Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Cb/2/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci žalobcu: PM, s.r.o., so sídlom Hrabiny 1057, Tisovec, IČO 31 721 974, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom Revúca, Nám. slobody č. 2 proti žalovanému: Slovenské magnezitové závody, a.s., so sídlom Jelšava, Teplá Voda č. 671, IČO: 31 685 340, právne zastúpeného doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, Csc., advokátom so sídlom Bratislava, Kýčerského č. 5, o zaplatenie 38 800,37 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 314,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 15.05.2005 do zaplatenia.

II. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaného v rozsahu 88 %.

III. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 94 %.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 6 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2005 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 38 800,37 € spolu s úrokom z omeškania z istiny vo výške 16,5 % ročne od 15.05.2005 do zaplatenia, ako aj povinnosti nahradiť mu účelne vynaložené náklady na zhotovenie znaleckého posudku vo výške 1 327,70 € a trovy konania. Istinu žiadal uhradiť titulom škody na jeho rastlinnej a živočíšnej výrobe, ktorá je v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného a ktorá vznikla v dôsledku imisií produkovaných žalovaným a znečistenia pôdy dlhodobým usádzaním magnezitových imisií produkovaných žalovaným, v pôde obhospodarovanej žalobcom. Výška škody za r. 2004 bola vyčíslená znalcom z odboru ochrany životného prostredia, čistoty ovzdušia a čistoty vôd na sumu 38 800,37 € (1 168 900,30 Sk). Zároveň je ním preukázaná aj príčinná súvislosť medzi škodou spôsobenou žalobcovi a prevádzkovou činnosťou žalovaného. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu spôsobenej škody a zaslal mu faktúru vyčíslenú v zmysle citovaného znaleckého posudku, túto však žalovaný neakceptoval a vrátil. Spolu so žalobou predložil faktúru č. 1012206 zo dňa 13.04.2005 splatnú dňa 14.05.2005, ktorou žalovanému vyčíslil vzniknutú škodu, list žalovaného zo dňa 15.04.2005, ktorým mu vrátil predmetnú faktúru z dôvodu, že nesúhlasí s majetkovou ujmou, ako aj znalecký posudok č. 1/2005 vypracovaný prof. Ing. Konštantínom Holobradým CSc., o vplyve magnezitových imisií a ich reziduí na poľnohospodárstvo PM, s.r.o., Tisovec v r. 2004.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu a v písomných vyjadreniach k žalobe rozporoval nárok žalobcu z dôvodu, že podľa neho žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Uviedol, že horčík je biogénny prvok a nenachádza sa v žiadnom zozname rizikových prvkov, v súčasnom platnom právnom poriadku SR a platných hygienických normách nie je stanovená žiadna hodnota pre obsah horčíka v tuhom

spáde. Horčík sa niekedy cielene, ako odkysľovadlo pridáva do krmív hospodárskych zvierať. Namietal správnosť znaleckého posudku č. 1/2005 vypracovaného prof. Ing. Konštantínom Holobradým, Csc. Uviedol, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a škodou tvrdenou žalobcom, pričom táto musí byť preukázaná naisto, nielen existencia jej pravdepodobnosti. Pozemky, na ktorých žalobca realizuje svoju poľnohospodársku výrobu nadobudol v období, kedy pôda už bola kontaminovaná v dôsledku prevádzkovaných činností v regióne v 60-tych až 70-tych rokoch a preto žalobca musel, resp. mal vedieť, že nebude mať vlastnosti, ktoré by ju predurčovali na bezchybnú intenzívnu poľnohospodársku prevádzku. Najneskôr od r. 2000 žalobca vedel, že predchádzajúca priemyselná činnosť v regióne mohla mať vplyv na kvalitu pôdy a poľnohospodársku produkciu a rovnako vedel, aké je zloženie pôdy v danej oblasti. Žalobca ako podnikateľ vykonáva v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikateľskú činnosť na vlastný účet, riziko a zodpovednosť. Podnikateľ by mal dôsledne zvažovať do akého prostredia a podmienok vstupuje a z toho hľadiska musí znášať tzv. podnikateľské riziko ako súčasť podnikania. To, že žalobca začal podnikať v prostredí, v ktorom sa od 70-tych rokov nahromadili v pôde aj v ovzduší Mg imisie a ich reziduá a toto prostredie v rámci podnikateľskej stratégie nesprávne vyhodnotil, nemožno dávať na ťarchu žalovanému. Neúspech žalobcu pri výbere oblasti na začatie podnikania predstavuje podnikateľské riziko, ktoré musí znášať sám podnikateľ. Škodu by bolo možné žalobcovi priznať práve a len za jednotlivé roky bez toho, aby boli brané do úvahy predchádzajúce roky. Tiež by súd mal skúmať, či v prípade, ak sa preukáže žalobcova vedomosť o rizikovosti poľnohospodárskej výroby v danej oblasti, nejde zo strany žalobcu o špekulatívne správanie, pretože počíta s tým, že mu stačí inkriminované pôdy neobrábať v potrebnom rozsahu a vždy po určitom čase vyzve žalovaného na úhradu škody, ktorá mu na úrode vznikla. Pokiaľ by sa takéto špekulatívne správanie preukázalo, nemalo by požívať právnu ochranu. Ak žalobca začal podnikať na území, ktoré už pred eho zápisom do OR dňa 12.06.1996 malo byť imisiami postihnuté, tak dobrovoľne a výlučne z vlastného pričinenia spôsobil sám sebe škodu.

3. Dokazovanie vo veci súd vykonal znaleckým posudkom č. 1/2005 prof. Ing. Konštantína Holobradého CSc., vypracovaného zadávateľom PM, s.r.o., doplňujúcim vyjadrením prof. Holobradého k ZP, znaleckým posudkom Ing. Františka Hreža, CSc. č. 10/2007 a jeho doplneniami č. 1/2009 a 2/2010, znaleckým posudkom doc. Dr. Ing. Ladislava Ducaya č. 4/2012, výsluchom znalcom Ing. Františka Hreža a doc. Dr. Ing. Ladislava Ducsaya, kontrolným znaleckým posudkom č. 2/2018 vypracovaným Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, faktúrou č. 1012206 zo dňa 13.04.2005, listom žalovaného žalobcovi označenom ako vrátenie faktúry zo dňa 15.04.2005, ďalšími listinnými dôkazmi výpismi z OR žalobcu a žalovaného, z pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 4C/54/2008 zmluvou o predaji časti podniku č. 494/1994, stanoviskom na posudok prof. Ing. Holobradého, CSc., podľa prípisu 1278/06-51 z 05.10.2006, článkom SMZ, a.s. Jelšava zvyšujú export svojich výrobkov, výpis z internetovej stránky SMZ, a.s. export do celého sveta na čl. 502, power pointovou prezentáciou Jelšavsko-lubenícka zaťažená oblasť, plán otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska magnezitu Jelšava - Dúbravský masív v DP Jelšava v období 2012 - 2021, Magnezit a Talc na Slovensku, Genetický a geoenviromentálny model, správou o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR v r. 2004 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

4. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplynulo, že žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá bola založená v roku 1996. Predmetom činnosti žalobcu je okrem iného poľnohospodárstvo, ktoré vykonáva (resp. má v predmete podnikania) od začiatku svojho vzniku. Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo v konaní spochybnené mal súd za preukázané, že od roku 2000 žalobca vykonáva poľnohospodársku výrobu v katastrálnych územiach, ktoré boli predmetom uplatneného nároku na náhradu škody.

5. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplynulo, že je akciovou spoločnosťou, ktorá vykonáva priemyselnú výrobu v oblasti ťažby a úpravy rúd a ostatných nerastov, výrobu a predaj žiaruvzdorných výrobkov v okolí Jelšavy. Z nepochybného tvrdenia žalobcu tiež vyplynulo, že technológia, ktorú žalovaný používa pri výrobe je prašná a je spojená s nepriaznivými dôsledkami na okolité prostredie.

6. Žalovaný za účelom preukázania existencie a výšky škody predložil spolu so žalobou znalecký posudok 1/2005 vypracovaný prof. In. Konštantínom Holobradým, CSc. Podľa vtedajšej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, znalecký posudok predložený samotným žalobcom súd považoval len za listinný dôkaz (§ 129 O.s.p.). Preto, keďže na určenie škody boli potrebné odborné vedomosti, ustanovil na jej preukázanie znalca Ing. Františka Hreža CSc.. Znalcovi

uložil zodpovedať otázky žalobcu, aká je emisná situácia záujmového územia v súvislosti s exhaláciami SMZ, a.s. v súčasnosti, aká bola v minulej dobe a v r. 2004, vyjadriť sa k zloženiu Mg úletov a ich vplyvu na pôdu a vegetáciu, zhodnotiť analýzy pôdy a vegetácie za r. 2004, vyčísliť majetkovú ujmu z titulu pôsobenia Mg imisií a ich reziduí na rastlinnej a živočíšnej výrobe žalobcu a vyčísliť tzv. viacnáklady, ktoré sú vyvolané dôsledkom pôsobenia Mg imisií a ich reziduí, či už použitím taxatívnej alebo komparatívnej metódy podľa uváženia znalca. Mal tiež odpovedať na otázky žalovaného, či žalobcovi škoda na plodinách skutočne vznikla, ak áno, zistiť príčinu jej vzniku, vyčísliť prašný spád vznikajúci pri prevádzkovej činnosti žalovaného v r. 2001 - 2004 a to za každý rok osobitne, určiť percentuálny podiel spádu v pôde v pomere k celkovému spádu spadnutému aj v minulosti, odstupňovať množstvo škodlivín v pôde pochádzajúcich zo spádov za jednotlivé roky 2001 - 2004 a zistiť či je súvislosť medzi týmto obdobím a škodou uvádzanou žalobcom.

7. Znalec predložil súdu znalecký posudok č. 10/2007. Keďže v tomto nie dostatočne zodpovedal na zadané otázky, súd ho dvakrát vyzval na jeho doplnenie, čo znalec uskutočnil doplnkom č. 1/2009 a doplnkom č. 2/2010 k posudku č. 10/2007. Zo znaleckého posudku a jeho doplnení vyplynulo, že znalec určil výšku škody žalobcu na rastlinnej výrobe, ktorá bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného v r. 2004 v sume 25 207,72 € (759 409,- Sk), škodu na živočíšnej výrobe vo výške 8 761,10 € (263 936,- Sk) a škodu z titulu viacnákladov vo výške 4 831,55 € (145 555,- Sk), teda súhrnne 38 800,37 €. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku a jeho doplnkov vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2005 prof. Ing. Konštantína Holobradého CSc.. V znaleckom posudku ako takom neurobil vlastné vyčíslenie škody, len sa stotožnil s výškou škody vyčíslenou ako aj všetkými východiskami, postupmi, použitou metódou a výpočtami vykonanými prof. Holobradým vo svojom posudku, preto bol súdom vyzvaný na doplnenie znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku a jeho doplnení vyplýva, že pri určení výšky škody vychádzal z metodiky UVTIZ č. 12/1992. Ďalej vychádzal z rozboru pôd na skúmanom území z r. 2007, rozboru rastlín ako ho vykonal prof. Holobradý vo svojom znaleckom posudku č. 1/2005, pričom uviedol, že niektoré hodnoty Mg a rizikových prvkov sú vyššie ako sú uvedené v znaleckom posudku č. 1/2005, čo je rozhodujúce pri zaradení územia do určitého stupňa znečistenia. Uviedol, že skúmané územie bolo zaradené do zóny 1 znečistenia, teda najnižšej, pričom ho mohol zaradiť aj do zóny 2 a niektoré hony aj do zóny 3 znečistenia a výsledná škoda by bola podstatne vyššia. V závere znaleckého posudku uviedol, že zaradenie územia do prvej zóny znečistenia je mierne, ohľaduplné a ústretové, jednak zo strany PM, s.r.o. i zo strany znalca prof. Holobradého. Vo výpovedi na pojednávaní znalec dostatočne neozrejmil prečo on sám zaradil územie iba do zóny 1 znečistenia, keď bolo možné ho zaradiť aj do zóny 2 alebo 3 znečistenia. Znalec sa tiež len všeobecne vysporiadal s otázkou viacnákladov, z posudku nebolo zrejmé, prečo ich určil práve v danom rozsahu.

8. Profesor Ing. Konštantín Holobradý vo svojom posudku určil výšku škody na poľnohospodárskej produkcii žalobcu, ktorú mu spôsobil žalovaný svojou prevádzkovou činnosťou v r. 2004 vo výške 38.800,37 € (1 168 900,30 Sk). Celková škoda na rastlinnej výrobe žalobcu v danom roku predstavuje 37.623,55 € (1 133 447,20 Sk), škoda na živočíšnej výrobe 13.274,35 € (399 903,30 Sk) a viacnáklady boli vo výške 7.302,62 € (220 000,- Sk). Podiel Slovmagu, a.s. Lubeník na takto zistenej škode bol v sume 19.400,19 € (584 450,20 Sk). Pomer podielu žalovaného a Slovmag, a.s. Lubeník na škode bol prof. Holobradým stanovený 2:1.

9. Z posudku prof. Holobradého nebolo dostatočne okrem iného zrejmé, prečo zaradil skúmané územie do zóny 1 znečistenia podľa metodiky 12/1992, akým spôsobom zohľadňoval vplyv Mg úletov na zaradenie územia do zóny 1 znečistenia. Nepreskúmateľné a nezrozumiteľné bolo ako dospel k výške viacnákladov.

10. Znalecké posudky súd ako dôkaz hodnotil na tom základe, či sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu znaleckého posudku, či znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými bolo potrebné sa vysporiadať, či závery toho ktorého posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a najmä či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Vecnú správnosť odborných záverov nepreskúmaval (viď. rozsudok NSČR zo dňa 25.04.2002, sp. zn. 25Cdo 583/2001). Keďže pre súd znalecké posudky prof. Holobradého a Ing. Hreža, ktorý vo svojom znaleckom posudku v podstate len vychádzal zo znaleckého posudku prof. Holobradého, neboli dostatočne určité a závery v nich neboli dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a to ani po vykonaní doplnení ZP, ustanovil na vyčíslenie škody znalca doc. Ing. Dr. Ladislava Ducsaya.

11. Znalec doc. Ing. Dr. Ladislav Ducsay vyčíslil škodu žalobcu, ktorá mu vznikla na poľnohospodárskej produkcii v r. 2004 v sume 2 314,35 €. Škodu vyčíslil len na rastlinnej produkcii a škoda na živočíšnej produkcii a škoda v podobe viacnákladov nebola podľa znalca preukázaná. Pri vypracovaní ZP, pri stanovovaní a výpočte rozsahu škody vychádzal z odborného materiálu pre stanovenie výšky škody - metodiky ÚVTIZ 12/1992 (Nemec a kol., 1992), ktorá bola inovovaná a uplatňuje sa v podobe Kalúz a kol. 2005 a je znaleckou komunitou rešpektovaná.

