Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73S-20-2020.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Subarea
73S/20/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: R.. R. G., nar. XX. M. XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., občan Slovenskej republiky, zast.: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OVZ-SU-173561/19266/2020 zo dňa 18. novembra 2020 a č. OVZ-SU-151054/19266/2020/MM zo dňa 22. septembra 2020, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca listom zo dňa 26. marca 2020 podal žalovanému podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, ktorým sa dožadoval prešetrenia realizácie oplotenia a vstupu na pozemok reg. „C“, parc. č. XXXX/X v k.ú. Z. Z. stavebníkom F. N., pričom k uvedenému malo dôjsť v rozpore so stavebným povolením vydaným Mestom Banská Bystrica pod č. ÚR XXXXX/XXXX-ŽE, ev. č. XXX/XXXX zo dňa 20. novembra 2006, a realizácie prístrešku na drevo v tvrdenom rozpore s oznámením Mesta Banská Bystrica č. T.-SU-XXXXX/XXXX/XXXX/Du, ev. č. XX/XXXX zo dňa 12. februára 2016.
2. Žalovaný listom č. OVZ-SU-151054/19266/2020/MM zo dňa 22. septembra 2020, označeným ako „Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu - odpoveď“ oznámil žalobcovi dôvody nevykonania ním navrhovaného štátneho stavebného dohľadu. Žalobca podal proti nemu odvolanie, ktoré vybavil žalovaný listom č. OVZ-SU-173561/19266/2020 zo dňa 18. novembra 2020 označeným ako „Oznámenie o vybavení odvolania proti rozhodnutiu Mesta Banská Bystrica, orgán štátneho stavebného dohľadu zo dňa 22.09.2020 označeného ako „Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu - odpoveď“, v ktorom žalobcovi oznámil, že závery z vykonaného štátneho stavebného dohľadu nemožno napadnúť riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom, a teda stavebnému úradu nevznikla zákonná povinnosť podrobiť závery z vykonaného štátneho stavebného dohľadu materiálnemu prieskumu, a teda ani postupovať v zmysle § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
3. Správnemu súdu bola podaná správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených oznámení žalovaného. Žalobca tvrdil, že oznámenie žalovaného č. OVZ- SU-151054/19266/2020/MM zo dňa 22. septembra 2020 nie je označené ako rozhodnutie, pričom podľa jeho názoru malo mať formu rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, nakoľko výsledkom každého správneho konania je v zásade rozhodnutie, čo žalovaný nerešpektoval. Žalobca taktiež napadol aj oznámenie žalovaného č. OVZ-SU-173561/19266/2020 zo dňa 18. novembra 2020, ktoré malo mať rovnako formu rozhodnutia, pričom ak žalovaný odvolanie žalobcu nehodlal vybaviť formou autoremedúry, mal odvolanie žalobcu postúpiť nariadenému orgánu. Napadnutými oznámeniami
žalovaného bolo podľa tvrdenia žalobcu zasiahnuté do jeho subjektívnych práv tým, že o jeho podnete na vykonanie štátneho stavebného dohľadu a aj odvolaní proti oznámeniu žalovaného zo dňa 18. novembra 2020 malo byť rozhodnuté rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, vrátane primeraného odôvodnenia. Žalobca považoval postup žalovaného za prejav svojvôle a žiadal, aby správny súd napadnuté oznámenia žalovaného zrušil.
4. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu zo dňa 23. februára 2021 vyjadril k žalobe tak, že žaloba nemá žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, pretože nebol účastníkom administratívneho konania a postu podľa § 99 až § 104 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) nie je administratívnym konaním. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že jeho list označený ako „Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu - odpoveď“ zo dňa 22. septembra 2020 je rozhodnutím, ktoré je spôsobilé byť predmetom prieskumu správnym súdom. Rovnako aj oznámenie žalovaného č. OVZ- SU-173561/19266/2020 zo dňa 18. novembra 2020 nepovažuje žalovaný za rozhodnutie, ktoré by bolo predmetom súdneho prieskumu. V Stavebnom zákone nie je uvedené, že orgán štátneho stavebného dohľadu koná procesne ako orgán verejnej správy podľa Správneho poriadku a vydáva rozhodnutia s náležitosťami podľa Správneho poriadku. Proces výkonu štátneho stavebného dohľadu nie je konaním, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Žalobca v žalobe ani neuviedol, na základe ktorého ustanovenia by mala žalovanému vyplývať kompetencia oznámiť žalobcovi výsledok štátneho stavebného dohľadu rozhodnutím podľa § 46 Správneho poriadku s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku. Ak zákon nezveruje obci právomoc konať a rozhodovať, nemôže obec ako orgán štátneho stavebného dohľadu konať ako orgán verejnej správy a vydať rozhodnutie podľa Správneho poriadku. Stavebný zákon v § 102 ods. 2 v rámci štátneho stavebného dohľadu pripúšťa vydať rozhodnutie len vo vzťahu k osobe, ktorá nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu. Rozhodnutie tu teda nie je výsledkom správneho konania za účastníctva žalobcu. Keďže na výkon štátneho stavebného dohľadu sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku v zmysle viesť na základe doručeného podnetu správne konanie a vydať vo veci rozhodnutie, žalovaný nebol povinný ani po doručení „odvolania“ žalobcu zo dňa 26. októbra 2020 konať a rozhodovať podľa § 57 Správneho poriadku. Napadnuté oznámenia žalovaného nie sú rozhodnutiami ani opatreniami o právach, resp. právom chránených záujmoch žalobcu, a teda nedošlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Žalobca v žalobe ani neuvádza ako konkrétne boli zo strany žalovaného porušeného jeho subjektívne práva. Žaloba taktiež neobsahuje žalobné dôvody tak, ako ich vymedzuje SSP. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 98 Stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
10. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
12. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
13. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
14. V predmetom prípade žaloba smeruje proti oznámeniu žalovaného listom č. OVZ- SU-151054/19266/2020/MM zo dňa 22. septembra 2020, označeným ako „Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu - odpoveď“, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi dôvody nevykonania žalobcom navrhovaného štátneho stavebného dohľadu ohľadom prešetrenia realizácie oplotenia a vstupu na pozemok reg. „C“, parc. č. XXXX/X v k. ú. Z. Z. a prístrešku na drevo stavebníkom F. N., a proti oznámeniu žalovaného listom č. T.-SU-XXXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 18. novembra 2020, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že závery z vykonaného štátneho stavebného dohľadu nemožno napadnúť riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom, a teda stavebnému úradu nevznikla zákonná povinnosť podrobiť závery z vykonaného štátneho stavebného dohľadu materiálnemu prieskumu.
15. Správny súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky pre vedenie konania, pretože žaloba smeruje proti oznámeniu žalovaného č. OVZ-SU-151054/19266/2020/MM zo dňa 22. septembra 2020 a oznámeniu žalovaného č. OVZ-SU-173561/19266/2020 zo dňa 18. novembra 2020, ktoré nemajú povahu rozhodnutia alebo opatrenia, a ktoré nepodliehajú prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko autoritatívne nezasahujú do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu.
