Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/321/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcov: 1. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., 2. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., 3. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 86X/XX, D., 4. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. C. XX/XX, D., 5. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX,Solčany, 6. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. T. XXX/XX, D., 7. O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, D., 8. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, G., 9. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/A, D., XX. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, P., všetci žalobcovia zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., so sídlom nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375 proti žalovaným: 1. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., 2. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Kováčik Le§al s.r.o, Hviezdoslavova 603/20, Solčany, IČO: 45 290 601, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/242/2014 - 314 zo dňa 12. júna 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. - 10. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa 2. S. E. rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D., G. XXX/XX je vlastníčkou parciel reg. CKN v katastrálnom území D. č. 1291/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a č. 1291/6 - záhrady o výmere 146 m2 v podiele 1 , a v podiele 1 uvedené parcely patria do dedičstva po neb. I. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., G. XXX/XX. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1.- 10. priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137c) CSP, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 Občianskeho zákonníka, § 135a ods. 1, § 205 ods. 1,2 § 865 ods. 3, § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal z dokazovania preukázané, že podľa LV č. XXX pre k. ú. D. sú ako podieloví spoluvlastníci - každý v podiele 1/2 parciel reg. „C“ č. 1291/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a č. 1291/6 - záhrady o výmere 146 m2 zapísaní žalovaní 1. a 2. Uvedené parcely susedia s parcelami č. 1156/6 a č. 1156/10 vo vlastníctve žalobkyne 1. zapísanými na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Rozhodnutím ONV Topoľčany, finančný odbor č. Fin.4-599/67 z 31.03.1967 (č.l.45) bol I. E. a S. rod. T. (žalobkyni 2. a jej manželovi) pridelený do osobného užívania k výstavbe rodinného domku pozemok v D. podľa pozemnoknižného stavu vo vložke č. XXX a podľa EN na evidenčnom liste č. XXX k.ú. D. vedený ako parc. č. 1289 o výmere 1180 m2, vo vlastníctve Čsl. štátu a v správe MNV v D.. Následne bola uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku

MNV v D. zo dňa 22.04.1967. V uvedenej dohode sa zároveň konštatuje, že právo osobného užívania vzniká registráciou tejto dohody u štátneho notárstva a podľa tejto dohody sa prevedie zápis v evidencii nehnuteľností strediska geodézie v Topoľčanoch. Ďalším rozhodnutím ONV Topoľčany - finančný odbor č. Fin.- 4-1454/75-68 zo 07.05.1975 bol I. E. a manželke C. (žalovanej 1. a jej manželovi) pridelený do osobného užívania pozemok podľa stavu EN pre k. ú. D. označený ako parc. č. 1291/3 o výmere 8 árov, vedený na LV č. X., ktorý je vlastníctvom Čsl. štátu v správe MNV v D. pre výstavbu rodinného domu, ktorý musí byť postavený do konca roka 1977. Dňa 21.05.1975 bola uzavretá dohoda o zriadení práva spoločného užívania pozemku medzi Čsl. štátom v zastúpení MNV v D. a žalovanou 1. s manželom k uvedenému pozemku. V článku II. tejto dohody sa konštatuje, že predmetný pozemok vlastnícky patriaci Čsl. štátu im bol pridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru ONV v Topoľčanoch č. Fin-4-1454/75-68 zo 07.05.1977.

1.2 Dokazovaním bolo ďalej zistené, že medzi žalobkyňou 2 a jej manželom ako užívateľmi parc. č. 1156/3 na strane jednej a žalovanou 1. a jej manželom ako užívateľmi parcely č. 1291/3 na strane druhej, vzájomnou dohodou napísanou na MNV v D. dňa 29.03.1977 bolo dohodnuté, že žalovaná 1. a jej manžel budú užívať 32 m2 z parc. č. 1156/2 a 1156/3. Na uvedených m2 je prevedená zástavba rodinného domu a dvor. Z identifikácie parciel zo dňa 09.05.2016 vyplýva, že parcely reg. C č. 1289/5 - zastavané plochy o výmere 77 m2 a č. 1291/6 - záhrada o výmere 146 m2 boli vytvorené z PK parcely reg. E č. 1289. Súd zistil, že písomnou výzvou zo dňa 16.09.2014 žalovaní vyzvali na usporiadanie vzťahov s vlastníkom susediacej parcely č. 1291/5 v ich vlastníctve s parcelami č. 1293/4 a č. 1293/3 vo vlastníctve O. E. a C. E. a zároveň vyzvali žalobkyňu 1. na uzavretie zámennej zmluvy medzi nimi a žalobcom 7. a C. E., kedy by došlo k zámene vlastníkov na parc. č. 1291/9 a č. 1293/5 a č. 1293/6. Podľa znaleckého posudku č. 2/2017 vypracovaného Ing. Ivanou Bendovou, znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, skutočnú vlastnícku hranicu medzi žalobcami a žalovanými tvoria lomové body 656-10, 656-19, 556-35 s 656-11 a teda pozemky CKN parc. č. 1291/5 a 1291/6 sú a boli vždy vo vlastníctve žalovaných. Ako vyplýva z kontrolného zamerania existujúcich plotov resp. vytýčenia hranice medzi parc. č. 1291/5 a 1291/8 a medzi parc. č. 1291/3 a č. 1291/6, celý pozemok 1291/5 je v súčasnosti v užívaní žalobcov (ohradený murovaným plotom ), rovnako aj pozemok č. 1291/6 užívajú žalobcovia, pričom podľa jestvujúceho pletivového plota zaberajú aj časť pozemku 1291/3. Znalkyňa ďalej v posudku konštatuje, že pozemky 1291/5 ako aj 1291/6 boli vytvorené z častí PK parcely 1289.

1.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním, vrátane identifikácie parciel ako aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že sporové parcely CKN v k. ú. D. č. 1291/5 a č. 1291/6 vznikli z pôvodnej PK parcely č. 1289, ktorá bola registrovaná v pozemnoknižnej vložke XXX s výmerou 328 siah. Súd poukázal na to, že celá táto pozemnoknižná parcela č. 1298 o výmere 1180 m2 bola rozhodnutím finančného odboru ONV Topoľčany č. Fin.4-599/67 zo dňa 31.03.1967 pridelená do osobného užívania žalobkyni 2. a jej manželovi. Na základe uvedeného rozhodnutia ONV bola následne dňa 22.04.1967 uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi MNV v D. a žalobkyňou 2 a jej manželom, ktorá bola riadne (v zmysle § 205 v znení pred novelou č. 509/1991 Zb.) registrovaná na štátnom notárstve v Topoľčanoch dňa 16.05.1967, čo preukazuje pripojený spis uvedeného štátneho notárstva RII 136/1967. Uviedol, že v konaní nebol preukázaný žiaden právny titul či právna skutočnosť, v dôsledku ktorej by boli žalobkyňa 2. a jej manžel resp. jeho právni nástupcovia užívacieho práva k pôvodnej PK parcele č. 1289 (v akomkoľvek rozsahu) v nasledovnom období pozbavení, pričom takouto skutočnosťou či titulom, rozhodne nemôže byť žiadny geometrický plán alebo zameranie, ktoré sú len podkladom pre právne úkony. Rovnako nebolo preukázané, že by v období po 22.04.1967 žalobkyňa 2. s manželom (resp. jeho právni nástupcovia), akúkoľvek časť tejto parcely scudzili tretej osobe. Zo znaleckého posudku vyplýva, že parc. č. 1291/3 o výmere 800 m2, ktorá bola následne pridelená do užívania žalovanej 1. a manželovi, vznikla odčlenením z pôvodných PK parciel č. 1289 - diel o výmere 494 m2 a z parc. č. 1291 - diel o výmere 306 m2. Z uvedeného mal súd za nesporné, že dňa 21.05.1975 nemohla byť platne uzavretá dohoda o zriadení práva spoločného užívania k akejkoľvek časti parcely vytvorenej z pôvodnej PK parcely č. 1289 medzi MNV D. a žalovanou 1. a jej manželom, keďže táto parcela bola už dňa 22.04.1967 v celosti pridelená do osobného užívania žalobkyni 2. a manželovi, ktorá dohoda bola aj dňa 16.05.1967 riadne zaevidovaná na štátnom notárstve Topoľčany odkiaľ bol jej odpis odoslaný stredisku Geodézie v Topoľčanoch. Na základe takto registrovanej dohody vznikla žalobkyni 2. a jej manželovi oprávnená držba predmetného pozemku, ktorá sa v zmysle § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformovala na vlastnícke právo. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že na strane žalobkyne 2. a jej manžela bolo preukázané, že predmetná dohoda, ktorou im bolo zriadené právo osobného užívania k

PK parcele č. 1180 v k. ú. D., bola riadne na štátnom notárstve P. registrovaná, preto okrem už vyššie uvedeného odôvodnenia, by bola na mieste aj argumentácia žalobcov ohľadom vydržania vlastníckeho práva k sporovým nehnuteľnostiam, nakoľko žalobkyňa 2. s neb. manželom od registrácie tejto dohody (16.05.1967) predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo a dobromyseľne užívali, čo vyplýva aj z vyjadrení strán i predložených fotografií, vrátane vzájomnej dohody zo dňa 29.03.1977, a preto by na ich strane 10 ročná vydržacia doba v zmysle § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula 01.04.1984 (NS SR 2Cdo 27/2005). Na uvedenom závere by teda nič nemenilo ani písomné podanie I. E. (prostredníctvom JUDr. Dudzíka) zo dňa 07.04.1999. Súd preto podanej žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a v konaní úspešným žalobcom priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní, ktorí žiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukázali na vykonané dokazovanie, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaní preukázali právny dôvod nadobudnutia pozemku parcely č. 1291/3, ako pôvodne nadobudnutej parcely. Následnými úkonmi a jednotlivými geometrickými plánmi došlo k postupnému rozčleňovaniu parcely č. 1291/3 na parcely č. 1291/4, č. 1291/5 a č. 1291/6. Súd odmietol v konaní rešpektovať toto vlastníctvo nespochybniteľne zapísané v katastri nehnuteľností, ktoré bolo uskutočnené na základe legálnych a legitímnych právnych skutočností v prospech žalovaných. Poukázali najmä na zásadný dôkaz a to znalecký posudok č. 2/2017 znalkyne Ing. Ivany Bendovej, ktorá v posudku jednoznačne opísala, ozrejmila spôsob, hranice a dôvody vzniku parciel vo vlastníctve žalovaných ale i žalobcov. Svoje závery jasne zdôvodnila na pojednávaní dňa 23.05.2017, z ktorých nepochybne svedčí vlastnícke právo k sporným parcelám č. 1291/5 a č. 1291/6 žalovaným. Ak súd v odôvodnení uviedol, že GP vychádzajú resp. sú zapísané na základe právnych skutočností, je dôležité skúmať potom, na základe akých právnych skutočností boli zapísané tieto GP a nerešpektovali presne nadobudnutie resp. užívanie parcely žalobcami tak, ako im bolo určené. Čo sa týka vzájomnej dohody zo dňa 29.3.1977, tak užívatelia parciel presne vedeli aké parcely užívajú, t.j. žalobcovia parcely č. 1156/2 a 1156/3 a ( nie parcelu č. 1289) a žalovaní zase užívali parcelu č. 1291/3. Z dohody tiež vyplýva, že žalovaná v prvom rade s jej manželom užívali parcelu č. 1156/2 a 1156/ 3 a nie že žalobkyňa v druhom rade s jej manželom užívali časť parcely č. 1291/3, čo by mohli byť neskôr vytvorené parcely č. 1291/5 a č. 1291/6, ktoré súd v rozhodnutí určil do vlastníctva žalobcov. Namietali tiež záver súdu o vydržaní vlastníckeho práva, keď súd uvádza parcelu č. 1180. Pritom žalobkyňa v 2.rade s manželom prenechávali žalovanej v 1.rade s manželom do užívania časť parcely č. 1156/2 a č. 1156/3, pričom vôbec nebola spomínaná žiadna parcela č. 1289 a už vôbec nie parcela č. 1180. Uviedli, že k vydržaniu nemohlo dôjsť, pretože do užívania dávala žalobkyňa v druhom rade s manželom parcely č. 1156/2 a č. 1156/3; nedošlo k žiadnej lehote vydržania 10 rokov zo strany žalobkyne v druhom rade, ale došlo skôr k uplynutiu viac ako 10 ročnej lehote užívania časti parcely č. 1156/3 a č. 1156/3 žalovanou v prvom rade a jej manželom; zo zápisu v katastri nehnuteľností, ale i vzájomnej dohody je nepochybné, kto je užívateľom akých parciel; podľa vyjadrenia žalovanej medzi stranami boli nezhody ohľadom pozemkov stále, ale úradne to riešené nebolo, preto nemohla byť držba dobromyseľná a oprávnená. Z uvedeného mali za to, že neboli splnené žiadne z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Nakoniec žalovaní namietali nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, pretože súd predmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP.

