v r. 2005. S ohľadom na túto pomernú úpravu určil precentuálne zníženie úrodnosti jednotlivých plodín a trvalých trávnatých porastov v roku 2005 a následne vypočítal škodu vzniknutú v dôsledku takého zníženia úrodnosti plodín. Následne určil výšku škody na základe matematického vzorca. Nakoniec na základe matematického rozptylového modelu vypracovaného RNDr. Gabrielom Szabóom, CSc. určil percentuálny podiel SMZ, a. s. Jelšava na tejto škode.

12. Výšku škody znalec v znaleckom posudku neurčoval s ohľadom na množstvo usadeného horčíka v pôde, len s ohľadom na množstvo imisií škodlivých látok. Vo svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že množstvo horčíka v pôde nemá vplyv na zaradenie územia do stupňov znečistenia. Rozhodujúca pre zaradenie územia do určitého stupňa znečistenia je len nameraná hodnota tuhých znečisťujúcich látok. Je pritom irelevantné, či tieto tuhé znečisťujúce látky obsahujú aj horčík alebo nie. Uviedol tiež, že ani s ohľadom na vysoký obsah horčíka v pôde a skutočnosť, že prašný spád má alkalický charakter nie je potrebné upraviť hranicu pre zaradenie územia do stupňa znečistenia tak, že sa táto zníži 2,5 krát a to z dôvodu, že pri skúmaní negatívneho vplyvu tuhých znečisťujúcich látok na rastliny sa hodnotí jeho negatívny vplyv na fotosyntetický aparát rastlín, teda listov, pretože spád spôsobí pokrytie listov, čo ovplyvňuje fotosyntézu rastlín. Skúmanie vzájomného pomeru spádu tuhých znečisťujúcich látok s ohľadom na prítomné hodnoty horčíka v pôde a ich vzájomné ovplyvňovanie a možné dôsledky v podobe prípadnej zmeny pôdy nemá nič spoločné so zaraďovaním územia do určitého stupňa znečistenia a z toho vyplývajúceho výpočtu škody na poľnohospodárskej produkcii. Podľa znalca však aj keby sa takýto prepočet vykonal, aj tak by s ohľadom na malé množstvo tuhých znečisťujúcich látok nemala prítomnosť horčíka v nich vplyv na zaradenie územia do jednotlivých stupňov znečistenia podľa metodiky, pretože aj tak by sa nedosiahla hranica pre zaradenie územia do ani prvého stupňa znečistenia.

13. V znaleckom posudku znalec určil škodu žalobcu len na rastlinnej produkcii. Ohľadne škody na živočíšnej výrobe uviedol, že výpočet škody nebol realizovaný pre nedostatok preukazných dôkazov. Na pojednávaní záver bližšie ozrejmil v tom zmysle, že pokiaľ územie nie je možné zaradiť ani do jednej kategórie stupňa znečistenia podľa metodiky ÚVTIZ 12/1992, má sa za to, že rastliny vypestované na tomto území nie sú natoľko znečistené, že by dochádzalo k zníženiu úžitkových vlastností zvierat keď sú kŕmené týmito rastlinami, pretože sa nepredpokladá nižšia miera zásobenia živín v týchto rastlinách. Určenie škody na živočíšnej produkcii by tiež nebolo objektívne ani z dôvodu, že zvieratá sú chované z rôznych zdrojov, nielen z rastlín vypestovaných na skúmanom území.

14. Škodu žalobcu, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu nákladov, ktoré musel vynaložiť naviac na dosiahnutie porovnateľnej úrody ako keby činnosť nevykonával v zamorenom území tzv. „viacnákladov“ znalec v znaleckom posudku nevyčíslil, lebo pri vynakladaní viacnákladov nebola jednoznačne preukázaná ich opodstatnenosť. Na pojednávaní uviedol, že na vynakladanie viacnákladov s ohľadom na existujúci obsah pôdy nebola preukázaná potreba. Na zúrodňovanie pôdy je vždy potrebné vynakladať náklady, ak sa chce dosiahnuť dobrá úroda. Pôdu je potrebné hnojiť a kultivovať, pretože existuje prirodzený odber živín z pôdy. Je veľmi ťažké vyčísliť aké zúrodňovanie alebo hnojenie pôdy už predstavuje viacnáklad a ktoré len bežný náklad, potrebný s ohľadom na prirodzený úbytok živín z pôdy. Pre niečo takéto by bola potrebná veľmi podrobná štúdia situácie a stavu zásobenia pôdy živinami vypracovaná poľnohospodárom pred pristúpením k hnojeniu a pestovaniu, na základe ktorej by bolo možné určiť dávku živín, ktorú je potrebné do pôdy dodať a konkrétne plány hnojenia. Otázka nákladov na kultiváciu pôdy je aj individuálnou otázkou konkrétneho poľnohospodára a jeho znalostí, ako aj toho, akú úrodu chce dosiahnuť. Nie každá a akákoľvek aplikácia hnojív do pôdy predstavuje automaticky viacnáklad.

15. Pri podaní žaloby žalobca predložil na preukázanie vyčíslenia škody na jeho poľnohospodárskej výrobe znalecký posudok vypracovaný prof. Ing. Konštantínom Holobradým CSc., podľa ktorého celková škoda spôsobená žalobcovi v dôsledku výrobnej činnosti žalovaného predstavuje 42.136,34,- €.

16. Podstatné rozdiely záveroch sa týkali zistenej ekonomickej škody na rastlinnej výrobe, ktorú prof. Holobradý určil vo výške 55 745,56 € a doc. Ducsay vo výške 33 107,- €, spôsobu určovania podielu oboch magnezitových závodov (SMZ a.s., Jelšava a SLOVMAG a.s. Lubeník) a následne podielu žalovaného na celkovej majetkovej škode žalobcu na rastlinnej výrobe, určenia škody na živočíšnej výrobe, ktorú prof. Holobradý určil vo výške 6 186,75 € (186 382,20 Sk) a doc. Ducsay túto škodu nevyčíslil pre nedostatok preukazných dôkazov o jej existencii a určenia výšky viacnákladov z titulu pôsobenia Mg imisií a ich reziduí, ktoré prof. Holobradý stanovil vo výške 12 354,87 € (372 203,- Sk) a doc. Ducsay ich nepovažoval za preukázané z dôvodu, že s ohľadom na množstvo horčíka v pôde, nebolo potrebné zo strany žalobcu na poľnohospodársku výrobu vynakladať náklady naviac ako aj pre nedostatok preukazných dôkazov o tom, ktoré náklady navrhovateľa mali povahu nákladov naviac.

17. Keďže znalecké posudky vypracované na zistenie výšky škody na poľnohospodárskej produkcii žalobcu určovali škodu v podstatne odlišnej výške, súd v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu ustanovil vo veci znalca, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (ďalej aj NPPC), na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku k posudkom vyššie uvedených znalcov. Keďže obaja znalci, ktorí vypracovali vo veci znalecké posudky sú odborníkmi s najvyššie dosiahnutým vzdelaním v odboroch, v ktorých pôsobia ako znalci, považoval súd za potrebné ustanoviť na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znalecký ústav. Jediný znalecký ústav pôsobiaci v odboroch, vhodných na vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky škody na poľnohospodárskej produkcii v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného bola Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, ktorú súd z vypracovania znaleckého posudku vylúčil. Preto na vypracovanie znaleckého posudku súd ustanovil subjekt s celoslovenskou pôsobnosťou, obsah vykonávaných činností a zameranie ktorého ho predurčuje k vysoko odbornej spôsobilosti na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

18. Zo záverov kontrolného znaleckého posudku vyplynulo, že znalci pri vypracovaní znaleckých posudkov vychádzali zo správnych východísk a meraní potrebných pre zodpovedanie otázok zadaných zadávateľom. Napríklad hodnôt imisií, hodnôt znečistenia ovzdušia, výmer obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, objemu jednotlivých druhov rastlinnej a živočíšnej produkcie žalobcu, príp. iných údajov a východísk. Pri stanovení výšky škody použili znalci správnu metódu, avšak pri analýzach a spracovaní stanovísk a odpovedí na otázky zadávateľa došlo k nedostatkom, resp. nie úplným odpovediam v znaleckom posudku č. 1/2006 vypracovanom prof. Ing. Konštantínom Holobradým, CSc., z ktorého vyplýva viacero sporných otázok a to z dôvodu, že nie sú dostatočne relevantne popísané postupy a metódy spracovania. Preto postup vyčíslenia výšky škody na rastlinnej a živočíšnej výrobe a odpočtu podielu na neidentifikovateľné zdroje v č. 1/2006 nebol relevantne preukázaný. Profesor Holobradý v č. 1/2006 nepreukázal a neuviedol akým spôsobom bolo stanovené zníženie úrody príslušnej plodiny. Z toho dôvodu nie je možné sa adekvátnym spôsobom vyjadriť, či prof. Holobradý dospel k správnym záverom a správnym odpovediam na otázky zadávateľa.

