Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoPr-11-2020.pdf
PDF · 81.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: R. M., W.. XX.X.XXXX, F. F., Q. Č..X, zastúpeného Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č.17, proti žalovanému: Orsi Plus, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 31, IČO: 44 258 577, o určenie, že pracovný pomer trvá, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. júla 2020 č. k. 60Cpr/3/2019-172, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že pracovný pomer medzi stranami sporu vzniknutý ku dňu 13.1.2012 naďalej trvá.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej trvá. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že písomná výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 31.3.2017 nebola žalobcovi riadne doručená, teda účinky doručenia výpovede nenastali a nezačala ani plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota pre uplatnenie nároku na neplatnosť výpovede podľa § 77 Zák. práce. Dôsledkom absencie písomnej formy výpovede je jej neplatnosť podľa § 61 ods. 1 Zák. práce, ktorej určenia neplatnosti sa z tohto dôvodu mal žalobca domáhať v súdnom spore. Nadobudol totiž vedomosť o tom, že sa vo vyšetrovacom spise výpoveď z pracovného pomeru nachádza. Dospel preto k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer trvá. Za predpokladu určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou by bol takýto výrok nadbytočný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 5/2009 (sp. zn. 3Cdo/147/2008), v zmysle záverov ktorého ustanovenie § 77 Zák. práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu: tým je však zároveň z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá. Pokiaľ neplatnosť skončenia nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podanie žaloby o určenie trvania pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstať a je ju potrebné bez ďalšieho zamietnuť.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a pre nesprávne právne posúdenie veci žiadal jeho zmenu a vyhovenie žalobe. V odvolaní zdôraznil,
že žaloba bola podaná pre správanie sa žalovaného, ktorý ako zamestnávateľ žalobcu neodvádzal za zamestnanca odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a poisťovne žalobcu na zaplatenie odvodov vyzvali. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal skončenie pracovného pomeru, doručenie výpovede ani vykonávanie zrážok na odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne žalobcu, a to napriek opakovaným výzvam žalobcu v apríli a v júni 2017. Príslušné poisťovne na preukázanie skutočnosti, že dlh na poistnom nevznikol zavinením žalobcu, ale naopak zavineným žalovaného, požadujú od žalobcu rozhodnutie o tom, že pracovný pomer trvá. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného (§180 CSP) zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov : vyjadrením VZP zo dňa 7.5.2019 a stanoviskom Sociálnej poisťovne zo dňa 20.12.2018 a doplnil dokazovanie oboznámením návrhu žalobcu na kúpeľnú liečbu, vyjadrením Všeobecnej zdravotnej poisťovne o zamietnutí úhrady kúpeľnej starostlivosti zo dňa 16.2.2022 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 3.12.2021 o prerušení konania vo veci neplatnosti zániku sociálneho poistenia žalobcu (obe bez svojej viny žalobca nemohol uplatniť podľa § 154, § 366 písm. d) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
6. Odvolací súd, viazaný skutkovým stavom, zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), z doplneného dokazovanie zistil, že v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, prebieha pod č. XXX-XXXXXXXXXXX- J. konanie vo veci neplatnosti zániku sociálneho poistenia žalobcu u žalovaného, ktoré bolo prerušené podľa § 193 ods. 3 § 210 ods. 2 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.
7. Z návrhu žalobcu na kúpeľnú liečbu i z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 16.2.2022 U. vyplýva, že žalobcovi bola po operácii chrbtice dňa 14.9.2021 zamietnutá úhrada kúpeľnej starostlivosti z dôvodu nedoplatku na poistnom v sume vyššej ako 10 €.
8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pri prechode zamestnancov právneho predchodcu žalovaného k novému zamestnávateľovi, s čím žalobca nesúhlasil do uspokojenia niektorých nárokov, žalobcovi nikdy nebola doručená písomná výpoveď z pracovného pomeru u žalovaného. Žalovaný ním navrhnutým dokazovaním tieto skutočnosti nepreukázal. Pokiaľ by aj existovala písomná výpoveď, táto nebola nikdy žalobcovi doručená v súlade s § 61 ods. 1 a § 38 ods. 1 Zák. práce žalobcovi do vlastných rúk. Žalobca vedomosť o existencii výpovede zo dňa 31.3.2017 získal z vyšetrovacieho spisu na základe trestného oznámenia žalobcu.
9. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje, nesúhlasí však s posúdením danosti naliehavého právneho záujmu na určení, že zamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej.
10. Ako poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku i súd prvej inštancie, koncepcia Zákonníka práce pri ochrane účastníka pracovnoprávneho vzťahu pred jeho nezákonným skončením je založená na možnosti v lehote podľa § 77 napadnúť na súde určovacou žalobou neplatnosť písomného právneho úkonu, smerujúceho ku skončeniu pracovnoprávneho vzťahu. Zákonník práce totiž počíta s takým minimálnym štandardom dodržiavania práv účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a ustanovení Zákonníka práce v praxi, v zmysle ktorého právny úkon (výpoveď, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej lehote, dohoda), smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru bude uskutočnený v písomnej forme a druhej strane doručený pred uplynutím dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, počítanej odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť tak, aby dotknutý účastník mal vzhľadom na plynutie času objektívnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Za tejto situácie je potrebné vychádzať z nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že pracovný pomer trvá, v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v R 5/2009, t. j. v spore sp. zn. 3Cdo/147/2008, v ktorom žalobkyni ako zamestnancovi zamestnávateľ v skúšobnej dobe doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru.
