Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24Cpr/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: G.. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., W. 8, zast. JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanému: E. s r.o. so sídlom C., N. XXXX, G.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.2.2021 žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 15.12.2020 je neplatné, pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 12.3.2010, pôvodne ako cenár a normovač a neskôr ako výrobno-technický riaditeľ. Dňa 15.12.2020 uzavrel so žalovaným Dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer skončí dňom 15.12.2020. Rozviazanie pracovného pomeru touto dohodou však považuje za neplatné. Dňa 15.12.2020, po dlhej práceneschopnosti, nastúpil do práce pred šiestou hodinou ráno. Po rozdelení pracovníkov sa opýtal konateľa žalobcu G. E. s čím má začať, pretože pracovných úloh bolo veľa. Odpovedal mu, že nech ide do svojej kancelárie a príde za ním, lebo sa musia vážne porozprávať. Pri rozhovore mu konateľ žalobcu spomenul faktúru č. E. vystavenú spol. Top Steel s.r.o., ktorá z dôvodu preklepu bola stornovaná a následne upravená v zmysle dohody zmluvných strán. Oznámil mu aj to, že zistil, že žalobca je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti IWT Welding, s.r.o., preto mu už neverí, sklamal ho a nechce ho už mať vo svojej firme. Preto má ísť za ekonómkou a dohodnúť veci ohľadom skončenia pracovného pomeru. Ekonómka žalovaného žalobcovi podala papier, na ktorom bola napísaná vopred pripravená dohoda o skončení pracovného pomeru. Žalobca bol vystrašený a v šoku, zároveň bol znechutený, prekvapený a sklamaný, že bol krivo obvinený z podvodu a v zlom duševnom rozpoložení a pod vplyvom emócií túto dohodu podpísal. Po príchode z práce domov, ešte stále v zlom psychickom rozpoložení, povedal svojej manželke P. U.j, že ho vyhodili z práce. Dal jej prečítať listinu, ktorú podpísal, na čo ona mu povedala, že to nie je výpoveď, ale dohoda a že s ňou súhlasil. Povedal jej, že to nie je pravda a pomaly si začal uvedomovať, že listina, ktorú podpísal neobsahuje jeho skutočnú vôľu. Bezodkladne kontaktoval právneho zástupcu, ktorého poveril riešením tejto záležitosti.

K skutočnosti, že podpis dohody o skončení pracovného pomeru nepredstavoval jeho skutočnú vôľu uviedol, že jeho práceneschopnosť trvala od 19.10.2020 do 14.12.2020, pričom pre ochorenie Covid-19 s ťažším priebehom a obojstranným zápalom pľúc bol hospitalizovaný od 23.10.2020 do 30.10.2020. Následne bol ešte v domácom liečení. Pre bolesti nohy začiatkom decembra 2020 navštívil lekára, ktorý zistil, že mal únavovú zlomeninu v oblasti členka a nohy, pravdepodobne ako následok dlhej práceneschopnosti s obmedzeným pohybom. Určite nebolo jeho skutočnou vôľou vzdať sa zamestnania, navyše bez nároku na odstupné, keďže u žalovaného pracoval viac ako 10 rokov. Žiaden iný príjem nemal, nemal v úmysle ani zmeniť zamestnanie, nemal od žiadneho iného zamestnávateľa prísľub zamestnania. Žalobca a jeho rodina boli odkázaní na jeho príjem zo zamestnania u žalovaného, a to aj preto, že pravidelne uhrádzajú splátky hypotekárneho úveru. Zo skutočnosti, že ekonómka žalovaného mu dala ihneď podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný ju mal vopred pripravenú a počítal s tým, že ju v zlom psychickom rozpoložení žalobca podpíše. Žalobca dňa 16.12.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pretože rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné. Žalovaný mu odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 22.12.2020, že dohoda o skončení pracovného pomeru je platná, obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom a že je potrebné ju dodržiavať. Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní sa vzťahuje len na prípady neplatnej výpovede alebo neplatného skončenia pracovného pomeru okamžite alebo v skúšobnej dobe. Žalobca týmto oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní mal v úmysle oznámiť žalovanému ako zamestnávateľovi, že skončenie pracovného pomeru dohodou považuje za neplatné a zároveň to vyjadrilo jeho skutočnú vôľu, že uvedenú záležitosť riešil bezprostredne po podpise dohody o skončení pracovného pomeru.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.5.2021 (č.l. 36) uviedol, že dohoda o skončení pracovného pomeru obsahuje všetky zákonom určené náležitosti potrebné pre jej platnosť. Bola uzavretá písomne s určeným dňom skončenia pracovného pomeru, datovaná a podpísaná zmluvnými stranami ako dvojstranný právny úkon obsahujúci prejav vôle obidvoch zúčastnených strán. Žalobca má plnú spôsobilosť na právne úkony, v čase podpísania dohody o skončení pracovného pomeru nekonal v duševnej poruche, ani pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov. Tvrdenie žalobcu, že „žalovaný počítal s tým, že ju v zlom psychickom rozpoložení podpíše“ neobstojí, nakoľko vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli v minulosti založené na korektnosti a čestnosti. Dôkazom toho bola aj Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2011, od účinnosti ktorej žalobca zastával pozíciu výrobno-technického riaditeľa. Táto pozícia preukazuje hodnotu, ktorú znamenal žalobca pre žalovaného. Skutočnosťou je, že zo strany žalovaného došlo k strate dôvery voči žalobcovi, nakoľko tento je spoločníkom a konateľom obchodnej spoloč. IWT Welding, s.r.o., ktorá vznikla 28.11.2019, len 10 mesiacov po uzavretí dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorou sa zmenila pracovná pozícia žalobcu u žalovaného. Žalobca jednostranne a v rozpore s realitou opísal obchodný prípad so spol. Top Steel, s.r.o., kde jeho zavinením a nie preklepom došlo k tomu, že žalovanému bola fakturovaná neprimerane vysoká kilogramová cena výpalkov, čím objektívne mohlo dôjsť ku škode na strane odberateľa. S poukazom na ust. , žalovaný uviedol, že aj keď v danom prípade nejde o zárobkovú činnosť (účasť žalobcu v obchodnej spol. IWT Welding, s.r.o.), na ktorú by žalobca ako zamestnanec potreboval súhlas žalovaného, ale z hľadiska konkurenčného prostredia, keďže žalobca má v predmete činnosti svojej spoločnosti uvedené totožné predmety podnikania ako žalovaný, je namieste otázka férovosti a etickosti konania žalobcu, keď si založí spoločnosť s totožným predmetom podnikania ako má žalovaný, jeho zamestnávateľ a zvlášť potom ako sa stane výrobno-technickým riaditeľom s dostatočnou finančnou motiváciou, t.j. jeho pozícia vyžaduje zodpovednosť, korektnosť a lojalitu voči zamestnávateľovi. Vzhľadom na uvedené zo strany žalovaného došlo k strate dôvery vo vzťahu k žalobcovi a preto pristúpil k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú žalobca podpísal, plne si vedomý toho, čo podpisuje. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by zo strany žalovaného bol voči nemu vyvíjaný nátlak na podpísanie dohody. Nedošlo k žiadnemu fyzickému ani k psychickému donúteniu, ktoré by malo za následok neplatnosť tohto právneho úkonu a zakladalo by nedostatok validity vôle žalobcu. Podpis žalobcu na dohode nejaví známky konania žalobcu pod nejakým nátlakom alebo hrozbou, písmo vôbec nie je roztrasené, čo by sa dalo predpokladať v prípade nejakej hrozby. Samotné prejednanie dohody o skončení pracovného pomeru sa neudialo spôsobom ako to opisuje žalobca. Žalobca pri prejednaní dohody o skončení pracovného pomeru, túto v celom rozsahu akceptoval, konateľovi spoločnosti poďakoval za to, že mohol v spoločnosti pracovať a aj za to, že sa veľa naučil. Pri prejednaní a podpise bol prítomný konateľ spoločnosti, aj zamestnankyne spoločnosti a preto žalovaný navrhol, aby k tejto skutočnosti boli vypočuté zamestnankyne žalovaného G. a P.

Na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 30.7.2021 (č.l. 43) uviedol, že trvá na tom, že žalovaný počítal s tým, že dohodu o skončení pracovného pomeru podpíše v zlom psychickom rozpoložení. Je pravdou, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli založené na korektnosti a čestnosti a práve preto sa dostal do psychickej nepohody, lebo konateľ žalovaného v ten deň ráno začal ihneď hovoriť o tom, že ho sklamal a nechce ho už mať vo firme. Nikde v texte žaloby neuvádza, že bol naňho vyvíjaný nátlak, fyzické a psychické donútenie, iba tvrdí, že podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru sa udialo rýchlo a nebolo prejavom jeho skutočnej vôle a určite nechcel, aby podpis dohody mal za následok skončenie jeho pracovného pomeru.

4. Na pojednávanie nariadené na 15.3.2022 boli riadne a včas predvolaní žalobca aj žalovaný prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Na pojednávanie sa nedostavil štatutárny zástupca žalovaného, ktorého neprítomnosť právny zástupca žalovaného ospravedlnil a navrhol, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Preto súd podľa ust. pojednával v neprítomnosti žalovaného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec dňa 15.12.2020 uzatvorili Dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej sa pracovný pomer uzavretý Pracovnou zmluvou zo dňa 16.3.2010 skončí dňom 15.12.2020 z dôvodu , podľa dohody zamestnancovi nepatrí odstupné (č.l. 6). Z prepúšťacej správy Kliniky infektológie a cestovnej medicíny UNLP Košice zo dňa 30.10.2020 vyplýva, že žalobca bol hospitalizovaný od 23.10.2020 do 30.10.2020 (č.l. 7). Z lekárskych správ z Ortopedickej ambulancie MUDr. Gabriela Vojníka zo dňa 2.12.2020 a 3.12.2020 vyplýva, že v týchto dňoch bol žalobca vyšetrený na uvedenej ambulancii pre bolesti pravej nohy (č.l. 8). Žalobca listom zo dňa 16.12.2020 adresovaným žalovanému, oznámil žalovanému, že rozviazanie pracovného pomeru dohodou považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 12.3.2020 v znení jej neskorších dodatkov. Keďže po tomto oznámení jeho pracovný pomer trvá naďalej, žalovaný je povinný poskytnúť náhradu mzdy až do doby, keď mu umožní pokračovať v práci (č.l. 9). Žalovaný listom zo dňa 22.12.2020 oznámil žalobcovi, že jeho podanie zo dňa 16.12.2020 označené ako Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, považuje za zmätočné a v rozpore s ustanovenia . Žalobca a žalovaný dňa 15.12.2020 uzatvorili platnú Dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorá obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom s tým, že prejav vôle zúčastnených strán je v súlade so zákonom. Ust. sa vzťahuje iba na prípad neplatnej výpovede, resp. neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo tento prípad nie je (č.l. 10). Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 47797/V žalobca je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti IWT Welding, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, IČO: 52 794 491 a to odo dňa jeho zápisu do obchodného registra, t.j. od 28.11.2019. Spoločnosť má v predmete činnosti okrem iného aj kovoobrábanie a zámočníctvo, rovnako ako žalovaný, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 14491/V (č.l. 38, 39).

6. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.11.2021 uviedol, že bol dlhodobo práceneschopný, žalovaný mu viackrát volal, kedy už príde do práce. Dňa 15.12.2020 konečne nastúpil do práce, tešil som sa do práce a ráno sa bol pýtať konateľa žalovaného, že čo má robiť, keďže po takom dlhom čase videl, že sa nakopilo veľa papierov. S konateľom prebehol medzi nimi rozhovor, v ktorom ho obvinil, že vraj robí kšefty, že prišiel na to, že má firmu. Je pravdou, že má firmu, ale táto firma skoro vôbec nefunguje a z tejto firmy sa žiť nedá. Na záver tohto rozhovoru mu povedal, že má ísť ku ekonómke, sú tam pripravené nejaké papiere. Chvíľu čakal, lebo ekonómka prišla až neskôr a keď došla išiel za ňou a tam už bola táto dohoda pripravená. Síce bol vtedy rozrušený práve z toho dôvodu, že robil všetko, čo bolo v jeho silách u svojho zamestnávateľa, pracoval som tam skoro 11 rokov a tento rozhovor na tému rôznych obvinení ho rozrušil. Dohodu si síce prečítal, avšak textu nerozumel, lebo bol vykoľajený zo všetkého. Vysvetlenie nežiadal od nikoho, rovnako, keďže textu nerozumel, nežiadal o poskytnutie času na podpísanie dohody. Vzhľadom na jeho vtedajší psychický stav, chcel všetko rýchle ukončiť, to znamená chcel rýchle ukončiť vzťah so zamestnávateľom. Až keď prišiel domov, povedal

svojej manželke, že v práci dostal výpoveď. Potom, čo sa manželka pozrela do tejto listiny mu povedala, že toto nie je výpoveď ale dohoda o skončení pracovného pomeru bez akýchkoľvek nárokov. 7. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23.11.2021 vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom mali veľmi dobrý pracovný a aj osobný vzťah počas celej doby kedy bol zamestnaný v jeho spoločnosti. Dôkazom tohto tvrdenia je aj to, že v roku 2018 z neho urobil svojho zástupcu. V ten deň keď nastúpil žalobca do práce 15.12.2020 ráno o šiestej hodine, hneď za ním prišiel do kancelárie, kde mali rozhovor, pri ktorom samozrejme bol aj trošku nervózny a preto aj zvýšil hlas, ale je to jeho bežný prejav, kedy mu vytkol, že tú faktúru, ktorú spomínal žalobca zanedbal, že to za taký čas ešte nedoriešil a vytkol mu aj to, že má dva roky spätne firmu a považoval aspoň za slušné, aby mu to oznámil. Po tomto rozhovore, asi o ôsmej hodine došla ekonómka do práce a následne vyhotovila spornú dohodu o skončení pracovného pomeru. Za prítomnosti ekonómky a štatutárneho zástupcu žalovaného žalobca prišiel do kancelárie ekonómky a pred nimi si prečítal dohodu o skončení pracovného pomeru a podpísal ju. Štatutárny zástupca žalovaného nevidel, že by žalobca bol zvlášť rozrušený, dohodu si riadne prečítal a následne podpísal. Nežiadal o akékoľvek vysvetlenie ani o poskytnutie ďalšieho času na premyslenie, práve naopak podpísal ju a následne si podali ruky a v dobrom sa rozišli. Žalobca sa mu poďakoval za to, že získal skúsenosti a povedal, že nevadí veď má firmu a život ide ďalej. Na vykreslenie ich vzťahu uviedol, že počas celej doby keď bol žalobca u neho zamestnaný, viackrát bol chorý, podrobil sa aj operáciám, často chodil k lekárom aj so svojimi rodičmi alebo deťmi, ale vždy si navzájom pomáhali, čiže nikdy mu tieto skutočnosti nevyčítal, uvoľňoval ho z práce a keď bol práceneschopný často mu volal, ale nie preto, aby mu vyčítal, že kedy už nastúpi, ale preto, že sa zaujímal o jeho zdravotný stav.

8. Svedkyňa IQ. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 15.3.2022 uviedla, že predmet sporu pozná, žalobca je jej manželom, žijú spolu, je medzi nimi dobrý vzťah. Konateľa žalovaného aj ostatných zamestnancov, keďže jej manžel tam dlho pracoval, poznala, avšak od týchto udalostí má ku nim iný vzťah, v súčasnosti sa nestretávajú. Svedkyňa k veci samej uviedla, že žalobca - jej manžel bol dlhodobo na práceneschopný, bolo to pre nich ťažké obdobie aj v súvislosti s koronou, avšak napriek všetkému chcel sa vrátiť do práce. V ten deň keď nastúpil do práce, ešte niekedy ráno jej zavolal, že dostal výpoveď a ide domov. Keď došiel domov, svedkyňa pozrela čo dostal a vtedy zistila, že nejde o výpoveď, ale o dohodu o skončení pracovného pomeru bez nároku na odstupné. Manžel jej povedal, že on si ju ani poriadne neprečítal, pretože od rána naňho šéf kričal kvôli faktúre aj kvôli tomu, že má firmu. Následne išiel za ekonómkou, ktorá mu dala túto dohodu a on ju podpísal. Bolo to obdobie, keď manžel sa aj tešil do práce, avšak podľa svedkyne sa aj bál, pretože konateľ žalovaného často kričal, boli tam stresy aj kvôli tomu, že v období korony bolo menej práce. Svedkyňa manželovi hovorila nech si hľadá iné zamestnanie, avšak on ich nechcel nechať tak, že by zostali bez neho. 9. Svedkyňa P. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 15.3.2022 uviedla, že o predmete tohto sporu vie od žalobcu aj od konateľa žalovaného. So žalobcom je v priateľskom vzťahu, keďže boli kolegovia, aj v súčasnosti je medzi nimi dobrý vzťah, nemajú žiadne osobné spory. Žalovaný je jej zamestnávateľ od roku 2014 až doposiaľ. S konateľom žalovaného vychádzajú dobre, nie sú medzi nimi žiadne problémy. K veci samej uviedla, že spol. žalobcu sídli v dvoch oddelených budovách. V ten deň ráno, keďže ona a žalobca mali vedľa seba kancelárie, počula keď prišiel konateľ žalovaného za žalobcom a rozprávali sa v kancelárii žalobcu. Konateľ zavrel za sebou dvere, čiže svedkyňa obsah ich rozhovoru nepočula. Rozprávali sa normálne, kľudne, potichu, preto nepočula obsah toho rozhovoru a navyše po niekoľkých minútach zo svojej kancelárie aj odišla. Počula jedine jednu vetu, keď konateľ žalovaného hovoril žalobcovi, že počul o tom, že má nejakú firmu. Konateľ žalovaného ešte predtým ako žalobca nastúpil na pracovisko, svedkyni aj ostatným kolegom oznámil, že sa dozvedel o tom, že žalobca má firmu. Pri odchode z kancelárie žalobcu, konateľ žalovaného ostatným zamestnancom oznámil, že žalobca má ísť za ekonómkou, aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru.

10. Svedkyňa Ing. H. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 15.3.2022 uviedla, že predmet sporu pozná, lebo sa to vie všeobecne. So žalobcom sú bývalí kolegovia, v súčasnosti už nie sú v kontakte. U žalovaného je zamestnaná od založenia spoločnosti od roku 2004 až doposiaľ v pracovnej pozícii ekonóm - personalista. Medzi ňou a konateľom žalovaného je dlhoročný pracovný vzťah a dlhoročne dobre vychádzajú. Svedkyňa k veci samej uviedla, že do práce chodí neskoršie ako ostatní kolegovia, až okolo siedmej hodiny ráno a zrejme v ten deň sa už veci diali pred jej príchodom. Keď došla do práce, konateľ žalovaného jej povedal, že má pripraviť dohodu o skončení pracovného pomeru, pretože sa tak so

žalobcom dohodli. Svedkyňa pripravila jednoduchú dohodu o skončení pracovného pomeru, zápočet rokov a ďalšie listiny a zavolala konateľovi nech to príde podpísať. Konateľ podpísal a odišiel. Následne volala žalobcovi, aby to prišiel podpísať. Keď prišiel podpísať dohodu žalobca, vtedy už konateľ v miestnosti nebol. V miestnosti boli len dvaja so žalobcom. Žalobca si pozrel dohodu bez toho, aby sa pýtal na čokoľvek, prípadne žiadal čas na rozmyslenie alebo niečo podobné, podpísal ju a povedal, že jedna kapitola končí a druhá začína. Nevidela som na ňom, že by rozčúlený, rozrušený alebo niečo podobné, hoci svedkyňa poznamenala, že žalobca mal takú povahu, že sa v podstate nikdy nerozčuľoval. 11. Podľa ust. - 3 ( v znení účinnom dňa 15.12.2020), ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c). Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

12. Podľa ust. , prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. 13. Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 14. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec dňa 15.12.2020 uzatvorili Dohodu o skončení pracovného pomeru v písomnej forme, v ktorej bol dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru na 15.12.2020. Obe strany dohodu vlastnoručne podpísali. Podľa žalobcu dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná, lebo ju neurobil vážne, to znamená prejavil zdanlivo vôľu, ktorú prejaviť nechcel, teda v tomto prípade nechcel rozviazať pracovný pomer so žalovaným. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje jej prejav. Adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným právnym úkonom, vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný. V takomto prípade dôkazné bremeno pokiaľ ide o nevážnosť vôle zaťažuje toho, kto koná bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. Podľa právne úkony vyjadrené slovami je nutné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale hlavne tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom ( Obč. zák.). Pokiaľ vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov po vyhodnotení dokazovania ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom písomného textu zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je nikdy bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu a nie je interpretom tohto právneho úkonu ani poznateľná. Len z vonkajších okolností spojených s podpisom a následnou realizáciou zmluvného vzťahu treba hľadieť na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné správanie sa účastníkov po podpise zmluvy. Základným princípom výkladu zmlúv je bez výnimky priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred tým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak sledovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy musí byť teda výnimkou a nie zásadou. Nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému (chcenému) následku. Pri skúmaní existencie vôle a jej prejavu na základe objektívnych skutočností, teda okolností, za ktorých vôľa bola prejavená, sa zvláštny zreteľ kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle, okrem prípadu, ak by bol v právnom úkone prejavený a stal sa tak jeho súčasťou. Vychádzajúc z ust. Obč. zák. sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je jeho obsah neistý. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom je nemožné dospieť k poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Právny úkon nie je urobený slobodne vtedy, ak prejav vôle konajúceho bol ovplyvnený nedovoleným nátlakom. Nakoniec právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je z okolností zrejmé, že

konajúci subjekt nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s týmto prejavom právne predpisy spájajú. Vôľa fyzickej osoby sa nedá preukázať priamymi dôkazmi, možno ju ale posúdiť na základe vonkajších prejavov osoby a to konkrétneho správania sa osoby v danej situácii a danom čase. Súd skutočnú vôľu strán sporu posudzoval hodnotením ich vonkajších prejavov v čase uzavretia Dohody o skončení pracovného pomeru dňa 15.12.2020 a porovnal s listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami a súčasnými tvrdeniami strán sporu. V tomto prípade, z uvedeného vyplýva, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že žalovaný aspoň mohol pochopiť, že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle žalobcu. Žalobca, podľa názoru súdu, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom týchto skutočností. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že žalobca podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú si pred jej podpísaním, ako to tvrdil vo svojej výpovedi, prečítal. Text samotnej dohody je krátky, jasný a zrozumiteľný, jednoznačne z neho vyplýva, že ide o dohodu o skončení pracovného pomeru. Tvrdenie žalobcu, že nerozumel tomu čo podpisuje, lebo bol rozrušený, je podľa názoru súdu nevierohodné. Podľa tvrdenia žalobcu rozrušiť ho v takej intenzívnej miere mal konateľ žalovaného pri rozhovore, ktorý sa odohral medzi nimi pred podpísaním dohody. Podľa svedkyne Mgr. O. - zamestnankyne žalovaného, žalobca asi 15 minút po rozhovore s konateľom odišiel zo svojej kancelárie do kancelárie ekonómky (za účelom podpísania dohody - túto skutočnosť oznámil konateľ po odchode z kancelárie žalobcu). Z uvedeného vyplýva, že k podpísaniu dohody nedošlo časovo bezprostredne po rozhovore žalobcu s konateľom žalovaného a preto žalobca mal čas na premyslenie obsahu rozhovoru. K samotnému podpísaniu dohody došlo v kancelárii ekonómky - svedkyne Ing. H. za prítomnosti žalobcu a svedkyne. Svedkyňa Ing. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalobca nejavil známky nervozity, ktorá by mohla spôsobiť nepochopenie jednoduchého textu. Navyše samotný žalobca, zhodne so svedkyňou Ing. H., potvrdil, že nežiadal ani vysvetlenie textu (pokiaľ ho v rozrušení nepochopil) alebo čas na premyslenie pred podpísaním tejto dohody. Žalobca po podpísaní dohody na pracovisku neoznámil ani konateľovi žalovaného, prípadne tam prítomným kolegom, že s dohodou nesúhlasí, urobil tak až na nasledujúci deň po porade so svojou manželkou a advokátom. Na základe týchto skutočností súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

15. Podľa ust. súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.