3. Žalobcovia k odvolaniu žalovanej vo svojom vyjadrení poukázali na to, že žalovaní opomenuli uviesť, že pre nich bolo zriadené právo osobného užívania pozemku parc. č. 1289 na základe rozhodnutia ONV Topoľčany číslo Fin.4-599/67 zo dňa 31.3.1967, t.j. už 8 rokov pred dohodou žalovaných. Táto dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku bola uzavretá podľa ust. § 198 a nasl. Obč.zák. v jeho znení platnom do 31.12.1991. Táto skutočnosť je podstatná v spojení so závermi znaleckého posudku znalkyne Ing. Ivany Bendovej a s tým, že tú časť z parc.č. 1289, ktorá sa nachádza v sporových nehnuteľnostiach, až do roku 2014 užívali pokojne a nerušene ako vlastné. Právo osobného užívania pozemku žalovanými mohlo vzniknúť len v tom rozsahu, v akom nezasahovalo do ich pridelenej parc. č. 1289, práva žalovaných sa preto museli zastaviť na hranici ich pozemku, bez ohľadu na to, ako bola ich dohoda o práve osobného užívania pozemku formulovaná, prípadne na základe akého technického podkladu (geometrický plán) bola formulovaná. Geometrický plán je len technickým úkonom, ktorý nezakladá žiadne práva a povinnosti. Zdôraznili, že bez ohľadu na chyby vo formálnej evidencii skutočný stav užívania sporových nehnuteľnosti bol taký, že tieto od samého počiatku užívali žalobcovia a žalovaní to v konaní ani nespochybňovali, na dôkaz toho predložili do spisu fotografie skutočného stavu užívania,

