Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-44-2021.pdf
PDF · 78.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6P/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa J. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa matky J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. - F. Q., A. XXX/XX a otca C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., M. XXX/XX, o udelenie súhlasu so zmenou priezviska za otca maloletej, takto
rozhodol:
Súd udeľuje za otca maloletej J. A., nar. XX.XX.XXXX C. A., nar. XX.XX.XXXX súhlas, aby matka maloletej J. D., nar. XX.XX.XXXX, požiadala o zmenu priezviska maloletej z A. na D..
odôvodnenie:
(1) Matka maloletej sa podaným návrhom domáha rozhodnutia súdu z dôvodu, že otec nesúhlasil so zmenou priezviska maloletej. Návrh odôvodnila tým, že otec sa s maloletou od rozvodu nestretáva, nekontaktuje ju ani sa o ňu nezaujíma, plní si len svoju vyživovaciu povinnosť. Ona sa so svojím manželom zosobášila v roku 2019. Od roku 2013 však už spolu s maloletou bývajú v spoločnej domácnosti. V roku 2020 sa jej s manželom narodil spoločný syn. Maloletá považuje manžela matky za svojho otca a on ju aj plnohodnotne vychováva. V škole si začala písať na zošity priezvisko D.. Matka má problémy aj počas dovoleniek, kedy musí predkladať rodný list maloletej, lebo majú rôzne priezviská. (2) K návrhu pripojila rodný list maloletej a vyjadrenie jej triednej učiteľky. (3) Súd maloletej ustanovil na konanie kolízneho opatrovníka a nariadil pojednávanie na 14.02.2022. Zároveň požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske o doručenie správy o pomeroch maloletej. (4) Pojednávanie dňa 14.02.2022 nebolo možné otvoriť, pretože otcovi maloletej sa nepodarilo riadne procesne účinným spôsobom doručiť návrh na začatie konania. (5) Súd otcovi návrh na začatie konania doručil náhradným spôsobom podľa § 116 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), a to zverejnením oznámenia o podanom návrhu na začatie konania na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Návrh sa považuje za doručený otcovi maloletej po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia, hoci sa o tom nedozvedel. Predvolanie na ďalšie pojednávanie nariadené na 16.03.2022 bolo otcovi maloletej doručené fikciou doručenia s účinkami ku dňu 09.03.2022. (6) Otec maloletej k návrhu na začatie konania uviedol v e-mailovom podaní doručenom súdu dňa 16.03.2022, že súhlasí so zmenou priezviska maloletej. (7) Súd na pojednávaní dňa 16.03.2022 vec prejednal v súlade s § 180 CSP bez prítomnosti otca maloletej, ktorý nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. (8) Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov
- rodného listu maloletej na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2, vyjadrenia triednej učiteľky maloletej na č.l. 3, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 12, správy z poradensko- psychologického procesu na č.l. 13 a výsluchom matky maloletej (navrhovateľky).
(9) Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletá nemá so svojím biologickým otcom žiaden vzťah. Už od rozvodu manželstva sa s ňou otec nestretáva (s výnimkou jedného prípadu), ani o ňu neprejavuje záujem. Maloletá býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej manželom a svojím bratom, ktorého otcom je manžel jej matky. Súčasné priezvisko jej matky je D.. Maloletá považuje matku, jej manžela a svojho brata za svoju rodinu, k manželovi matky má vzťah ako k otcovi. K svojmu biologickému otcovi pritom nemá vytvorené žiadne citové väzby. V škole si na zošity začala písať priezvisko D. (súčasné priezvisko svojej matky). Súd dal možnosť vyjadriť sa aj maloletej, tá uviedla, že manžela matky považuje za svojho otca, majú spolu dobrý vzťah. Začala si písať na školské zošity a na svoje veci priezvisko D.. Zo správy psychológa referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že žiaden kontakt maloletej s jej biologickým otcom v súčasnosti neprebieha, pri téme biologického otca je maloletá bez emócií. Pod pojem rodina zahŕňa maloletá manžela svojej matky, matku a brata. Vo svojej rodine má maloletá podmienky na svoj vývin a má uspokojené všetky svoje potreby. V jej osobnosti nie sú žiadne známky patológie ani traumatizácie, manžela svojej matky považuje za súčasť svojej primárnej rodiny. (10) Súd vo veci aplikoval nasledujúce právne predpisy. (11) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (12) Podľa § 35 ZR ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. (13) Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (14) Podľa § 9 citovaného zákona na povolenie zmeny mena a lebo zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava. Ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva. (15) Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec maloletej nepodal za maloletú žiadosť o zmenu jej priezviska na príslušnom okresnom úrade. Matka maloletej uviedla, že mala snahu o dohodu s otcom maloletej, avšak ten napokon žiadosť nepodpísal. Hoci otec maloletej v e-mailovom podaní na č.l. 21 uviedol, že so zmenou priezviska súhlasí, neposkytol potrebnú súčinnosť, aby o tejto zmene mohlo byť rozhodnuté. Preto je potrebné v súlade s § 35 ZR o tejto otázke rozhodnúť. (16) Otázka priezviska maloletej je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv a povinností. Preto v prípade, ak sa rodičia na tejto otázke nedohodnú (respektíve ak je súhlas jedného z rodičov len formálny, ako v posudzovanej veci), musí na návrh niektorého z nich rozhodnúť súd. Súd je pri rozhodovaní viazaný len najlepším záujmom maloletého dieťaťa. (17) V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že najlepším záujmom maloletej je, aby jej rodičia za ňu požiadali na príslušnom orgáne zákonným spôsobom podľa zákona č. 300/1993 Z.z. o zmenu jej priezviska. Maloletá má priezvisko zhodné s priezviskom svojho biologického otca. S tým však nebýva v spoločnej domácnosti a nemá k nemu žiadny vzťah. Biologický otec sa o ňu fakticky nezaujíma. Maloletá od roku 2013 býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej manželom a od roku 2020 aj so synom svojej matky a jej manžela. Považuje ich za svoju rodinu. Maloletá sama prejavila túžbu po zmene svojho priezviska tak, aby sa zhodovalo s priezviskom jej matky. Aby sa aj po formálnej stránke stala súčasťou svojej rodiny (za svoju rodinu pritom považuje matku, jej manžela a svojho brata), je pre ňu vhodné, aby sa zmenilo jej priezvisko.
(18) Z uvedených dôvodov súd o rodičovskej nezhode rodičov maloletej rozhodol tak, že nahradil prejav vôle otca maloletej a udelil za neho súhlas, aby matka maloletej požiadala o zmenu jej priezviska z A. na D..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.