Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-407-2017.pdf
PDF · 99.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/407/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členov senátu JUDr Eriky Madarászovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ I. T., nar. XXX.XX.XXXX a 2/ K. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Y., ul. Á. V. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 5.383,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 6C/281/2015-131 zo dňa 27. júna 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanm nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 92 ods. 8 , § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1.5.2014) a § 257 CSP. Uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 10.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 5383,84 eura spolu s úrokom z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanív 1. a 2. rade uzatvorili dňa 06.02.2007 zmluvu o úvere, z ktorej vznikla žalovaná pohľadávka. Ku dňu postúpenia pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou a žalobcom táto predstavovala 6.625,55 eura a pozostávala z istiny 5.554,24 eura, riadneho úroku 681,15 eura, z úroku z omeškania 355,28 eura a poplakov vo výške 35,88 eura. Žalobca si v konaní uplatňoval zaplatenie pohľadávky 5.383,84 eura s príslušenstvom titulom neuhradených 77 splatných splátok úverovej zmluvy za obdobie od 10.10.2010 do 10.02.2017 . 1.2 Súd prvej inštancie o žalobe prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 04.08.2015 č.k. 6c/281/2015-97 tak, že žalobu v celom rozsahu uamietol z dôvodu premlčania. V dôsledku odvolania žalobcu Krajský súdu Nitra uznsením č.k. 7Co/1088/2015-119 zo dňa 31.1.2017 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd vyslovil právny názor, že záver prvoinštančného súdu o premlčaní spornej pohľadávky je nesprávny a v ďalšom konaní mu uložil najskôr posúdiť či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ako aj posúdiť, či žalobca mohol po postúpení pohľadávky, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. 1.3 Súd prvej inštancie zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 06.02.2007, ktorú uzatvorili žalovaní so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru v sume 4.647,15 eura( 140.000,-Sk) ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v dohodnutých mesačných splátkach po 20 eur od 01.04.2009 a na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.04.2009 došlo k zmene
výšky splátok na 64,92 eur ( 2046,-Sk) od 01.07.2009, splatných mesačne k 10. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10.02.2017. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovaným , ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 6.625,55 eura. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012 mal preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.09.2012. Z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalovaní spotrebiteľskú zmluvu o splátkovom úvere uzavreli s bankou . Žalobca , ktorý nie je bankou , sa domáha plnenia z tejto spotrebiteľskej zmluvy dôvodiac, že sporné právo nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. V prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a preto súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore , teda skúmal, či právo uplatnené v tomto konaní žalobca nadobudol v súlade so zákonom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok 27.9.2012.Z dokazovania vyplynulo, že pôvodný veriteľ ( banka) nezosplatnila celý úver pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok . Žalobca nepreukázal, či a kedy mu Národná banka Slovenska udelila povolenie na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o bankách . 1.4 Na základe uvedených súd dospel k záveru, že absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore, keďže zmluvu o postúpení pohľadávok súd považuje za neplatnú z dôvodu, že bez povolenia NBS na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov žalobcovi nemohol byť postúpený takzvaný živý úver, keďže nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa zákona o bankách potrebné bankové povolenie podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách. Zároveň teda ani nemôže vyhlasovať ich mimoriadnu splatnosť, keďže nemá oprávnenie na ich poskytovanie. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú obchodnú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní ( § 92 ods. 8 zákona o bankách). 1.5 Súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval žalovaných na úhradu ich dlhu potom, čo boli 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách a nepreukázal ani to , že mu boli postúpené len splatné splátky úveru. Treba dodať, že právny predchodca žalobcu je oprávnený postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale to by musel úverový vzťah ukončiť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť) a následne v súlade so zákonom môže postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou. Argument žalobcu o tom, že vo VOP pôvodného veriteľa ( ktoré sa stali súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy ) v bode 19.16 boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté odlišné podmienky možnosti postúpenia pohľadávky veriteľa , súd neakceptuje, pretože v bode 18.16 VOP „dohodnutú “ možnosť postúpenia pohľadávky len veriteľom , súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bezpochybne vnáša neprimeranú nerovnováhu do predmetného právneho vzťahu v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov , preto ju súd považuje za absolútne neplatnú . Súd pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 257 CSP a v konaní úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože zo spisu nevyplýva, že im v konaní vznikli trovy .
