Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/107/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX M., H. XXX/X, t. č. XXX XX M., Z. XXX/XX, o zaplatenie 740,29 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 612,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :

- 8,75 % ročne zo sumy 126,02 eura od 4. 4. 2013 do zaplatenia,

- 8,75 % ročne zo sumy 74,23 eura od 4. 5. 2013 do zaplatenia,

- 8,5 % ročne zo sumy 48,98 eura od 4. 6. 2013 do zaplatenia,

- 8,5 % ročne zo sumy 31,54 eura od 4. 7. 2013 do zaplatenia,

- 8,25 % ročne zo sumy 331,94 eura od 4. 2. 2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 65,54 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 3. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 740,29 eura spolu s úrokom z omeškania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 26. 11. 2010 uzavretá Zmluva č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky (čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu) voči žalovanému z titulu neuhradených faktúr: 1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 3. 2013, na sumu 127,58 eura; 2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 4. 2013, na sumu 126,02 eura; 3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 5. 2013, na sumu 74,23 eura; 4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 6. 2013, na sumu 48,98 eura; 5/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 7. 2013, na sumu 31,54 eura; 6/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 2. 2014, na sumu 331,94 eura (zmluvná pokuta).

3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa žalovaný dostal do omeškania.

4. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013

5. Súd vo veci dňa 6. 4. 2017 rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudok uznesením zo dňa 20. 4. 2018 pod č.k. 26Co/193/2017 zrušil okrem časti, ktorou bola zamietnutá žaloba čo do 127,58 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 4. marca 2013, a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvostupňový rozsudok v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť dňom 27. 6. 2018. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 612,71 eura s príslušenstvom.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou č. XXXXXXX v znení dodatku, dodatok zo dňa 22. 10. 2012 (ďalej len „dodatok 2/“), faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná a odôvodnená.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe a to dňa 26. 11. 2010 v znení dodatku zo dňa 26. 11. 2010 (dodatok 1/)

9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Pri uzatvorení zmluvy si účastníci zmluvného vzťahu dohodli v Dodatku 1/ mesačný program služieb „Podľa Seba 3 3000 minút“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 248,95 eura, v Dodatku 2/ mesačný program služieb „Happy XL“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 331,94 eura. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2). Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb, poplatkov, zmluvných pokút a úrokov z omeškania.

10. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

13. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 610/2003 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 26. 11. 2010), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/ OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/ a ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 26. 11. 2010, (1) Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. (2) Účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify. (4) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

17. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho predchodcu žalobcu, avšak vystavené faktúry žalovaný neuhradil.

18. Pôvodný veriteľ dňa 26. 11. 2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení a následne dňa 22. 10. 2012 Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb pre t. č. XXXX XXX XXX, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý program služieb Happy XL a zariadenie HTC One V. V zmysle bodu 1 písm. b) Dodatku je predmetom Dodatku „záväzok Účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku (ďalej len „Cenník“)...“ V Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. - Cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete platný od 1. 1. 2013, je ustanovené:

- Mesačný poplatok za program Happy XL vo výške 37,4917 eura bez DPH,

- Upomienka oneskorenej platby vo výške 4,9900 eura,

- Obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,8000 eura s DPH,

- Prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,8000 eura s DPH. K poplatku za Happy mobilný telefón vo výške 3,3300 eura súd uvádza, že v zmysle Cenníka „Podmienkou poskytovania programov služieb Happy s kúpou vybraných mobilných telefónov na splátky je uzavretie kúpnej zmluvy a Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb s viazanosťou na 24 mesiacov. Okrem mesačného poplatku za programy služieb Happy bude Účastníkovi vyúčtovaná aj akontácia a jednotlivé mesačné splátky kúpnej ceny mobilného telefónu počas celej doby viazanosti (24 splátok) podľa Prílohy A. Cenník programov Happy - Cenník mobilných telefónov k programom Happy platnej a účinnej v čase uzavretia Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb.“

19. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 3. 3. 2013 na sumu 127,58 eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:

- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 40,8217 eura (program Happy XL vo výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura),

- Nehlasové služby vo výške 1,3333 eura,

- Iné poplatky a služby - Dobitie jednorazové 12,- eur (6x),

- Upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eura.

Ďalej vystavil pôvodný veriteľ faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 3. 4. 2013 na sumu 126,02 eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:

- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 40,8217 eura (program Happy XL vo výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura),

- Nehlasové služby vo výške 0,04 eura,

- Iné poplatky a služby - Dobitie jednorazové 12,- eur (6x),

- Upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eura.

Pôvodný veriteľ tiež vystavil poručiteľovi faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 3. 5. 2013 na sumu 74,23 eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:

- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 40,8217 eura (program Happy XL vo výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura),

- Nehlasové služby vo výške 0,375 eura,

- Iné poplatky a služby - poplatok za Obmedzenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 eura,

- Upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eura.

Pôvodný veriteľ žalovanému vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 3. 6. 2013 na sumu 48,98 eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:

- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 40,8217 eura (program Happy XL vo výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura).

Pôvodný veriteľ tiež žalovanému vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 3. 7. 2013 na sumu 31,54 eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:

- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 9,78 eura (program Happy XL vo výške 6,45 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura),

- Iné poplatky a služby - poplatok za Prerušenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 eura.

20. Podľa časti III. článku 2 bod 2 písm. b) VOP „Účastník je okrem ďalších povinností uvedených v Zmluve alebo niektorej súčasti Zmluvy povinný najmä: platiť riadne a včas cenu za poskytnutú alebo požadovanú Službu v súlade so Zmluvou a s platným Cenníkom; za Služby, ktorých cenu je Účastník povinný uhradiť Podniku, sa považujú aj Služby, ktoré Účastník objednal v prospech tretích osôb alebo ktoré boli s jeho súhlasom poskytnuté tretím osobám (za objednávku alebo súhlas Účastníka sa považuje akýkoľvek prejav vôle Účastníka smerujúci k určeniu tretej osoby ako príjemcu Služby, pričom pre identifikáciu takejto tretej osoby je rozhodujúci akýkoľvek identifikátor, napr. telefónne číslo, zadaný Účastníkom v súlade s pokynmi Podniku pri objednávke alebo využití Služby). V prípade, ak Účastník prostredníctvom Služby Podniku využije možnosť platby za tovary alebo služby poskytované tretími osobami, zaväzuje sa Účastník uhradiť cenu týchto tovarov alebo služieb vyúčtovanú Podnikom.“

Podľa časti III. článku 3 bod 1 písm. b) VOP „Podnik má okrem ďalších práv uvedených v Zmluve alebo niektorej súčasti Zmluvy najmä právo: na zaplatenie ceny za poskytnutú alebo požadovanú Službu v súlade so Zmluvou vrátane jej súčastí, najmä Cenníka.“

Podľa časti III. článku 4 bod 3 písm. b) VOP „Podnik je oprávnený dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie Služieb alebo len niektorej Služby Účastníkovi z dôvodu: nezaplatenia splatnej ceny za Službu, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu zo strany Podniku a uplynutiu dodatočnej lehoty 5 dní odo dňa upozornenia, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku Zmluvy.“

Podľa časti III. článku 4 bod 3 písm. c) VOP „Podnik je oprávnený dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie Služieb alebo len niektorej Služby Účastníkovi z dôvodu: neuhradenia splatnej spoločnej faktúry za Služby v celom rozsahu, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu zo strany Podniku a uplynutiu dodatočnej lehoty 5 dní odo dňa upozornenia; Podnik je oprávnený dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie všetkých Služieb, ku ktorým bola vystavená spoločná faktúra, a to až do jej zaplatenia v celom rozsahu alebo do zániku Zmluvy.“

Podľa časti IV. článku 13 VOP „Podnik má právo písomne, e-mailom, telefonicky alebo iným vhodným spôsobom upozorniť Účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, ak neuhradil cenu Služieb alebo iných platieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti, a určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie (ďalej len „oneskorená platba“). Náhradu nákladov spojených s upomienkou oneskorenej platby vo forme sankčného poplatku vo výške podľa platného Cenníka, ako aj všetky náklady spojené s mimosúdnym, súdnym alebo exekučným vymáhaním znáša Účastník.“

Všetky poplatky boli účtované podľa platného cenníka. Cenníky a Všeobecné podmienky sú schvaľované Úradom pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb ako regulátorom cien v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Cenníky a VOP prevzal účastník pri podpise zmluvy.

21. K oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty súd uvádza nasledovné: Žalovaný uzatvoril s pôvodným veriteľom dňa 22. 10. 2012 Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb pre t. č. XXXX XXX XXX (ďalej len „dodatok“), ktorého predmetom bola aktivácia programu služieb - Happy XL a žalovanému bolo poskytnuté zariadenie HTC One V za akciovú kúpnu cenu 0,02 eura. V zmysle bodu 1 písm. b) Dodatku je predmetom tohto dodatku „záväzok Účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie

Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku (ďalej len „Cenník“)...“ V zmysle bodu 4 Dodatku „V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.“ Zmluvná pokuta bola stanovená vo výške 331,94 eura. Na základe neuhradenia splatných faktúr a porušenia svojich povinností vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v súlade s uzatvoreným dodatkom zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura.

22. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby žalobcu v celkovej fakturovanej sume 612,71 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (faktúry pod číslom 2/ až 6/ uvedené v bode 2 tohto odôvodnenia). Preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie tejto sumy. S/d prvým rozsudkom zamietol nárok žalobcu na zaplatenie prvej faktúry aj s príslušenstvom pre premlčanie, čo potvrdil aj odvolací súd (v tejto časti bol žalobca v konaní neúspešný).

23. Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť - zaplatiť za poskytnuté služby už 4 mesiace po uzatvorení dodatku k zmluve. Pri riadnom plnení si povinností by žalovaný zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas 24 mesiacov, sumu najmenej 24 x 40,82 eura (program Happy XL vo výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura), t. j. spolu najmenej 979,68 eura bez DPH, s DPH by to bolo 1175,62 eura. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia dodatku k zmluve (Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.) potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty, t. j. 331,94 eura, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne zaplatenými službami podstatne nižšia a teda vzhľadom na sumu, ktorú žalovaný mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou k výške plnenia za poskytnuté služby. Žalovaný, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany žalobcu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve riadne neplnil svoje povinnosti. Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou, ako aj v rozpore so zákonom, nemôže preto v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor žalobcu ako osoby, ktorá žalovanému poskytla služby, pričom žalovaný za tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve, vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve a vzhľadom tomu, že zmluvná pokuta vo výške 331,94 eura nie je neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako to žalobca žiadal svojou žalobou.

25. V čase uzatvorenia dodatku k zmluve už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty, poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení

Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v znení dodatku nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

26. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301 Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave zakotvenej v § 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/ EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka v znení. Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

27. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške

zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka.

28. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a preto žalobe aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých navrhovateľom).

29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.

31. Právo na úroky z omeškania (z faktúr pod číslom 2/ až 6/ uvedených v bode 2 tohto odôvodnenia) vzniklo odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný do 31. 1. 2013). Podľa § 10c cit. nar., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

32. Žalobca si uplatnil žalobou úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr v zákonnej výške, preto mu ich súd priznal tak, ako boli žalobou uplatnené.

33. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku.

34. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol teda úspešný v časti 82,77 % (612,71 eura/740,29 eura x 100) a žalovaný v časti 17,23 %. Žalobcovi prináleží po pomernom rozdelení (rozdiel úspechu a neúspechu) náhrada trov konania vo výške 65,54 % uplatnených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.