19. Z kontrolného posudku tiež vyplynulo, že znalci vykonali výpočty a aplikovali zistené východiská použitou metódou rozdielne a tak dospeli k rozdielnym záverom a odpovediam na otázky zadávateľa. Pritom v č. 1/2006 prof. Holobradého nie je preukázané, akým spôsobom bolo stanovené zníženie úrody príslušnej plodiny. Profesor Holobradý z hľadiska štatistických postupov síce vykonal správne výpočty a správne aplikoval zistené východiská na použitú metódu, avšak z dôvodu neuvedených percent zníženia úrod príslušnej plodiny alebo úžitkovosti hospodárskych zvierat, podľa zón znečistenia, nie je možné relevantne stanoviť a vyjadriť sa k majetkovej ujme určenej podľa ekonomického vzorca a teda či takto dospel k správnym záverom, resp. k správnym odpovediam na otázky zadávateľa. Profesor Holobradý v č. 1/2006 zvýšené náklady „viacnáklady“ nepreukázal adekvátnymi a relevantnými dokladmi o výdavkoch a tieto nie sú súčasťou znaleckého posudku, neboli preukázané a bližšie vysvetlené. Preto podľa znalca vykonávajúceho kontrolné znalecké posúdenie dospel z tohto pohľadu k nesprávnej odpovedi. Za nedostatok č. 1/2006 považuje znalec vykonávajúci kontrolné znalecké posúdenie aj to, že prof. Holobradý vychádzal z realizačných cien jednotlivých poľnohospodárskych plodín a hospodárskych zvierat a neboli zohľadnené priemerné ceny poľnohospodárskych výrobkov podľa oficiálnych zdrojov štatistického úradu.

20. Ohľadne posudku č. 1/2012 doc. Dr. Ing. Ladislava Ducsaya a jeho doplnenia č. 1 z kontrolného vyplýva, že vychádzal zo správnych východísk a meraní potrebných pre zodpovedanie otázok zadaných zadávateľom, použil správnu metódu, vykonal správne výpočty a správne aplikoval zistené východiská na použitú metódu. Znalec doc. Ducsay dospel v č. 1/2012 a jeho doplnení č. 1 dospel k správnym odpovediam na otázky zadávateľa. V znaleckom posudku č. 1/2012 znalca doc. Ducsaya bol zistený nesprávny výpočet podielu SMZ Jelšava na ekonomickej škode, tieto štatistické analýzy však podľa znalca vykonávajúceho kontrolné znalecké posúdenie, neovplyvňujú sumu podielu SMZ, a.s. Jelšava na ekonomickej škode, ktorá bola správne stanovená vo výške 2 582,- €. Aj podľa znalca vykonávajúceho kontrolné znalecké posúdenie, je výška ekonomickej škody na rastlinnej výrobe žalobcu v dôsledku znečistenia územia imisiami žalovaného v roku 2005 2 582,- €. 21. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vytkol kontrolnému znaleckému posudku, že napriek tomu, že pripustil negatívne pôsobenie magnéziových imisií, došlo v ňom len k preskúmaniu už jestvujúcich znaleckých posudkov bez toho, aby NPPC vypracovalo vlastný znalecký posudok na určenie tohto typu škody. Tiež napriek tomu, že v kontrolnom znaleckom posudku nebola spochybnená existencia viacnákladov, NPPC nevykonalo ich vlastný výpočet. Kontrolný znalecký posudok sa nijakým spôsobom nezaoberal škodou spôsobenou v rámci živočíšnej výroby, ktorá absentuje v posudku doc. Duscaya a to napriek tomu, že základné údaje k určeniu tohto typu škody mohol mať znalec vykonávajúci kontrolné znalecké posúdenie k dispozícii i bez prípadnej súčinnosti žalobcu. Tiež mu vytkol, že v posudku NPPC nebolo dostatočne zrozumiteľne vysvetlené a absentovalo to aj v posudku doc. Ducsaya, prečo určil podstatne nižší podiel na spôsobenej škode zo strany žalovaného, než prof. Holobradý vo svojom posudku. S ohľadom na tieto nedostatky žiadal, v príslušnom zmysle doplniť kontrolný znalecký posudok. Tiež žiadal doplniť dokazovanie dopytom na prof. Holobradého, akým spôsobom boli odobraté vzorky pôdy pre účely jeho vypracovania znaleckého posudku, keďže tento nedostatok bol zo strany znalca vykonávajúceho kontrolné znalecké posúdenie vytknutý.

22. Uvedené návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol. Mal za to, že kontrolnému znaleckému posudku NPPC nemožno vyčítať, že ohľadne stanovenia škody s ohľadom na obsah horčíka v pôde neurčilo výšku škody, hoci pripustilo negatívny vplyv horčíka na poľnohospodársku produkciu. Úlohou znalca v kontrolnom znaleckom posudku bolo okrem iného v prípade, ak považuje ten-ktorý (aj dielčí) záver za nesprávny, uviesť správy záver, resp. odpoveď. Teda v prípade nesprávnosti postupu znalcov, nesprávnej aplikácie východísk, nesprávneho použitia metódy na správne východiská alebo nesprávnych výpočtov, mal znalec v kontrolnom posudku vykonať vlastné posúdenie, vlastnú aplikáciu správnej metódy a vlastné výpočty. V prípade, ak sa však znalec vykonávajúci kontrolné znalecké posúdenie v celom rozsahu stotožnil s použitou metódou, jej aplikáciou na východiská a takto dosiahnutými zisteniami toho ktorého znalca, bolo postačujúce uviesť to v kontrolnom znaleckom posudku, pričom z takéhoto konštatovania je zrejmé, že postup a závery toho - ktorého preskúmavaného znaleckého posudku sú bezchybné. Z kontrolného znaleckého posudku NPPC vyplynulo, že sa v plnom rozsahu stotožnil s aplikáciou východísk na použitú metódu ako ju vykonal znalec doc. Ducsay, ako aj so závermi jeho znaleckého posudku, ktoré považuje za správne. Je preto zrejmé, že znalec v kontrolnom znaleckom posudku už nemal dôvod určovať inú, resp. ďalšiu škodu, keďže sa stotožnil s existenciou a výškou škody v rozsahu ako ju určil doc. Ducsay.

23. Súd považuje za dôležité tiež uviesť, že jedna vec je v teoretickej rovine konštatovať negatívny vplyv vysokého obsahu horčíka v pôde na rastliny, prípadne ekosystémy, avšak druhá vec je, s ohľadom na konkrétne existujúce hodnoty horčíka, určiť či tieto konkrétne hodnoty reálne majú negatívny dopad na poľnohospodárku produkciu a ak áno, tento dopad vedieť kvantifikovať. Existujúca metodika na kvantifikáciu dopadu znečistenia ovzdušia na poľnohospodársku produkciu, (metodiky UVTIZ 1/1992), aplikovaná v inovovanej podobe Kalúz 2005 vychádza pri určení škody z iných východísk ako je kvalita a zloženie poľnohospodárskej pôdy. Vychádza z obsahu množstva tuhých znečisťujúcich látok v ovzduší. K otázke vplyvu obsahu horčíka v pôdach v skúmaných oblastiach na poľnohospodársku produkciu žalobcu sa jednoznačne vyjadril doc. Ducsay vo svojom znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 3 tak, že na základe výsledkov agrochemického skúšania pôd z roku 2005 nie je možné určiť ani potvrdiť preukázateľný vplyv obsahu prístupného horčíka v pôde obhospodarovanej žalobcom na vzniknutú škodu v rastlinnej výrobe v roku 2005. S týmto záverom sa v plnom rozsahu stotožnilo aj NPPC v kontrolnom znaleckom posudku. Obdobné platí pre kontrolný znalecký posudok aj vo vzťahu ku škode v podobe „viacnákladov“.