a to ako dnešného, tak aj stavu spred niekoľkých rokov, keď na hranici pozemkov podľa užívania obe strany mali postavené pomocné stavby. Ďalej poukázali na to, že argument žalovaných, že dohoda strán z 29.3.1977 hovorí o parc.č. 1156/2, 1156/3 a 1191/3, nie o parc. č. 1289 je logicky vysvetliteľný už nazretím do geometrického plánu číslo 762 - 2520 -1660/77 z augusta 1977, ktorý totiž obsahuje v sebe evidenciu parciel podľa EN s takýmto značením. Dôvodne strany vychádzali z toho, že vypúšťajú Šrajovým pás z parc. č. 1156/2 a 1156/3. Táto dohoda je však podľa nášho názoru významná tým, že svedčí o vnútornom psychickom stave oboch strán pokiaľ ide o oprávnenú držbu a užívanie sporových pozemkov a ich hranicu v tom smere, že tento stav bol medzi stranami zaužívaný a nesporový. Žalobcovia tiež namietali vyhodnotenie záverov znaleckého posudku žalovanými, ktoré považujú za účelové. Znalkyňa potvrdila, že veľmi dôležitú skutočnosť, a to že obe sporové nehnuteľnosti v celom rozsahu pochádzajú z pôvodnej pare. č. 1289, t.j. z tej parcely, ktorá bola pridelená žalobcom do osobného užívania. Čo sa týka argumentácie žalovaných o vydržaní tak tento argument súdu treba chápať ako podporný, keďže od počiatku je tu platný právny úkon, na základe ktorého vstúpili do užívania a držby pozemku. Inak by bolo užívanie a držba nehnuteľnosti pokojná a nerušená po požadovanú dobu ( tu do 1.1.1992), rešpektovaná tretími osobami, najmä žalovanými.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaných v 1. a 2.rade nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcov doručenej súdu dňa 27.10.2014 bolo určenie vlastníckeho práva žalobkyne 2. v podiele 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. D. a to parc. č. 1291/5 zast. plochy a nádvoria vo výmere 77 m2 a parc. č. 1291/6 záhrady vo výmere 146 m2 a v podiele 1 k týmto nehnuteľnostiam sa domáhali určenia, že patria do dedičstva po neb. I. E., zomr. dňa XX.XX.XXXX. V dôvodoch žaloby uviedli, že rodičmi žalobcov v 1.,3., až 10. rade sú žalobkyňa 2. a jej neb. manžel I. E., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Na základe rozhodnutia ONV Topoľčany č. Fin.4-599/67 zo dňa 31.03.1967 dostali do osobného užívania pozemok parc.č. 1289 o výmere 1180 m2 v k.ú. D., na výstavbu rodinného domu a zriadenie záhrady. Uvedené právo osobného užívania bolo zariadené dohodou uzavretou s MNV D. dňa 22.04.1967, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom Topoľčany pod RII 136/67 dňa 06.06.1967. Žalobkyňa 2. s manželom vstúpili do užívania uvedeného pozemku, na ktorom si v roku 1967 postavili rodinný dom. V r. 1975 - 76 postavili rodinný dom na vedľajšej parcele (v súčasnosti č. 1291/4 a č. 1291/3), v k. ú. D. žalovaná 1. s manželom, ktorí predmetnú parcelu dostali do osobného užívania od MNV. Nakoľko však v dobe, keď išli žalovaní stavať predmetný rodinný dom bol ich pozemok úzky, dohodli sa so žalobkyňou 2. a jej manželom, že im pre účely výstavby domu pustia pás o šírke 1,5 metra o ploche cca 32 m2 tak, že žalovaní si dom postavili do pozemku žalobcov. O tejto skutočnosti dodatočne spísali „vzájomnú dohodu“ na MNV D. dňa 29.03.1977. Táto dohoda a skutočnosť nebola nikdy predmetom sporu, bola obojstranne uznávaná a žalovaní si v priamom predĺžení základov ich rodinného domu postavili murovaný plot. Žalobkyňa 2. po smrti manžela zistila, že pozemok, ktorý dostali do osobného užívania od MNV, nemajú zapísaný na liste vlastníctva a preto ho v roku 1999 usporiadala osvedčením N 84/99, NZ 84/99 zo dňa 01.03.1999 u notárky JUDr. Vlasty Rybanskej, ktorá dala do osvedčenia všetky parcely okrem sporových, o čom však žalobkyňa 2. nevedela, nakoľko nemala ako a ani prečo stotožňovať dnešné parcely č. 1291/5 a č. 1291/6 s tými, ktoré síce užíva, ale nemá ich zapísané. Tieto pozemky užívali pokojne a nerušene až do roku 2014, kedy si žalovaní na základe vytyčovacieho náčrtu firmy GEOTOP zo dňa 20.03.2014 č. 17621933-071/14 začali nárokovať aj plochu za týmto oplotením. Žalobcovia poukázali na to, že predmetné pozemky sú vytvorené z pôvodnej parcely č. 1289, ktorá bola žalobkyni 2. a jej manželovi I. E. pridelená do osobného užívania podľa § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom do

31.12.1991, takže okrem iného aj pokojnou a nerušenou držbou splnili podmienky vydržania podľa § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pretože manžel žalobkyne 2. zomrel, aj s poukazom na vyporiadanie BSM v dedičskom konaní po ňom, sa žalobcovia domáhajú určenia, že ich vlastníkom je v podiele 1/2 žalobkyňa 2., a v podiele 1/2 patria do dedičstva po neb. I. E.. 8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru , že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.

9. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyni v 2.rade a jej manželovi I. E. bol rozhodnutím ONV Topoľčany, finančný odbor č. Fin.4-599/67 z 31.03.1967 pridelený do osobného užívania k výstavbe rodinného domu pozemok v D. zapísaný vo vložke č. XXX a podľa EN na evidenčnom liste č. XXX, k.ú. D. vedený ako parc. č. 1289 o výmere 1180 m2. Tento pozemok, na ktorom si postavili rodinný dom bol žalobkyňou v 2. rade a jej manželom v uvedenej výmere ( okrem dobrovoľne vypustenej plochy pre výstavbu domu žalovanými) nerušene užívaný až do roku 2014. Žalovanej v 1.rade a jej manželovi bol zase rozhodnutím ONV Topoľčany - finančný odbor č. Fin.- 4-1454/75-68 zo 07.05.1975 pridelený do osobného užívania pozemok podľa stavu EN pre k. ú. D. označený ako parc. č. 1291/3 o výmere 8 árov. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že ide o duplicitné vlastníctvo sporových strán, keď sporné parcely boli síce zapísané na LV č. 404 pre žalovaných, na druhej strane sporové parcely č. 1291/5 a č. 1291/6 boli vytvorené z PK parcely reg. E č. 1289, ktorá bola ako celok odovzdaná do osobného užívania žalobkyne v 2.rade a jej manželovi vyššie uvedeným rozhodnutím z 31.3.1967. Súd prvej inštancie potom správne urobil záver, že žalovaní nemohli platne nadobudnúť do osobného užívania akékoľvek časti parcely vytvorené z pôvodnej PK parcely č. 1289, pretože táto parcela bola už dňa 22.04.1967 v celosti pridelená do osobného užívania žalobkyni v 2.rade a jej manželovi, ktorá dohoda bola aj dňa 16.05.1967 riadne zaevidovaná na štátnom notárstve Topoľčany. Obrana žalovaných, ktorí poukazovali na geometrické plány, na základe ktorých boli predmetné parcely vytvorené a zapísané do evidencie nehnuteľností v prospech žalovaných v danom prípade nemá opodstatnenie, pretože geometrický plán je len technickým úkonom, ktorý nezakladá žiadne práva a povinnosti. Z dokazovania pritom vyplynulo, že zápisy vo vtedajšej evidencii nehnuteľností neboli správne ( vznik duplicitného vlastníctva) a aj geometrické plány celkom nezohľadňovali právny stav veci. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že bez ohľadu na chyby vo formálnej evidencii nehnuteľností, je potrebné zohľadniť aj skutočný stav užívania sporových nehnuteľnosti. Ten bol taký, že nehnuteľnosti od samého počiatku užívali žalobkyňa v 2.rade a jej manžel, čo žalovaní do roku 2014 nespochybňovali.

10. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaných týkajúcu sa písomnej vzájomnej dohody strán z 29.3.1977, v ktorej sa hovorí o parc.č. 1156/2, 1156/3 a 1191/3 a nie parcele č. 1289, ktorú námietku navyše považuje za zmätočnú. Z uvedenej dohody logicky vyplýva bez ohľadu na vtedajšie označenie parciel vedomosť žalovanej v 2.rade a jej manžela, že budú užívať cca 32 m2 z parciel žalobkyne v 2.rade a jej manžela z dôvodu umožnenia výstavby rodinného domu. Písomná dohoda práve svedčí o vedomosti oboch strán pokiaľ ide o hranicu užívaných sporových pozemkov, pričom tento stav bol medzi stranami zaužívaný až do roku 2014.

11. Posúdenie vydržania nehnuteľností súdom prvej inštancie v danej veci je treba chápať ako podporný argument k samotnému zdôvodneniu o vlastníckom práve žalobcov. V konaní bolo dostatočne preukázané vlastnícke právo žalobkyne a jej manžela k spornej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo na základe rozhodnutia a dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 22.04.1967. Na základe takto registrovanej dohody vznikla žalobkyni v 2.rade a jej manželovi oprávnená držba predmetného pozemku, ktorá sa v zmysle § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformovala na vlastnícke právo. Z ohľadom na tento záver nebolo potrebné sa zaoberať nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním, pretože nepochybne žalobcom vlastnícke právo vzniklo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, pričom k jeho zániku právne relevantným spôsobom nedošlo. K ďalšej námietke žalovaných v tom smere, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne odvolací považuje za potrebné

uviesť, že sa s touto námietkou žalovaných nestotožňuje . Súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. riadne sa vyporiadal s argumentmi žalovaných a z jeho rozhodnutia je zrejmé akými úvahami a závermi sa riadil.

12. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to s poukazom na ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcom v 1. až 10. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade.

13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .