Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-299-2017.pdf
PDF · 141.12 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/299/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci detí: M. Č., H.. XX.XX.XXXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou - matkou a mal. E. Č., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, deti rodičov: matky G. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. N. U. XXX a otca Z. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. Z., Š. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e sa výživné zo strany otca na mal. E. Č. H.. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, počnúc od 05.10.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
II. Zaostalé výživné zo strany otca na mal. E. za obdobie od 05.10.2017 do 31.10.2018 v celkovej výške 514,84 Eur, je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
III. Z v y š u j e sa výživné zo strany otca na syna M. Č., H.. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, počnúc od 05.10.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám syna M., vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
IV. Zaostalé výživné zo strany otca na syna M. za obdobie od 05.10.2017 do 31.10.2018 v celkovej výške 900,97 Eur, je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám syna M. v mesačných splátkach po 26,- Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
V. Návrh matky, ktorý si osvojil aj dospelý syn Dalibor v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a.
VI. Návrh otca na zníženie výživného na oboch synov sa z a m i e t a .
VII. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 13P/80/2013-20 zo dňa 16.05.2013 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. syna E. a syna M..
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 01.10.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.10.2017 sa matka detí domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. E. zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur a na v tom čase mal. M. zo sumy 80,- Eur na sumu 150,- Eur, ktoré by otec bol povinný zasielať vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.10.2017.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 13P/80/2013 - 20 zo dňa 16.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.05.2013, bolo ich manželstvo rozvedené, na čas po rozvode boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu, mal. E. sumou 80,- Eur a mal. M. sumou 80,- Eur mesačne. V tom čase bol syn E. žiakom prvého stupňa na základnej škole, t.č. je žiakom 6. ročníka. Syn M. chodil na základnú školu a v súčasnosti je študentom 3. ročníka SOŠ Jána Bocatia v Košiciach. Ona mesačne hradí poplatky za stravu v školskej jedálni pre E. cca 18,- Eur. Syn M. sa v škole nestravuje a preto si jedlo kupuje. Jej ďalšie mesačné náklady sú cestovné pre M. 50,- Eur, mobilné telefóny 20- Eur, internet 15,- Eur, sezónne ošatenie, príležitostné akcie ako napr. školské výlety, školské potreby, posilňovňa M. 5,- Eur na mesiac, hygiena a výnimočne lieky. V septembri 2017 platila pracovné zošity zo SJL a LIT pre E. v sume 6,50 Eur, hygienické potreby do školy pre E. 5,- Eur, kľúč do šatne 5,- Eur, ZRPŠ M. 16,50 Eur, zošity a písacie potreby v sume 10,- Eur. Otec na obe deti prispieva mesačne sumou 160,- Eur, nad rámec výživného a na ich sviatky prispieva len výnimočne. Mesačné náklady na domácnosť, ktoré matka uhrádza sú kúrenie /plyn, drevo/ 140,- Eur, elektrina 50,- Eur, voda 10,- Eur, mobilný telefón 22,- Eur, cestovné do zamestnania 50,- Eur, pôžičky 340,- Eur. Ďalšie náklady sú 1 x ročne satelit 40,- Eur, odpad 39,- Eur, domová daň 15,- Eur, údržba na dom podľa potreby. Zvyšné peniaze zo svojho príjmu používa na stravu. Jej čistý mesačný príjem sa pohybuje cca 750,- Eur. Zo zdravotných dôvodov sa k ním prisťahoval jej otec a mesačne prispieva na domácnosť a stravu alikvotnou čiastkou 100,- Eur. Vzhľadom k tomu, že jej výdavky prevyšujú jej príjem, skoro pravidelne jej otec ešte finančne pomáha. Ďalší syn M. žije a pracuje v Bratislave, syn M. býva s ňou v spoločnej domácnosti a mesačne jej prispieva 100,- Eur. Na základe rozsudku Okresného súdu vo veci vyporiadania BSM otcovi detí 12.09.2017 jednorázovo uhradila sumu 4.440,87 Eur.
3. K návrhu sa vyjadril otec detí písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.01.2018, v ktorom uviedol, že je na výsluhovom dôchodku, ktorý poberá cca 609,- Eur a jeho náklady na domácnosť sú nájomné 120,- Eur, elektrina 88,70 Eur, televízia 23,60 Eur, telefón cca 20,- Eur, výživné 160,- Eur, okrem toho má tri pôžičky, ktoré platí, no nie tak, akoby mal, ale po 10,- Eur mesačne. Popri tom má dlh u svojej mamy cca 2.050,- Eur, ktorý spláca mesačne 50,- Eur. Tieto prostriedky mu požičala, za účelom zaplatenia súdnych trov pri BSM, na zakúpenie zariadenia do bytu, ako aj vyplatenie nájomného za dobu 6 mesiacov. Žiada, aby súd to zohľadnil, zrátal jeho náklady na domácnosť a uvidí, že na vyššie výživné nemá. Jemu samotnému na celý mesiac ostáva z dôchodku cca 100,- Eur.
4. V priebehu konania sa syn M. stal plnoletým, pričom písomným podaním zo dňa 25.09.2018 súdu oznámil, že s návrhom matky súhlasí v plnom rozsahu a že žiada, aby súd zaviazal otca prispievať na jeho výživu výživným vo výške 150,- Eur s účinnosťou od 01.10.2017.
5. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2018 otec detí vzniesol protinávrh, ktorým žiadal, aby súd mu znížil výživné na obe deti spolu na sumu 120,--Eur .
6. Súd uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní spojil návrh otca na zníženie výživného na obe deti spolu na sumu 120,- Eur mesačne s návrhom matky, resp. t.č. dospelého syna M. na zvýšenie výživného na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp.zn. 16P/299/2017.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ,ako aj pripojenými súdnym spismi tunajšieho súdu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13P/80/2013-20 zo dňa 16.5.2013, bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. E. a a v tom čase aj mal. M. zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. E. sumou 80,--EUR mesačne a na mal. M. sumou 80,--EUR mesačne , ktoré bol povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Predmetný rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku obsahoval len predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia detí sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
9. Z obsahu uvedeného spisu sp.zn. 13P/80/2013 však vyplynulo, že matka detí v čase tejto poslednej úpravy výživného bola zamestnaná v spoločnosti B. Z. s.r.o. Martin, kedy za obdobie od 04/2012 do 03/2013 vrátane dosiahla celkový čistý príjem vo výške 10.766,66 Eur, čo v priemere na mesiac predstavovalo sumu cca 897,22 EUR. Otec detí v tom čase bol poberateľom výsluhového dôchodku
vo výške 592,--EUR mesačne. Rodičia aj deti v tom čase ešte žili v spoločnej domácnosti spolu a to v rodinnom dome, kde spolu s nimi v tom čase ešte žil aj najstarší syn M., ktorý bol študentom 1. ročníka Policajnej akadémie v Bratislave a starší syn M. , ktorý študoval v 3. ročníku na SPŠ dopravnej v Košiciach. E. a M. v tom čase boli žiakmi základnej školy.
10. Pokiaľ ide o súčasné pomery detí a ich rodičov, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka detí t.č. býva s deťmi a svojim otcom, ako aj dospelým synom M. v spoločnej domácnosti a to v rodinnom dome, ktorý je toho času už v jej výlučnom vlastníctve. Jej otec je po dvoch porážkach a do domácnosti jej prispieva sumou 100,- Eur mesačne prípadne jej poskytuje finančnú pomoc aj na rámec tejto sumy, ak to ona potrebuje. Dospelý syn M., ktorý je zamestnaný ako výpravca, do domácnosti prispieva sumou 100,- Eur mesačne, pričom jeho príjem môže byť 650,- až 700,- Eur mesačne.
11. Matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti B. Z. s.r.o. Martin, kedy za obdobie od 12/2016 do 11/2017 vrátane dosiahla celkový čistý priemerný mesačný príjem vo výške 910,- Eur, za obdobie od 09/2017 do 08/2018 vrátane vo výške 953,37 Eur. Auto, ktorá nadobudla v rámci vyporiadania BSM darovala synovi M.N., nakoľko tento jej pomohol s výplatou sumy s vysporiadania BSM pre otca detí. Poberá prídavky na deti v sume 47,04 EUR mesačne.
12. Náklady na domácnosť matky predstavujú náklady na kúrenie vo výške cca 90,- Eur mesačne, na elektrinu vo výške 50,- Eur mesačne, na dodávku vody vo výške 132,40 Eur ročne , na telefón sume cca 22,- Eur mesačne, na poplatok za odpad v sume cca 65,- Eur ročne a daň z nehnuteľnosti 13,30 Eur ročne. Matka uhrádza tak isto poplatok za internet v sume 15,49 EUR mesačne, poplatok za STA ( satelit) v sume 40,- Eur ročne, spláca mesačne pôžičky vo výške cca 340,- Eur mesačne a má tiež náklady na cestovné cca 50,- Eur mesačne.
13. Otec detí je t.č. naďalej poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý za obdobie 09/2017 až 06/2018 vrátane poberal vo výške 609,79 Eur mesačne a za obdobie 07/2018 až 09/2018 vo výške 622,99 Eur mesačne. V období od 16.2.2016 do 31.12.2016 bol zamestnancom zamestnávateľa A. Z.- L., Poprad, kde s ním bol ukončený pracovný pomer uplynutím doby a pracovná zmluva mu nebola predlžená. Ani v súčasnej dobe uvedený zamestnávateľ nemal záujem otca detí zamestnať, nakoľko má plný stav. Za uvedené obdobie otec dosiahol u tohto zamestnávateľa čistý príjem v celkovej výške 3.791,19 EUR, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu cca 369,87 EUR ( t.j. 3.791,19 EUR : 10 a 1 mesiaca ).
14. Náklady otca na domácnosť predstavuje nájomné vo výške 120,- Eur, poplatok za elektrinu vo výške 80,--EUR, resp. 88,70 Eur, poplatok za televíziu vo výške 23,60 Eur, poplatok za telefón cca 20,- Eur, a úhrady na výživné pre deti v sume 160,- Eur mesačne spol. Okrem toho má podľa jeho písomného vyjadrenia tri pôžičky, ktoré by mal splácať, a popri tom má dlh u svojej mamy cca 2.050,- Eur, ktorý spláca mesačne 50,- Eur. Spolu s otcom žije v spoločnej domácnosti aj jeho priateľka, ktorá je zamestnaná, avšak ktorá podľa výpovede otca mu neprispieva do domácnosti, nakoľko má svoje výdavky, má exekútora a momentálne je v práci len v skúšobnej dobe.
15. Otec potvrdil, že v rámci vyporiadania BSM mu bola vyplatená suma zo strany matky detí vo výške 4.440,- Eur, avšak túto musel použiť na splatenie pôžičiek, ktoré neboli vyporiadané v rámci BSM, pretože ich matka detí zaprela.
16. Otec detí podľa jeho výpovede je má ukončenú strednú priemyselnú školu dopravnú.
17. Z aktuálneho zoznamu voľných pracovných miest vedeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny pre Okres Gelnica vyplynulo, že úrad eviduje voľné pracovné miesta, u ktorých sa vyžaduje stredné odborné vzdelanie a síce na pozíciu operátor káblových zväzkov pre zamestnávateľa QESS, s.r.o. za mzdu 550,- EUR mesačne, na pozíciu operátor výroby pre zamestnávateľa PERSONEL EFEKT, s.r.o. za mzdu 576,- EUR mesačne, na pozíciu všeobecný administratívny pracovník pre zamestnávateľa Obec Žakarovce za mzdu 480,--EUR mesačne, ďalej eviduje voľné pracovné miesta , u ktorých sa vyžaduje len základné vzdelanie ( prípadne sa vzdelanie neuvádza) a to na pozíciu bežné stavebné práce a úprava zelene pre zamestnávateľa Obec Žakarovce za mzdu 480,--EUR mesačne, na pozíciu pracovník na čistenie verejných priestranstiev pre zamestnávateľa Technické služby mesta Gelnica za mzdu 480,--EUR mesačne, na pozíciu pracovník na čistenie verejných priestranstiev pre zamestnávateľa Obec Richnava za mzdu 480,--EUR mesačne, na pozíciu pracovník na čistenie
verejných priestranstiev pre zamestnávateľa Obec Prakovce za mzdu 480,--EUR mesačne, na pozíciu pracovník na čistenie verejných priestranstiev pre zamestnávateľa Obec Kluknava za mzdu 480,-- EUR mesačne, na pozíciu pracovník na pestovanie a ochranu lesa pre zamestnávateľa Obecné lesy Veľký Folkmár s.r.o. za mzdu 520,--EUR mesačne, na pozíciu pomocný pracovník v lesníctve pre zamestnávateľa Správa obecných lesov s.r.o. Švedlár za mzdu 480,--EUR mesačne, na pozíciu pomocný pracovník pri stavbe budov pre zamestnávateľa Ľ. S. za mzdu 480,--EUR mesačne, na pozíciu pomocný cestný pracovník pre zamestnávateľa Správa ciest Košického samosprávneho kraja za mzdu 480,--EUR mesačne, na pozíciu pomocník v kuchyni pre Gymnázium Gelnica za mzdu 520,-- EUR mesačne, na pozíciu upratovač pre zamestnávateľa ZŠ s MŠ Veľký Folkmár za mzdu 480,--EUR mesačne.
18. Otec detí vo svojej výpovedi uvádzal, že si hľadá aj zamestnanie, snažil sa zamestnať ako SBS-kár, ale pre svoj zdravotný stav nemôže vykonávať také práce ako napr. práca v lese.
19. Podľa správy ošetrujúceho lekára otca detí, MUDr. A. N. tento je bez zdravotných ťažkostí a nemá žiadne obmedzenia pri výkone pracovnej činnosti.
20. Zo správy bývalého zamestnávateľa otca, firmy Jaroslav Mazurek- COMBAT, Poprad činnosť otca u tohto zamestnávateľa nespočívala vo výkonávaní sedavého zamestnania, počas pracovnej zmeny sa musel pohybovať v stanovenom priestore a vykonávať určené úlohy.
21. Maloletý E. toho času je žiakom 7. ročníka základnej školy. Podľa potvrdenia Základnej školy, ktorú navštevuje výdavky pre školský rok 2016/2017 tvorili celkovú sumu 193,- Eur a školský rok 2017/2018 sumu 110,- Eur. Stravuje sa v škole , kde matka za stravu mesačne uhrádza sumu od 14,14 EUR až do 20,20 EUR mesačne.
22. Syn M. je toho času študentom 4. ročníka Strednej odbornej školy, pričom podľa potvrdenia o výške nákladov z tejto Strednej odbornej školy výdavky na školu predstavovali pre školský rok 2016/2017 sumu 101,50 Eur a pre 2017/2018 sumu 60,50 Eur. Zvýšené výdavky na tohto syna sú spojené s cestovným. Do školy cestuje autobusom, nakoľko k vlaku do Z. by sa musel tak či tak prepraviť autobusom a následne by musel Košiciach využívať MHD, čo v prípade cesty do školy autobusom nie je potrebné. Pri prerátaní samotná cesta autobusom do Košíc vychádza len o 0,20 Eur drahšie, ako je cesta syna autobusom do Z..
23. Podľa zhodného prehlásenia oboch rodičov otec detí za obdobie od októbra /2017 do októbra 2018 vrátane má za všetky mesiace výživné na oboch synov uhradené vo výške spolu 160,- Eur.
24. Nad rámec bežného výživného otec synovi E. prispeje vreckovým od 5,- do 10,- Eur v čase kedy ho syn navštívi, avšak tento príspevok v mene otca realizuje jeho matka - stará matka dieťaťa. Syn otca navštevuje niekedy raz do mesiaca, inokedy príde aj po 2-3 týždňoch.
25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
29. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z. počnúc od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 93,61 EUR mesačne.
30. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2018 predstavuje čiastku 28,08 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
34. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
37. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
39. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
40. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
41. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
43. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
44. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
45. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky a v nadväznosti na to aj syna M. , ktorý sa stal medzičasom dospelým a tento návrh si osvojil, je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala z hľadiska časového úseku, za ktoré sa výživné priznáva. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 13P/80/2013-20 zo dňa 16.5.2013. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletého detí, tak aj na strane ich rodičov.
46. V prípade mal. E. ako aj syna M. išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania, keďže v čase podania návrhu v tomto konaní ako aj v čase rozhodovania súdu v tomto konaní je M. už žiakom strednej školy a pri poslednej úprave výživného bol ešte len žiakom druhého stupňa základnej školy, a syn E. je toho času žiakom druhého stupňa základnej školy, kým v čase poslednej úpravy výživného bol ešte len žiakom jej prvého stupňa. S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého, resp. nezaopatreného dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
47. Náklady na maloletého E. ako aj syna M. objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na jeho vek. Podľa správ škôl, ktoré obe deti navštevujú, len náklady na nevyhnutné výdavky v škole u mal. E.H. predstavujú pre školský rok 2016/2017 sumu 193,- Eur a pre školský rok 2017/2018 sumu 110,- Eur, a u syna M. pre školský rok 2016/2017 sumu 101,50 Eur a pre školský rok 2017/2018 sumu 60,50 Eur. K týmto nákladom je potrebné prirátať ďalej náklady na stravné či už v škole alebo mimo nej, u syna M. aj na cestovné do školy, ďalej na učebné pomôcky a pracovné pomôcky, ktoré síce predstavujú jednorázový výdavok, avšak ako také súd nemôže obísť a musí na ne príslušnom spôsobom prihliadať.
48. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
49. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorázový výdavok matky na nákup takéhoto oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.
Ďalej je potrebné zohľadniť aj náklady na domácnosť, ktorú deti obývajú. Tieto sa rozrátavajú na členov domácnosti. Pri zohľadnení týchto výdavkov to predstavuje sumu cca 34,--EUR na jedného člena domácnosti bez pôžičiek , ktoré matka spláca ( plyn - 90,--EUR mesačne : 5 členov domácnosti = 18,--Eur + elektrina - 50,--EUR mesačne : 5 členov domácnosti = 10,--Eur + poplatok za vodu 132,40 EUR ročne : 12 mesiacov : : 5 členov domácnosti= 2,21 EUR+ poplatok za STA 40,--EUR ročne : 12 mesiacov : 5 členov domácnosti = 0,67 EUR + poplatok za komunálny odpad 65,--EUR ročne : 12 mesiacov : 5 členov domácnosti = 1,08 EUR mesačne + daň z nehnuteľnosti 13,30 EUR ročne : 12 mesiacov : 5 členov domácnosti = 0,23 EUR mesačne + internet 15,49 EUR mesačne : 5 členov domácnosti 3,10 EUR )
50. K tomu je potrebné pripočítať aj náklady na stravu v domácnosti, náklady na ošatenie, obuv, lieky bežné kultúrne vyžitie.
51. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti polovici roku 2013, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre deti stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.
52. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
53. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov aj na strane otca detí. Tomu podľa obsahu spisu sp. zn. 13P/80/2013 v porovnaní so súčasným stavom stúpol príjem, keďže pri poslednej úprave výživného svoj príjem dokladoval len výškou výsluhového dôchodku v sume 592,--EUR, kým v súčasnosti príjem len z tohto zdroja dosahoval do júna 2018 vrátane sumu 609,79 EUR mesačne, čo je nárast o 17,79 EUR mesačne , a od júla 2018 predstavuje sumu 622,99 EUR mesačne , čo je nárast o cca 31,--EUR. Navyše bolo preukázané, že otec v období od 16.2.2016 do 31.12.2016 bol aj zamestnaný , kedy dosahoval čistý príjem vo výške cca 369,87 EUR mesačne.
54. Toho času otec je otec bez zamestnania, napriek tomu, že mu v možnosti zamestnať sa nebránia žiadne relevantné prekážky. Síce poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, ktorý mu údajne neumožňuje zamestnať sa v akomkoľvek zamestnaní, avšak na preukázanie týchto svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a z dôkazu , ktorý si súd obstaral a síce správy jeho ošetrujúceho lekára vysvitlo, že je bez zdravotných ťažkostí a nemá žiadne obmedzenia pri výkone pracovnej činnosti.
55. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potenciálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
56. Teda zásadnou povinnosťou otca voči jeho nezaopatreným synom je riadne a dostatočné plnenie si vyživovacej povinnosti, zodpovedajúcej potrebám týchto detí, ktorú je možné obmedziť zo strany povinného rodiča len vtedy, keď mu v dosahovaní dostatočného príjmu na jej uspokojovanie bráni skutočne objektívna prekáža. Tou však v súčasnosti nemôže byť tá skutočnosť, že sa otec dosiaľ nezamestnal a to napriek tomu, že aj podľa správy UPSVaR je na trhu dostatok voľný pracovných miest, u ktorých postačuje aj základné vzdelanie k tomu, aby otec dosahoval ďalší pravidelný príjem, ktorý by mu navýšil jej doterajšie zárobkové možnosti.
57. Podľa názoru súdu otec dosiaľ nevyvinul dostatočnú snahu, aby si zabezpečil primeraný zdroj príjmu, z ktorého by dokázal uspokojovať výživné na oboch synov a to aj pri zabezpečovaní si svojich vlastných základných životných potrieb. Prekážky , ktoré mu v tom bránia ( zdravotný stav) neboli preukázané.
58. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že tak ako už bolo vyššie uvedené žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a tiež nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Na druhej strane ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere, prípadne aj vo zvýšenej miere ako doposiaľ.
59. V danom prípade prípadné akceptovanie takéhoto postoja otca ako povinného rodiča by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život maloletého, resp. nezaopatreného dieťaťa výlučne na matku ako druhého rodiča, ktorá sa osobne stará o oboch synov a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči ním na hranici svojich možností, a prihliadanie na tieto argumenty na strane otca by nepochybne bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.
60. V konaní bolo preukázané, že na trhu práce je toho času dostatok voľných pracovný miest, z ktorých by otec mohol dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorý by popri výsluhovom dôchodku, ktorý poberá a ktorý z časového hľadiska nie je u neho viazaný na výkon žiadnej činnosti, s určitosťou zvýšil jeho doterajší príjem o cca aspoň 400,--EUR mesačne. Súd preto pri určovaní vyživovacej povinnosti z jeho strany na oboch synov vychádzal nie z jeho skutočného príjmu, ale z potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať, pokiaľ by sa bol býval riadne zamestnal, teda z príjmu cca 1.022,--EUR ( 622,99 EUR + cca 400,--EUR) .
61. Náklady otca na jeho súčasnú domácnosť predstavujú čiastku cca 253,--EUR mesačne podľa ním prezentovaných výdavkov už aj pri započítaní nákladov na telefón. Len pri zohľadnení týchto nákladov a zohľadnení potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať, otcovi k dispozícii zostáva stále ešte suma cca 769,--EUR , z ktorej podľa názoru súdu dokáže uspokojovať výživné na synov vo zvýšenej miere.
62. A to súd ešte nebral do úvahy tú skutočnosť, že s otcom v spoločnej domácnosti žije aj jeho terajšia partnerka, ktorá sa podľa jeho vyjadrení nepodieľa na nákladoch na túto domácnosť. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vyživovacia povinnosť povinného rodiča má prednosť pred vyživovacou povinnosťou vo vzťahu k iným osobám ako aj pred akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča, ktoré neslúžia k zabezpečovaniu jeho základných životných potrieb. Vzhľadom na uvedené preto rovnako tak súd nebral zreteľ ani na úvery otca, ktoré by mal tento splácať, a rovnako tak by bolo možné samotné vyššie prezentované výdavky otca na domácnosť rozrátať na dve dospelé osoby.
63. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby týchto detí, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý E. je naďalej v osobnej starostlivosti matky a rovnako tak aj dospelý syn M. s ňou naďalej prebýva, teda tieto deti s ňou žijú v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa týmto deťom takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otec už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť , súd ustálil výšku výživného zo strany otca na syna M., ktorý študuje mimo miesta svojho bydliska, na sumu 150,--
EUR mesačne a na maloletého syna E. na sumu 120,--EUR mesačne, na ktoré súd otca zaviazal prispievať počnúc od podania návrhu v prípade mal. E. k rukám matky detí a v prípade syna M. priamo k jeho rukám, teda v konečnom dôsledku tak, ako to matka požadovala.
64. Zároveň z vyššie uvedených dôvod súd návrh otca na zníženie výživného na oboch synov zamietol.
65. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 5.10.2017, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, a teda tak ako to aj sama žiadala, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
66. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil, keďže v čase , kedy návrhy podala, už relevantné zmeny pomerov na strane detí, a v konečnom dôsledku aj otca nastali, a preto súd jej návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.10.2017 do 4.10.2017 zamietol.
67. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na syna M. a na maloletého syna E. počnúc od 5.10.2017, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 5.10.2017 do 31.10.2018, a to u syna M. a vo výške 900,97 Eur, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám tohto syna v mesačných splátkach po 26,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich, a u mal. syna E. vo výške 514,84 Eur, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 15,-- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
68. Tento nedoplatok u syna M. bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace november 2017 až október 2018 vrátane v sume 150,--Eur mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac október 2017 zodpovedajúcej 27 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 5.10.2017 do 21.10.2017), čo predstavovalo čiastku 130,65 EUR (t.j. 150,-- EUR / 31 dní x 27 dni). Celkové takto novourčené výživné na tohto syna za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 1.930,65 EUR.
69. Nedoplatok u mal. syna E. bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace november 2017 až október 2018 vrátane v sume 120,--Eur mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac október 2017 zodpovedajúcej 27 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 5.10.2017 do 21.10.2017), čo predstavovalo čiastku 104,52 EUR (t.j. 120,-- EUR / 31 dní x 27 dni). Celkové takto novourčené výživné na tohto syna za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 1.544,52 EUR
70. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu uhradil k rukám matky za obdobie od 1.10.2017 do 31.10.2018 na výživu každého z týchto synov za každá z uvedených mesiacov tohto obdobia sumu 80,--EUR. Spolu tak na každého zo synov pripadal úhrada sumy 1.040,--EUR. ( 13 mesiacov x 80,-- EUR).
71. Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal u každého zo synov ešte sumu 10,32 EUR ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 80,-- EUR zodpovedajúceho 4 dňom z mesiaca október 2017 ( t.j. od 1.10.2017 do dňa predchádzajúceho dňu , kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je : 80,-- EUR/ 31 dní x 4 dní) .
72. Výsledné sumy otcom uhradeného výživného po odrátaní sumy 10,32 EUR u každého syna, následne odrátal od vyššie určených čiastok novourčeného výživného na to-ktoré z detí, a tak súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie
na syna M. v sume 900,97 EUR (t.j. 1.930,65 EUR - /1.040,-- EUR -10,32 EUR / = 900,97 EUR) a na mal. syna E. v sume 514,84 EUR (t.j. 1.544,52 EUR - /1.040,-- EUR -10,32 EUR / = 10,32 EUR).
73. Ako plnenie výživného za uvedené obdobie súd otcovi nezapočítal vreckové , ktoré či už sám alebo prostredníctvom svojej matky otec poskytuje občas mal. E. , keďže išlo o príležitostné plnenia.
74. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 15,--EUR u syna E. a 26,-- EUR u syna M. , berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na každé z týchto detí a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu každého z týchto detí nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.
75. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.10.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac október 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
76. V prípade syna M. , ktorý medzi časom sa stal dospelým ako miesto plnenia určil priamo k jeho rukám, keďže je už dospelý. ( porovnaj rozhodnutí Městského soudu Praha sp.zn. 9Co 3/74 zo dne 9.1.1974 vedené v systéme ASPI pod sp.zn. Rc 18/75 , identifikačné číslo ( ASPI ID) : JUD1717SK)
77. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
78. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
79. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
80. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
81. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.