Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/369/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., so sídlom Borská 6, Bratislava, IČO: 47 258 314, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C., I. XX/X, o zaplatenie 258,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13C/506/2015- 99 zo dňa 3.novembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 122,84 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,80 eur od 28.5.2013 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,16 eur od 26.6.2013 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,94 eur od 24.7.2013 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,94 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti prevyšujúcej sumu 122,84 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 1 zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom, podľa ktorého strany sporu podpísali dňa 23.2.2011 objednávku služieb MAX Multimedia č. 1, ktorou si žalovaný objednal službu - Double Play Extra (Internet Plus 40/2 + TV Viac zábavy) s mesačným poplatkom s DPH vo výške 22,90 ako aj predaj, inštaláciu a zapožičanie zariadení, a to zriadenie služby Internet za jednorázový poplatok s DPH vo výške 1,- eur a inštaláciu Set-Top-Box-u za jednorázový poplatok s DPH vo výške 19,90. Dňa 23.2.2011 strany sporu uzavreli aj Zmluvu o pripojení „MAX“, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby MAX multimedia a záväzok žalovaného platiť za využívanie tejto služby. Podľa odovzdávacieho protokolu z 25.1.2011 bolo žalovanému dodané zariadenie Set-Top-Box I . Podľa cenníka doplnkových služieb platného od 15.4.2013, za nevrátenie STB je zmluvná pokuta 135,90 eur. Žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok za služby internetu celkovou sumu 122,84 eura a osobitne vyúčtoval žalovanému poplatok za nevrátenie zariadenia vo výške 135,90 eur. Žalobca podaním z 19.11.2013 označenom ako Odstúpenie od zmluvy oznámil žalovanému odstúpenie od uvedenej zmluvy z dôvodu, že žalovaný neuhradil splatné záväzky voči žalobcovi v celkovej výške 122,84 eur, a to aj napriek viacerým upomienkam. Žalobca súčasne žalovanému oznámil, že „V zmysle bodu 4.1 písm. o) Všeobecných podmienok do 15 dní od skončenia platnosti zmluvy vrátiť všetky zariadenia vo vlastníctve spoločnosti SWAN, a.s., v opačnom prípade pristúpi k účtovaniu zmluvnej pokuty vo výške 1 x 135,90 EUR za STB s DPH.

2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný ako spotrebiteľ riadne a včas nezaplatil faktúry žalobcu, ktorý ako dodávateľ účtoval žalovanému mesačné poplatky, to všetko v úhrnnej výške 122,84 eur. Žalobca sa domáhal zaviazanie žalovaného na zaplatenie špecifikovaného úroku z omeškania ročne z jednotlivých fakturovaných poplatkov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr špecifikovaných v žalobe, až do zaplatenia fakturovaných súm. Súd uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných peňažných záväzkov žalovaného, s výnimkou poplatku za neodovzdanie zariadenia, považoval s poukazom na § 517 ods. 1, 2 a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. za dôvodný. Žalobca si uplatnil aj nárok na poplatok vo výške 135,90 eur za nevrátenie zariadenia, ktorý žalovanému vyúčtoval faktúrou z 13.12.2013. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal zapožičanie zariadenia žalovanému v súvislosti so zmluvou z 23.2.2011, keď zapožičanie zariadenia nie je ani predmetom objednávky služieb a nie je ani predmetom zmluvy o pripojení z 23.2.2011. Žalobca síce ešte pred uzavretím uvedenej zmluvy so žalovaným, podľa odovzdávacieho protokolu z 25.1.2011, dodal žalovanému Set-Top-Box I a MAC adresu STB I, avšak nepreukázal, že takto dodané zariadenie súviselo so zmluvou uzavretou až o mesiac neskôr medzi stranami sporu. Výška vyfakturovanej sumy poplatku za nevrátenie zariadenie (135,90 eur) je zhodná so zmluvnou pokutou nevrátenia STB, uvedenou v cenníku, ktorý nadobudol účinnosť až po vyše dvoch rokoch od uzavretie zmluvy o pripojení stranami sporu, resp. cenníka, upraveného pod bodom 18 neznámeho dokumentu žalobcu z neznámeho obdobia, ktorého rozsah je minimálne 23 strán, keďže v spodnej časti uvedeného cenníka je odkaz na stranu 23. Ďalej poukázal na to, že v žalobcom predloženej zmluve o pripojení, nie je cenník vôbec spomenutý, ani ako jej neoddeliteľná súčasť. Navyše, Všeobecné podmienky žalobcu, ako súčasti zmluvy o pripojení, účinné v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení „MAX“ stranami sporu (č.l. 7 spisu), nemajú bod 4.1 písm. o), od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na poplatok za nevrátenie zariadenia. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 122,84 eur zamietol ako nedôvodný a to aj s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní v časti istiny a úroku z omeškania len čiastočne úspešný (47,47%), pričom neúspech žalobcu je úspechom žalovaného (52,53%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. 3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žaloba, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 23.2.2011 Zmluvu o pripojení „MAX“, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému služby tak, ako boli dohodnuté v objednávke služieb, ktorá bola spolu so Všeobecnými podmienkami na poskytovanie služby MAX spoločnosti SWAN, a.s. a Cenníkom doplnkových služieb a ostatných zariadení neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Z dôvodu, že žalovaný neuhradil svoje splatné záväzky voči žalobcovi ani 45 dní po dni ich splatnosti, odstúpil žalobca v súlade s ustanovením čl. 12, bodu 12.4. písm. b) VOP od Zmluvy. Poukázal na to, že žalobca v zmysle odovzdávacieho protokolu žalovanému dodal a žalovaný prevzal 1 ks zariadenia Set - top - box, a to dňa 25.01.2011. Predmetné zariadenie naďalej zostalo vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný napriek výzve v Odstúpení od Zmluvy zo dňa 19.11.2013 toto zariadenie nevrátil, na základe čoho vznikla žalobcovi škoda, ktorá pozostáva zo skutočnej škody ale aj ušlého zisku. Škoda zahŕňa jednak náklady žalobcu na obstaranie zariadenia spolu s príslušenstvom a tiež náklady na vymáhanie zariadenia. Žalobca spolu so žalobou preukázal aj cenu zariadenia, a to faktúrou č. 2010015. Ušlý zisk mohol získať, keby mu zariadenie bolo vrátené, nakoľko by mohol vstúpiť do právneho vzťahu s novými klientmi a zapožičať im zariadenie. Ďalej poukázal na to, že služby, ktoré žalobca žalovanému poskytol v zvýhodnenej cene využil, ale nezaplatil za ne dojednanú cenu, nedodržal dohodnutú dobu viazanosti a navyše si ponechal zariadenia, ktoré mu žalobca na využívanie týchto služieb poskytol. Z tohto dôvodu žalobca žiadal okrem ceny za poskytnuté služby zaplatiť aj škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že mu toto zariadenia nevrátil. Bránil sa tým, že v konaní celkom jednoznačne preukázal vznik škody, zavinené porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a príčinnú súvislosť medzi nimi a tiež výšku spôsobenej škody. 4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím, avšak na základe iného právneho posúdenia danej veci. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti sumy 135,90 eura zamietol v zásade pre neunesie dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal zapožičanie zariadenia žalovanému v súvislosti so zmluvou ako aj dôvodnosť zmluvnej pokuty v sume 135,90 eura uvedenej v Cenníku, ktorý nadobudol účinnosť až 2 roky po uzavretí zmluvy. Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal platné dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 135,90 eura za nevrátenie predmetného zariadenia. Uvedeného si bol vedomý zrejme aj žalobca, ktorý v žalobe ako i v odvolaní svoj nárok na zaplatenie sumy 135,90 eura odvodzuje ako náhradu škody za nevrátenie zariadenia, ktoré je vo vlastníctve žalobcu. 7. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tak, ako mu to ukladalo ust. § 132 a to z toho dôvodu, že v konaní dostatočným spôsobom nesplnil povinnosť navrhnúť právne relevantné dôkazy. Aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav a tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov. Dôkaznú povinnosť môže strana sporu plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, a aj pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky právne relevantné tvrdenia, či už sú uvedené v žalobnom návrhu, vo vyjadrení žalovaného, alebo v priebehu konania. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazná núdza je situácia, v ktorej sa dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal okrem zaplatenia sumy 122,84 eura za poskytnuté služby aj zaplatenia náhrady škody v sume 135,90 eura , ktorá suma predstavuje podľa tvrdenia žalobcu škodu vzniknutú v súvislosti so zapožičaním 1 kusov zariadení SET-TOP-BOX, ktoré žalovaný žalobcovi napriek výzve nevrátil. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca odovzdávací protokol Zriadenie služby max multimedia zo dňa 25.1.2011 z ktorého vyplýva, že žalovanému mali byť odovzdané v ňom uvedené zariadenie a to SeT-ToP-Box I s/n : 691120411087546. Výšku škody žalobca preukazoval aj predloženou faktúrou č. 2010015 zo dňa 7.12.2010 za nákup 1000 ks set top boxov pri celkovej cene 142 500 USD. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalobca faktúrou č. 1131240154 splatnou do 27.12.2013 vyúčtoval žalovanému poplatok za nevrátenie zariadenia vo výške 135,90 eur. Okrem týchto listín žalobca iné dôkazy ohľadom výšky škody v konaní pred súdom prvej inštancie ani odvolacím súdom nepredložil a ani nenavrhol vykonať. V ust. § 420 je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to : a/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako majetkovej ujmy , c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou., d/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil ( ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ust. § 420 ods. 3 sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť. Vzhľadom k vyššie uvedeným zákonným podmienkam vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu bolo povinnosťou žalobcu v tomto konaní bezpečne preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda , ktorá predstavuje majetkovú ujmu a táto je v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Protiprávny úkon a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku vtedy, ako je preukázané, že ak by protiprávny úkon nebol, ku škode by nedošlo. Žalobca bol taktiež povinný v konaní preukázať výšku škody, ktorá mu v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným vznikla. 9. Žalobca v konaní preukázal odovzdanie zariadenia žalovanému o čom svedčal práve odovzdávací protokol zo dňa 25.1.2011, ako aj to, že žalovaný riadne svoje povinnosti neplnil a napriek výzve zariadenie nevrátil. Zo strany žalovaného, tak došlo k porušeniu právnej povinnosti ( zmluvnej ), avšak iba tento záver sám o sebe nepostačuje na to, aby súd mohol uplatnenú škodu žalobcovi priznať. Bez toho, aby žalobca preukázal akú hodnotu malo predmetné zariadenie v čase porušenia právnej povinnosti žalovaným a v čase povinnosti žalovaného toto žalobcovi vrátiť, nie je možné výšku škody zistiť. V konaní nie je postačujúca len súhrnná faktúra o nákupe 1000 ks zariadenia set top boxu, ktoré zariadenie ani nie je možné zidentifikovať so zariadením poskytnutým žalovanému. Žalovaný

zariadenie prevzal v roku 2011 a k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného došlo až v roku 2013, pričom počas užívania zariadenia set top boxu nesporne muselo dôjsť k jeho amortizácii. Keďže žalobca v konaní nijako nepreukázal hodnotu tohto zariadenia po amortizácii, je potrebné uzavrieť, že nepreukázal výšku škody, ktorá mu mala porušením právnej povinnosti žalovaným vzniknúť. Nepreukázal teda v akom rozsahu došlo k zmenšeniu jeho majetku, ku ktorému by nebolo došlo, ak by žalovaný riadne plnil svoje zmluvné povinnosti. Výšku škody nie je možné stotožňovať s výškou zmluvnej pokuty uvedenej v cenníku doplnkových služieb a ostatných zariadení, na ktorý sa žalobca v konaní odvolával, ani s výškou poplatku za nevrátenie zariadenia uvedeného vo faktúre č. 1131240154 splatnou dňa 27.12.2013. 10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil. 11. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, u ktorého by bol dôvod na to, aby mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa obsahu spisu mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .