Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/264/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v spore žalobcu: BL Management, s. r. o., sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 905 122, právne zast. SOUKENÍK

- ŠTRPKA, s. r. o., sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: H. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 19,20 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/181/2017-69 zo dňa 27. 04. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/181/2017-69 zo dňa 27. 04. 2018 v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

II. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 8Csp/181/2017-69 zo dňa 27. 04. 2018 rozhodol tak, že žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 19,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9,60 € od 11. 09. 2014 do zaplatenia a zo sumy 9,60 € od 11. 10. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu náhrady zaplatených súdnych poplatkov, mimo náhrady trov právneho zastúpenia (II. výrok). 2. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku v súvislosti s náhradou trov právneho zastúpenia súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci trovy právneho zastúpenia nemožno považovať za účelne vynaložené trovy, nakoľko advokát JUDr. David Soukeník, ktorý je konateľom právneho zástupcu žalobcu spoločnosti SOUKENÍK ŠTRPKA, s. r. o., je zároveň konateľom žalobcu. Konateľ žalobcu je teda advokátom, ktorý sám dokáže poskytovať právnu pomoc. Z uvedeného dôvodu okresný súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia iným advokátom a už vôbec nie trovy, ktoré vzniknú právnym zastupovaním žalobcu na základe plnej moci svojim konateľom - advokátom, prípadne ním zriadenou spoločnosťou s ručením obmedzeným a preto žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Žalobcovi priznal iba nárok na náhradu trov konania spočívajúci v zaplatených súdnych poplatkoch s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 3. Proti výroku v rozsahu nepriznaných trov právneho zastúpenia podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobca včas odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie a namietal, že nie sú naplnené predpoklady a neexistujú ani dôvody a nepriznanie trov právneho zastúpenia žalobcu. Poukázal na to, že v sporovom konaní sa otázka

náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, len ojedinele a vo výnimočných prípadoch môže súd v konaní úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Zároveň poukázal na zákonné ust. § 89 ods. 1, 3 CSP, § 15 ods. 1 Zákona o advokácii, ako aj na ustálenú judikatúru súdov vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 30/2012 zo dňa 17. 10. 2013. Žalobca navrhol podľa ust. § 388 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi prizná nárok na uplatnené trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách právneho zastúpenia podľa § 388 zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 6. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca si žalobou doručenou Okresnému súdu Revúca dňa 23. 08. 2017 uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie sumy 19,92 € s príslušenstvom, pričom spoločnosť Digi Slovakia, s. r. o., IČO: 35 701 722, ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu vrátane pohľadávky voči žalovanej. V ad hoc je žalovaná sankcionovaná za to, že nedodržala konkrétne určené povinnosti, ktoré vyplývali zo zmluvy v spojení so všeobecnými podmienkami, keď žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 19,20 € neuhradila. Žalobca vystavil žalovanej faktúry č. 1408053609 v sume 9,60 € splatnú dňa 10. 09. 2014 a faktúru č. 1409039702 na sumu 9,60 € splatnú dňa 10. 10. 2014. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 19,20 €. Z dôvodu, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením vystavených faktúr, uplatnil si žalobca právo na 5,05 % ročný úrok z vyfakturovaných súd od lehoty splatnosti faktúr až do ich zaplatenia. 7. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP. Okresný súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu náhrady zaplatených súdnych poplatkov a o trovách právneho zastúpenia súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. 8. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, keď žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že advokát JUDr. David Soukeník, ktorý je konateľ právneho zástupcu žalobcu spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., je zároveň konateľom žalobcu, a teda konateľ žalobcu je advokátom, ktorý sám dokáže poskytovať právnu pomoc. Podľa názoru súdu prvej inštancie za týchto okolností nemožno považovať za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia iným advokátom a už vôbec nie trovy, ktoré vzniknú právnym zastupovaním žalobcu na základe plnej moci svojim konateľom - advokátom, prípadne ním zriadenou spoločnosťou s ručením obmedzeným a preto z dôvodu účelnosti žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. 9. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Podstatou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je, že každý oprávnený sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite poskytne. Odvolací súd poukazuje na to, že každý účastník súdneho konania má právo sa dať v konaní zastupovať advokátom, pričom podmienky vykonávania advokácie vyplývajú z ust. § 12 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení. Súd prvej inštancie správne posudzoval nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi ako v spore úspešnej strane priznal náhradu trov konania. 10. O trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prvej inštancie mohol rozhodnúť podľa pomeru úspechu vo veci /v ad hoc bol žalobca úspešný v celom rozsahu/ iba výrokom ktorým mal vysloviť, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. V štádiu rozhodovania vo veci samej rozsudkom, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť nemal posudzovať ich účelnosť, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. t. j. až potom bude súd posudzovať preukázanosť, odôvodnenosť a účelnosť vynaložených trov, ktoré vznikli v konaní

v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v zmysle § 251 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. 11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že síce okresný súd správne zvolil právnu normu, avšak nesprávne ju interpretoval, podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 12. Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním nenapadnutej časti, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .