Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-205-2017.pdf
PDF · 123 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/205/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd F. sudkyňou JUDr. Z. Gildeinovou v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným : 1) H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. N. XX, XXX XX Y. N., 2) J. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. N. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 705,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalovaným náhradu trov konania voči žalobcovi súd nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 15.11.2017 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa 27.06.2018 a ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 705,12 eur s úrokom z omeškania v sume 3,14 eur, vo výške 8 % ročne zo sumy 586,22 eur od 18.07.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu a jej doplnenie odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, uzatvorila so žalovanou 1. rade dňa 24.11.1999 zmluvu o sporožírovom účte a zriadila v prospech žalovanej v 1. rade bežný účet. Následne dňa 22.03.2005 pôvodný veriteľ už s oboma žalovanými uzatvoril zmluvu o kontokorentnom úvere, na ktorom im poskytol úver vo výške úverového rámca 929,43 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 10,65% ročne a s konečnou splatnosťou úveru 21.03.2006 s tým, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania Zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že už nemá záujem o predĺženie doby trvania Zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovanými, došlo k vzniku nepovoleného debetu. Listom zo dňa 14.08.2018 pôvodný veriteľ vypovedal Zmluvu, pričom výpovedná doba bola dva mesiace. Zároveň týmto listom vyhlásil mimoriadnu splatnosť Povoleného prečerpania. Preto žalobca ku dňu 27.11.2015 zosplatnil pohľadávku. Tým nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania. Žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu do 20.07.2017, pričom dlh na istine bol vo výške 596,22 eur. Žalovaní uhradili len sumu 10 eur. Zvyšok neuhradili preto žalobca podal na súd žalobu, pričom požaduje len zaplatenie zvyšku dlžnej istiny 586,22 eur, neuhradený riadny úrok vo výške 43,23 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 58,17 eur, neuhradených poplatkov vo výške 17,50 eur, úrok z omeškania a náhradu trov konania.
3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.
4. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 705,12 eur s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa 23.10.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 03.09.2018.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami
5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, zmluvou o kontokorentnom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výpoveďou zmluvy, výzvou k úhrade, vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 22.03.2005 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver, s výškou úverového limitu vo výške 28.000,- Sk, a konečnou splatnosťou úveru 20.07.2014, s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 10,65 % ročne, konečná splatnosť úveru 21.03.2006.
8. Listom zo dňa 14.08.2015 pôvodný veriteľ oznámil žalovaným výpoveď zmluvy, na základe ktorej bolo žalovaným poskytnuté povolené prečerpanie k účtu. Zároveň im týmto listom oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť Povoleného prečerpania. Výpovedná doba je 2 mesiace a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede.
9. Žalobca výzvou zo dňa 10.10.2017 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy 713,91 eur a to najneskôr do dňa 20.07.2017.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06.2017 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpil svoju pohľadávku voči žalovaným na žalobcu, pričom doručenie preukázal len podacím hárkom.
11. Podľa Prílohy 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 23.06.2017, sa jednalo o pohľadávku z nepovoleného debetu na účte, zostatok pohľadávky bol 715,12 eur, istina celkom bola 596,22 eur, úroky celkom boli 101,40 eur, neuhradené riadne úroky 43,23 eur, neuhradené úroky z omeškania 58,17 eur, poplatky 17,50 eur. Počet dní omeškania bol 813. Dátum poslednej úhrady bol 19.09.2016 a výška poslednej úhrady bola 25 eur. Dátum zosplatnenia bol 27.11.2015.
12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.06.2018 uviedol, že so žalovanými dňa 22.03.2005 uzatvoril Zmluvu o kontokrentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 929,43 eur (28.000,-Sk). Dňa 23.06.2017 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá vznikla z predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere v celkovej výške 715,12 eur. Žalovaná suma 705,12 eur predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácii na účte žalovaného. Debetné operácie, predstavovali tieto položky a operácie :
Výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu boli v celkovej výške 37.641,04 eur.
Ďalej súčet položiek bezhotovostný výber trvalý príkaz/inkaso + hotovostný výber emisný pokl.dokladom + jednorázový príkaz- bez kontr.solv.+ jednorazový príkaz - úhrada prevodom +výber kartou + úhrada exekúcie + debetný zostatok na bežnom účte vo výške 922,96 eur.
Poplatky vo výške 479,95 eur pozostávajú najmä z poplatku za vedenie účtu, poplatku za vyhotovenie výpisu a z poplatku za kartovú operáciu a predstavujú súčet položiek Automatický poplatok za JP+ Automatický poplatok za účtovnú položku + Kartový poplatok + Popl- účtovná položka za hot. Operácie + Poplatok za kartovú operáciu + Poplatok za poskytnutie KTK úveru + Poplatok za vedenie účt + Poplatok za výber v hotovosti + Poplatok za vyhot.a doruč. výpisu.
Debetné úroky vo výške 1148,60 eur. Zmluvné úroky z omeškania vo výške 12,17 eur.
Kreditné operácie tvorili položky, a to úhrady vo výške 38.621,12 eur a predstavujú súčet položiek Bezhotovostný vklad z iného účtu + Hotovostný vklad emisný + Úhrada - MEV vklad + Bezhotovostný vklad. Kreditné úroky vo výške 0,56 eur.
13. Súčet debetných operácií na účte žalovaných tak predstavuje čiastku 39.281,76 eur a súčet kreditných operácií predstavuje čiastku 38.621,68 eur. Postúpená suma 660,08 eur predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaných, pričom predstavuje súčet neuhradenej istiny vo výške 596,22 eur, riadneho úroku vo výške 43,23 eur, poplatkov vo výške 17,50 eur a zmluvného riadneho z omeškania vo výške 3,13 eur. Debetné úroky sú vyčíslené v sume 1148,60 eur, pričom z úhrad žalovaných bola na riadnom úroku započítaná suma 1105,37 eur a na riadnom úroku zostala neuhradená sumu 43,23 eur. Poplatky celkovo boli v sume 479,95 eur, pričom z úhrad žalovaných bola započítaná na poplatky suma 462,45 eur a na poplatkoch tak ostala neuhradená sumu 17,50 eur. Úrok z omeškania pozostáva zo zmluvných úrokov z omeškania vo výške 3,13 eur a zo zákonných úrokov z omeškania vo výške 55,04 eur. Z úhrad žalovaných bola na úrok z omeškania započítaná suma 9,04 eur a dlžný úrok z omeškania je tak v sume 3,13 eur. Na istinu bola započítaná suma 37.044,82 eur a na istine tak ostáva neuhradená suma 596,22 eur. Žalovaná suma tak predstavuje sumu 705,12 eur a pozostáva z istiny 586,22 eur, poplatkov 17,50 eur, riadneho úroku 43,23 eur, úroku z omeškania vo výške 58,17 eur. Nakoľko preukázal odôvodnenosť svojho nároku, na podanej žalobe v celom rozsahu trval a uplatnil si trovy konania. Zároveň ako prílohu predložil Platobnú históriu žalovaných obsahujúcu množstvo položiek, pričom v podaní predmetnú platobnú históriu nešpecifikoval.
14. Podľa ustanovenia §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia §708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia §709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
15. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.
16. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti N. J. V. und Y. P. Y. proti H. J.. Y. G. R., H. S. O. U., J. U. a P. T. A., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
18. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
19. Súd právne posúdil vec tak, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. Podľa prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 879j) sa aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008 spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 1.1.2008, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka ( § 261 ods. 6 písm. d) a § 708 a nasl. ObZ ), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú ( typovú ) zmluvu o bežnom účte a zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ust. § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z., § 3 ods. 1, 2, 5, 6 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a ako aj § 4 ods. 2, 3, 4, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenie OZ ( § 879li, § 879j, § 879l, § 879n OZ ) a 708 a nasl. Obchodného zákonníka.
21. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca žiadal zaplatenie dlžnej sumy zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 22.03.2005, pričom išlo o zmluvu podľa § 497 ObZ. a nasl. Na základe predmetnej zmluvy žalovaným poskytol úverový limit 929,43 eur, ktorý žalovaní čerpali, ale riadne nesplatili.
22. Z preukázaných dokladov mal súd za preukázané, že došlo najprv k uzavretiu zmluvy o bežnom účte a následne k uzatvoreniu zmluvy o kontokorentnom úvere s úverovým rámcom 929,43 eur, čím došlo povolenému prečerpaniu, ktoré je svojou povahou revolvingovým úverom. Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ust. OZ, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Zároveň na obsah uzavretej zmluvy, povahu jej účastníkov (žalovaná vystupovala v zmluve ako fyzická osoba zabezpečujúca svoje potreby, teda spotrebiteľ, kým žalobca konal v predmete svojho podnikania, teda ako dodávateľ), výšku úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na záväzok Slovenskej republiky vylúčil zo života spotrebiteľov neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, súd vyžaduje od žalobcov - dodávateľov bližšiu špecifikáciu uplatnených pohľadávok (najmä pri úverových zmluvách), pretože z úradnej činnosti súdu je známe, že nielen nebankové spoločnosti si mnohokrát uplatňujú nároky, ktoré súdy vyhodnotili ako nároky z neprijateľných podmienok, resp. ako nároky v rozpore s právnou úpravou alebo dobrými mravmi (napr. úroky z omeškania v rozpore s právnou úpravou, opätovné úročenie úrokov, poplatky, a pod.). Súd preto aj v tomto prípade vyzval žalobcu na presnejšiu špecifikáciu uplatňovaných súm.
Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí) opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy.
23. V predmetnom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy 705,12 eur s príslušenstvom (istina 586,22 eur, nezaplatené riadne úroky 43,23 eur, nezaplatené úroky z omeškania 58,17 eur, nezaplatené poplatky 17,50 eur). Žalobca aj napriek výzve súdu až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz a ani nespresnil rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti jeho nároku na žalované peňažné plnenie, najmä keď žalobca v žalobe i v spresnení žaloby tvrdí, že žalovaná suma tvorí rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami, pričom medzi debetné operácie patria nielen rôzne poplatky, ale aj úrok, dôvodnosť účtovanie ktorých žalobca nepreukázal. Žalobca však ani na základe výzvy súdu zo dňa 12.02.2018, urgencii súdu zo dňa 04.04.2018 nedoložil jediný doklad o tom, akú sumu žalovaní reálne vyčerpali, resp. sumu, ktorá im zo strany žalobcu bola reálne poskytnutá. V podaní doručenom súdu dňa 27.06.2018 len uviedol, že dlžná suma predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami. Uviedol len že debetné operácie predstavujú položky a operácie :Výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu boli v celkovej výške 37.641,04 eur. Ďalej súčet položiek bezhotovostný výber trvalý príkaz/inkaso + hotovostný výber emisný pokl.dokladom + jednorazový príkaz- bez kontr.solv.+ jednorazový príkaz - úhrada prevodom +výber kartou + úhrada exekúcie + debetný zostatok na bežnom účte vo výške 922,96 eur. Poplatky vo výške 479,95 eur pozostávajú najmä z poplatku za vedenie účtu, poplatku za vyhotovenie výpisu a z poplatku za kartovú operáciu a predstavujú súčet položiek Automatický poplatok za JP+ Automatický poplatok za účtovnú položku + Kartový poplatok + Popl- účtovná položka za hot. Operácie + Poplatok za kartovú operáciu + Poplatok za poskytnutie KTK úveru + Poplatok za vedenie účt + Poplatok za výber v hotovosti + Poplatok za vyhot.a doruč. výpisu. Debetné úroky vo výške 1148,60 eur. Zmluvné úroky z omeškania vo výške 12,17 eur. Avšak nie je zrejmé koľkokrát a za porušenie akých povinností boli jednotlivé položky a operácie účtované. Teda aj z tejto špecifikácie transakcií žalobcu vyplýva, že v debetných položkách žalobca účtoval viacero transakcií, ktoré boli poplatkami, pričom z výpisu debetných položiek sa to ako poplatok nejavilo. Kreditné operácie tvorili položky, a to úhrady vo výške 38.621,12 eur a predstavujú súčet položiek Bezhotovostný vklad z iného účtu + Hotovostný vklad emisný + Úhrada - MEV vklad + Bezhotovostný vklad. Kreditné úroky vo výške 0,56 eur, pričom z tohto podania nie je zrejmé, aká čiastka bola na ktorú položku započítaná.
Ďalej zo žaloby i vyjadrení žalobcu nie je zrejmé, či žalovaní reálne čerpali i nejakú debetnú sumu a ako resp. či aspoň čiastočne na tento debet nejakú sumu uhradili prípadne, ako bola táto úhrada zaúčtovaná, či bola zaúčtovaná na poplatky niektorých z požadovaných úrokov, prípadne na istinu. Uvedené súd považuje za potrebné jednak vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ale predovšetkým vzhľadom na povahu revolvingu, ktorý síce môže byť poskytnutý, t.j. dlžník môže mať pripravený úverový limit, ale tento môže zostať zo strany dlžníka aj celkom nevyužitý, teda dlžník z neho nemusí čerpať nič. Z predložených dokladov sa síce javí, že žalovaní nejakú časť úveru čerpali, ale ako už súd uviedol, súdu neboli predložené žiadne ďalšie doklady potrebné na posúdenie, či v tomto dlhu nie sú započítané nároky, ktoré by mohli byť posúdené ako nároky z neprijateľných podmienok. Sumarizácia dlhu ku dňu postúpenia pohľadávky je bez akýchkoľvek údajov obsahujúcich sumu, ktorú žalovaní čerpali, či ju čerpali jednorázovo alebo opakovane, kedy mali vykonať jednotlivé výbery. Výpis z účtu ku dňu 21.06.2017 obsahuje v položke transakcia sumu 596,22 eur a je označený ako splátka úveru - istina, pričom jedná sa o dlžnú sumu istiny. Teda z tohto výpisu vôbec nie je zrejmé reálne čerpanie žalovaných. Z predmetného výpisu je možné len zistiť transakcie, ktoré boli uskutočnené a žalovaným účtované, ale nie sumu, ktorú na základe povoleného prečerpania reálne čerpali. Zároveň mnohé z týchto transakcií neboli ani v špecifikácii debetných a kreditných operácií spomenuté a súd nevedel o aké operácie a položky sa jedná, či boli účtované ako debetné alebo kreditné operácie ( napr. zníženie nečerpanej sumy na podsúvahe, zníženie istiny - preúčtovanie, odmiet. ink. zo strany platcu HS
- nesolv. ) Súd nemal za preukázané ako žalobca dospel k požadovanej sume 705,12 eur, i keď žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že sa jedná o rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami. Pričom tieto debetné a kreditné operácie bližšie nešpecifikoval, výsledná suma je bez špecifikácie jednotlivých položiek a podrobnej, zrozumiteľnej platobnej histórie, nie je možné posúdiť či a ako sa menila výška napr. istiny, úroky a pod. Súd nie je ekonóm, aby vedel čítať zložité ekonomické tabuľkové zostavy, komplikované výpisy z účtov obsahujúce rôzne skratky, odkazy.
24. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmluve o kontokorentnom úvere neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Podľa citovaného zákona č. 258/2001 Z.z. v čase uzatvorenia zmluvy, obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, (§ 4 ods. 2 písm. a), g) zákona). Zároveň podľa § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako zmluva o povolenom prečerpaní musí obsahovať náležitosti, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Poskytnutý spotrebiteľský úver o povolenom prečerpaní sa preto rovnako považuje bezúročný a bez poplatkov.
25. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zo žalobcom predložených dokladov nie je možné posúdiť oprávnenosť jeho nároku, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaní boli v plnom rozsahu úspešní a preto im vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Nakoľko žalovaní si trovy neuplatnili, v konaní im žiadne trovy nevznikli nakoľko zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.