11.Podľa názoru odvolacieho súdu však v danom spore ide o extrémne vybočenie zo štandardnej praxe pri zrušovacom prejave zamestnávateľa, ktorý v súvislosti so zmenou obchodnej politiky „presúval“ značný počet svojich zamestnancov (cca 160) do inej spoločnosti. Výlučne žalobca s takýmto „presunom“ nesúhlasil, pokiaľ mu nebudú vyplatené podľa neho zadržané plnenia. Žalobca bol (podľa jeho tvrdenia) len telefonicky informovaný konateľom predchodcu žalovaného, že za týchto podmienok dostane výpoveď. Po prechode kolegov od 1.4.2017 k novému zamestnávateľovi (strážna služba) sa dostal do právnej neistoty. V mesiacoch apríl a jún 2017 sa žalobca domáhal prideľovania práce u zamestnávateľa. Je teda celkom zrejmé, že žalobca nepovažoval pracovný pomer u žalovaného za skončený napríklad dohodou. Žalobca sa obrátil na rôzne inštitúcie /Inšpektorát práce Bratislava, Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, Úrad ma ochranu osobných údajov SR, Sociálna poisťovňa, vrátane orgánov činných v trestnom konaní (prečin nevyplatenia mzdy a odstupného a iné)/. V trestnom konaní žalovaný predložil konateľom nepodpísanú písomnú výpoveď zo dňa 31.3.2017, so skončením pracovného pomeru dňa 31.5.2017 (predloženú súd. exekútorovi JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová najskôr v marci 2019 podľa výpovede konateľa žalovaného R. L. na polícii, č. l. 86 spisu), avšak ako správne uzavrel i súd prvej inštancie, žalovanému sa navrhnutými dôkazmi nepodarilo preukázať, že písomná výpoveď bola v relevantnom období aj vyhotovená, aby ju žalobca mohol napadnúť na súde v lehote podľa § 77 Zák. práce (do 31. júla 2017), a nie až následne, s odstupom dvoch rokov pre účely exekučného alebo trestného konania. Žalovaný celkom jednoznačne nepreukázal, že údajná konateľom nepodpísaná výpoveď (č. l. 87 a na č. l. 91 už podpísaná !) bola žalobcovi vôbec doručená. Pri vypočutí konateľa žalovaného na súde prvej inštancie sa tento dopytoval súdu, či nemožno udeliť výpoveď aj ústne. Z výpovede W. L. v trestnom konaní v marci 2018 žalobca získal vedomosť, že mu mala byť písomná výpoveď doručovaná. Účinné doručenie výpovede by si samozrejme vyžadovalo jej doručenie dotknutému žalobcovi (§ 38 Zák. práce), za doručenie nemožno považovať oboznámenie sa s písomnou výpoveďou v exekučnom alebo vyšetrovacom spise.
12. Za takéhoto extrémne neštandardného postupu zamestnávateľa žalobcu (hrubo rozporného so Zák. práce) odvolací súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer trvá, pretože 1/ žalobca objektívne nemal možnosť do 31.7.2017 napadnúť neplatnosťou výpoveď zo dňa 31.3.2017. Pre jej nedoručenie o jej existencii mohol objektívne získať vedomosť až po predložení výpovede žalovaným v exekučnom konaní najskôr v marci 2019, 2/ vyhovenie žalobe nevyžaduje prejudiciálne posúdenie platnosti rozväzujúceho úkonu zamestnávateľa pre jeho absenciu (bod 11) a 3/ požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva.
13. Žalobca opodstatnene odôvodňoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení existujúcimi nedoplatkami na poistnom v Sociálnej poisťovni i vo VZP, u ktorých prebiehajú konania, pre ktoré je relevantná práve otázka skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktorý žalobcu z poistení odhlásil z dôvodu výpovede, čo však žalobca pre nevypovedanie pracovného pomeru rozporoval (samotná doba sociálneho poistenia žalobcu a výzva Sociálnej poisťovne na súdne riešenie, č. l. 47, vykazovaný neplatič na zdravotnom poistení, zamietnutie úhrady kúpeľnej starostlivosti po operácii chrbtice pre nedoplatky na poistnom).
14. Za tohto stavu súdu prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca mal podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede pre nedodržanie jej písomnej formy a nedoručenia, keď v takomto spore by si súd nemohol vyriešiť ani základnú otázku, či je žaloba podaná v lehote podľa § 77 Zák. práce.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu a po doplnení dokazovania (§ 384 ods. 1, 2 CSP) napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel (§388 CSP).
16. V spore úspešného žalobcovi priznal plnú náhradu trov pvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
17. .Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).