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal , že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je v spore aktívne legitimovaný z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky s poukazom na ust. § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách. Uviedol, že zo samotného znenia ust. § 92 ods. 8 nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Tento názor opiera o ust. § 92 ods. 8 vetu druhú, ktorá nadväzuje na ust. § 92 ods. 8 vetu prvú. Zmyslom ust. § 92 ods. 8 veta druhá je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradí banke tú časť záväzku, s plnením ktorej je v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok, zaniká. Ak by zákonodárca v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný, potom by druhá veta ust. § 92 ods. 8 bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade, ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať ( predmet postúpenia bol dlžníkom uhradený ešte pred postpením) a teda banka by nemala aké právo uplatňovať.
Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu že žalobca po postúpení pohľadávky nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V tejto súvislosti poukázal na zmluvu o splátkovom úvere v ktorej si strany dohodli plnenie v splátkach s presným stanovením podmienok platenia splátok. Žalovaní nedodržali tieto podmienky čím vzniklo postupcovi ( Slovenske sporiteľni a.sň právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Banka toto právo nevyužila a preto k vyhlásenie splatnosti pristúpil až žalobca podaním zo dňa 16.10.2012. Žalobca sa postúpením pohľadávky stal veriteľom pohľadávky a základným právom veriteľa je v zmysle ust. § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka a teda aj právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na neho všetky práva s ňou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca v súvislosti s platným postúpením pohľadávky poukázal na bod 19.16 VOP v ktorom žalovaní vyslovili súhlas s postúpením pohľadávky na tretiu osobu, čo je v súlade s ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách, ktoré pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách . Žalobca v súvislosti s jeho aktívnou legitimáciou v spore zastal názor, že ju dostatočne preukázal oznámením banky o postúpení pohľadávky , zmluvou o postúpení pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách podľa jeho názoru nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Na podporu svojich tvrdení citoval z niektorých rozsudkov odvolacích súdov.
3. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07. 2016, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné , preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.10.2014 domáhal zaplatenia 5.383,84 eura s príslušenstvom. K svojej žalobe pripojil zmluvu o splátkovom úvere č. 0212385395 zo dňa 06.02.2007, dodatok č.1 k zmluve zo dňa 01.04.2009, všeobecné obchodné podmienky, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom a prílohu k zmluve, oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012, oznámenie žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s výzvou k úhrade zo dňa 16.10.2012 a pokus o zmier zo dňa 17.06.2014. Po zrušení a vrátení v poradí prvého prvoinštančného rozsudku odvolacím súdom súdom, súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým napadnutým rozsudkom.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
9. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
11. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní , na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, a zároveň postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinností, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o absencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď síce žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným ako dlžníkom.
12. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. V predmetnom prípade banka túto možnosť nesplnila a žalobcovi postúpila predmetnú pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, resp. odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v omeškaní. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Z toho jednoznačne vyplýva, že Zmluva o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 je pre rozpor so zákonom, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. K námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva, že úpravou § 92 ods. 8 (pôvodne odsek 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi
tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Je potrebné zásadne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Pokiaľ tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Odvolací súd vzhľadom k už konštatovanému ako aj k zistenému skutkovému stavu zastal názor, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovaným postúpená naňho, boli tieto podmienky postúpenia splnené.
13. Odvolací súd k námietke žalobcu, že je možné postúpiť pohľadávku z banky na nebankový subjekt práve v súlade s ust. § 92 Zákona o bankách ďalej konštatuje, že s touto námietkou sa nestotožňuje, nakoľko predmetné ustanovenie rieši predovšetkým otázku odhalenia bankového tajomstva. Z citovaného zákonného znenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách sú zrejmé presne stanovené podmienky, za ktorých môže banka pohľadávku postúpiť. To znamená, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť, ale banka musí splniť výslovne stanovené podmienky, ktoré banka nedodržala. Preto ani nemôžu byť zhojené podmienky postúpenia pohľadávky tým, že výzvu pošle iný subjekt ako banka, teda že iný subjekt ako banka zosplatní celú bankovú pohľadávku.
14. Súd prvej inštancie teda správne postupoval, keď žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ( z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky), jeho rozhodnutie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. . Odvolací súd záverom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, ktorý v obdobnej veci prijal záver podľa ktorého : "Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)". Pretože žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách správne súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby, dôsledkom čoho bolo zamietnutie žalobného návrhu. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími dôvodmi a argumentmi žalobu uvedenými v podanom odvolaní. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovaným , ktorí boli v odvolacom konaní úspešní a preto by im podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP patrila náhrada trov odvolacieho konania, im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že nárok na ich náhradu žalovaným nepriznáva. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).