16. V prípade predmetných oznámení žalovaného sa nejedná o rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, keďže žalovaný nekonal o podnete žalobcu na vykonanie štátnej stavebného dohľadu v správnom (administratívnom) konaní, ktoré je zavŕšené vydaním rozhodnutia ako správneho aktu, ktorý je tak formálne označený a ktorý zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, keďže pre to chýba zákonný podklad. Rovnako však nemožno predmetné oznámenia považovať ani za také opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu správnym súdom. V prípade opatrenia sa musí jednať o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Žalovaný predmetnými listami zo dňa 22. septembra 2020 a 18. novembra 2020 žalobcovi len oznámil spôsob vybavenia jeho podaní vo veci podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, pričom sa nejednalo o správne konanie podľa Správneho poriadku ani podľa iného zákona. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu ide o osobitný inšpekčný postup orgánu verejnej správy, ktorý je upravený v ustanoveniach § 98 až 104 Stavebného zákona, ktorého predmetom je dohľad nad dodržiavaním zákonnosti a disciplíny pri výstavbe. Z právnej úpravy štátneho stavebného dohľadu nemožno vyvodiť, že podávateľ podnetu má právny nárok na jeho vykonanie a orgán výkonu stavebného dohľadu je povinný s podávateľom podnetu konať ako s účastníkom a rozhodnúť o jeho podnete rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku. Žalobca sa môže subjektívne cítiť nevykonaním štátneho stavebného dohľadu na základe jeho podnetu dotknutý na svojich právach, avšak nejde o také práva, ktoré by mu ako účastníkovi správneho konania prináležali podľa platnej právnej úpravy. Keďže orgán verejnej správy nekoná o podnete fyzickej alebo právnickej osoby na vykonanie štátneho stavebného dohľadu v administratívnom konaní, v ktorom by mal zadávateľ podnetu postavenie účastníka, nemožno uvažovať ani o porušení domnelých práv žalobcu ako zadávateľa podnetu.
17. Žalobca vzhľadom na uvedené nedisponoval aktívnou legitimáciou na podanie správnej žaloby, nakoľko v súvislosti s predmetnými oznámeniami žalovaného nešlo o postup orgánu verejnej správy, ktorý by mal charakter administratívneho konania podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP. Právo na súdny prieskum rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy je jedným z tých verejných subjektívnych práv, ktoré sú zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd, avšak žalobca musí na tento účel disponovať aktívnou žalobnou legitimáciou. Žalobná legitimácia je upravená v ustanovení § 178 SSP, pričom z odseku 1 predmetného ustanovenia možno vyvodiť tri kumulatívne dané podmienky pre naplnenie aktívnej žalobnej legitimácie, a to:
- žalobcom musí byť fyzická osoba alebo právnická osoba,
- žalobca bol účastníkom administratívneho konania,
- tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodnutím orgánu verejnej správy resp. opatrením, bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalobná legitimácia, resp. právo na prístup k súdu, musí byť založené už samotným tvrdením o porušení práv či právom chránených záujmov. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. keď sa úkon orgánu verejnej správy, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnemu adresátovi, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Správny súd neposudzuje v rámci skúmania aktívnej legitimácie žalobcu len otázku, či úkon správneho orgánu založil, zmenil, zrušil či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale predovšetkým, či sa podľa tvrdenia žalobcu v žalobe negatívne prejavil v jeho právnej sfére.
18. Žalobcom napadnuté oznámenia žalovaného zo dňa 22. septembra 2020 a 18. novembra 2020 nie sú rozhodnutiami podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP a nejedná sa ani o také opatrenia, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, nakoľko štátny stavebný dohľad je osobitným inšpekčným postupom, ktorým sa vo verejnom záujme overuje dodržiavanie zákonnosti a disciplíny pri výstavbe, a ktorého výsledkom nebol akt spôsobilý zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o rozhodovací proces orgánu verejnej správy, predmetom ktorého by boli práva alebo právom chránené záujmy žalobcu ako fyzickej osoby. Vzhľadom na to, žalobca aktívnou žalobnou legitimáciou na preskúmanie zákonnosti napadnutých oznámení nedisponoval.
19. Správny súd dospel vzhľadom na uvedené k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky konania, a to v dôsledku nespôsobilého predmetu súdneho prieskumu a nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, nakoľko sa v danej veci nejedná o rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým došlo k zásahu do práv, právom chránených záujmov žalobcu. Z preskúmania zákonnosti sú podľa § 7 písm. b/ SSP vylúčené také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. Napadnuté oznámenia predstavujú práve také akty. Z týchto dôvodov nezostalo správnemu súdu iné, než v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP správnu žalobu odmietnuť.
20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Banskej Bystrici na Najvyšší správny súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.