Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cbi-14-2020.pdf
PDF · 130.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom kancelárie 29. Augusta 31, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu MG Logistic s.r.o. „v konkurze", so sídlom Unionka 9351/54, 960 01 Zvolen, právny zástupca Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému PMB Group s.r.o., so sídlom Unionka 9351/54, 960 01 Zvolen, IČO: 50 981 579, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o prenájme nebytových priestorov. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/2/2019 zo dňa 05.08.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 153/2019 zo dňa 09.08.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka MG Logistic s.r.o., so sídlom Unionka 9351/54, 960 01 Zvolen, IČO:36 431 621 a za správcu bola ustanovená spoločnosť ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 46 772 910, značka správcu: S1604. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/7/2016 zo dňa 17.08.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 164/2016 zo dňa 24.08.2016 bola povolená reštrukturalizácia úpadcu. Reštrukturalizačný plán úpadcu bol potvrdený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/7/2016 zo dňa 21.04.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 82/2017 zo dňa 28.04.2017. V zmysle záväznej časti reštrukturalizačného plánu úpadcu bola oznámením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 86/2017 zo dňa 05.05.2017 zavedená dozorná správca nad úpadcom. V zmysle predmetného oznámenia o zavedení dozornej správy, úpadca bol oprávnený vykonať určité právne úkony iba so súhlasom dozorného správcu, ktorým bola spoločnosť ADVO INSOLVENCY, k.s. Právnym úkonom, ktorý podliehal súhlasu dozorného správcu, bol okrem iného aj ukracujúci právny úkon a právny úkon, na základe ktorého dochádza k prenájmu nehnuteľného majetku úpadcu. V zmysle § 165 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii trvali účinky dozornej správy až do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Úpadca a žalovaný bližšie nešpecifikovaného dňa uzatvorili Zmluvu o prenájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností úpadcu nachádzajúcich sa v k. ú. J. špecifikovaných v článku I. bod 1 Zmluvy. Nájom v zmysle článku II. bod 2 Zmluvy vznikol od 01.02.2019, možno teda predpokladať, že Zmluva bola úpadcom a žalovaným podpísaná dňa 01.02.2019 resp. niekoľko dní skôr, t. j. počas obdobia, kedy právne úkony úpadcu podliehali súhlasom dozorného správcu. Správca úpadcu a žalovaný uzatvorili dňa 21.08.2019 Dohodu o ukončení nájomného vzťahu, na základe ktorej došlo ku dňu 21.08.2019 k ukončeniu Zmluvy. Žalobca poukazuje na ust. § 57, 58, 60 a § 62 ods. 1 a 5 a § 163 ods. 3 ZoKR a ďalej
uvádza, že odporovaný právny úkon sa týka majetku úpadcu, ktorým je nehnuteľný majetok úpadcu, v dôsledku čoho možno konštatovať, že náležitosť na úspešné domáhanie sa určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 1 ZoKR je naplnená. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu s poukazom na § 199 ods. 9 ZoKR nastali dňa 10.08.2019, t. j. deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Posledný deň na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu úpadcu nastane dňa 10.08.2020. Vzhľadom na uvedené konštatuje, že náležitosť na úspešné domáhanie sa určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 2 ZoKR je naplnená. Odporovateľný právny úkon bol úpadcom urobený pravdepodobne dňa 01.02.2019, pričom podľa zoznamu pohľadávok zostaveného správcom v zmysle § 31 ZoKR mali v čase vykonania predmetného právneho úkonu voči úpadcovi pohľadávky po splatnosti minimálne nasledovní veritelia:
• ŠPED-TRANS Levice, a.s. vo výške 478869,31 € • Blackside, a.s. vo výške 4 079853,90 € • SR - DÚ Banská Bystrica vo výške 1 997 710,61 € • Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave vo výške 9823,74 € • Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 5 817,53 € • SR - Finančná správa Colný úrad Banská Bystrica vo výške 5064,31 € • Mesto Zvolen vo výške 1 651.72 € • Union poisťovňa, a.s. vo výške 2 723,64 € • Obec Breznička vo výške 471,68 €, • Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava vo výške 330,00 € • Mesto Turčianske Teplice vo výške 190,56 € V prípade, ak by odporovaný právny úkon nebol realizovaný, vyššie uvedení veritelia mohli byť uspokojení vo vyššie miere. Ku dnešnému dňu má je v konkurze prihlásených celkovo 17 veriteľov so zistenou sumou prihlásených pohľadávok vo výške 8 537 892,72EUR. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že náležitosť na úspešné domáhanie sa určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR je naplnená. V zmysle článku IV. bod 1 Zmluvy sa úpadca a žalovaný dohodli na nájomnom vo výške 0,003 EUR/l stočeného objemu plus DPH, čo by podľa zistených hodnôt stočeného objemu litrov minerálneho oleja - motorovej nafty predstavovalo sumu vo výške 473,55 Eur bez DPH (568,26 Eur s DPH) za sedem mesiacov trvania nájmu, čo bolo v prepočte 67,65 Eur bez DPH za mesiac čerpania nájmu za celý areál skladu PHM. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že trhové nájomné za predmet nájmu by malo byť vo výške 7 500,- EUR bez DPH za mesiac trvania nájmu, čo činí za 7 mesačné obdobie celkom 52 500,- EUR (teda o 52 026,45 EUR viac ako bolo dohodnuté s úpadcom. Má za to, že táto výška nájmu je primeraná výška nájomného v danom mieste a čase. Ak by úpadca uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu, na základe ktorej by mal žalovaný uhrádzať nájomné v trhovej výške 7 500,- EUR, úpadca by získal peňažné prostriedky, ktoré by mohol použiť na úhradu splatných pohľadávok jeho veriteľov. Úpadca so žalovaným dohodli podľa názoru žalobcu v Zmluve nájomné v zjavne neprimeranej výške. Je nepochybné, že úpadca bol v čase vykonania právneho úkonu v úpadku. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že náležitosť na úspešné domáhanie sa určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 58 ods. 2 ZoKR je naplnená. Odporovaný právny úkon bol urobený dňa 01.02.2019, teda osobitná náležitosť podľa § 58 ods. 3 ZoKR žalobca považuje za naplnenú, keďže 29.03.2019 bolo začaté voči úpadcovi konkurzné konanie. Dohodnuté nájomné vo výške 0,003 EUR/l stočeného objemu plus DPH je podľa názoru žalobcu zjavne neprimerané a nezodpovedá trhovej výške nájomného za podobné predmetu nájmu, pričom úpadca týmto ukrátil svojich veriteľov o sumu vo výške 52 026,45 EUR. Odporovaný právny úkon bol urobený dňa 01.02.2020, teda osobitná náležitosť podľa § 60 ods. 3 ZoKR žalobca považuje za naplnenú, keďže 29.03.2019 bolo začaté voči úpadcovi konkurzné konanie. V čase vykonania odporovaného právneho úkonu bola nad úpadcom zavedená dozorná správa, pričom v zmysle oznámenia o zavedení dozornej správy, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2017 zo dňa 05.05.2017 bol úpadca pred vykonaním právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, ukracujúceho právneho úkonu alebo právneho úkonu, predmetom ktorého je prenájom nehnuteľného majetku povinný požiadať dozorného správu o udelenie súhlasu s odporovaným právnym úkonom. Nakoľko úpadca dozorného správcu o súhlas nežiadal a dozorný správca úpadcovi súhlas s urobením odporovaného úkonu nedal, v zmysle § 163 ods. 3ZoKR platí, že odporovaný úkon je platný, možno mu však v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz. Správca má právo odporovať Zmluve aj z dôvodu, že úpadca ako osoba podliehajúca dozornej správe urobil predmetný právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, nakoľko bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz pred splnením reštrukturalizačného plánu. Vzhľadom na skutočnosť, že osoba vtedajšieho dozorného
správcu a terajšieho správcu v konkurze je totožná, neexistujú pochybnosti o tom, že takýto súhlas úpadcovi pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nebol daný. Záverom žalobca konštatuje, že právny inštitút odporovateľnosti je významným prostriedkom ochrany práv veriteľov voči právnym úkonom úpadcu, ktoré smerujú k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok. Ide tu o úkony, ktoré smerujú k zmenšeniu majetku úpadcu do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok. Vzhľadom na vyššie popísaný skutkový a právny stav v spojení s naplnením všetkých zákonných náležitostí na odporovanie odporovanému právneho úkonu žalobca navrhuje, aby súd po vykonaní dokazovania vydal rozsudok, ktorým určí, že právny úkon úpadcu MG Logistic s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Unionka 9351/54, 960 01 Zvolen, Slovenská republika, IČO: 36 431 621, Zmluva o nájme nebytových priestorov, uzatvorená so žalovaným PMB Group s.r.o., so sídlom Unionka 9351/54, 960 01 Zvolen, Slovenská republika, IČO: 50 981 579, je právne neúčinný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 52 026,45 EUR, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2020 uvádza, že nájom za daný sklad, bol stanovený v štandardnej výške, ako je štandardná výška nájmu za približne rovnaké sklady na území SR. Zároveň aj forma výpočtu nájmu od stočených litrov je štandardnou a bežne využívanou formou pre výpočet nájmu. Žalovaný nikdy nebol spriaznenou osobou s úpadcom a zároveň sa odporovaný právny úkon nerobil s úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu. Pre podporu svojich tvrdení predkladá zmluvy o skladovaní so svojimi klientmi, ako aj komunikáciu s nimi, pričom z predložených dokumentov je zrejmé, že od začiatku prenájmu mal žalovaný úmysel vytvárať zisk pre svoju spoločnosť, ako aj hradiť nájom v zmysle nájomnej zmluvy, pričom tento nájom mal byť v prípade realizácii dohodnutých kontraktov niekoľkonásobne vyšší, ako požadoval správca konkurznej podstaty. Z predmetných dokumentov je pritom zrejmé, že uzatvoril zmluvu na objem 1 500 000 litrov so spoločnosťou FEREN s.r.o. Už pri využití daného objemu, len jeden krát za mesiac, by žalovaný uhradil nájom v prospech úpadcu vo výške 4 500 € bez DPH. Spoločnosť FEREN s.r.o. mala pritom záujem daný objem využiť v jednom mesiaci aj viac krát za mesiac, keďže by bolo pre danú spoločnosť neekonomické, aby pohonné hmoty do skladu uskladnila a následne nepredávala. Spoločnosť FEREN s.r.o. pritom predpokladala, že mesačne uskladní v predmetnom sklade cca. 5 000 000 litrov mesačne. Zároveň však žalovaný rokoval s ďalšími klientmi, s ktorými malo dôjsť k podpisu zmluvy o dodávke PHM, pričom z predložených vyplýva, že so spoločnosťou AVIA žalovaný rokoval o dodávke PHM v objeme cca. 10 000 000 litrov mesačne. V prípade, že by došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, nájom za stočené litre v zmysle nájomnej zmluvy by bol cca 30 000 € bez DPH za mesiac. Počas trvania nájmu spoločnosť PMB Group s.r.o. taktiež dodávala PHM ďalším trom odberateľom v menších objemoch. Nakoľko sa jedná o veľmi citlivú komoditu, uzatváranie predmetných kontraktov, či už na využívanie skladových kapacít, alebo dodávanie PHM, si vyžaduje dlhodobý proces. Zo strany odberateľov, ako aj dodávateľov PHM dochádzalo k hĺbkovému preverovaniu spoločnosti PMB Group s.r.o. a zároveň prebehlo mnoho rokovaní ohľadne predmetných kontraktov, čo trvá určitý čas. O všetkých vyššie uvedených skutočnostiach bol priebežne informovaný aj správca konkurznej podstaty. Taktiež dňa 07.06.2019 došlo k vstupu nového investora do spoločnosti PMB Group s.r.o, ktorý mal zabezpečiť kapitál a dodávky PHM, pričom daný investor nesplnil podmienky, ktoré garantoval pri vstupe do spoločnosti. Z uvedeného dôvodu následne došlo k vystúpeniu daného investora zo spoločnosti PMB Group s.r.o. ku dňu 09.09.2019. Vstup investora, ako aj jeho vystúpenie zo spoločnosti, spôsobili spoločnosti PMB Group s.r.o. ďalšie komplikácie, ako aj stratu času pri rozbiehaní kontraktov s klientmi spoločnosti PMB Group s.r.o. Zároveň v čase, keď B. I., ako jediný konateľ spoločnosti PMB Group s.r.o., ktorý mohol konať samostatne a ktorý zastupoval nového investora vedel, že dôjde k vystúpeniu investora zo spoločnosti PMB Group s.r.o., podpísal so správcom konkurznej podstaty dohodu o ukončení nájomného vzťahu a tým zmaril všetky vyššie uvedené kontrakty spoločnosti PMB Group s.r.o. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporovaný právny úkon, nebol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu a že predmetný nájom za daný sklad PHM by bol niekoľkonásobne vyšší, ako požadoval správca konkurznej podstaty. Svojou nekompetentnou činnosťou tak správca konkurznej podstaty zmaril potenciálny, výrazný príjem z nájmu, ktorý mohol úpadca získať a následne uspokojovať požiadavky veriteľov úpadcu. Predmet nájmu, t. j. sklad PHM využívala spoločnosť PMB Group s.r.o. výhradne na účel skladovania PHM a sklad PHM, jeho súčasti, zariadenia, nehnuteľnosti a pod. nevyužívala na inú podnikateľskú činnosť a teda nemala žiadnu inú výhodu z prenájmu, ani sa nijako neobohacovala na úkor úpadcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ohľadne zložitosti procesu tvorenia kontraktov, využívala spoločnosť PMB Group s.r.o. predmetný sklad len minimálne. V predmetnom sklade za celú dobu prenájmu bolo v sklade PHM stočených len 157 850 litrov, z čoho bol vypočítaný nájom 473,55 € bez DPH.
Od dňa 21.08.2019, kedy došlo zo strany správcu konkurznej podstaty k ukončeniu nájmu, sa správcovi konkurznej podstaty nepodarilo uzatvoriť nájomnú zmluvu s novým nájomcom, prípadne iným spôsobom využiť, zhodnotiť alebo priniesť zisk z predmetného skladu a to pravdepodobne najmä z dôvodu, že sa jedná o zložité obchodné odvetvie, s množstvom komplikácií. Aj predchádzajúci nájomca mal s úpadcom stanovené rovnaké podmienky nájmu (pravdepodobne ešte aj výhodnejšie cenové podmienky), ako mal žalovaný. Výška nájmu sa odvíjala od stočených litrov a tak ako aj predchádzajúci nájomca, tak aj žalovaný by platil nemalý nájom za daný sklad, v prípade, ak by došlo k zrealizovaniu kontraktov (aj na základe už uzatvorených zmlúv, ktoré správcovi konkurznej podstaty žalovaný predložil). Na základe zmlúv žalovaného so záujemcami sa mal využiť v priebehu mesiaca celý objem skladu (cca. 2400 000 litrov) aj niekoľko krát, a nájomné pre úpadcu by bolo oveľa vyššie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pokladá žalovaný prezentovaný nárok žalobcu za neoprávnený.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2020 uvádza, že Nájomný vzťah medzi úpadcom a žalovaným bol založený Zmluvou o prenájme nebytových priestorov, pričom v zmysle článku IV. bod 1 Zmluvy sa úpadca a žalovaný dohodli na nájomnom vo výške 0,003 EUR/l stočeného objemu. Predmetom nájmu bol v zmysle článku I. Zmluvy „uzatvorený oplotený objekt v ktorom sa nachádzajú 3 nadzemné nádrže a objeme 3x811 tis. litrov, ktoré sú umiestnené v záchytnom železobetónovom bazéne a prečerpávacej stanice-strojovne. K objektu patrí železničná vlečka a stáčacie miesta na stáčanie 4 vagónových cisterien.“ Zároveň článok III. bod 1 hovorí, že „Nájomca sa zaväzuje užívať predmet nájmu na účel, na ktorý je svojím stavebno-technickým riešením určený, t. j. ako sklad PHM a kancelárske priestory.“ Z uvedeného vyplýva, že predmetom nájmu bol v podstate celý areál úpadcu vo Zvolene s priamym napojením na železničnú sieť, t. j. veľkosklad pohonných hmôt a prislúchajúce kancelárske priestory. Článok IV. bod 1 Zmluvy neurčito vymedzuje výšku nájomného, nakoľko bližšie nie je špecifikované, z objemu akej komodity sa výška nájomného počíta. Možno sa domnievať, že sa jedná o objem stočených minerálnych olejov. Je zrejmé, že prenájom priemyselného areálu s výškou dohodnutého nájmu sú vo vzájomnom nepomere, t. j. výška dohodnutého nájomného je neprimeraná nájomnému, za ktorú sa prenajímajú obdobné priemyselné areály a technológie. V tejto súvislosti opätovne poukazuje žalobca na to, že trhové nájomné za predmet nájmu by malo byť minimálne vo výške 7 500,- EUR bez DPH za mesiac trvania nájmu, čo činí za 7 mesačné obdobie celkom 52 500,- EUR (teda o 52 026,45 EUR viac ako bolo dohodnuté s úpadcom). Preto má za to, že v rozpore s tým čo tvrdí žalovaný, dojednaná výška nájmu medzi úpadcom a žalovaným nebola štandardnou výškou nájmu za porovnateľné sklady na území Slovenskej republiky. Rovnako poukazuje na to, že žalovaný nepodložil ani svoje tvrdenie, že ide o „bežne využívanú formu pre výpočet nájmu“ obdobných skladov pohonných hmôt. Žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukazuje a teda ani inak nespochybňuje skutočnosť, že mesačné trhové nájomné sa bežne v danom čase a mieste pohybovalo na úrovni 7 500,- EUR. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že v októbri 2019 komunikoval správca a žalovaný ohľadom uzatvorenia novej nájomnej zmluvy, na základe ktorej bol žalovaný v období po vyhlásení konkurzu po rokovaniach so správcom ochotný uhrádzať nájomné vo výške 7 500,- EUR mesačne, ktoré predstavuje trhovú výšku nájomného. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi správcom a žalovaným však napokon neprišlo, avšak podmienky nájomnej zmluvy boli stranami akceptované a odsúhlasené, vrátane výšky nájomného v sume 7 500,- EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že správca má povinnosť chrániť oprávnené záujmy veriteľov, nemôže uzatvárať ani pokračovať v uzatvorených zmluvách, ktoré sú pre úpadcu a jeho veriteľov zjavne nevýhodné, tak ako tomu bolo v prípade Zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným. V súlade s dojednanými podmienkami platenia nájmu iba zo stočených litrov by totiž v praxi mohla nastať situácia, kedy by žalovaný ako nájomca neplatil žiadny nájom a to v prípade, ak by nestočil dostatočný objem litrov a to napr. aj po dobu niekoľkých mesiacov, čo by bolo v rozpore s oprávnenými záujmami veriteľov, ako aj v rozpore s hospodárskym cieľom samotnej Zmluvy. Osobitou náležitosťou odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je aj skutočnosť, že dlžník (úpadca) odporovaným právnym úkonom ukrátil svojich veriteľov, pričom predmetný právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. V čase vykonania odporovaného právneho úkonu bola nad úpadcom zavedená dozorná správa, pričom v zmysle oznámenia o zavedení dozornej správy, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2017 zo dňa 05.05.2017 bol úpadca pred vykonaním právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, ukracujúceho právneho úkonu alebo právneho úkonu, predmetom ktorého je prenájom nehnuteľného majetku povinný požiadať dozorného správu o udelenie súhlasu s odporovaným právnym úkonom. Nakoľko úpadca dozorného správu o súhlas nežiadal a dozorný správca úpadcovi súhlas s urobením odporovaného úkonu nedal v zmysle § 163 ods. 3 ZoKR platí, že odporovaný úkon je platný, možno mu však v konkurze odporovať, ak
pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz. Dohodnuté nájomné vo výške 0,003 EUR/l stočeného objemu plus DPH je podľa názoru žalobcu zjavne neprimerané a nezodpovedá trhovej výške nájomného za podobné predmetu nájmu, pričom úpadca týmto ukrátil svojich veriteľov o sumu vo výške 52 026,45 EUR. V zmysle vyššie uvedeného teda úpadca ako osoba podliehajúca dozornej správe uzatvoril so žalovaným Zmluvu ukracujúcu veriteľov na ich oprávnených záujmoch vedome a úmyselne bez súhlasu dozorného správcu. Žalovaný ako aj každý iný podnikateľský subjekt má povinnosť sledovať zverejnenia v Obchodnom vestníku a predpokladá sa, že ich aj pravidelne sleduje, nakoľko sú mu priamo určené a doručujú mu dôležité oznámenia, ktoré nie sú nijako inak osobitne zverejňované alebo doručované. Žalobca má za to, že úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov musel byť žalovanému známy, nakoľko jeho povinnosť požiadať dozorného správu o udelenie súhlasu s odporovaným právnym úkonom bola riadne zverejnená v Obchodnom vestníku č. 86/2017 zo dňa 05.05.2017 a je teda dostupná na internete. Takisto vzhľadom na zanedbateľnú výšku nájmu, ktorá bola Zmluvou dojednaná, žalovanému muselo byť zrejmé a tento musel vedieť, že Zmluva je v evidentnom rozpore so záujmami oprávnených veriteľov úpadcu a teda ich aj ukracuje. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2020 opisuje svoje podnikateľské aktivity, obchodné zámery a vlastnícke pomery, čo však podľa názoru žalobcu nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že Zmluva je právne neúčinná z dôvodu, že sa jedná o právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZoKR a tiež o ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZoKR. S poukazom na vyššie uvedené žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.10.2020 zotrval na svojich vyjadreniach, nárok považuje za neoprávnený. Žalobca doteraz nepodložil svoje tvrdenie, že prenájom priemyselného areálu s výškou dohodnutého nájmu sú vo vzájomnom nepomere, t. j. výška dohodnutého nájomného je neprimeraná nájomnému, za ktorú sa prenajímajú obdobné priemyselné areály a technológie, nakoľko nájomca/ žalovaný mal záujem a snahu platiť oveľa vyšší nájom, ako popisuje žalobca. Zároveň žalobca nepreukázal, že sa nejednalo o bežne využívanú formu pre výpočet nájmu obdobných skladov pohonných hmôt, pričom aj predchádzajúci nájomca, t. j. predchádzajúci nájomca, ktorý využíval predmetný areál na rovnaký účel ako žalovaný, mal rovnaký výpočet nájmu a dokonca za výhodnejších cenových podmienok, ako žalovaný, kde cena za stočený objem bola nižšia. Už v predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 20.10.2020 žalovaný jasne preukázal, že nemal záujem ukrátiť veriteľov úpadcu, nakoľko urobil mnohé kroky a aktivity k tomu, aby bol stáčaný objem niekoľkonásobne vyšší, čím by aj nájom za predmetný sklad bol cca. 20 000-30 000 €, t. j. niekoľkonásobne vyšší, ako 7500 €, ktoré popisuje žalobca. Predmetný areál je vhodný najmä ako sklad nafty, nakoľko v ňom bola uskladnená v minulosti len motorová nafta a v súčasnosti by jeho využitie na iný účel bolo veľmi problematické. O uvedenej skutočnosti svedčí aj fakt, že žalobca nevie daný sklad využiť už 16 mesiacov a za celý uvedený čas nepriniesol daný areál ani minimálny zisk, prípadne len stratu. Pred získaním povolenia na prevádzku daňového skladu musel žalovaný certifikovať nádrže v predmetnom areáli, pričom len samotná cena certifikácie bola vo výške 4320€. Žalovaný taktiež zložil na účet príslušného colného úradu zábezpeku vo výške 24 300 €. Zároveň musel žalovaný zabezpečiť splnenie ďalších prísnych podmienok pre získanie uvedeného povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Žalovaný mal reálny záujem produkovať zisk a aj niekoľkonásobne vyšší nájom, ako popisuje žalobca a preto investoval nemalé finančné prostriedky pre vytvorenie potrebných podmienok na prevádzkovanie areálu. Už len logickým uvažovaním by bolo aj pre žalovaného neekonomické, ak by sa stočený objem pohyboval na nízkej úrovni, nakoľko náklady nájomcu/žalovaného napr. na mzdy, poistenie, starostlivosť o areál a pod. by boli omnoho vyššie, ako zisk. Z uvedeného dôvodu preto pokladá tvrdenia žalobcu, že predmetný právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov za zavádzajúci, účelový a neodôvodnený. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že konateľ úpadcu, v čase podpisu zmluvy informoval žalovaného, že požiadal o súhlas s uzatvorením predmetnej zmluvy aj dozorného správcu, ktorý mu súhlas aj udelil. Taktiež poukazuje na to, že v Zmluve o prenájme nebytových priestorov je uvedené, že k objektu patrí železničná vlečka, čo však konateľ úpadcu odôvodňoval tým, že dôjde k podpisu o nájme predmetnej železničnej vlečky ešte so spoločnosťou Salvapelet s.r.o., IČO: 50538659, nakoľko podľa vyjadrení konateľa úpadcu, úpadca v čase podpisu zmluvy predmetnú železničnú vlečku nevlastnil, prípadne sú tieto majetkové pomery aj v súčasnosti veľmi nejasné ( príloha Uznesenie_17Cb-70-2019.pdf). K podpisu zmluvy o nájme predmetnej vlečky však nedošlo, nakoľko predmetnú železničnú vlečku plánoval žalovaný využívať až po uzatvorení dohodnutých kontraktov na veľké objemy pohonných hmôt, pričom cena nájmu sa mala taktiež odvíjať od množstva prepraveného tovaru.
5. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 21.02.2022 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach; trhové nájomné za predmet nájmu by malo byť minimálne vo výške 7 500,- EUR bez DPH za mesiac trvania nájmu. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na Nájomnú zmluvu zo dňa 24.04.2020 a Nájomnú zmluvu zo dňa 01.07.2021, ktorými žalobca v mene úpadcu prenechal predmetný priemyselný areál do nájmu za obvyklú trhovú výšku nájmu. Medzi nájmom dojednaným v Zmluve o prenájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi úpadcom a žalovaným a nájmom dojednaným v nájomných zmluvách uzatvorenými žalobcom v mene úpadcu je zjavný výškový rozdiel, pričom nejde len o zanedbateľný rozdiel. ide pritom o rovnaký predmet nájmu.
6. Súd určil termín pojednávania na deň 15.03.2022, zároveň oznámil žalovanému, že na jeho úkony - vyjadrenia podané v predmetnej veci neprihliada v zmysle ust. § 90 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaný si síce zvolil advokáta na základe výzvy súdu, avšak vyjadrenia k žalobe, ako aj vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (§167 ods. 4 CSP) podal sám žalovaný. Účelom ust. § 90 ods. 1 CSP je, aby zvolený advokát stranu sporu v súdnom konaní vyvolanom konkurzom aj reálne zastupoval, t. j. pre tento druh sporov zákon vyžaduje kvalifikované právne zastúpenie a teda nepostačuje, aby sa strana sporu formálne dala advokátom zastúpiť a právne úkony vykonáva sama bez zastúpenia.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.03.2022 uviedol, že vyjadrenia žalovaného boli podľa jeho názoru vecné, argumentačne obsažné, to znamená nespôsobovali prieťahy vo veci a len to, že neboli podané na hlavičkovom papieri právneho zástupcu neznamená, že žalovaný nesplnil podmienku povinného právneho zastúpenia. Žalovaný predmetné vyjadrenia k veci konzultoval so svojím právnym zástupcom, v zmysle týchto konzultácií ich aj súdu podával. Vyjadrenia žalovaného preto právny zástupca považuje v súlade so zákonom, za vecné a s právnymi účinkami. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal základné zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Nepreukázal neprimeranosť plnenia, taktiež si nesplnil povinnosť tvrdenia, kedy vo svojej žalobe odkazuje na prílohy napr. konkrétne v časti označenia právneho úkonu, ktorý v žalobe nebol riadne označený a nahrádzal vlastné skutkové tvrdenia strany sporu odkazom na prílohy a listinné doklady, čo je v rozpore s ust. § 132 ods. 2 CSP. Konštatuje, že zmluva nie je datovaná a len z úvodných ustanovení zmluvy je možné vyvodiť, že bola uzavretá toho dňa, ktorý je tam uvedený alebo skôr alebo v tom období ako je tam uvedené. Žiadal žalobu zamietnuť.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že v praxi by mohla vystať situácia, že by za celé mesiace nebol stočený žiaden objem žiaden objem, tak by nebol žalovaný povinný platiť žiadne nájomné. Nájomné by podľa jeho názoru malo byť určené dvomi zložkami a to fixnou sadzbou a potom prípadne zo stočeného objemu. Poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, o neúčinnosti právnych úkonov, v týchto konaniach bolo žalobám žalobcu vyhovené, kedy v týchto rozhodnutiach bol jednoznačne konštatovaný úpadok úpadcu a jeho neschopnosť plniť existujúce záväzky. Predkladá súdu k nahliadnutiu rozsudok tunajšieho súdu 62Cbi/13/2020-51 zo dňa 13. 01. 2022, ktorým súd určil, že právny úkon úpadcu a to kúpna zmluva zo dňa 27. 06. 2018 je právne neúčinný. Právny zástupca nevie uviesť či je predmetné rozhodnutie právoplatné, predkladá ďalšie rozhodnutie, o ktorom má vedomosť, že je právoplatné a to rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica 26Cbi/13/2020-57 zo dňa 22. 06. 2021. Vyjadrenie zo strany právneho zástupcu žalovaného považuje za účelové, keď sa samotná zmluvná strana dovoláva neplatnosti právneho úkonu v časti, keď týmto úkonom došlo k ukráteniu veriteľov.
9. Súd vykonal dokazovanie Obchodným vestníkom zo dňa 05.05.2017 86/2017, Obchodným vestníkom 82/2017 zo dňa 8. 04. 2017, 164/2016 zo dňa 24. 08. 2016, 153/2019 zo dňa 09. 08. 2019, Dohodou o ukončení nájomného vzťahu, výzvou na zaplatenie dlhov zo dňa 21. 04. 2020, Zmluvou o prenajme nebytových priestorov, Zmluvou o skladovaní a manipulácii s pohonnými hmotami zo dňa 20. 03. 2019, Zmluvou o skladovaní a manipulácii s pohonnými hmotami zo dňa 08. 04. 2019, listom žalovaného zo dňa 16.07.2019 adresovaným AVIA Hungária Kft., návrhom nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 31. 10. 2019, Uznesením Okresného súdu Martin č. k. 17Cb/70/2019, Nájomnou zmluvou uzavretou medzi úpadcom a TRMAVRMA s.r.o. zo dňa 01. 07. 2021, prílohou č. 1 k Zmluve, prílohou č. 2 k Zmluve, Nájomnou zmluvou zo dňa 24. 04. 2020.
10. Podľa § 57 ods. 1 až 5 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
(3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
(4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.
(5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
11. Podľa § 58 ods. 1 až 3 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
(2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
12. Podľa § 60 ods. 1 až 3 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
(2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(3) Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
13. Podľa § 62 ods. 1 a 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
(5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
14. Podľa § 163 ods. 3 ZKR, ak niektoré právne úkony osoby podliehajúcej dozornej správe majú podľa záväznej časti plánu podliehať súhlasu dozorného správcu, oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje aj presné určenie rozsahu týchto právnych úkonov s poučením o možnosti odporovať tým právnym úkonom, ktoré osoba podliehajúca dozornej správe urobí bez súhlasu dozorného správcu. Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, platnosť
právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz.
15. Žalobca v konaní nepreukázal jeden zo základných predpokladov odporovania právnemu úkonu, a to ukrátenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Nestačí poukázanie na neprimeranosť protiplnení vyplývajúcich z napadnutého úkonu, právny úkon môže byť aj bezodplatný, automaticky to neznamená, že daný právny úkon skutočne ukracuje pohľadávky konkurzných veriteľov. V konaní o odporovateľnosti musí žalobca produkovať také tvrdenia, z ktorých je zrejmé, že práve napadnutý právny úkon ukrátil pohľadávky konkurzných veriteľov. Takýmito tvrdeniami sú hodnota majetku úpadcu pred a po vykonaní právneho úkonu. Pokiaľ totiž majetok úpadcu aj po vykonaní napadnutého úkonu postačuje na úhradu vtedy existujúcich a splatných pohľadávok veriteľov úpadcu, daný právny úkon uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov neukracuje. Uspokojenie pohľadávok veriteľov ukracuje len taký právny úkon, po vykonaní ktorého nezostal úpadcovi majetok takej hodnoty, aby z neho bolo možné uspokojiť v tom čase existujúce a splatné pohľadávky veriteľov úpadcu. Rovnako rozhodujúcimi skutočnosťami sú údaje o výške prihlásených a zároveň zistených pohľadávok v konkurze a údaje o hodnote majetku zapísaného do súpisu. Pokiaľ žalobca v konaní takéto tvrdenia neprodukuje, a obmedzí sa len na vymenovanie existujúcich veriteľov úpadcu s ich splatnými pohľadávkami v čase vykonania napadnutého úkonu, len takéto tvrdenie samo osebe nepotvrdzuje žalobcovo tvrdenie, že práve napadnutý úkon je tým, ktorý ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze skutočne spôsobil.
16. Odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Samotný žalobca však vo svojom vyjadrení namieta neurčitosť zmluvy o nájme v časti výšky nájomného, kedy v zmluve nie je uvedené, z objemu čoho sa nájom počíta. Zmluva je neurčitá v časti určenia nájomného aj v tom, že neurčuje, za aké obdobie sa stanovené nájomné platí, či mesačne alebo týždenne. Možno sa len domnievať, že sa jedná o mesačné nájomné. Zmluva je preto v tejto časti absolútne neplatná a keďže podstata uplatnenej odporovateľnosti spočívala práve v neprimeranosti výšky dohodnutého nájomného, neurčitosť a teda neplatnosť napadnutej zmluvy v tejto časti má za následok, že ani z tohto dôvodu nebolo možné zmluve o nájme úspešne odporovať.
17. Žalobca rovnako nepreukázal neprimeranosť plnenia (ak by súd vychádzal zo skutočnosti dohodnutého mesačného nájomného). Žalobca si síce splnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k tomuto právnemu záveru tvrdením o primeranosti nájomného vo výške 7.500 eur mesačne, ktoré však žalovaný účinne rozporoval svojimi tvrdeniami o štandardnosti takto dohodnutého nájomného za obdobný predmet nájmu, ako aj tvrdeniami o budúcich kontraktoch, ktoré mali zabezpečiť v konečnom dôsledku nájomné nepomerne vyššie ( § 151 ods. 2 CSP). Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie výšky ním tvrdeného primeraného nájomného za obdobný predmet nájmu.
18. Žalobca taktiež nijako nezdôvodňuje svoje tvrdenie, že úpadca bol v čase vykonania napadnutého úkonu v úpadku, neuvádza vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žiadne rozhodujúce skutočnosti. Len to, že zmluva bola uzavretá v čase existujúcej dozornej správy nad úpadcom opäť automaticky neznamená, že úpadca bol v tomto okamihu aj v úpadku ( § 3 ZKR).
19. Čo sa týka argumentácie žalobcu s poukazom na súdne rozhodnutia vydané tunajším súdom v obdobných veciach, tak vzhľadom k tomu, že ju žalobca uplatnil prvý krát až na pojednávaní, pri uplatnení sudcovskej koncentrácie sa tak súd nemal možnosť s predmetnými rozhodnutiami oboznámiť do skončenia dokazovania. Pokiaľ by však aj predmetné rozhodnutia obsahovali právne závery súdu o úpadku úpadcu a keby boli tieto závery relevantné aj pre toto súdne konania vzhľadom na čas obdobie vykonania napadnutého právneho úkonu, odkaz žalobcu na judikatúru by nemohol nahradiť povinnosť tvrdenia strany sporu a teda povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti svedčiace o úpadku úpadcu v čase uzavretia zmluvy o prenájme, a ani povinnosť dôkaznú. Navyše s poukazom aj na ďalšie dôvody zamietnutia žaloby by táto argumentácia aj v prípade, že by bola opodstatnená, nemohla privodiť žalobcovi úspech v prejednávanej veci.
20. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.
21. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100% ( § 255 ods. 1 CSP). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.