24. Nie je pravdou, že by zo znaleckého posudku doc. Ducsaya nevyplývalo, akým spôsobom určil podiel žalovaného na škode žalobcu. Z posudku je zrejmé, že podiel určoval na základe matematického rozptylového modelu vypracovaného RNDr. Gabrielom Szabóm, CSc. (č. osvedčenia 61/794/2004-6.1). Rozptylové mapy pre jednotlivé skúmané územia ako aj referenčné body sú uvedené v prílohe znaleckého posudku. S takýmto určením podielu žalovaného na škode žalobcu sa v plnom rozsahu stotožnil aj znalec vykonávajúci kontrolné znalecké posúdenie.

25. Súd s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal právnym zástupcom žalobcu navrhované dokazovanie, dopytom na prof. Holobradého ohľadom vzoriek pôdy, ktoré boli podkladom pre jeho znalecký posudok. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa kontrolného znaleckého posudku sú správne závery a škoda vyčíslená v posudku doc. Ducsaya, vykonanie takéhoto dôkazu nebolo potrebné pre zistenie skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Naviac nedostatočné zdokumentovanie vzoriek a ich spôsobu odberu nebolo jediným dôvodom, pre ktorý kontrolný znalecký posudok považoval posudok prof. Holobradého za nedostatočný resp. nesprávny.

26. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

27. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

28. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

29. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

30. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

31. Podľa § 417 Občianskeho zákonníka ods. 2 ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1992 Zb. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalobca sa v žalobe domáhal škody na jeho poľnohospodárskej výrobe za rok 2005 a to rastlinnej a živočíšnej a škody, ktorá mu bola spôsobená vynakladaním nákladov naviac, ku ktorej malo dôjsť prevádzkovou činnosťou žalovaného. Pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť kumulatívne splnené nasledujúce predpoklady: a) protiprávne konanie, b) existencia škody a c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.

37. Škoda je teóriou aj ustálenou judikatúrou definovaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom -peniazmi. Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka sa odškodňuje skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného a jedná sa vlastne o majetkové hodnoty, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného (predchádzajúceho) stavu. Ušlý zisk spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné - keby nedošlo ku škodnej udalosti - dôvodne očakávať, s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971). Táto definícia, resp. charakteristika ušlého zisku bola opakovane judikatúrou potvrdená. Uznesenie NS SR zo dňa 21.12.2009, sp. zn. M Cdo 23/2008, na ktoré v jednom zo svojich vyjadrení poukazuje aj odporca bližšie rozvádza, že „...Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).“

38. Z vykonaného dokazovania - znaleckého posudku doc. Ducsaya a kontrolného znaleckého posudku vyplynulo, že v dôsledku prevádzkovej (výrobnej) činnosti žalovaného došlo na poľnohospodárskej produkcii žalobcu ku škode v podobe ušlého zisku vo výške 2.582,- €, preto súd, vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 420a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc právny názor vyslovený nadriadeným súdom v zrušujúcom rozhodnutí rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu v zistenom rozsahu.

39. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi vznikla na poľnohospodárskej produkcii v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného, súd posúdil ako vzťah občianskoprávny. Napriek tomu, že žalobca aj žalovaný sú podnikatelia, záväzkový vzťah, ktorý medzi nimi vznikol, nemožno považovať za vzťah obchodnoprávny a aplikovať naň tretiu časť Obchodného zákonníka, konkrétne ustanovenia desiateho dielu prvej hlavy, hovoriace o povinnosti platiť úrok z omeškania (§ 369 . Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je záväzkom ex contracto, ale záväzkom vzniknutým v dôsledku spôsobenej škody (ex delicto).

40. Ustanovenia tretej časti možno použiť len na vzťahy vymedzené ako obchodnoprávne v § 261 Obchodného zákonníka, pričom vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným nemožno subsumovať ani pod jeden zo záväzkových vzťahov tam uvedených. Je a priori zrejmé, že tento vzťah nepredstavuje žiadny zo záväzkových vzťahov vymedzených v ustanoveniach § 261 ods. 2 až 7 Obchodného zákonníka. Do úvahy prichádza posúdenie, či daný vzťah predstavuje alebo nie záväzkovým vzťahom medzi podnikateľmi, pri vzniku ktorého je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 . Podľa názoru súdu o takýto vzťah v danom prípade nejde, pretože nevznikol pri vzájomnej podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného. Záväzkovoprávny vzťah medzi zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou (§ 420a a poškodeným subjektom je vzťah, ktorý vzniká bez ohľadu na to, či medzi týmito subjektmi je alebo nie je vzájomná podnikateľská činnosť (obchody). Naopak v prevažnej väčšine prípadov dotknuté subjekty

