Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/366/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: F. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX R., štátna občianka Slovenskej republiky, proti manželovi : K. C. E., rod. B. C., nar. 07.XX.XXXX, bytom D. XX, L. XX, Z. XXXXX, štátny občan Z., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom H.: N., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 12.09.2017, č.k. 38P/384/2015-105 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 12.09.2017, č.k. 38P/384/2015-105, rozviedol manželstvo K. E. C., rod. B. C., nar. XX.XX.XXXX v L., E., štátny občan Z. a F. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX v R., štátnej občianky Slovenskej republiky, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R. I, vo zväzku C/8, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti H.: N., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platiť výživné na maloletého N. H., nar. XX.XX.XXXX sumou XX eur mesačne a na maloletú E. H., nar. XX.XX.XXXX sumou XX eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, a skutkovo tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil vzájomné citové odcudzenie oboch manželov spôsobené diametrálne odlišnými predstavami o manželskom spolužití, správaním sa manžela vo vzťahu k manželke v minulosti, ako aj dlhodobé odlúčenie a jednoznačným nezáujmom manželky o jeho udržanie. Súd prvej inštancie mal za to, že rozvod manželstva je i v záujme maloletých detí, z tohto manželstva pochádzajúcich, keď otec opustil územie Slovenskej republiky v roku 2010, od ktorého obdobia nebol s deťmi v osobnom kontakte a iné formy kontaktu medzi ním a deťmi boli sporadického charakteru. Manželom prezentovaný nesúhlas s rozvodom manželstva vyhodnotil ako nedôvodný, keď manželka počas konania poukazovala na správanie sa manžela v minulosti, ktoré viedlo k ukončeniu ich spolužitia a napokon i k ukončeniu

pobytu manžela na území Slovenskej republiky. Iba tvrdenia manžela o tom, že sa zmenil a má záujem manželstvo udržať, nepovažoval za dostatočný dôvod na zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, ktoré zjavne dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Konštatoval, že v danom prípade sa jedná o zväzok existujúci viac než sedem rokov výlučne len formálne, pričom nie je možné manželku nútiť v takomto manželskom zväzku, bez jeho reálneho naplnenia, zotrvávať. Zo strany manželky pritom nie sú voči manželovi prítomné pozitívne citové väzby, vníma ho len ako otca ich spoločných detí, nemá záujem s manželom spolunažívať, čo zdôvodnila relevantnými skutočnosťami, ktoré majú svoj pôvod vo vzájomnom vzťahu manželov a následnom dlhodobom odlúčení. V otázke úpravy práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Uviedol, že otázka zverenia maloletých detí, ich zastupovania a správy majetku nebola medzi rodičmi sporná. Výšku výživného na maloleté deti posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, príjmu rodičov, ich možností, schopností a majetkových pomerov, zohľadniac skutočnosť, že otec žije na Ukrajine a je nezamestnaný. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie zmeniť a manželstvo ponechať v platnosti. Namietal, že mu súd prvej inštancie neumožnil konať v jeho materinskom jazyku, nezabezpečením tlmočníka na pojednávaní. Uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, ktoré nie je riešením a nie je v záujme maloletých detí. Namietal, že manželka nepreukázala rozvrat ich manželstva, jej tvrdenia sú zavádzajúce a nepravdivé. Namietal vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletých detí, ktorý podľa jeho názoru nemal predstavu o ich rodine. Uviedol, že súd prvej inštancie manželstvo rozviedol a nedal mu šancu dokázať, že sa zmenil a naďalej pokračuje v zmene k lepšiemu. Uviedol, že prešiel rôznymi druhmi protialkoholickej liečby a už si svoj život usporiadal, našiel si prácu, začína si peniaze sporiť a posielať deťom. Tvrdil, že jeho cieľom je zachovať rodinu, aby sa mohol o maloleté deti starať tak po finančnej ako aj emocionálnej stránke.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Trvala na rozvode manželstva a dôvodoch jeho rozvratu tak, ako ich ustálil súd prvej inštancie. Zdôraznila, že manžel nemá záujem o rodinu, ktorú kontaktuje len sporadicky, nezaujíma sa o maloleté deti a na ich výživu neprispieva.

5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

7. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S námietkou otca o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým mu podľa jeho názoru mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, tým že súd prvej inštancie konal a rozhodol bez zabezpečenia tlmočníka, čím mu neumožnil konať v jeho materinskom jazyku ( § 155 ), sa odvolací súd nestotožnil. Z obsahu spisu a zápisnice z pojednávania zo dňa 12.09.2017 vyplýva, že manžel pred otvorením pojednávania vyhlásil, že slovenskému jazyku rozumie a na prítomnosti tlmočníka netrvá. Odvolací súd udáva, že ak oprávnená osoba urobí pred súdom takéto vyhlásenie, tak sa následne nemôže domáhať porušenia práva podľa čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie umožnil manželovi, ktorý v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom, konať vo svojom materinskom jazyku, zabezpečením prekladov písomností v konaní pred súdom.

9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.09.2017, č.k. 38P/384/2015-105, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku oprávnil matku, otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloleté deti, styk otca s maloletými deťmi neupravil. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, a CMP. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol svojim odvolaním iba manžel a to vo výroku ktorým súd manželstvo rozviedol.

10. Tým, že predmetom konania v danej veci je rozvod manželstva účastníkov, súd prvej inštancie správne v konaní v prvom rade zisťoval, či manželstvo účastníkov vzhľadom na skutočnosti uvádzané oboma manželmi v konaní, môže ešte plniť svoj spoločenský účel, pričom so záverom, ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, vrátane ustálenia príčin rozvratu manželstva sa plne stotožnil aj odvolací súd. Vo vzťahu k námietkam manžela uvedenými v odvolaní týkajúcich sa rozvratu manželstva, odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, ako aj zo stanoviska manželky bol rozvrat manželstva jednoznačne preukázaný. Manželia spolu nežijú od roku 2010, od kedy sa manžel vrátil na Z. manželka v konaní pred súdom prvej inštancie obnovenie manželského spolužitia vylúčila. Za účelové odvolací súd považoval tvrdenie manžela o nedostatočnom preukázaní splnenia zákonných dôvodov na rozvod, keď vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by existovala v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, alebo v priebehu odvolacieho konania a svedčila by o pozitívnej snahe obidvoch manželov manželské spolužitie obnoviť. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako neodôvodnené, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale rozvrátené a neplní svoj účel, ktorú skutočnosť potvrdili obaja manželia. S prihliadnutím na stanoviská oboch manželov k rozvodu manželstva prezentované v ich vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie a skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2010, pričom manžel žijúci na Z. neprejavuje ani záujem o spoločné maloleté deti narodené z manželstva, poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne.

11. V posudzovanom prípade sa odvolanie manžela nedotklo výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými boli upravené pomery manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Odvolací súd s poukazom na ust. § 100 CMP, podľa ktorého s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, v konaní, v ktorom nie je viazaný rozsahom odvolania, preskúmal aj správnosť týchto výrokov rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle § 24 ods. 4 Zák. o rodine maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a styk otca s maloletými deťmi neurčil. V danom prípade bolo preukázané, že matka je tým z rodičov, ktorá sa o maloleté deti osobne stará, zabezpečuje ich výchovu a všetky odôvodnené potreby. Otec žijúci dlhodobo na Z., maloleté deti kontaktuje sporadicky a svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si neplní v žiadnej forme. Pokiaľ ide o výšku výživného, aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, keďže určená výška výživného zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletých detí, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine.

12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletých detí, odvolací súd rozhodnutie súdu, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .