Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-417-2015.pdf
PDF · 106.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/417/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: I.. X. Ď., J. O. XX, J. J., zastúpenej JUDr. Martinom Olosom, so sídlom Karola Kašiaka 1, Rajecké Teplice, proti žalovanému: AXA, životní pojišťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 13/8 Praha, Česká republika, AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, Bratislava, IČO: 35 968 079, zastúpenému advokátskou kanceláriou CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6 - 8, Bratislava, o zaplatenie 13.277,57 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. marca 2015, č.k. 19C 90/2013-126, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12.970,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.12.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 868,29 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2.116,36 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa uzatvorila dňa 17.09.2008 so žalovaným poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia na poistnú sumu 300.000 SK, pripoistenie pre prípad kritických ochorení na poistnú sumu 400.000 SK a pripoistenie od oslobodenia od platenia poistného v prípade invalidity. Celkové štvrťročné poistné na uzatvorené investičné životné poistenie činilo podľa údajov z poistky sumu 61,34 eur. V rámci dojednaného obsahu poistnej zmluvy žalobkyňa odpovedala „Otázky poistenému“. Začiatok Investičného životného poistenia bol dojednaný od 25.09.2008 na dobu určitú od 24.09.2040 na poistnú sumu 9.958,18 eur, pripoistenie pre prípad kritických ochorení bolo dojednané na poistnú sumu 13.277,57 eur. Žalobkyňa bola dňa 21.05.2009 prijatá do FNsP F. D. Roosvelta v Banskej Bystrici, dňa 25.05.2009 bola prepustená s diagnózou N. XX - O. D. - D. C.. Z popisu ochorení na prepúšťacej správe II. Neurologickej kliniky vyplýva, že žalobkyňa už bola na tejto klinike hospitalizovaná v roku 2007 pre E.-E.. D.. E.., vtedy jej bola vykonaná C. C. D. L. D.. B. E. N.. G.. E.. D.. S.. N. G.. Q.., bol jej predpísaný lucitam, vid B. Žalobkyňa si uplatnila u žalovaného listom doručeným dňa 31.07.2009 nárok na poistné plnenie z uzatvoreného pripoistenia kritických chorôb
- D. C.. Žalovaný v rámci šetrenia škodovej udalosti žiadal výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne od všeobecnej ošetrujúcej lekárky MUDr. Tuhárskej a zo získaného výpisu zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že žalobkyňa prekonala v roku 1996 W.. C., od roku 2003 bola v liečbe neurológa pre bolesť hlavy a krčnej chrbtice, v januári 2007 jej bolo počas hospitalizácie na neurologickom odd. RN BB zistené E. D. M. E. D.. E., C. M. X. XX.XX.XXXX nespĺňal kritériá na vyslovenie diag. SM, najskôr sa jedná o ložisko S. N. pozápalového pôvodu. Žalovaný listom zo dňa 20.10.2009 odstúpil od poistnej zmluvy
v zmysle § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že na základe šetrenia škodovej udalosti - pripoistenie pre prípad kritických ochorení zo dňa 27.07.2008 zistil nové skutočnosti, ktoré boli podstatné pri uzatváraní poistenej zmluvy a podľa jeho názoru žalobkyňa porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v dotazníku o jej zdravotnom stave pri otázkach č. 4, 5 a 7h/, j/ a l/ neúplne žalovaného informovala o svojom zdravotnom stave. Z uvedeného dôvodu jej bolo vrátené zaplatené poistné v sume 306,70 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 39, § 793 ods. 1, § 798, § 802 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a čl. 10.1 ods. 6 osobitnej časti Poistných podmienok 0707SK, Životné poistenie, oddiel 4. Pripoistenie kritických chorôb a zo systematického a logického výkladu § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že poisťovateľ môže svoje právo na odstúpenie od zmluvy využiť len do momentu vzniku poistnej udalosti a po vzniku poistnej udalosti musí poisťovateľ postupovať podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa neodpovedala úplne na všetky ním položené otázky obsiahnuté v zdravotnom dotazníku, keď magnetickú rezonanciu realizovanú v januári 2007 možno považovať za vyšetrenie s nepriaznivým výsledkom, i keď ňou kritické ochorenie SM nebolo diagnostikované, avšak bol diagnostikovaný nález D.. B., S.. N., G.. Q., napriek tomu žalobkyňa na otázku č. 5 odpovedala negatívne a obdobne v dotazníku v súvislosti s odpoveďou na otázku č. 7h/ a j/ žalobkyňa neuviedla svoju liečbu u neurológa pre bolesť hlavy a krčnej chrbtice, ktorá prebiehala od roku 2007. Konštatoval však, že žalovaný následne pri vyhodnotení možných právnych krokov voči žalobkyni nepostupoval správne, pretože, ak by vedel na základe interných predpisov (oceňovacej tabuľky, resp. zo znenia obchodných podmienok) preukázať žalobkyni ako poistenej, že pri úplnom odpovedaní na položené otázky by určil vyššie poistné, bol by legitímny postup definovaný v § 798 Občianskeho zákonníka, t. j. primerané zníženie poistného plnenia v pomere k výške skutočného poistného, alebo bol žalovaný oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže o uvedených skutočnostiach týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne sa dozvedel až po poistnej udalosti. Odstúpenie od poistnej zmluvy žalovaným podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa 20.10.2009 posúdil preto ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu. Ďalej uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal, že v prípade, ak by žalobkyňa odpovedala úplne na položené otázky, tak by s ňou poistnú zmluvu neuzavrel vôbec. Z jeho obchodných podmienok v časti Mesačné sadzby rizikového poistného pre poistenie kritických ochorení vyplýva, že v prípade zvýšenia poisteného rizika môže poisťovateľ navýšiť zrážky rizikového poistného, nepoistiteľnosť žalobkyne z nich však nevyplýva. Investičné životné poistenie s výnimkou pripoistenia kritických chorôb tak platne nezaniklo. Žalovaného preto zaviazal na zaplatenie zmluvne dojednanej poistnej sumy (13.277,57 eur), ktorej výška nebola medzi stranami sporná, po jej krátení o vrátené poistné v sume 306,70 eur, t.j. na zaplatenie sumy 12.970,87 eur. Obranu žalovaného ohľadne dlžného poistného za obdobie do roku 2013 posúdil ako nepreukázanú čo do jej výšky, keďže celkové ročné poistné bolo inak uvedené v návrhu poistnej zmluvy a inak uvedené v poistke, navyše následne počas konania sa táto obrana žalovaného ustálila len na sume 306,70 eur, čo vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 23.01.2015. Vzal preto do úvahy tie skutočnosti, ktoré medzi stranami neboli sporné, a to výšku poistného plnenia a výšku čiastky, ktorá bola žalobkyni žalovaným titulom neplatného odstúpenia plnená. Žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v časti náhrady škody v sume 9 % ročne počnúc dňom 01.12.2009 v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Úroková sadzba ECB bola k tomuto dňu vo výške 1 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov tak ročná výška úrokov z omeškania činila 9 %. Žalovaný má zákonnú lehotu na šetrenie poistnej udalosti stanovenú v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti ešte 20.10.2009, 15 dňová lehota na plnenie mu uplynula najneskôr dňa 05.11.2009. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s odôvodnením, že neúspech žalovaného bol len v nepatrnej časti. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil a aplikoval ustanovenie § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom odôvodnenie tohto posúdenia obmedzil na jednoduchú konštatáciu na 3 riadky. Z takto povrchného odôvodnenia rozhodnutia nemožno posúdiť, akými úvahami sa súd zaoberal, a či vôbec vzal do úvahy rozsiahle argumentácie a výklad žalovaného. Ďalej namietal, že nemohol preukázať žiadnym interným predpisom, prečo nepostupoval podľa § 798 Občianskeho zákonníka a samotný fakt, že by tak nepostupoval, uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2013. Uviedol, že poisťovňa pri rozhodovaní o tom, či s niekým uzatvorí, alebo neuzatvorí, poistnú zmluvu, berie do úvahy najmä zdravotný stav poistenej osoby.
Vzhľadom na nespočetné množstvo chorôb, úrazov, ich kombinácií a závažnosti nie je možné vytvoriť akýsi interný predpis, oceňovaciu tabuľku, resp. obchodné podmienky, ktoré by v tomto ohľade mohli zohľadniť postup poistiteľa. Ide o individuálne posúdenie každého jedného klienta. Poukázal na to, že poistná zmluva je záväzkovo-právny vzťah a vyjadruje slobodnú vôľu oboch zmluvných strán do tohto záväzku vstúpiť a je len na vôli poistiteľa, či danú poistenú osobu, ktorá preňho znamená vyššie riziko, do poistenia prijme. Žiaden zákon mu neprikazuje mať interný predpis, v ktorom by daný postup rozhodovania mal byť zachytený a dôvodom takejto neexistencie povinnosti je fakt, že to nie je možné. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 10.07.2013, v ktorom podrobne rozobral aj možnosti aplikácie § 802 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré však súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Namietal, že zatajené skutočnosti žalobkyňou neboli v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, z ktorej si žalobkyňa uplatňovala nárok na poistné plnenie, preto nebolo možné postupovať podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ale len podľa ods. 1. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní a následne na ďalšom pojednávaní dňa 13.03.2015 uviedol ako predbežný právny názor, že po poistnej udalosti nie je možné postupovať podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto sa žalovaný nevenoval dopodrobna preukazovaniu naplnenia podmienok aplikácie § 802 ods. 1, ale venoval svoju pozornosť najmä argumentácii, prečo podľa jeho názoru je možné od poistnej zmluvy odstúpiť aj po poistnej udalosti. Podľa jeho názoru však v danom prípade boli splnené zákonom stanovené podmienky pre odstúpenie od poistnej zmluvy v zmysle § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na to, že ak by jeho odstúpenie od zmluvy bolo neplatné, poistná zmluva by existovala aj naďalej, poistiteľ by musel vyplatiť poistenému poistné plnenie, zaniklo by pripoistenie kritických ochorení, poistná zmluva by však trvala naďalej, poistník by musel doplatiť spätné poistné, ktoré neplatil, a fakticky bude mať poistiteľ v poistení osobu, ktorá je pre neho vysoko riziková a s ktorou by zmluvu vôbec neuzavrel. Poistiteľ už nemá žiadnu možnosť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka takúto zmluvu ukončiť, aj napriek tomu, že poistená osoba porušila svoju povinnosť odpovedať pravdivo na otázky poistiteľa. Ak by následne nastala poistná udalosť súvisiaca s predmetným zamlčaným zdravotným stavom, poistiteľ nemôže od zmluvy odstúpiť podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôže odmietnuť poistné plnenie, pretože o zamlčaných skutočnostiach sa nedozvedel až po tejto poistnej udalosti, ale dávno predtým, a musí teda plniť aj napriek tomu, že poistník mu pri uzatvorení poistnej zmluvy klamal. Neexistuje potom sankcia pre poistníka, ktorý neuvedie pravdivé údaje pri uzatváraní poistnej zmluvy, ak sa o tom poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti a daná skutočnosť nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 354,64 eur. Uviedla, že i keď má problém stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že porušila svoju povinnosť vedome, akceptuje vyhodnotenie dôkazov tak, ako ho vykonal súd prvej inštancie a považuje za správne posúdenie veci po právnej stránke súdom prvej inštancie. Z rozsudku je zrejmé, že súd venoval právnemu posúdeniu a úvahám, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, niekoľko strán a venoval sa mu dostatočne podrobne s ohľadom na zistený skutkový stav. Súd jasne uviedol, že inštitút odstúpenia od poistnej zmluvy po vzniku poistnej udalosti, ktorá má za následok zánik poistenia (v danom prípade vo forme pripoistenia), nie je možné, a vysvetlil aj prečo. V tejto súvislosti poukázala na ňou prezentovanú judikatúru a obdobné riešenie aj v aktuálnej súdnej praxi, napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave o dňa 24.11.2009 vo veci vedenej pod sp. zn. 14Co/460/2008. Nestotožnila sa ani s argumentáciou žalovaného, že z jeho strany postačuje vyhlásiť, že by zmluvu nikdy neuzatvoril pri porušení § 793 Občianskeho zákonníka a môže postupovať podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je preukázaná podmienka, že by zmluvu s poistníkom neuzavrel, a to tým, že to vyhlásil. Žalovaný svoje tvrdenie ničím nepreukázal, a pokiaľ by sa v tomto smere nevzťahovalo na neho bremeno dôkazu, bol by zvýhodnený voči ostatným stranám. Uviedla, že odmieta, že by klamala žalovaného, k svojim odpovediam sa opakovane rozsiahlo vyjadrila, nikdy jej nebola určená žiadna diagnóza a skutočnosť, že navštívila lekára (intenzita bolesti v úvahe súdu) je rovnako polemická, ak niekto môže vyhľadať lekára aj pre obťažujúcu, nie silnú bolesť. Žalovaným rozoberaný nedostatok obchodných podmienok v podobe absencie možnosti zistiť aspoň minimálne kritériá na poistiteľnosť, resp. nepoistiteľnosť osoby, uvedené úvahy žalovaného podľa jej názoru neodstraňujú a s ohľadom na vyslovený právny názor súdu v otázke právnych možností poistiteľa postupovať v danom prípade po vzniku poistnej udalosti sú podľa jej názoru právne irelevantné, najmä ak v bode 10.2 Poistných podmienok pri danom poistení je vymedzená tzv. nepoistiteľná osoba pre prípad kritických ochorení, pričom žalobkyňa do tejto kategórie nespadá. Pokiaľ ide o úvahy žalovaného, týkajúce sa stavu, ktorý by nastal po zániku pripoistenia kritických chorôb, tieto považuje za nenáležité, špekulatívne hrubo manipulatívne, namietala, že žalovaný prenáša zodpovednosť za nesprávnosť svojho postupu na súd, popis, ktorý prezentuje žalovaný, je zavádzajúci a okrem toho zákonnosť ďalšieho postupu
žalovaného pre prípad úspechu žalobkyne vo veci, nie je predmetom tohto konania. Nerozumie úvahám žalovaného v tejto časti, keď hypoteticky rozvádza rôzne možnosti ukončovania poistnej zmluvy, pričom sa nezaoberá obsahom poistnej zmluvy v danom prípade. Namietala, že žalovaný ešte nemôže vedieť, či nastane akákoľvek poistná udalosť a aká bude jej príčina a jeho úvahy sú preto hypotetickými. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému poistného plnenia zo životného poistenia na základe poistnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 17.09.2008, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uvádzal na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že odstúpenie od poistnej zmluvy žalovaným zo dňa 20.10.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu, keď žalovaný ako poisťovateľ mohol svoje právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka využiť len do momentu vzniku poistnej udalosti, pričom vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistil; inak právo zanikne. 7. Podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne. 8. Z ustanovenia § 798 Občianskeho zákonníka vyplýva oprávnenie poistiteľa primerane znížiť plnenie z poistnej zmluvy, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s výkladom ustanovenia § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie, podľa ktorého môže poisťovateľ od poistnej zmluvy odstúpiť len do momentu vzniku poistnej udalosti, a to v prípade, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Uvedenému záveru podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčuje aj ustanovenia § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujúce postup poistiteľa v prípade, ak sa až po poistnej udalosti dozvie o vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovedi, ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná, spočívajúci v odmietnutí plnenia, a to v prípade, ak táto skutočnosť bola príčinou poistnej udalosti; a taktiež ustanovenie § 798 Občianskeho zákonníka, upravujúce oprávnenie poistiteľa v prípade zistenia vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede primerane znížiť plnenie z poistnej zmluvy, ak na základe tejto vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné. 10. Žalovaný vo svojom odvolaní nedôvodne namieta nesprávnosť výkladu ustanovenia § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie, keď tento je v súlade aj s právnym názorom uvedeným v odbornej literatúre (JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax(komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, Vydavateľstvo EUROUNION, s. 3457 a nasl.), podľa ktorého jedným z kumulatívnych zákonom stanovených predpokladov platného odstúpenia od poistnej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia je aj to, že v čase zistenia neúplnosti alebo nepravdivosti odpovedí poistná udalosť ešte nevznikla a ďalším predpokladom platného odstúpenia od zmluvy je, že v prípade pravdivosti a úplnosti odpovedí by poistiteľ poistnú zmluvu neuzavrel. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/4261/2008, v ktorom uviedol, že „Poisťovateľ má možnosť odstúpiť od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, iba ak vedomé porušenie povinností poisteného odpovedať pri uzatváraní poistnej zmluvy pravdivo a úplne na všetky otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia, vyjde najavo do doby prvej poistnej udalosti“. Ďalej v rozhodnutí sp. zn. 33Cdo/2907/2000 Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že „právny
názor odvolacieho súdu, že odstúpiť od poistnej zmluvy podľa ustanovení § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo možné v danom prípade len pred vznikom poistnej udalosti, a že podľa ustanovení § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno postupovať v prípade, že poisťovateľ sa dozvie o dôvodoch v ustanovení § 793 Občianskeho zákonníka až po poistnej udalosti, je správny“. 11. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal ani splnenie ďalšej zákonom stanovenej podmienky platného odstúpenia od zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia, keď nepreukázal, že v prípade, ak by žalobkyňa odpovedala úplne na položené otázky, tak by s ňou poistnú zmluvu neuzavrel vôbec. Žalovaného, ktorý odstúpil od zmluvy, zaťažuje dôkazné bremeno o preukázaní tejto skutočnosti a nepostačuje preto len samotné tvrdenie žalovaného v jeho vyjadrení, že by tak nepostupoval. Irelevantné sú námietky žalovaného týkajúce sa jeho slobodného rozhodnutia o tom, či konkrétneho potenciálneho klienta prijme do poistenia a individuálneho posudzovania zdravotného stavu každého jedného klienta, keď nie je sporné, že žalovaný ako poisťovateľ je oprávnený individuálne posudzovať stav každého klienta a taktiež odmietnuť s ním uzavrieť poistnú zmluvu, len je povinný preukázať, že nepravdivosť alebo neúplnosť odpovedí sa týka skutočností takej závažnosti, vzhľadom na ktorú by pri pravdivej a úplnej odpovedi poistnú zmluvu neuzavrel. Irelevantné sú aj úvahy žalovaného o následkoch neplatnosti jeho odstúpenia od poistnej zmluvy a o jeho ďalších možnostiach v takom prípade, keď rozhodujúce je splnenie zákonom stanovených podmienok pre platné odstúpenie od zmluvy v zmysle § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom jednou z týchto podmienok je, že v čase zistenia neúplnosti alebo nepravdivosti odpovedí poistná zmluva ešte nevznikla a v danom prípade je nesporné, že žalovaný odstúpil od poistnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou až po vzniku poistnej udalosti. 12. Z uvedených odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).