nevstupujú medzi sebou do žiadnej vzájomnej podnikateľskej činnosti a tak je tomu aj v predmetnom prípade. Žalobcovi nevznikla škoda pri vzájomnej podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného, ale výlučne ako dôsledok prevádzkovej činnosti žalovaného. Obdobne ako vznikla v dôsledku tejto činnosti škoda žalobcovi, mohla vzniknúť aj fyzickej osobe nepodnikateľovi, vykonávajúcej pestovanie plodín pre vlastnú potrebu. Oba takto vzniknuté záväzkovoprávne vzťahy majú rovnakú povahu a treba ich posudzovať rovnako, podľa toho istého právneho predpisu a to bez ohľadu na to, či v prvom prípade je poškodenou osobou podnikateľ a v druhom prípade nepodnikateľ.

41. Uvedený prístup možno podoprieť aj na základe systematického výkladu Obchodného zákonníka. Pokiaľ by vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 ObZ, bolo by nutné naň aplikovať ustanovenia §§ 373 až § 386 Obchodného zákonníka o náhrade škody (pričom sa jedná o úplnú úpravu v Obchodnom zákonníku). Z § 373 Obchodného zákonníka v jeho spojení s § 757 Obchodného zákonníka však možno vyvodiť, že ustanovenia o náhrade škody v predmetnom prípade použiť nemožno, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená len zodpovednosť za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu (§ 373 alebo v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti vyplývajúcej z Obchodného zákonníka (§ 757 . V danom prípade škoda na poľnohospodárskej produkcii žalobcu nevznikla ani v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu (zmluvy) medzi žalobcom a žalovaným, ani v dôsledku porušenia ustanovení Obchodného zákonníka, ale v dôsledku okolností predpokladaných osobitným predpisom, Občianskym zákonníkom.

42. Použitie tretej časti Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným nemožno odvodiť ani z ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje možnosť použitia tretej časti len na jednotlivé typy zmlúv upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku a neupravené v Obchodnom zákonníku.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže si žalovaný neplnil povinnosť uhradiť peňažný dlh žalobcovi riadne a včas, je povinný platiť mu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Lehota na plnenie náhrady škody nebola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá. Preto bol žalobca v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť po tom, ako ho žalobca na plnenie vyzval. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu náhrady škody faktúrou č. 1013382 zo dňa 28.04.2006, splatnou 12.05.2006. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 05.05.2006 už žalovaný musel mať faktúru nepochybne k dispozícii. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bol teda povinný plniť už 06.05.2006. Keďže však zo strany samotného žalobcu ako peňažným plnením oprávneného subjektu bola žalovanému poskytnutá dlhšia lehota na splnenie peňažnej povinnosti a to až do 12.05.2006, súd ustálil, že žalovaný sa do omeškania dostal prvý deň po uplynutí lehoty poskytnutej žalobcom na úhradu povinnosti nahradiť mu škodu, teda 13.05.2006. K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby NBS 3,5% ročne. Žalovaný tak má povinnosť platiť úrok z omeškania 7 % ročne. Nakoľko si žalobca v žalobe uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške, súd v zmysle § 216 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj neprekročil návrh žalobcu a priznal mu úrok z omeškania v žiadanej výške.

44. O trovách konania strán súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1,2 Zák. č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie 42.136,31 €, úspešný bol v sume 2.582,- €, čo predstavuje 6 % uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti 94 % žalobca nebol úspešný. Táto časť zároveň predstavuje úspech žalovaného v spore. Žalovaný bol v konaní pomerne úspešnejší a nárok na náhradu trov konania mu patrí podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu, teda vo výške 88 % (94 % úspech - 6 % neúspech).

45. V konaní vznikli štátu trovy v podobe uhradeného znalečného v časti, v ktorej nebolo kryté zloženým preddavkom. O nároku na náhradu trov štátu súd rozhodol analogicky podľa § 255 ods. 1 tak, že trovy konania štátu je povinná podľa svojho neúspechu vo veci platiť tá-ktorá čiastočne neúspešná strana sporu. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 94% a žalovaný v rozsahu 6%.

46. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca (§ 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).