12. Zo znaleckého posudku vyplynulo, v zmysle použitej metodiky sa škoda na poľnohospodárskej produkcii určovala s ohľadom na množstvo imisií určitých škodlivých látok v ovzduší. Keď súhrnný obsah určitých škodlivých látok dosiahol určité odborníkmi dohodnuté množstvo, zaradilo sa dané územie do určitého stupňa znečistenia. Existujú štyri stupne znečistenia stanovené podľa množstva znečisťujúcich látok v ovzduší. Pokiaľ bolo územie zaradené do niektorého stupňa znečistenia, percentuálne sa znížila úrodnosť jednotlivých druhov plodín a trvalých trávnatých porastov podľa koncentrácií znečisťujúcich látok v tom ktorom stupni znečistenia. Následne sa určila ekonomická škoda na tej ktorej pestovanej plodine s ohľadom na zníženie jej úrody. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že v r. 2004 priemerné hodnoty koncentrácie týchto látok v ovzduší boli u SO2 4,3 μgr/m3, u NO2 12,6 μgr/m3, u NOx 17,8 μgr/m3a u tuhých častíc PM10 46,5 μgr/m3. Pre zaradenie územia do aspoň I. stupňa znečistenia podľa metodiky ÚVTIZ č. 12/1992 (Nemec a kol., 1992) bola potrebná koncentrácia SO2 minimálne 40 μgr/m3za rok, NOx minimálne 37 μgr/m3za rok a tuhého spádu (TZL) minimálne 150 ton/km2/ rok. S ohľadom na zistenú koncentráciu znečisťujúcich látok v ovzduší v r. 2004, ktorá ani zďaleka nedosahovala uvedenú minimálnu hranicu pre zaradenie do I. stupňa znečistenia, znalec nezaradil skúmané územie ani do jedného stupňa znečistenia. Napriek tomu však škodu na rastlinnej výrobe určil, pretože, ako uviedol v doplnení č. 1 k ZP, samotná skutočnosť, že objem znečisťujúcich látok nedosahuje ani výšku pre zaradenie územia do I. stupňa znečistenia neznamená, že ku škodám nedochádza. Preto znalec percentuálne zníženie úrod pestovaných plodín, ktoré je dané metodikou ÚVTIZ 12/1992 pre I. stupňa znečistenia pomerne upravil podľa množstva skutočnej koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší v r. 2004. S ohľadom na túto pomernú úpravu určil precentuálne zníženie úrodnosti jednotlivých plodín a trvalých trávnatých porastov v roku 2004 a následne vypočítal škodu vzniknutú v dôsledku takého zníženia úrodnosti plodín. Následne určil výšku škody na základe matematického vzorca. Nakoniec na základe matematického rozptylového modelu vypracovaného RNDr. Gabrielom Szabóom, CSc. určil percentuálny podiel SMZ, a. s. Jelšava na tejto škode.

13. Výšku škody znalec v znaleckom posudku neurčoval s ohľadom na množstvo usadeného horčíka v pôde, len s ohľadom na množstvo imisií škodlivých látok. Vo svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že množstvo horčíka v pôde nemá vplyv na zaradenie územia do stupňov znečistenia. Rozhodujúca pre zaradenie územia do určitého stupňa znečistenia je len nameraná hodnota tuhých znečisťujúcich látok. Je pritom irelevantné, či tieto tuhé znečisťujúce látky obsahujú aj horčík alebo nie. Uviedol tiež, že ani s ohľadom na vysoký obsah horčíka v pôde a skutočnosť, že prašný spád má alkalický charakter nie je potrebné upraviť hranicu pre zaradenie územia do stupňa znečistenia tak, že sa táto zníži 2,5 krát. Takýto návrh vo vedeckej obci neprešiel preto, že prašný spád obsahuje aj iné látky ako horčík. Najmä v súčasnosti to nie je potrebné, keď koncentrácie prašného spádu sú oveľa menšie ako v minulosti. Uviedol, že k takémuto zníženiu hranice pre zaradenie území žalobcu do zóny1 znečistenia by nepristúpil aj preto, že už vo vzdialenosti 4,5 km od zdroja znečistenia obsah horčíka v prašnom spáde rapídne klesá a nachádza sa približne na úrovni 3% a nedosahuje ani hodnoty prirodzeného úbytku horčíka z pôdy za rok.

14. V znaleckom posudku znalec určil škodu žalobcu len na rastlinnej produkcii. Ohľadne škody na živočíšnej výrobe uviedol, že výpočet škody nebol realizovaný pre nedostatok preukazných dôkazov. Pokiaľ územie nie je možné zaradiť ani do jednej kategórie stupňa znečistenia podľa metodiky ÚVTIZ 12/1992, má sa za to, že rastliny vypestované na tomto území nie sú natoľko znečistené, že by dochádzalo k zníženiu úžitkových vlastností zvierat keď sú kŕmené týmito rastlinami, pretože sa nepredpokladá nižšia miera zásobenia živín v týchto rastlinách. Určenie škody na živočíšnej produkcii by tiež nebolo objektívne ani z dôvodu, že zvieratá sú chované z rôznych zdrojov, nielen z rastlín vypestovaných na skúmanom území.

15. Škodu žalobcu, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu nákladov, ktoré musel vynaložiť naviac na dosiahnutie porovnateľnej úrody ako keby činnosť nevykonával v zamorenom území tzv. viacnákladov znalec v znaleckom posudku nevyčíslil, lebo pri vynakladaní viacnákladov nebola po objektivizácii

predložených podkladových materiálov a po preskúmaní a vyhodnotení emisnej a imisnej situácie záujmového územia v roku 2004 a zhodnotení výsledkov agrochemického skúšania pôd jednoznačne preukázaná ich opodstatnenosť.

16. Z dôvodu podstatných rozdielov vo výške škody stanovenej jednotlivými znaleckými posudkami vypracovanými v konaní a aj s poukazom na skutočnosť, že v skutkovo obdobnej veci (5Cb/18/2008), za skutkového stav zisteného pri obdobne vykonanom dokazovaní, krajský súd prvostupňovému súdu vec zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, na základe záverov ktorého mal súd vyčísliť finálnu výšku škody, ktorá vznikla žalobcovi v príslušnom roku v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného, ustanovil súd vo veci znalca, ktorého úlohou bolo vypracovať kontrolný znalecký posudok k doterajším znaleckým posudkom a ich doplneniam.

17. Zo záverov kontrolného znaleckého posudku vyplynulo, že znalci pri vypracovaní znaleckých posudkov vychádzali zo správnych východísk, zistených a meraných hodnôt imisií a hodnôt znečistenia ovzdušia a pôd, použili relevantné hodnoty výmery obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, objemu jednotlivých druhov rastlinnej a živočíšnej produkcie žalobcu, potrebných pre zodpovedanie otázok zadávateľa. Znalci dostatočným spôsobom analyzovali stanovenie aktuálnej imisnej situácie na záujmových územiach v r. 2004. V znalci použili správne metódy, avšak pri analýzach a spracovaní stanovísk a odpovedí na otázky zadávateľa došlo k nedostatkom, resp. nie úplným vyčerpávajúcim a relevantným odpovediam a to v znaleckom posudku prof. Ing. Konštantína Holobradého, CSc. a Ing. Hreža (str. 40, odsek 6 . Profesor Holobradý a Ing. Hrežo použili správne východiská pre stanovenie majetkovej ujmy na rastlinnej produkcii PM, s.r.o., avšak pre ďalšie výpočty nepoužili správne hodnoty zníženia výnosu príslušnej plodiny alebo úžitkovosti hospodárskych zvierat vyjadrené v % podľa zón znečistenia. Podľa kontrolného tiež nie je zdokladovaná a zdôvodnená redukcia majetkovej ujmy na konto ľudského faktora o 20 % (str. 40 odsek 2 ZP, str. 44 ods. 5 . U prof. Holobradého tiež nie sú dostatočne relevantne popísané postupy a metódy spracovania (vzoriek), nedostatočný je prehľad súboru analyzovaných vzoriek, ich počet, množstvo, presnejšie definované miesto a spôsob ich odberu. Odber pôdnych vzoriek je pritom podľa znalca vykonávajúceho kontrolné znalecké posúdenie kľúčovou časťou, ktorá rozhoduje o konečnej výslednej hodnote obsahu prvkov v pôde a toto do istej miery znehodnocuje výsledky chemického rozboru pôdnych vzoriek. Podľa kontrolného prof. Holobradý v č. 1/2005 nepreukázal a neuviedol, akým spôsobom bolo stanovené zníženie úrody príslušnej plodiny. Preto sa znalec vykonávajúci kontrolné znalecké posúdenie nevedel vyjadriť, či takto prof. Holobradý dospel k správnym záverom a odpovediam na otázky zadávateľa. Čo sa týka viacnákladov v č. 1/2005, tieto neboli preukázané adekvátnymi a relevantnými dokladmi o výdavkoch a neboli ani bližšie vysvetlené. Z tohto aspektu dospel podľa kontrolného znalec k nesprávne stanovenej hodnote viacnákladov. Nedostatkom v 1/2005 boli tiež realizačné ceny jednotlivých poľnohospodárskych plodín a hospodárskych zvierat. Na ceny mali byť použité oficiálne zdroje Štatistického úradu SR, resp. mal byť uvedený zdroj realizačných cien. V prípade, že boli použité realizačné ceny PM Hrabiny, malo to byť v posudku uvedené. V č. 1/2005 nie je uvedený postup akým znalec dospel k stanoveným hodnotám majetkovej ujmy. Podľa analýz znalca vykonávajúceho kontrolné znalecké posúdenie boli zistené štatistické nezrovnalosti, preto nebolo možné sa relevantne vyjadriť k správnosti stanovenej majetkovej ujmy podľa ekonomického vzorca a k tomu, či prof. Holobradý dospel k správnym záverom a k správnym odpovediam na otázky zadávateľa.

18. Znalec sa nestotožnil ani so spôsobom vyčíslenia majetkovej ujmy a vyčíslenia viacnákladov Ing. Františkom Hrežom, CSc. V Ing. Hreža je nezrovnalosť v jeho vyjadreniach, keď na jednej strane uvádza, že potvrdzuje vyčíslenú majetkovú ujmu PM, s.r.o. Tisovec znalcom prof. Ing. Konštantínom Holobradým v č. 1/2005 vo výške 1 168 900,- Sk, v doplnení 1/2009 k uvádza, že nemal žiadny dôvod aby korigoval výšku spôsobenej škody 38.800,37 € (1 168 900,-Sk). Podľa znalca Ing. Hreža bola majetková ujma podľa jednotlivých odvetví rastlinná výroba 25.207,76 € (759 409,- Sk), živočíšna výroba 8.761,96 € (263 963,- Sk) a viacnáklady 4.831,54 € (145 555,- Sk), spolu 38.800,37 € (1 168 900,- Sk). V č. 1/2005 prof. Holobradého bola však celková majetková ujma PM, s.r.o. v r. 2004 58,200,57 € (1 753 350,50 Sk), z toho ujma na rastlinnej výrobe 37.623,55 € (1 133 447,20 Sk), ujma na živočíšnej výrobe 13.274,35 € (399 903,30 Sk) a viacnáklady 7.302,66 € (220 000,- Sk). Podľa kontrolného Ing. František Hrežo, CSc. relevantne neuviedol a nezdokladoval v č. 10/2007 a doplnkoch 1/2009 a 2/2010 spôsob stanovenia výsledkov a akým spôsobom dospel k odpovediam na otázky zadávateľa. V dôsledku chýbajúcich štatistických údajov a metodických postupov nie je možné,

aby znalec vykonávajúci kontrolné znalecké posúdenie uviedol správny záver, resp. správnu odpoveď oproti odpovediam uvedeným v týchto posudkoch.

19. Ohľadne posudku č. 4/2012 doc. Dr. Ing. Ladislava Ducsaya a jeho doplnenia č. 1, z kontrolného vyplýva, že vychádzal zo správnych východísk a meraní potrebných pre zodpovedanie otázok zadaných zadávateľom, použil správnu metódu, vykonal správne výpočty a správne aplikoval zistené východiská na použitú metódu. Znalec doc. Ducsay dospel v č. 4/2012 dospel k správnym odpovediam na otázky zadávateľa. Aj podľa znalca vykonávajúceho kontrolné znalecké posúdenie, je výška ekonomickej škody na rastlinnej výrobe žalobcu v dôsledku znečistenia územia imisiami žalovaného v roku 2004 2 314,35 €.

20. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vytkol kontrolnému znaleckému posudku, že napriek tomu, že pripustil negatívne pôsobenie magnéziových imisií, došlo v ňom len k preskúmaniu už jestvujúcich znaleckých posudkov bez toho, aby NPPC vypracovalo vlastný znalecký posudok na určenie tohto typu škody. Tiež napriek tomu, že v kontrolnom znaleckom posudku nebola spochybnená existencia viacnákladov, NPPC nevykonalo ich vlastný výpočet. Kontrolný znalecký posudok sa nijakým spôsobom nezaoberal škodou spôsobenou v rámci živočíšnej výroby, ktorá absentuje v posudku doc. Duscaya a to napriek tomu, že základné údaje k určeniu tohto typu škody mohol mať znalec vykonávajúci kontrolné znalecké posúdenie k dispozícii i bez prípadnej súčinnosti žalobcu. Tiež mu vytkol, že v posudku NPPC nebolo dostatočne zrozumiteľne vysvetlené a absentovalo to aj v posudku doc. Ducsaya, prečo určil podstatne nižší podiel na spôsobenej škode zo strany žalovaného, než prof. Holobradý vo svojom posudku. S ohľadom na tieto nedostatky žiadal, v príslušnom zmysle doplniť kontrolný znalecký posudok. Tiež žiadal doplniť dokazovanie dopytom na prof. Holobradého, akým spôsobom boli odobraté vzorky pôdy pre účely jeho vypracovania znaleckého posudku, keďže tento nedostatok bol zo strany znalca vykonávajúceho kontrolné znalecké posúdenie vytknutý.

21. Uvedené návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol. Mal za to, že kontrolnému znaleckému posudku NPPC nemožno vyčítať, že ohľadne stanovenia škody s ohľadom na obsah horčíka v pôde neurčilo výšku škody, hoci pripustilo negatívny vplyv horčíka na poľnohospodársku produkciu. Úlohou znalca v kontrolnom znaleckom posudku bolo okrem iného v prípade, ak považuje ten-ktorý (aj dielčí) záver za nesprávny, uviesť správy záver, resp. odpoveď. Teda v prípade nesprávnosti postupu znalcov, nesprávnej aplikácie východísk, nesprávneho použitia metódy na správne východiská alebo nesprávnych výpočtov, mal znalec v kontrolnom posudku vykonať vlastné posúdenie, vlastnú aplikáciu správnej metódy a vlastné výpočty. V prípade, ak sa však znalec vykonávajúci kontrolné znalecké posúdenie v celom rozsahu stotožnil s použitou metódou, jej aplikáciou na východiská a takto dosiahnutými zisteniami toho ktorého znalca, bolo postačujúce uviesť to v kontrolnom znaleckom posudku, pričom z takéhoto konštatovania je zrejmé, že postup a závery toho - ktorého preskúmavaného znaleckého posudku sú bezchybné. Z kontrolného znaleckého posudku NPPC vyplynulo, že sa v plnom rozsahu stotožnil s aplikáciou východísk na použitú metódu ako ju vykonal znalec doc. Ducsay, ako aj so závermi jeho znaleckého posudku, ktoré považuje za správne. Je preto zrejmé, že znalec v kontrolnom znaleckom posudku už nemal dôvod určovať inú, resp. ďalšiu škodu, keďže sa stotožnil s existenciou a výškou škody v rozsahu ako ju určil doc. Ducsay.

22. Súd považuje za dôležité tiež uviesť, že jedna vec je v teoretickej rovine konštatovať negatívny vplyv vysokého obsahu horčíka v pôde na rastliny, prípadne ekosystémy, avšak druhá vec je, s ohľadom na konkrétne existujúce hodnoty horčíka, určiť či tieto konkrétne hodnoty reálne majú negatívny dopad na poľnohospodárku produkciu a ak áno, tento dopad vedieť kvantifikovať. Existujúca metodika na kvantifikáciu dopadu znečistenia ovzdušia na poľnohospodársku produkciu, (metodiky UVTIZ 1/1992), aplikovaná v inovovanej podobe Kalúz 2005 vychádza pri určení škody z iných východísk ako je kvalita a zloženie poľnohospodárskej pôdy. Vychádza z obsahu množstva tuhých znečisťujúcich látok v ovzduší. K otázke vplyvu obsahu horčíka v pôdach v skúmaných oblastiach na poľnohospodársku produkciu žalobcu sa jednoznačne vyjadril doc. Ducsay vo svojom znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 3 tak, že na základe výsledkov agrochemického skúšania pôd z roku 2005 nie je možné určiť ani potvrdiť preukázateľný vplyv obsahu prístupného horčíka v pôde obhospodarovanej žalobcom na vzniknutú škodu v rastlinnej výrobe v roku 2005. S týmto záverom sa v plnom rozsahu stotožnilo aj NPPC v kontrolnom znaleckom posudku. Obdobné platí pre kontrolný znalecký posudok aj vo vzťahu ku škode v podobe „viacnákladov“.

23. Nie je pravdou, že by zo znaleckého posudku doc. Ducsaya nevyplývalo, akým spôsobom určil podiel žalovaného na škode žalobcu. Z posudku je zrejmé, že podiel určoval na základe matematického rozptylového modelu vypracovaného RNDr. Gabrielom Szabóm, CSc. (č. osvedčenia 61/794/2004-6.1). Rozptylové mapy pre jednotlivé skúmané územia ako aj referenčné body sú uvedené v prílohe znaleckého posudku. S takýmto určením podielu žalovaného na škode žalobcu sa v plnom rozsahu stotožnil aj znalec vykonávajúci kontrolné znalecké posúdenie.

24. Súd s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal právnym zástupcom žalobcu navrhované dokazovanie, dopytom na prof. Holobradého ohľadom vzoriek pôdy, ktoré boli podkladom pre jeho znalecký posudok. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa kontrolného znaleckého posudku sú správne závery a škoda vyčíslená v posudku doc. Ducsaya, vykonanie takéhoto dôkazu nebolo potrebné pre zistenie skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Naviac nedostatočné zdokumentovanie vzoriek a ich spôsobu odberu nebolo jediným dôvodom, pre ktorý kontrolný znalecký posudok považoval posudok prof. Holobradého za nedostatočný resp. nesprávny.

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsah, v akom činnosť žalovaného nepriaznivo zasiahla do poľnohospodárskej produkcie žalobcu v zmysle vzniknutej ekonomickej škody na jeho poľnohospodárskej produkcii v roku 2004 mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. 4/2012 vypracovaným doc. Ing. Dr. Ladislavom Ducsayom a kontrolným znaleckým posudkom č. 2/2018 vypracovaným Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom. Podľa znaleckých posudkov celková preukázateľná ekonomická škoda, ktorá vznikla žalobcovi na jeho poľnohospodárskej výrobe v roku 2004 v dôsledku znečistenia ovzdušia imisiami žalobcu je 2 314,35 €.

26. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

27. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

28. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

29. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

30. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

31. Podľa § 417 Občianskeho zákonníka ods. 2 ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.tuet v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Žalobca sa v žalobe domáhal škody na jeho poľnohospodárskej výrobe za rok 2005 a to rastlinnej a živočíšnej a škody, ktorá mu bola spôsobená vynakladaním nákladov naviac, ku ktorej malo dôjsť prevádzkovou činnosťou žalovaného. Pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť kumulatívne splnené nasledujúce predpoklady: a) protiprávne konanie, b) existencia škody a c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.

37. Škoda je teóriou aj ustálenou judikatúrou definovaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom -peniazmi. Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka sa odškodňuje skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného a jedná sa vlastne o majetkové hodnoty, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného (predchádzajúceho) stavu. Ušlý zisk spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné - keby nedošlo ku škodnej udalosti - dôvodne očakávať, s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971). Táto definícia, resp. charakteristika ušlého zisku bola opakovane judikatúrou potvrdená. Uznesenie NS SR zo dňa 21.12.2009, sp. zn. M Cdo 23/2008, na ktoré v jednom zo svojich vyjadrení poukazuje aj odporca bližšie rozvádza, že „...Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).“

38. Z vykonaného dokazovania - znaleckého posudku doc. Ducsaya a kontrolného znaleckého posudku vyplynulo, že v dôsledku prevádzkovej (výrobnej) činnosti žalovaného došlo na poľnohospodárskej produkcii žalobcu ku škode v podobe ušlého zisku v roku 2004 vo výške 2.314,35 €, preto súd, vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 420a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc aj právny názor vyslovený v obdobnej veci Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 27.08.2014, č. k. 43Cob/126/22014 - 469 rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu v zistenom rozsahu.

39. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi vznikla na poľnohospodárskej produkcii v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného, súd posúdil ako vzťah občianskoprávny. Napriek tomu, že žalobca aj žalovaný sú podnikatelia, záväzkový vzťah, ktorý medzi nimi vznikol, nemožno považovať za vzťah obchodnoprávny a aplikovať naň tretiu časť Obchodného zákonníka, konkrétne ustanovenia desiateho dielu prvej hlavy, hovoriace o povinnosti platiť úrok z omeškania (§ 369 . Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je záväzkom ex contracto, ale záväzkom vzniknutým v dôsledku spôsobenej škody (ex delicto).

40. Ustanovenia tretej časti možno použiť len na vzťahy vymedzené ako obchodnoprávne v § 261 Obchodného zákonníka, pričom vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným nemožno subsumovať ani pod jeden zo záväzkových vzťahov tam uvedených. Je a priori zrejmé, že tento vzťah nepredstavuje žiadny zo záväzkových vzťahov vymedzených v ustanoveniach § 261 ods. 2 až 7 Obchodného zákonníka. Do úvahy prichádza posúdenie, či daný vzťah predstavuje alebo nie záväzkovým vzťahom medzi podnikateľmi, pri vzniku ktorého je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 . Podľa názoru súdu o takýto vzťah v danom prípade nejde, pretože nevznikol pri vzájomnej podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného. Záväzkovoprávny vzťah medzi zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou (§ 420a a poškodeným subjektom je vzťah, ktorý vzniká bez ohľadu na to, či medzi týmito subjektmi je alebo nie je vzájomná podnikateľská činnosť (obchody). Naopak v prevažnej väčšine prípadov dotknuté subjekty nevstupujú medzi sebou do žiadnej vzájomnej podnikateľskej činnosti a tak je tomu aj v predmetnom prípade. Žalobcovi nevznikla škoda pri vzájomnej podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného, ale výlučne ako dôsledok prevádzkovej činnosti žalovaného. Obdobne ako vznikla v dôsledku tejto činnosti škoda žalobcovi, mohla vzniknúť aj fyzickej osobe nepodnikateľovi, vykonávajúcej pestovanie plodín pre vlastnú potrebu. Oba takto vzniknuté záväzkovoprávne vzťahy majú rovnakú povahu a treba ich

posudzovať rovnako, podľa toho istého právneho predpisu a to bez ohľadu na to, či v prvom prípade je poškodenou osobou podnikateľ a v druhom prípade nepodnikateľ.

41. Uvedený prístup možno podoprieť aj na základe systematického výkladu Obchodného zákonníka. Pokiaľ by vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 ObZ, bolo by nutné naň aplikovať ustanovenia §§ 373 až § 386 Obchodného zákonníka o náhrade škody (pričom sa jedná o úplnú úpravu v Obchodnom zákonníku). Z § 373 Obchodného zákonníka v jeho spojení s § 757 Obchodného zákonníka však možno vyvodiť, že ustanovenia o náhrade škody v predmetnom prípade použiť nemožno, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená len zodpovednosť za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu (§ 373 alebo v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti vyplývajúcej z Obchodného zákonníka (§ 757 . V danom prípade škoda na poľnohospodárskej produkcii žalobcu nevznikla ani v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu (zmluvy) medzi žalobcom a žalovaným, ani v dôsledku porušenia ustanovení Obchodného zákonníka, ale v dôsledku okolností predpokladaných osobitným predpisom, Občianskym zákonníkom.

42. Použitie tretej časti Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným nemožno odvodiť ani z ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje možnosť použitia tretej časti len na jednotlivé typy zmlúv upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku a neupravené v Obchodnom zákonníku.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže si žalovaný neplnil povinnosť uhradiť peňažný dlh žalobcovi riadne a včas, je povinný platiť mu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Lehota na plnenie náhrady škody nebola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá. Preto bol žalobca v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť po tom, ako ho žalobca na plnenie vyzval. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu náhrady škody faktúrou č. 1012206 zo dňa 13.04.2005, splatnou 14.05.2005. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 15.04.2005 už žalovaný musel mať faktúru nepochybne k dispozícii. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bol teda povinný plniť už 16.04.2005. Keďže však zo strany samotného žalobcu ako peňažným plnením oprávneného subjektu bola žalovanému poskytnutá dlhšia lehota na splnenie peňažnej povinnosti a to až do 14.05.2005, súd ustálil, že žalovaný sa do omeškania dostal prvý deň po uplynutí lehoty poskytnutej žalobcom na úhradu povinnosti nahradiť mu škodu, teda 15.05.2005. K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby NBS 3 % ročne. Žalovaný tak má povinnosť platiť úrok z omeškania 6 % ročne.

44. O trovách konania strán súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1,2 Zák. č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie 38.800,37 €, úspešný bol v sume 2.314,35 €, čo predstavuje 6 % uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti 94 % žalobca nebol úspešný. Táto časť zároveň predstavuje úspech žalovaného v spore. Žalovaný bol v konaní pomerne úspešnejší a nárok na náhradu trov konania mu patrí podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu, teda vo výške 88 % (94 % úspech - 6 % neúspech).

45. V konaní vznikli štátu trovy v podobe uhradeného znalečného v časti, v ktorej nebolo kryté zloženým preddavkom. O nároku na náhradu trov štátu súd rozhodol analogicky podľa § 255 ods. 1 tak, že trovy konania štátu je povinná podľa svojho neúspechu vo veci platiť tá ktorá čiastočne neúspešná strana sporu. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 94 % a žalovaný v rozsahu 6 %.

46. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca (§ 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).